Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, viackrát ste vy, ale aj vaši kolegovia zopakovali takú mantru, ktorá na prvý pohľad alebo na prvé počutie dobre znie, že o vine a nevine rozhoduje súd. Áno, na tom sa zhodneme. Ale akosi zabúdate, neverím, že to zabúdate, podľa mňa to robíme naschvál, nepripomínate, že k tomu, aby sme sa dostali pred súd, vedie nejaké konanie, prípravné konanie, trestné stíhanie, trestné konania a podobne. A zabúdate, že v Ústave Slovenskej republiky máme jasne napísané, že aj stíhanie sa musí viesť zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov. A na to existuje § 363. Je to oprávnenie generálneho prokurátora posudzovať, či to stíhanie dotyčného človeka je zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Generálny prokurátor alebo prokuratúra všeobecne tu predsa chráni ústavou garantované základné práva a slobody. A to je aj úlohou prokuratúry. Zasa podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 149 prokuratúra chráni oprávnené alebo zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. To je predsa úloha podľa Ústavy Slovenskej republiky. Tak vy tu nevytvárajte dojem, že ten § 363 tu nepatrí do toho systému. Patrí do toho systému. Je to ústavný paragraf, ktorý realizuje tieto ústavné články, ktoré som pred chvíľou pomenoval.
Predstavte si, že vás bude niekto stíhať nezákonným spôsobom, z nezákonných dôvodov a bude to trvať niekoľko rokov, kým príde to na súd. Preto je tu oprávnenie generálneho prokurátora, aby tú nezákonnosť, zjavnú nezákonnosť zastavil. A tak aj urobil a tak by aj mal robiť a preto ten § 363 má absolútne oprávnenie v demokratickom a právnom štáte.
Len vám nepasuje, lebo nemôžete robiť politické procesy, to je celý problém.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šeliga, no vy tu nejakým spôsobom zľahčujete tých sedemnásť rozhodnutí Ústavného súdu a ja si myslím, že tie sú veľmi dôležité, pretože tie nehovoria, že niečo len tak bolo porušené, ale tie hovoria o tom, že boli porušené základné ľudské práva a slobody rozhodovaním orgánov činných v trestnom konaní, respektíve súdov, ktoré takýchto páchateľov na základe nezákonne získaných dôvodov alebo nezákonných postupov im zasiahli do ich základných práv a slobôd. A to je, myslím si, že veľmi podstatný, podstatný prvok v týchto rozhodnutiach. A bez ohľadu na to, koľko ich bolo podaných, to číslo 17 je obrovské množstvo na to, aby Ústavný súd konštatoval, že naozaj bolo súdnymi inštitúciami a orgánmi činnými v trestnom konaní bolo zasiahnuté do základných práv a slobôd fyzických osôb. Čiže to si myslím, že veľmi zľahčujete a že to je veľmi kľúčová a podstatná záležitosť.
Pokiaľ ide o samotné rozhodovanie, to, čo ste povedali o tom, že, že rozhoduje o vine a nevine súd, to je pravda. Na druhej strane, a ja si pomôžem uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z júna 2021, ktorý, kde sa uvádza niečo celkom iné. Tu konštatuje Ústavný súd, že súd rozhodujúci o väzbe v prípravnom konaní nemá právomoc prokurátora, ktorý vykonáva dozor a preto nie je zmocnený na to, aby naprával pochybenia vyšetrovateľov. Pokiaľ podľa Ústavného súdu obvinený vytýka, že sa v rozhodnutí o väzbe v prípravnom konaní súd nezaoberal nezákonným postupom vyšetrovateľa, toto bez akýchkoľvek pochybností presahuje rámec prieskumnej povinnosti súdu, v konaní ktorého predmetom bolo rozhodovanie o osobnej slobode sťažovateľa. Prokurátor je tým, kto má podľa Trestného poriadku práve oprávnenie nezákonné postupy vyšetrovateľa korigovať, má tú povinnosť. Nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci príprav... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Nech je to už tak alebo tak, chcem poďakovať pánovi predsedovi Karahutovi za jeho príspevok, hlavne v tom zmysle, ja som nie poľovník a veľmi sa do toho nevyznám, samozrejme, ale to, čo povedal na začiatku, je veľmi dôležité si uvedomiť. My, že my tu sme náchylní schvaľovať akékoľvek zákony, akékoľvek pozmeňovacie návrhy a akékoľvek predstavy, ktoré neprešli nejakým brainstormingom ani medzi nami, ani nikde inde a nakoniec je z toho to, presne čo povedal, to je ten guláš. To nakoniec je niečo, čo sa nedá vôbec vykonať, spôsobí to ťažkosti jednej aj druhej strane a absolútne bez toho, aby sme sa vôbec na tom zamysleli. To snáď aj výzva pre budúci parlament, aby sa vystríhal takýchto riešení a na konci volebného obdobia tu riešil možno osobné nejaké spory.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, pri všetkej úcte a budem sa dotýkať aj predkladateľov. Presne o toto ide. Ja nehovorím, že napríklad máte dvojtisícový poľovný revír, päťsto hektárov je napríklad urbariát. Ten majiteľ alebo čo, majiteľ toho poľovného revíra platí tomu urbariátu za prenájom. Teraz podľa tohoto príklad poviem. Pán poslanec, desať ľudí z toho urbariátu musí zobrať do toho poľovného združenia a pýtam sa, ako ste urobili to, že teda potom nebudeme platiť to, nebude sa platiť tomu urbariátu, ten majiteľ poľovného revíra? Lebo, lebo zobral tých desať ľudí do toho poľovného revíru. To je prvá vec.
A druhá vec. Keď príde škoda stotisíc, aj tí, ktorí pristúpili, tí desiati, dvadsiati do toho revíru, tí poľovní... tí ľudoví poľovníci budú musieť platiť. A toto hovorím, že nie je v tomto zákone. Alebo ak áno, tak ma z toho vyveďte. A ja sa divím, SaS-ka, že podporuje tento zákon. Však dobre, vstúp do poľovného revíru, ale musíš sa podieľať na všetkých finančných nákladoch, ktoré sú tam. Nieže, ja neviem, Jozef X. bude mať poľovný revír, musí zobrať tridsať ľudí a Jozef X., Pročko, Valocký alebo kto bude platiť, ja neviem, tých stotisíc. Pýtam sa, či je toto, pán poslanec, v tomto zákone definované. Rozumiete ma, o čom hovorím? Alebo pán poslanec povie, že užívateľ poľovného pozemku má urobiť dvanásťmetrový pás. No nemôže, však to je družstevník, ktorému nemôžte skosiť tú kukuricu, no. Buď ste sa pomýlili, alebo neviem ako to, ako to, ako to má. Vy mu nemôžte pri tom lese skosiť tých dvanásť metrov, tomu družstevníkovi, si myslím, no. Čiže, pán predkladateľ, o toto mi ide. Áno, a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Začnem pánom Pročkom.
Pán Pročko, ja neurážal som tých pánov hore, ale zastupujú skupinu asi sto, sto nejakých členov alebo poľovníkov. Myslím si, že porovnávať ich so 60-tisíc, že sa asi nedá.
Čo sa týka pána poslanca Pročka, pre mňa je to narušený psychiatrický pacient, kriminálnik, bitkár, ktorý bol potvrdený viackrát, klamár. A, pán Pročko, vy ma tak môžte poučovať jedine v tom kotúle vpred a vzad, tak keď bude o tomto, tak potom sa môžme o tom rozprávať.
Čo sa týka, pani Halgašová, ako od teba hovoriť o nejakom povinnom členstve a o nejakej akceptácii viacerých organizácií, však bola si to ty, ktorá na základe spolupráce s jedným oligarchom ste sa odčlenili od SPPK a vytvorili si vlastnú komoru, lebo ste sa chceli uspokojovať v rámci inej organizácie, lebo nedostali ste priestor v rámci komory SPPK.
Samotný zákon, ktorý tu je, dámy a páni, je práveže zákon pre oligarchov a špekulantov.
No a čo sa týka, pán Kuriak, ja som všetkými desiatimi za to, a s tým nesúhlasím ani som nikdy s tým nesúhlasil, aby jeden jednotlivec alebo nejaké skupiny mali viacero poľovných revírov. Ja s tým nesúhlasím, ja viem, ako to funguje, že si o... vystrieľajú si, ulovia si len trofejovú zver a tá takzvaná holá, tie všetky ostatné zvery veľakrát sú len vykázané, a preto sú aj tie vysoké počty, počty zveri, ktorá je reálne vysoká, ale to nerieši tento zákon. Tento zákon je vypichnutý, tu je pár sprostostí, ktoré tu rieši. My musíme spraviť totálnu novelizáciu zákona, ktoré musí byť, musí to byť vládny návrh a nie tu proste veci, ktoré príde pán Fecko. Pán Fecko mal možnosť, pán Pročko tu niečo vykrikuje, že on by od začiatku, by od začiatku, a čo neoslovil pána Fecka, pána Mičovského, boli, boli, boli mini... bol minister, bol štátny tajomník. Mohli sme po dvoch rokoch schvaľovať novelizáciu. Pred... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vo svojom vystúpení si zdôraznil, že každý, kto je v oblasti poľovníctva považovaný za odborníka, podpísal petíciu Poľovníctvo má zmysel za zachovanie organizovaného poľovníctva, ktorou sme sa zaoberali nielen na výbore poľnohospodárskom, ale aj v pléne Národnej rady. Pripomínam, že túto petíciu podpísalo 153-tisíc občanov.
Povinné členstvo v stavovskej poľovníckej organizácii zakotvuje legislatíva väčšiny európskych krajín. Ako vieme, aj Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 2016 skonštatoval, že právna úprava postavenia SPK a povinné členstvo nie je, nie je ústavne komfortné a že je vo verejnom záujme regulovať poľovnícke činnosti prostredníctvom samosprávneho subjektu. Je preto jasné, že predkladatelia týmto návrhom vôbec nereflektujú na požiadavky relevantnej časti odbornej a laickej verejnosti.
Ďakujem pekne.