Ďakujem, pán predseda, ja som kľudný, a teda nemám v úmysle vystupovať k tomuto bodu, ktorý bude vyčlenený. Chcel by som na úvod privítať, že vláda prichádza s takouto legislatívnou iniciatívou. Myslím si, že keď ten zákon schválime, naše právne prostredie bude lepšie a bude lepšie pripravené na zvládanie, zvládanie pandémie a všetkého, čo s ňou súvisí.
Domnievam sa, že sú dané aj dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho, aby sa vyjasnili niektoré veci, ktoré sú problematizované napríklad podaniami Generálnej prokuratúry na Ústavný súd alebo rozhodnutiami Ústavného súdu o podnetoch, tak by sme pokračovali v systéme, ktorý je, nazvem to decentne, právne problematický a nejednoznačný. A túto právnu problematickosť a nejednoznačnosť je potrebné, potrebné vyjasniť a upraviť a je potrebné urobiť tak čo najskôr, lebo naozaj sme v situácii, keď je ohrozené zdravie, keď sú ohrozené základné práva a slobody, keď sa prostredníctvom rozhodnutí orgánov verejnej správy vstupuje do základných práv a slobôd a to sa má robiť spôsobom, ktorý je právne, právne čistý.
Ak tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie možno niečo vytýkať, tak je to skutočnosť, že prichádza až teraz a že prichádza formou skráteného legislatívneho konania. Pochybnosti o právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva sú tu známe takmer pol roka. Ja som ich prvýkrát zaregistroval 30. apríla minulého roku, keď právnička Slávka Henčeková zverejnila článok, v ktorom sa vyjadrila o povahe, právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva a upozornila na to, že tak ako je to zadefinované v zákone a tak ako to Úrad verejného zdravotníctva vydáva, tie opatrenia nie sú ani všeobecne záväzné právne predpisy, lebo nespĺňajú niektoré náležitosti, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy majú. Ale nie sú ani individuálne správne akty, lebo ten postup ich prijímania nezodpovedá, teda s pár výnimkami, ani tomu, ako sa majú schvaľovať individuálne správne akty, teda rozhodnutia v správnom konaní.
Potom som sa stretol s upozornením, že je problém s právnou povahou týchto opatrení vo viacerých verejných vyjadreniach, článkoch, ktoré odvtedy, odvtedy zazneli. Ja sám som bol členom skupiny občanov aj politikov, aj právnikov, ktorí na niektoré problematické aspekty fungovania, fungovania týchto opatrení upozorňovali Úrad verejného zdravotníctva a v júni v rámci toho upozornenia sme adresovali Úradu verejného zdravotníctva aj upozornenie, že môže byť problém nielen vecne, nielen s tým, že či sú tie opatrenia vždy primerané k sledovanému cieľu, ale môže byť problém, problém aj s právnou povahou.
Čiže podľa môjho názoru takýto návrh zákona mal prísť oveľa skôr, mal prísť v máji, júni alebo teda najneskôr mal prísť na septembrovú schôdzu a teraz sme ho mohli mať na októbrovej schôdzi v druhom čítaní, len by sme, len by sme o týždeň schválili právnu úpravu, ktorá by, ktorá by riešila problémy, na ktoré upozorňujú právnici, na ktoré upozorňuje Generálna prokuratúra a na ktoré upozorňuje ombudsmanka a tak ďalej.
Ale, samozrejme, keď tu ten problém je, tak je potrebné ho riešiť a nie sme v situácii, že si môžme dovoliť normálne medzirezortné pripomienkové konanie, jeho vyhodnotenie a potom, potom štandardný legislatívny proces na pôde parlamentu, lebo to by trvalo v úplne najrýchlejšej verzii možno, možno dva a pol až tri mesiace a toľko času, toľko času nemáme. Ten problém je vážny a je potrebné, potrebné ujasniť situáciu a urobiť ju právne jednoznačnou. Preto sa domnievam, že aj v tomto prípade je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, na čo podľa môjho názoru nie je dôvod, je to, aby sme návrh schvaľovali v superrýchlom skrátenom legislatívnom konaní, teda systémom, že včera sa ten návrh prvýkrát objavil, včera sme mali možnosť my aj verejnosť si ho prvýkrát pozrieť, keď bol schválený na vláde, a dnes o ňom rokujeme v prvom čítaní a zrejme aj v druhom a treťom čítaní.
Ja som už na jar, keď sme schvaľovali naozaj situáciu, na ktorú nikto nebol pripravený, mnohé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hovoril, že dobre, sú dôvody na to, aby sme postupovali v skrátenom konaní, ale prosil som, apeloval som, že aby to aspoň nebolo takto zo dňa na deň. Aby aj na úrovni vlády alebo ministerstva dostali tie návrhy nejaký čas, aby medzirezortné pripomienkové konanie, keď nebude štandardných 20 pracovných dní, tak aby bolo aspoň 5 pracovných dní alebo aspoň 3 dni, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj odborná verejnosť, aby sa mohli vychytať chyby, ktoré sa v skrátenom konaní nutne vyskytnú.
Čiže aj v tomto prípade môžem povedať, že škoda, že sme tu nemali aspoň trojdňové alebo päťdňové pripomienkové konanie, a teda škoda, ak si nevieme dopriať, dopriať čas, aby sme dnes prerokovali skrátené legislatívne konanie a návrh zákona schválili v prvom čítaní a povedzme na začiatku budúcej, budúcej schôdze o ňom rokovali v druhom čítaní a mali týždeň času na to, aby sme, aby sme si vydiskutovali tie problémy, ktoré tam sú aj mimo rámca toho jedného, ktorý tu už bol, ktorý tu už bol avizovaný.
Ale chápem, že ani ten týždeň nemôžeme, nemôžeme čakať, lebo je potrebné prijímať opatrenia a je problém prijímať opatrenia v situácii, keď nie je vyjasnený zákonný stav a keď nie sú odstránené pochybnosti, ktoré sú formulované už aj názorom Generálnej prokuratúry. Ale napriek tomu by som chcel apelovať na to, aby sme si dali tak keď nie týždeň, tak aspoň, aspoň deň, aspoň, aspoň to, aby sme to neschvaľovali, neschvaľovali v rámci, v rámci jedného dňa. Myslím si, že priestor na to by bol, keby sme dnes zákon prerokovali v prvom čítaní a mohli zvyšok dňa stráviť, stráviť diskusiami, vyjasňovaním si tých, tých ustanovení, ktoré sa niektorým z nás zdajú problematické. Možno si niektoré veci dokážeme, dokážeme vydiskutovať, možno niektoré veci dospejeme k návrhu, že je možné ich, ich zmeniť, upraviť, niečo vypustiť alebo niečo, niečo inak formulovať, a zajtra by výbory mohli schváliť pripravené pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a plénum by mohlo hlasovať. Hlasovať o návrhu nie systémom, že včera sme sa niečo dozvedeli, dnes sme o tom začali rokovať a dnes o tom aj skončíme.
Neviem, či táto moja prosba bude vypočutá vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Bol by som rád, keby bola, aj keď mám obavu, že skôr nebude. Ale teda prinajmenšom si dovolím apelovať na pána ministra, na celú vládu aj na parlamentnú väčšinu, aby sme aj v prípadoch, keď je potrebné pristúpiť k skrátenému konaniu nerealizovali skráteného legislatívne konanie takýmto spôsobom, ale dali si aspoň minimálny čas na to, aby sme tie veci vedeli prediskutovať, aby sme tam vedeli nájsť problémy, aby sme ich potom nemuseli dostatočne opravovať.
Ďakujem.
