Videokanál klubu

Ďakujem pekne za odpovede za obe položené otázky. Samozrejme tá jedna bola legislatívno-technická takže tým, že tá zmluva je teda predmetom samotnej novely zákona to je veľmi významný prvok. Áno, tiež tie samosprávy sú presne tak ako bolo uvedené, že na jednej strane sú samosprávy, ktoré dávajú celých 100 percent do neštátnych škôl a školských zariadení a niekde sú samosprávy, ktoré to percento znižujú a možno až niektoré samosprávy idú na to nevyhnutné teda predpísané minimum. Nemyslím si, že to robia z toho titulu, že žeby chceli ukrátiť tieto školy a školské zariadenia o tieto prostriedky ale tiež súhlasím s tým, čo bolo povedané, že vlastne ako keby takto si vykrývajú niektoré napnuté časti financovania v rámci svojich, svojich rozpočtov. Prechodné obdobie, ktoré je stanovené je stanovené vlastne na podpis zmluvy tak som to pochopil a plus teda týkajúceho sa počtu vykazovaných detí a žiakov k 15. septembru, k 15. septembru tohto roka. Preto som sa nato pýtal, že keď prejednávajú sa alebo prerokovávajú sa takéto typy zákonov tak vždy dostávame spravidla aj stanoviská týchto reprezentatívnych združení asociácií a aj tu predpokladám, že určite keď tieto združenia, samosprávy zistia, že prerokovávame aj takýto bod v rámci prvého čítania alebo potom následne, tak určite, určite budú písať k tomu nejaké k tomu stanoviska tak preto som sa pýtal, či je to s nimi nejakým spôsobom už dopredu predrokované a, že veď či vedia o tom, že takáto norma tu je a, že o nej rokujeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za ten úvod, ktorý bol urobený k predmetnej novely zákona a plne súhlasím s tým, že nemali by sme vybrať až príliš tak do úvahy to, že či sa dieťa, teda rodič rozhodne dať dieťa do štátnej alebo neštátnej školy. Dívajme sa skôr na kvalitu samotnej školy alebo školského zariadenia a ďakujem aj za to vysvetlenie, že prebehlo isté stretnutie aj so zástupcami miestnej, prípadne regionálnej samosprávy, ale keďže táto novela má istý negatívny vplyv na rozpočet miestnej regionálnej samosprávy a účinnosť sa ak sa nemýlim navrhuje už od 1. januára 2022. Chcem sa spýtať veľmi konkrétnu otázku ako tieto reprezentatívne združenia, či už Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, prípadne SK 8, aké oni dali stanovisko k predmetnej novele zákona. Či im teda to nebude v rozpočtoch, ktoré oni schvaľujú práve v týchto dňoch a týždňoch robiť v budúcom roku problém. Čo sa týka toho samotného návrhu zákona VZN nahradí zmluva. Chcem sa teda spýtať aj, že či sa neobávame toho, že by nastali nejaké komplikácie pri uzatváraní potom zmlúv medzi samotnými školami a príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou. To, že sa tam dorovná to financovanie, ktoré je dnes, koľko na úrovni asi 88 % a chceme to zvýšiť na tých pomyselných 100 % a že sa upraví tá dotácia, lebo skutočne on to nie je dotácia v pravom slova zmysle. To si myslím, že všetko je tam v poriadku, ale tieto dve otázky mi vystali, keď som vlastne študoval predložený návrh novely zákona. Tá jedna je skôr by som povedal legislatívno-technická, ale tá jedna, tú, tú mám niekde zapísanú ako veľmi takú dôležitú a to je ten dopad na rozpočty územnej samosprávy, či už miestnej regionálnej a či sa vlastne tieto reprezentatívne združenia k tomuto vyjadrili. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Nechcem sa vyjadriť k obsahu tohto návrhu zákona ani teda vecnej stránky, mám skôr otázku. Medzi tými spolupracujúcimi organizáciami, ktoré ste hovorili som nepočul ani Úniu miest, ani Združenie miest a obcí Slovenska. Viem, že keď bola finančná kríza v rokoch 2008 a, a ďalších, tak sa hovorilo, že mestá a obce boli stabilizujúcim faktorom celého štátu. Teraz pri pandémii sa takisto hovorí o tom a to sú fakty, že stabilizujúcim faktorom a vlastne aj čo sa týka pomoci štátu, boli mestá a obce Slovenska. Nemyslíte, že ste nemali obísť ich reprezentatívnych zástupcov? Pretože je jedna stránka, ak niekto chce byť aktívny, má možnosť samozrejme sa uchádzať o funkciu poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva, ale môže byť samozrejme aj aktívnym členom takéhoto parlamentu. Pretože povedzme si celkom otvorene, doriešenie problémov miest a obcí sa ľudia, hovorím o problémoch nie chytanie funkcií, sa ľudia, či už mladí alebo straší až tak príliš nehrnú. Ale ak má byť zákon, ktorý má dotvoriť samosprávu, tak myslím si, že bez týchto dvoch reprezentatívnych organizácií, pretože oni hovoria o tom, aký je názor starostov, poslancov, primátorov. Myslím, že by ste nemali ich opomenúť a nerobiť pokračovanie tohto legislatívneho procesu bez nich.
Ďakujem.

Každopádne, pán poslanec, ďakujem pekne za vysvetlenie. No, poviem to, ale moje sklamanie je o to väčšie, pretože ten pozmeňovák, ktorý ste tu dneska dali ešte horšie ako to čo bolo po tom prvom čítaní, ako nazvem to nejaký kompromis vzhľadom na postoj Ministerstva financií. Tam sme hovorili o 85 percent, vy tu dneska hovoríte o 55 percent. Pýtam sa, stále sa pýtam a prečo? Ako prečo, z akých dôvodov by mal v tomto smere trpieť zamestnanec, ale aj firma, ktorá poskytuje prostriedky na tento účel? Ja si myslím, že toto je nesprávne šetrenie zo strany Ministerstva financií. Je ďaleko, ďaleko viac priorít na ktorých sa malo šetriť, kde sa vyhodili tie prostriedky a nie aby sme vytĺkali v tomto čase akékoľvek možnosti úspory na ľuďoch, ktorí pravidelne pracujú a na firmách, ktoré v ťažkých podmienkach robia všetko preto, aby udržali zamestnanosť a dosiahli nejakú tú ekonomickú vyťaženosť. Ale každopádne ďakujem pekne za vysvetlenie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať z časti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce pokus-omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vnímala aj do tejto, do tejto novely, No, ale dobre, toto nie je podstatné.
Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastro firiem. Ja som pokladal za potrebné tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod. Marža. Marža gastro firiem je ďaleko vyššia ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je, taká poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia, z gastrolístkov nevydávame. Iné je, keď niekto tých pár centov, alebo ja neviem koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém.
Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej aplikačnej praxe a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie. Je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No, aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe ja neviem čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska
===== ...Prirodzene, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý nazvem to bonifikáciu v podobe ja neviem čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť, môj názor je áno. Potom čo sa už prijalo jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzu RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov. RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni. Ale viete čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz. A to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to čo bude drahšie bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj Ministerstva financií i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých sto percent a osemdesiatpäť percent, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na covid a na veci okolo toho. Ale v týchto veciach sa jednoducho úspora robiť žiadna nemala hľadať. Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť sto percent. V konečnej miere tak bolo aj pred tým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola. Myslím teraz na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany, dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti. Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje. Pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať z časti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce pokus-omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vnímala aj do tejto, do tejto novely, No, ale dobre, toto nie je podstatné.
Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastro firiem. Ja som pokladal za potrebné tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod. Marža. Marža gastro firiem je ďaleko vyššia ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je, taká poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia, z gastrolístkov nevydávame. Iné je, keď niekto tých pár centov, alebo ja neviem koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém.
Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej aplikačnej praxe a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie. Je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No, aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe ja neviem čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska
===== ...Prirodzene, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý nazvem to bonifikáciu v podobe ja neviem čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť, môj názor je áno. Potom čo sa už prijalo jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzu RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov. RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni. Ale viete čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz. A to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to čo bude drahšie bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj Ministerstva financií i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých sto percent a osemdesiatpäť percent, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na covid a na veci okolo toho. Ale v týchto veciach sa jednoducho úspora robiť žiadna nemala hľadať. Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť sto percent. V konečnej miere tak bolo aj pred tým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola. Myslím teraz na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany, dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti. Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje. Pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Len pripomínam kolegom, členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme riadne rokovanie výboru 12.15.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý má takú zaužívanú skratku, že školský zákon. Skôr ako pozmeňujúci návrh prednesiem, dovoľte, aby som ho odôvodnil. Hneď na začiatku by som chcel povedať, že tento predmetný zákon je asi jeden z najdôležitejších zákonov, podľa ktorého sa regionálne školstvo riadi, je to mimoriadne komplikovaná, zložitá právna norma, ktorá dosť často na môj vkus prechádza rôznymi zmenami, či už menšieho alebo väčšieho rozsahu, aj tu na tejto schôdzi sme svedkami, že sa vlastne cez vládny návrh zákona ale aj cez poslaneckú novelu otvára tento zákon 245, potom sú tu ďalšie a ďalšie zmeny a čo môže teda v aplikačnej praxi pre tých používateľov tejto právnej normy či už sú to riaditelia, vedúci zamestnanci v školstve, alebo jednotliví učitelia, všetci tí aktéri, ktorí majú do činenia s týmto zákonom robiť isté, isté problémy, ale na druhej strane aj sa musí reagovať na niektoré situácie, ktoré život, život prináša. Ja chcem predovšetkým pozmeňovacími návrhmi upraviť niektoré časti, ktoré sa dotýkajú zavádzania cyklov vzdelávacích v rámci tohto zákona a niektoré veci, ktoré upravujú stanovenie počtu hodín a predmetov jednotlivých ročníkov najmä v prvom stupni základných, základných školách. My sme o tomto by som povedal veľmi podrobne mali možnosť diskutovať na školskom výbore naozaj tá diskusia bola veľmi konštruktívna, kvalifikovaná ja ju nesmierne, si ju ctím, ale napriek tomu by som si dovolil predložiť tieto pozmeňovacie návrhy a už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tie zmeny, ktoré zákon prináša aktuálne pripravení. A či sme dobre pripravení a tá obava oja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení na zavedenie a zavedieme túto zmenu pomerne ...
===== tieto pozmeňovacie návrhy. A už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tieto zmeny, ktoré zákon prináša aktuálne pripravení a či sme dobre pripravení. A tá obava moja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení a zavedie túto zmenu pomerne rýchlo do praxe, tak môžeme spôsobiť v školách aplikačné programy, problémy. Tým chcem povedať, že samozrejme nie som zástancom, že všetko treba zakonzervovať tak, ako sme nastavení a že nemôžeme ísť v niektorých veciach s dobou alebo nemôžeme niektoré veci upraviť. Vidíme, že čo všetko sa v školách deje. Čo sa deje okolo nás. Že tá doba aj sa digitalizuje, aj všetky tie moderné prostriedky sa zavádzajú do edukačného procesu. A samozrejme aj cez novelu zákona na to reagujeme. Máme to nové trendy vo vzdelávaní, ktoré určite tiež treba do výchovy a vzdelávania zavádzať. Ale aj z minulosti vieme, že pokiaľ "veľmi silno tlačíme na pílu" môžeme aj pri dobrom úmysle sa pomýliť.
Preto mi dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňovacie návrhy.
Po prvé. V čl. I bod 14 znie: V § 6 ods. 1 navrhujem zaradiť tento, tento odsek, dovolím si ho prečítať. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú i ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
V čl. I v bode 22 v § 9 ods. 2 písm. a) znie: „a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vyučovacie predmety, oddelene pre každý ročník základného vzdelávania,".
Po tretie. V čl. I v bode 22 v § 9 odsek 4 znie: „(4) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na
za a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť v jednotlivých ročníkoch základnej školy,
po b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vyučovacieho predmetu." .
Ďakujem pekne. Skončil som. To je všetko.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý má takú zaužívanú skratku, že školský zákon. Skôr ako pozmeňujúci návrh prednesiem, dovoľte, aby som ho odôvodnil. Hneď na začiatku by som chcel povedať, že tento predmetný zákon je asi jeden z najdôležitejších zákonov, podľa ktorého sa regionálne školstvo riadi, je to mimoriadne komplikovaná, zložitá právna norma, ktorá dosť často na môj vkus prechádza rôznymi zmenami, či už menšieho alebo väčšieho rozsahu, aj tu na tejto schôdzi sme svedkami, že sa vlastne cez vládny návrh zákona ale aj cez poslaneckú novelu otvára tento zákon 245, potom sú tu ďalšie a ďalšie zmeny a čo môže teda v aplikačnej praxi pre tých používateľov tejto právnej normy či už sú to riaditelia, vedúci zamestnanci v školstve, alebo jednotliví učitelia, všetci tí aktéri, ktorí majú do činenia s týmto zákonom robiť isté, isté problémy, ale na druhej strane aj sa musí reagovať na niektoré situácie, ktoré život, život prináša. Ja chcem predovšetkým pozmeňovacími návrhmi upraviť niektoré časti, ktoré sa dotýkajú zavádzania cyklov vzdelávacích v rámci tohto zákona a niektoré veci, ktoré upravujú stanovenie počtu hodín a predmetov jednotlivých ročníkov najmä v prvom stupni základných, základných školách. My sme o tomto by som povedal veľmi podrobne mali možnosť diskutovať na školskom výbore naozaj tá diskusia bola veľmi konštruktívna, kvalifikovaná ja ju nesmierne, si ju ctím, ale napriek tomu by som si dovolil predložiť tieto pozmeňovacie návrhy a už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tie zmeny, ktoré zákon prináša aktuálne pripravení. A či sme dobre pripravení a tá obava oja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení na zavedenie a zavedieme túto zmenu pomerne ...
===== tieto pozmeňovacie návrhy. A už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tieto zmeny, ktoré zákon prináša aktuálne pripravení a či sme dobre pripravení. A tá obava moja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení a zavedie túto zmenu pomerne rýchlo do praxe, tak môžeme spôsobiť v školách aplikačné programy, problémy. Tým chcem povedať, že samozrejme nie som zástancom, že všetko treba zakonzervovať tak, ako sme nastavení a že nemôžeme ísť v niektorých veciach s dobou alebo nemôžeme niektoré veci upraviť. Vidíme, že čo všetko sa v školách deje. Čo sa deje okolo nás. Že tá doba aj sa digitalizuje, aj všetky tie moderné prostriedky sa zavádzajú do edukačného procesu. A samozrejme aj cez novelu zákona na to reagujeme. Máme to nové trendy vo vzdelávaní, ktoré určite tiež treba do výchovy a vzdelávania zavádzať. Ale aj z minulosti vieme, že pokiaľ "veľmi silno tlačíme na pílu" môžeme aj pri dobrom úmysle sa pomýliť.
Preto mi dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňovacie návrhy.
Po prvé. V čl. I bod 14 znie: V § 6 ods. 1 navrhujem zaradiť tento, tento odsek, dovolím si ho prečítať. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú i ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
V čl. I v bode 22 v § 9 ods. 2 písm. a) znie: „a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vyučovacie predmety, oddelene pre každý ročník základného vzdelávania,".
Po tretie. V čl. I v bode 22 v § 9 odsek 4 znie: „(4) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na
za a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť v jednotlivých ročníkoch základnej školy,
po b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vyučovacieho predmetu." .
Ďakujem pekne. Skončil som. To je všetko.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia a poslanci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Pozmeňujúce návrhy vychádzajú z aplikačnej praxe a súvisia s oblasťou školského psychológa, ktorý vykonáva v rámci svojich odborných činností, aktivít aj psychoterapiu súvisiacu s optimalizáciou a zlepšovaním fungovania celého systému pedagogicko-psychologického poradenstva. Ďalšie pozmeňovanie návrhy vychádzajú z toho, že návrh zákona umožní aj iným právnickým osobám podieľať sa na vzdelávaní učiteľov a odborných zamestnancov v školstve, cieľom pozmeňovacieho návrhu môjho je vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky inštitúcie, ktoré s na tomto vzdelávaní budú podieľať, či už sú to vysoké školy, ktoré vzdelávajú v akreditovaných študijných programoch, alebo sú to priamo riadené organizácie zriadené ministerstvom školstva alebo tieto iné právnické osoby. Dovoľte mi teda aby som teraz svoj pozmeňujúci návrh predniesol. Po 1. V čl. 1 bode 24 sa v § 24 ods. 2 písm. a) za slová „krízovú intervenciu," vkladá slovo „psychoterapiu,". Po 2. V čl.1 v bode 60 sa v § 43 ods. 2 písm. d) za slovo „iná" vkladá slovo „akreditovaná". Po 3. V čl. 1 v bode 63 sa v § 44 ods. 4 a § 45 ods. 2 za slovo „iná" vkladá slovo „akreditovaná". Ďakujem pekne.