Zdravím vás. Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, bohužiaľ, nie sú, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja zapojil trošku do rozpravy k návrhu tohto zákona, pretože sledoval som relatívne dlhé obdobie, hádam aj rok dozadu, keď začal ten proces, medzirezortné pripomienkové konania a proste celá tá šnúra, ktorá predchádzala k tomu, preto si myslím, že je dôležité a potrebné zaujať k tomu nejaká, nejaké stanovisko. Je síce pravda, že dnes sa už stratila veľká, a povedal by som, že aj významná časť, ktorá pôvodne v tomto návrhu zákona bola z iných, objektívnych dôvodov, ale ja by som teraz začal možno tak jako môj, môj predrečník k tým trom okruhom, ktoré, ktoré sú veľmi dôležité, a možno ako opozičný poslanec, tak jak som to veľmi nezvykol, skôr pochvalou k trom veciam, ktoré sa týkajú invalidných dôchodkov, ďalej sociálne zabezpečenie s tou judikatúrou Najvyššieho súdu v súvislosti s vojakmi, a s vojakmi a policajtmi a potom s tou oranžovou obálkou, resp. s tou lepšou informovanosťou, ktorá s tým bezprostredne súvisí. A v tej ďalšej časti sa možno vrátim, vrátim aj k tomu pôvodnému obsahu.
Čo sa týka tej úpravy miery zdravotného postihnutia, vplyvu na invalidný dôchodok, priznám sa, že som si dosť podrobne načítal aj tie veci okolo tej prílohy, ktorá je podstatná pre to, aby, aby sa niečo pozitívne udialo v súvislosti s týmito dôchodcami, invalidnými dôchodcami, a treba povedať, že som tam našiel to, čo som aj očakával, sú tam aj tzv. tie nové choroby, ktoré, bohužiaľ, život prináša, a myslím si, že sa k viacerým diagnózam následne budú aj posudkoví lekárovi vracať, a som presvedčený, že pôjdu aj viaceré percentá tej invalidity hore, i keď, a to asi pán minister vie, z toho, čo mám informácie, v podstate niet jedného invalidného dôchodcu, ktorý na základe tohto nečaká zvýšenie bez ohľadu na to, že o akú diagnózu, o čo sa jedná, ale to bude treba už potom veľmi citlivo vedieť prebrať na jednotlivých pobočkách s nimi, keď sa prídu o týchto veciach, veciach informovať.
Každopádne však invalidné dôchodky je treba vnímať tak, že v podstate žiadne dôchodky u nás, ale aj invalidné dôchodky zvlášť nie sú nejako vysoké. Ja viem, že sú dosť, by som povedal, rôzne niekedy aj skreslené návrhy na invalidné dôchodky a možno hlavne na invalidov, ktorí sú invalidi od narodenia, ale toto asi nie je ani cieľ, ani predmet diskusie, ktorá tu je.
Ja ovplyv... ja pozitívne veľmi vnímam jednu vec a to je spôsob dopracovania sa k tomu, že sa na tom podieľala tá skupina zložená z posudkových lekárov a následne že sa veci komunikovali aj s jednotlivými odborníkmi ministerstva zdravotníctva podľa jednotlivých diagnóz. Dáva mi to ako taký objektívny pohľad na vec, že sa skutočne pomenovali tie veci, ktoré asi bolo potrebné pomenovať. Teraz je už len dôležité, aby na to boli finančné prostriedky, aby sa tieto veci vedeli náležite prejaviť aj, aj v samotných invalidných dôchodkoch, takže toto je treba oceniť a možno aj, aj poďakovať ľuďom aj na ministerstve, aj na jednom, aj na druhom, že sa s touto otázkou zaoberali a dospeli k nejakým riešeniam, ktoré sú premietnuté v tejto novele, ktorá je na stole.
K tej druhej problematike, to je to sociálne poistenie s judikatúrou Najvyššieho súdu, jedná sa o vojakov, policajtov a proste výsluhových dôchodkov. Priznám sa, ešte v čase, keď som bol na ministerstve, tento problém vznikol, vtedy sa začali hromadiť tie, tie žiadosti. Moji kolegovia úradníci z ministerstva mali úplne iný názor, trvali na tom, že 15 rokov musí byť odrobených. Najvyšší súd rozhodol inak. Rozhodol inak, a preto bolo potrebné prispôsobiť tomu adekvátne, adekvátne legislatívu a tá legislatíva musí zohľadniť to rozhodnutie Najvyššieho súdu. No a v podstate tu je treba povedať, že v tomto prípade nebude platiť, že 15 odrobených rokov. Dôvod? Sleduje sa nejaký legitímny záujem dodržania zásady rovnakého zaobchádzania, na základe toho sa navrhuje aj primeraná úprava spôsobu výpočtu starobných a predčasných dôchodkov. Rozumiem tomu, tí ľudia pracovali predtým niekde inde, ale pracovali, ale pracovali v inom sociálnom systéme, ako je ten všeobecný, nazvem ho civilný, ale napriek tomu možno aj po, po piatich, šiestich alebo, ja neviem, desiatich rokov budú mať nárok na istú časť dôchodku aj z toho civilného sociálneho systému, čo, si myslím, že je spravodlivé. Bolo by to trošku iné, keby predtým absolútne nič nerobili a žiadali si za nejakých pár rokov odrobených, to znamená, že by sa tých 15 rokov obišlo takýmto spôsobom, ale tu to má logiku a vlastne niet o čom debatovať, pretože rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ešte predtým aj, aj Ústavný súd k tomu dal istý výrok, je potrebné rešpektovať a podľa toho veci len prispôsobiť.
Čo sa týka tzv. oranžovej obálky, to znamená tej otázky lepšej informovanosti ľudí o ich budúcich, budúcich penziách, úloha veľmi, veľmi dôležitá. Oranžovú obálku tiež ešte za mojej existencie, tú prvú sme začali realizovať, len to je taký nekonečný proces, na tom je stále čo vylepšovať, aby tá informovať či už poistenca, alebo sporiteľa, alebo toho, čo má aj III. pilier, to znamená dobrovoľné dôchodkové poistenie, bolo, bolo, bolo čo najvýhodnejšie, aby mal absolútny prehľad, a možno ten dôvod je teraz ešte o to viacej aktuálnejší, no pretože mimo toho výpočtu je sa asi treba zaoberať a mal by ten poistenec alebo sporiteľ vedieť aj niečo o veku odchodu do penzie, pretože my sme zrušili to zastropovanie.
Ja nemám problém povedať, že ak SMER – sociálna demokracia... slovenská sociálna demokracia bude mať nejaký podiel na moci, ale aj keď nebude, každopádne my v budúcom období budeme mať záujem opätovne otvoriť túto otázku a možno medzitým tá revolúcia z Francúzska, ktorá súvisí so zvýšením odchodu do dôchodku aj tam, príde aj sem a ten život možno sám prinesie potrebu riešiť tento problém ďaleko hlbšie, pretože som osobne presvedčený, že podmienky na Slovensku a hlavne zdravotný stav, to znamená dožitie v zdraví, je jednoznačnou odpoveďou na to, že u nás nie je možné pracovať, ja neviem dokedy, a to bez ohľadu na to, že človek ešte žije, ale nie je schopný tú prácu vykonávať. To znamená, že pokiaľ je niekto ležiaci, ale ešte žije, no tak asi nemôžme od neho žiadať, aby stále pracoval, pretože to dožitie v zdraví je na Slovensku jedno z najhorších v celej Európskej únii, to sa musí niekde inde prejaviť.
Ale v tejto chvíli je dôležité, aby tá informovanosť pokračovala, aby bola čo najkonkrétnejšia, a možno zaoberať sa teraz touto situáciou, lebo medzitým dostali viacerí sporitelia oznámenie od DSS-iek, koľko si nasporili, a všetci sme pochopili, že to nie je len o konzervatívnych a radikálnych fondoch. Aj jedni prerobili, aj druhé prerobili. To je o niečom inom, možnože tie úpravy, ktoré sa urobili v tom II. pilieri, by som povedal, že platia do štandardných časov, a nie do takýchto neštandardných, ako žijeme teraz. To je môj osobný názor, lebo obávam sa, že to sklamanie bude ďalej pokračovať, a zhodou okolností aj mňa oslovili viacerí kolegovia, poďme to znova otvárať. No v tejto chvíli asi prejde nejaká aplikačná prax, ale možno po roku bude treba sa k tomu vrátiť, že či to bolo správne rozhodnutie, alebo jediné správne, či k tomu nie je potrebné prijať aj nejaké, nejaké ďalšie opatrenia.
No a sú tu ešte dva články, ku ktorým sa je potrebné asi vrátiť. To je rímska dvojka a rímska trojka. Rímska dvojka je o starobnom dôchodkovom sporení a rímska trojka o doplnkovom sporení. Keď sa posúva isté predĺženie tohoto účelu, predĺženia obdobia na zasielanie tých každoročných výpisov, pokiaľ si dobre pamätám, z januára na marec, možnože... neviem, mne sa to nezdá v tejto chvíli byť ako nejako zdôvodnené. Možno, pán minister, keby ste zaujal potom nejaké stanovisko a možno bližšie nám vysvetlil, v čom je ten dôvod, aby sme, aby sme pochopili, prečo to posunutie, posunutie na ten marec.
No a teraz, ak dovolíte, v tej ďalšej by som rád prešiel k tomu, čo v tomto návrhu, ktorý máme na stole, zákona alebo legislatívneho návrhu nie je. Nie, nežartujem. No, presnejšie chcem sa, chcem, aby sme si pripomenuli aj tie časti zákona, ktoré pôvodne boli jeho súčasťou, prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, ale vzhľadom na to, že tu prišli nejaké pozmeňovacie návrhy poslanecké, sa viaceré veci, ktoré tam boli, boli pôvodne naznačené, jednoducho zmenili, a to hlavne toho zásluhou toho opozičného zákona, ktorý predložila strana HLAS - sociálna demokracia s našou podporou, SMERU - slovenskej sociálnej demokracie, ktorý, ktorý bol, bol následne schválený a týkal sa valorizácií. Ja som veľmi rád, že som mohol byť podpísaný aj pod pozmeňovákom, ktorý sa týka rozmrazenia tých minimálnych dôchodkov.
Čo sa týka zmeny valorizácie, no do toho sa v značnej miere aj interesovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čomu som ja rád, a rád sa k tomu aj vyjadrím, i keď v tomto prípade je to skôr pozícia Erika Tomáša, ktorý možno bude k tomu hovoriť, pretože sa to dotýkalo bezprostredne ich návrhu novely zákona. Skôr než prejdem k jednotlivým, by som povedal, bodom, ktoré sa týkajú aj, aj, aj tej pozície rady, ja vítam, že sa zainteresovali, že, že dali aj nejaké svoje pohľady na vec, i keď v tomto prípade vzhľadom na prípravu celého toho zákona, možno rok pospiatku to nebolo nejaké rýchle šitie. Tam boli aj nejaké analýzy, aj ďalšie veci, ktoré vo vládnom zákone jednoducho aj musia byť, aj vyjadrenia ostatných rezortov. To znamená, to tu nejako, to tu nejako v tomto prípade nechýbalo.
Skôr mi vadí jedna vec. Čo tá rada robila, čo tí páni, prečo nekričali a nemlátili po stole, keď sa miliardy míňali zbytočne, neefektívne, podľa toho, ako sa tu niekto vyspal a ráno niektoré veci predložil?! Možnože toto by som videl ako problém. Možno keby boli vtedy vyvolali takúto polemiku a zainteresovali do toho aj médiá, mohli sme sa niekde ako dostať do menšej zadlženosti a možno niektoré neefektívne vynaložené peniaze by sa boli bývali, bývali ušetrili na lepší účel, ktorý každopádne tu je, pretože aj toto, čo dnes riešime, je, a to si dovolím povedať, sociálna skupina, ktorá zďaleka nebola poriešená tak, ako očakávala, myslím tých seniorov, a to bez ohľadu na to, o aký druh dôchodku ide, pretože oni boli jedni z tých, ktorí boli najviac postihnutí, snáď mimo tých jednočlenných rodín, kde je matka sama s dieťaťom, kde si celkom prirodzene asi, asi tiež pán minister bude musieť ešte nejaké opatrenia zásadné urobiť, pretože takáto rodina je na tom relatívne veľmi, veľmi zle.
Teraz, ak dovolíte, nebudem rozoberať tu makroekonomické prognózy, z ktorých vychádzali oni. Oni sú jasné, i keď dnes je tá situácia vývoja makroekonomiky v takom pohybe, že to, čo platilo včera, nemusí platiť zajtra. Niektoré veci sa už trošku dajú možno predvídať z hľadiska budúcej inflácie, chvalabohu, mala by ísť pozitívnym smerom. To znamená nie hore, ale už dole. Ale opakujem, tie makroekonomické čísla sú veľmi, veľmi zložité, nehovoriac o tom, čo sme si mali možnosť vypočuť aj priebehu tohto týždňa, veď Slovensko celú jednu miliardu stráca na vývoze. Máme veľmi pasívne, pasívne saldo, čo sa týka zahraničného obchodu, a pokiaľ toto neporiešime, no tak tá miliarda sa nám niekde inde negatívne prejaví, pretože to nemôže byť tak, že budeme, budeme len dovážať, dovážať a dovážať a vývoz náš bude stagnovať. To znamená, toto je jedno z makroekonomických čísiel a ukazovateľov, ktoré asi je potrebné tiež významne riešiť.
Ale k tomuto. Tu by som chcel povedať jednu vec, že asi Rada rozpočtovej zodpovednosti zabudla, že súčasťou tej pôvodnej ministerskej novely zákona, o ktorej budeme ešte diskutovať, boli podobné návrhy z hľadiska tej základnej filozofie, ako, ako je predložená teraz. To znamená, opakujem ešte raz, žiadne horúcie... šitie horúcou ihlou, boli tam prepočty, bol tam štandardný klasický pripomienkovací, pripomienkovací proces. Politicky ladené konštatovanie, na rozdiel od návrhu ministerstva práce, parlamentom schválený návrh opozície, resp. HLAS-u s našou podporou obsahoval aj druhú a to je podstatnejšiu zmenu a poviem ju jedným číslom a to je 5 %. To je 5 %, ktorá je a bude veľmi dôležitá, ale teraz. Áno, o rok už možno tých 5 % nebude vôbec zaujímavých, pretože vývoj tej, štatistický vývoj tej inflácie bude niekde inde.
No je tu istý kľúčový fakt, že odklad od tejto navrhovanej mimoriadnej valorizácie, ktorú spôsobil pán poslanec Cmorej s podporou celej vládnej koalície, no, dúfam, že sa aspoň nejaké svedomie, pán poslanec, u vás ozvalo po tomto všetkom, pretože, pretože toto vám seniori nikdy neodpustia. A nechápem prečo, z akých dôvodov, mal som možnosť počuť nejaké vaše vyjadrenia po tom výbore, ktorý nebol uznášaniaschopný, že pôjdete opätovne s nejakým pozmeňovákom, ale že to bude na úkor rodičáku, resp. tej časti, tej časti dôchodkov. V tejto chvíli je treba hľadať maximálne operatívne riešenie, aby od prvého júla tohto roku bola tá valorizácia spustená. Vychádza to na nejakých 8 % zatiaľ, pokiaľ viem. To znamená, tak to treba operatívne riešiť a vrátiť sa k tomu, pretože to rozhodnutie nebolo dobré odložiť na... až na rok ’24, 1. január ’24.
No ale zas treba povedať jednu vec, že ministerstvo v tom svojom návrhu postupovalo a navrhovalo takýto istý termín účinnosti, od 1. januára. To znamená, to, to bola tiež jedna z veľkých chýb, pán minister, že ste v maximálnej miere nezohľadňoval to, čo sa tu deje, a to znamená, to je nárast výšky cien, energií, tovarov a ďalších, jednoducho dôchodcovskej inflácie, ktorá mala byť zohľadnená. Ona nebola zohľadnená. (Krátka pauza.)
Tu si dovolím v tomto prípade aj pre viacerých nezávislých odborníkov, aj Radu rozpočtovej zodpovednosti pripomenúť, že ten opozičný schválený návrh mimoriadnej tej kompenzácie valorizácie nebol ani náhodou prvý. Vráťme sa rok a pol dozadu, bol to aj... bol to aj HLAS a bol to aj SMER, ktorí samostatne sem dávali poslanecké návrhy, aby sme sa vrátili k valorizácii, aby sme v maximálnej miere zohľadnili to, čo sa deje. Keby sa v tom čase bol prijal takýto zákon, som presvedčený, že by sa bolo ďaleko lepšie tým seniorom žilo aj v súvislosti s poberaním tých dôchodkov, lebo bol by včas zohľadnil tú dôchodcovskú infláciu, jednoducho všetky cenové dopady či už služieb, alebo, alebo tovarov, ktoré s tým jednoducho súvisia. No a nehovoriac o tom, že tu bola na stole aj petícia Jednoty dôchodcov Slovenska, viacej ako 100-tisíc podpisov seniorov, ktorí to sami žiadali. My sme ani v tomto prípade im nevyhoveli. A čo je najhoršie, dva a pol mesiaca to tu stálo v Národnej rade, pokiaľ to predseda parlamentu zaradil na rokovanie, na rokovanie pléna.
To je výsmech tým dôchodcom, ktorí v podstate nechceli nič iné, aj si to krásne zdôvodnili, čo málokedy býva, že odkaľ tie prostriedky zobrať. No to, čo sme my dôchodcovia zaplatili viacej na cenách v súvislosti s infláciou, nám vráťte, nám vráťte do polohy nejakej tej mimoriadnej inflácie, a aby sme si tieto prostriedky mohli rozdeliť, čo by bolo bývalo asi riešilo tie životné problémy, ktoré v tomto prípade prežívali tí dôchodcovia ako takí.
No spočítané, podčiarknuté, pôvodný návrh tejto novely z dielne Ministerstva práce obsahoval zmenu referenčného obdobia na objektívnejších deväť mesiacov, to treba oceniť, nehovoril však nič o mimoriadnej valorizácii, ktorá bola tak potrebnou pomocou pre seniorov v tom minulom, minulom období. No a to pokladám a v podstate som sa to snažil aj zvýrazniť za najväčší problém.
Ďalšia vec, ku ktorej sa je potrebné asi v tomto prípade, prípade vrátiť, je skutočnosť, ktorá sa týkala rozmrazenia výšky tých minimálnych dôchodkov, pretože pôvodný návrh toho zákonu ministerstva obsahoval túto časť, veľmi vážnu, ale znova, od 1. januára ’24. Tu možno vznikli aj isté, isté nezrovnalosti. Ja sa chcem ospravedlniť v tomto prípade v súvislosti s tou účinnosťou a s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Cmoreja, ale dôležité je to, že sa jednoducho nerátalo s tým, že títo ľudia tri roky nemali o päták zvýšené tie, tie, tie minimálne dôchodky, a žili, žili z toho, čo predtým dostávali, a to napriek tomu, že tie tri roky kríza, inflácia úplne inde, ceny, jedno s druhým. To, toto malo byť jednoducho v tomto prípade zohľadnené. Možno sa niekde inde v niečom našli, že mohol takýto dôchodca dostať niečo za to, že sa išiel niekam zaočkovať alebo čo, ale v samotnom dôchodku sa to nikde jednoducho neprejavilo a to, si myslím, že je, je veľmi veľká chyba. Toto by sa nemalo stávať a toto aj napriek tomu, že to nie je dnes na stole a nie je to priamo v novele tohto zákona, je zas na druhej strane, keď som bol v prvých troch témach veľmi pozitívny smerom k ministerstvu a obsahu toho návrhu zákona, treba, treba jednoducho skritizovať, pretože toto malo byť riešenie.
Na druhej strane možno treba poďakovať aj, aj teraz plénu a bez ohľadu na to, či koalícia, opozícia, za to, že sa ten návrh schválil, a dnes je to už, dnes je to už trošku v inej podobe a tí ľudia budú jednoducho za chvíľu v tejto oblasti, oblasti riešení. Možnože je treba oceniť aj to, že ministerstvo predtým sa vrátilo aj k otázke životného minima, čo bolo nevyhnutné, pretože odraz alebo výpočet toho minimálneho dôchodku je priamo naviazaný na životné minimum. Spravil sa z toho akýsi automat. Možno len sme nezvážili jednu vec, pán minister, lebo tam sú nejaké dva ukazovatele alebo paralelný... parametre. Jeden je rast životných nákladov a druhý je rast čistých príjmov. Jeden je výhodnejší, jeden je nevýhodnejší. A my sme naďalej nechali v platnosti ten nevýhodnejší. Možno v tomto prípade sme mali zvažovať a, a, a...
No v tejto chvíli... je samozrejmá vec, že tá zmena je taká, že zajtra to môže byť inak, že ten nevýhodnejší bude výhodnejší, ale vychádzam z tohto obdobia, ktoré tu je, a zatiaľ to ostalo tak, že ten výsledok je, je o čistých... o rastu čistých príjmov členov domácností, a ten parameter môže byť vyšší, ale v budúcnosti. No ale ten parameter je momentálne výhodnejší, ten, to, čo som hovoril ako ten prvý. My sme ponechali ten nevýhodnejší. No dnes je to tak ešte ako.
No len úplne na záver však ako platí to, čo som predtým povedal, že tie zmeny, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú, sú potrebné, sú pozitívne, a preto nielen za seba, ale aj za celý poslanecký klub strany SMER - slovenská sociálna demokracia chcem povedať, že my v prvom čítaní ten návrh podporíme, ale ostáva v platnosti a to je to gro, čo som tu chcel povedať, že ministerstvo práce nechalo tú významnú sociálnu skupinu, ktorou sú seniori, napospas osudu a neriešilo tie jednotlivé kategórie včas, a treba povedať, v niektorých prípadoch vôbec, nie doteraz. A tí ľudia žijú vo veľmi zložitých situáciách, čomu, o čom svedčia aj štatistiky, a darmo sa tu budeme v tomto prípade možno hádať alebo polemizovať, že či má lepšiu štatistiku minister, alebo, alebo Jednota dôchodcov, alebo kto. Sami vidíme, kde žijeme a chodíme, že tie dopady na tých dôchodcov boli, boli veľmi veľké.
Ďakujem pekne.
