Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som Michalovčan a šestnásť rokov som bol primátorom nášho mesta. Aj z tohto dôvodu sa cítim povinný zaujať stanovisko k tejto téme, vystúpiť a prezentovať aj svoje postoje. Do rozpravy som sa zámerne snažil dostať medzi poslednými, aby som mohol aj vo svojom vystúpení zareagovať na všeličo z toho, čo tu odznelo, pretože i mňa táto téma zasiahla. Je pochopiteľné i z dôvodov, tak ako každého, pretože každá vrada, vražda musí v človeku zanechať určite negatívne emócie. Aj táto michalovská takou bola, ale nielen táto vražda, ktorá sa stala 1. januára, ale v januári sme v Michalovciach boli svedkami aj ďalších tragických udalostí. Možno registrujete aj vy, že došlo k tragickej udalosti, keď otec zavraždil celú svoju rodinu a napokon spáchal samovraždu. V blízkej dedine došlo k samovražde policajta, príslušníka Policajného zboru. Takže, samozrejme, tieto tragické udalosti ma negatívne ovplyvnili, podobne ako svojho času vražda, ku ktorej došlo na Zámockej ulici.
Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že každá vražda nás nemôže nechať ľahostajnou, ale myslím si, že by nemala byť využívaná na politické účely. Nemala by byť využívaná na prezentáciu politických subjektov, či konkrétnych osobností. Čo však neznamená, že nemôžeme o tom debatovať aj na tejto pôde, na pôde parlamentu. Pretože ak to veci má pomôcť, aby sa situácia zmenila, zlepšila, ako to v rozprave z úst viacerých rečníkov zaznelo, tak potom to určité opodstatnenie má.
Ja teda nemám problém s uznesením, ktoré bolo prezentované, podporiť toto uznesenie. Určite v bode A s tým nemám najmenšie problémy. K samotnej vražde sa chcem ale vyjadriť aj z toho dôvodu, že tu sú niektoré veci možno interpretované ináč, ako by, ako v skutočnosti boli. Veď napokon zaznelo vo viacerých vystúpeniach, aj médiami to prešlo, že obyvatelia Michaloviec boli nevšímaví, že policajti, či mestskí, či štátni nereagovali na to, čo sa dialo. A ja chcem povedať, že na základe aj mojich informácií, ku ktorým som sa dopracoval, išlo o zhluk nešťastných okolností. Keď si uvedomíme, že k tejto vražde došlo v skorých ranných hodinách 1. januára po silvestrovskej noci, ináč z vlastných skúseností mám, z vlastných skúseností viem, že centrum mesta je monitorované. Je monitorované veľmi detailne a počas týchto silvestrovských osláv, kedy je plné námestie, aj teraz bolo, to monitorovanie bolo intenzívnejšie, ako kedykoľvek inokedy. Či štátni, či mestskí policajti určite tam boli a určite svoju prácu, ako som mal možnosť sa presvedčiť, nezanedbali.
Je pravda ale, že v tých skorých ranných hodinách už to by som povedal, ostražitosť trošku upadla. Aj čo sa týka samotných občanov v blízkosti domov, ktorých sa toto udialo, tak treba na ich ospravedlnenie povedať, že po prebdenej noci asi mnohí si zatiahli rolety a možno aj ten tie zvuky z vonku nepočuli. Aj tí, ktorí možno počuli to volanie o pomoc, to možno spájali aj s tým, že predsa len v týchto, v týchto hodinách sa ľudia vracajú z osláv a zvyknú sa prezentovať rôzne. A možno mnohí to spájali aj s tým, že sú podgurážení a aj takýmto spôsobom sa správajú, ako sa správajú. Čo, samozrejme, nechcem nikoho ospravedlňovať. Len chcem povedať, že aj takto to mohlo byť vnímané.
Zaznelo tu, že Michalovce sú v niečom teda priam démonicky horšie ako iné mestá. Chcem povedať, že nie. Michalovce sú presne také isté, ako mnoho slovenských miest. Dokonca dovolím si povedať, že sú naďalej mestom veľmi bezpečným. Ja sám som neraz, nie dvakrát, pretože som mal v tom záľubu a mám stále, chodiť na ranné prechádzky. V skorých ranných hodinách som si mesto neraz obišiel a stretával som aj samotné ženy, ktoré išli do práce, stretával som šporujúce ženy, stretával som tých, ktorí išli na prechádzky so psíkmi, a nikdy som nemal pocit, že by sa po meste báli chodiť. Je pravdou a to dávam, a to dávam za pravdu všetkých tým, ktorí to tu hovorili, že po tejto vražde, áno, v meste nastali isté obavy a že ľudia tie, tie, tie vychádzky asi niektorí obmedzili, ale tomu sa niet čo diviť. Osobne si ale myslím, že nič mimoriadne, nejakým mimoriadnym spôsobom sa práve tie obavy nejakým spôsobom nezvýšili.
Čo sa týka komunity, z ktorej mladík, ktorý asi bol vrahom, prečo hovorím asi? Pretože sú dôkazy o tom, že asi to spáchal on, ale, samozrejme, kým to nie je definitívne potvrdené, tak musíme ctiť aj prezumpciu neviny. Takže čo sa týka komunity, už tu moji predrečníci, konkrétne Milan Potocký, spomínal, čo všetko v Michalovciach robíme pre to a robili sme, aby, aby tá to spolužitie bolo čo najlepšie. Áno, je pravdou, že táto komunita má svoj spôsob života. Správa sa najmä v letných mesiacoch, keď prichádzajú z Anglicka, najmä tí, ktorí sa vracajú, o sebe dávajú vedieť spôsobom, ktorý nie je mnohým sympatický. Áno, sú hluční, zanechávajú za sebou neporiadok a áno, svojím správaním vyvolávajú obavy i pohoršenie. Ale na násilnosti vo vzťahu k majorite, ja si nepamätám, že by k niečomu podobnému došlo.
Minimálne z úrovne mestskej polície sme nad nimi vždy mali kontrolu, o čom nám, v čom nám pomáhali aj štátne orgány a o čom je aj dosť medializovaných dôkazov z minulosti, preto nepovažujem za vhodné minimálne vo vzťahu k Michalovciam hovoriť o tom, že sa tu dlhodobo čosi tolerovalo. Áno, postihovali sme to, čo postihnuteľné bolo a robili sme opatrenie, aby sa to neopakovalo. Pravdou je, ale aj to, že táto komunita dokáže nie len využívať, ale aj zneužívať svoje práva a pravdou je, že v niektorých aspektoch je to aj veľmi problematicky postihnuteľné, a preto áno, bolo by vhodné urobiť niektoré opatrenia, ktoré by toto riešili jednoznačnejšie. Aj napriek tomu by som však negeneralizoval a už vôbec by som nepostihoval všetkých za zlyhanie jedinca, čo napokon tu už viackrát odznelo, takže s tým sa absolútne stotožňujem. Samozrejme, žiadať vládu, aby sa aj v oblasti bezpečnosti občanov plnila svoje záväzky a záväzky z programového vyhlásenia vlády je vždy na mieste a osobitne v súvislosti s tragickými udalosťami, ktorých na Slovensku pribúda, sa mi toto zdá úplne opodstatnené a naozaj to rád podporím.
Určite svojím vystúpením volám aj po tom, čo tu už odznelo. Aby sme naďalej podporili aj činnosť občiansko-poriadkových hliadok, pretože tie sa nám v Michalovciach veľmi osvedčili a urobili sme aj iné opatrenia. Zaznelo tu, že sme postavili múr. Ten múr nebol postavený, aj keď sme si, samozrejme, zakúsili všelijaké, všelijaké útoky od mnohých organizácií, tie neboli namierené proti rómskej komunite, ktorá by mala, mala, ten mú nemal zabrániť im, aby opustili svoje priestory. Ten múr bol jednoducho postavený okrem iného aj preto, aby chodili do mesta bežnými chodníkmi, aby si cestu neskracovali, pretože, keď si ju skracovali, robili tam aj neprístojnosti a tomu sme chceli čeliť. Niekedy sa tomu dá čeliť tým, že dáte ceduľku ´zákaz prechádzania´. Toto ale bolo v danom prípade málo účinné, preto bolo potrebné urobiť aj ráznejšie opatrenie, ktoré by zamedzovalo pohybovať sa priestorom, ktorým nechceme, aby sa ktokoľvek, bez ohľadu na to, z akej komunity pochádza, aby sa tam pohyboval.
Ako primátor som okrem iného zriadil aj celý rad svojich poradných orgánov, napríklad radu seniorov, radu, ja neviem, zástupcov cirkvi, ale aj radu rómskych zástupcov. Stretával som sa s týmito ľuďmi na, minimálne raz za kvartál a debatovali sme o tom, aké problémy majú, čo ich trápi, čo by bolo potrebné urobiť. Urobili sme naozaj celý rad pozitívnych vecí, odzneli, nebudem ich opakovať. Okrem iného priamo v komunite sme vybudovali školu i škôlku. Dnes keď som ráno zachytil, že v Starej Ľubovni majú s týmto problém, že dokonca sú za to nejakým spôsobom stíhaní a budú musieť toto všetko pretransformovať, nepovažujem to za správne, pretože vraj je to jeden zo spôsobov segregácie. No my sme chceli vyjsť predovšetkým v ústrety ľuďom tam žijúcim, v tejto časti mesta, pretože prechádza cez frekventovanú komunikáciu, cestu I. triedy, ktorá vedie na ukrajinskú hranicu, sa nám javilo ako problematické a nebezpečné. Preto teda tá škôlka i škola je priamo v lokalite. Uvažovali sme a uvažujeme o intenzívnejšom zapojení cirkví jednotlivých, ktoré by mohli vplývať na túto komunitu.
Takže ak niekto dnes hovorí o tom, že práve takéto budovanie škôl a škôlok v ich priamom prostredí je zlé, tak ja to považujem za nešťastné.
Odznelo tu aj to, že obťažujú ľudí. No ja nemyslím, že by v Michalovciach viac ako kdekoľvek inde títo ľudia, ktorí stoja pri obchodných centrách a dožadujú sa, aby im niekto hodil drobné, že by to v Michalovciach bolo ináč, horšie ako v každom inom meste. Áno, je to jeden zo spôsobov ich obživy, jeden zo spôsobov ich obživy je aj ten, že chodia k smetným nádobám, vyberajú tieto smetné nádoby, hľadajú tam to, čo by oni vedeli zužitkovať a keďže za sebou zanechávajú neporiadok, mnohých ľudí to pohoršuje. To, že sa ľudia boja za bieleho dňa, ako to odznelo v jednom vystúpení, nepovažujem za pravdivé tvrdenie, aj keď možno niekto, netvrdím, že v Michalovciach nie je taký človek, ktorý sa bojí aj za bieleho dňa vyjsť na, na ulicu, ale nepovažoval by som toto za, za niečo hodnoverné.
No a čo sa týka spomínaného, ešte len dokončím, úžerníctva. Áno, úžerníctvo považujem za najväčší problém súčasnej doby, keď som sa rozprával s rómskymi zástupcami. Toto bude treba kardinálne riešiť. Toto je naozaj najväčší problém, ktorý týchto ľudí aj v Michalovciach kváli.
Ďakujem pekne.
