Ďakujem. Chcel by som reagovať na predložený poslanecký návrh a do faktickej poznámky by som sa asi nezmestil.
Pán poslanec Susko hovorí, že to ustanovenie, ktoré je navrhnuté vo vládnom návrhu ústavného zákona, nie je jasné v niektorých veciach a v iných veciach ho nepovažuje za dostatočné. V bode 1 svojho pozmeňujúceho návrhu žiada, aby bolo doplnené do tej tretej vety, že s predĺžením núdzového stavu podľa predchádzajúcej vety, a to...
Ďakujem. Chcel by som reagovať na predložený poslanecký návrh a do faktickej poznámky by som sa asi nezmestil.
Pán poslanec Susko hovorí, že to ustanovenie, ktoré je navrhnuté vo vládnom návrhu ústavného zákona, nie je jasné v niektorých veciach a v iných veciach ho nepovažuje za dostatočné. V bode 1 svojho pozmeňujúceho návrhu žiada, aby bolo doplnené do tej tretej vety, že s predĺžením núdzového stavu podľa predchádzajúcej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia, musí vysloviť súhlas Národná rada. No ja sa domnievam, že tá predchádzajúca veta je úplne jasná, že ten súhlas sa vzťahuje aj na opakované, opakované predĺženie. Nemal by žiadnu logiku, kedy Národná rada vyslovovala súhlas iba pri prvom predĺžení a nie aj pri opakovaných predĺženiach.
Na tému toho, že či to má byť súhlas predchádzajúci alebo následný, sme tu siahodlho diskutovali už aj včera. Hovorili sme o tom, hovorili sme o tom aj na výbore a môžem len zase zopakovať, čo som tu už niekoľkokrát povedal, že áno, aj mne by vyhovovalo viac, keby to bol, keby to bol predchádzajúci súhlas, ale toto je znenie, na ktorom sme sa dokázali dohodnúť v rámci vládnej, vládnej koalície, nie ten český model, že sa súhlas vyslovuje, vyslovuje vopred, ale až následne. A nemyslím si, že to bude kontrola čisto formálna. To potom celá kontrola parlamentu je čisto formálna, lebo tak vládna koalícia má v parlamente väčšinu, no tak nebude vládna koalícia vyslovovať nedôveru vláde. Tak z tohto pohľadu by ste mohli povedať, že parlamentná kontrola vlády, ako je zakotvená v ústave, je čisto formálna. Lebo tak čo už s tým, keď má, keď má koalícia v parlamente väčšinu?
Nie je to tak. Parlament je orgán, ktorý bude o veci rozhodovať a bude ju môcť, bude môcť núdzový stav, bude môcť núdzový stav neschváliť, a tým pádom núdzový stav stratí platnosť. A nemusí to robiť na posledný dvadsiaty deň. Môže to robiť na prvý deň predĺženého núdzového stavu, môže sa, môže sa tým návrhom začať zaoberať ešte aj pred tým, ako začne plynúť predĺžený, predĺžený núdzový stav. Ten zákon, ako je naformulovaný, to, samozrejme, umožňuje. A ak neschváli ešte pred tým, ako začne plynúť predĺžený núdzový stav, predĺženie toho núdzového stavu, tak uplynutím toho plynúceho núdzový stav končí.
K tej trojpätinovej väčšine, ktorú by mal parlament schvaľovať. Ja si nemyslím, že je to, že je to nevyhnutné. Trojpätinová väčšina, je niečo, čo sa, čo sa používa úplne vo výnimočných prípadoch pri schvaľovaní ústavných zákonov. Nevidím dôvod, aby bola, bola požadovaná aj v tomto prípade.
No a máme tu problém so znením ústavy, ktorá v čl. 84 ods. 2 hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. Zopakujem: ak táto ústava neustanovuje inak. Nie táto ústava alebo osobitné ústavné zákony, alebo, alebo iné zákony. Čiže išlo by o nepriamu novelu ústavy, resp. ak by sme chceli, aby to bolo právne čisté, tak by sme to mali preniesť potom aj, aj do ústavy.
Zaznel tu od pána Suska argument, že a čo keď parlament ten súhlas nevysloví, núdzový stav skončí a vláda ho, vláda ho vyhlási nanovo. No samozrejme to je možné, ale to je argument typu, že dnes vláda vyhlási núdzový stav, Ústavný súd konštatuje, že ten núdzový stav bol vyhlásený v rozpore s ústavným zákonom, núdzový stav skončí a vláda ho vyhlási znova. A znova skupina tridsiatich poslancov ho napadne a kým Ústavný súd rozhodne, tak bude, bude ten núdzový stav v platnosti, potom ho Ústavný súd zruší, a potom znova vláda ho vyhlási. Tak keď predpokladáme takéto správanie sa vlády, tak, samozrejme, potom si môžeme myslieť, že ak, ak Národná rada nevysloví súhlas s návrhom na predĺženie núdzového stavu, tak sa vláda bude správať svojvoľne a napriek tomu bez toho, aby sa napríklad zmenili okolnosti alebo uplynul dlhší čas, ho nanovo, nanovo ho vyhlási. Ale nemyslím si, že ústava a ústavné zákony by mali počítať s takýmto správaním vlády, ktorá by sa v tomto prípade otvorene vzoprela vôli parlamentu prejavenej hlasovaním o návrhu na predĺženie núdzového stavu.
K tým ďalším, ďalším bodom, ktoré pán poslanec Susko vyčíta návrhu a ktoré navrhuje ošetriť svojím, svojím pozmeňujúcim návrhom, tak jedno sa týka návrhu upraviť obmedzenie obsiahnuté v čl. 5 ods. 3 písm. a), ktoré hovorí dnes o tom, že možno obmedziť počas núdzového stavu nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto a navrhuje sa tam doplniť, že núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.
Tak dnes tam máme, povedal by som, silnejší nástroj, ktorý vo vzťahu k núdzovému stavu sa prejavoval karanténou v zariadeniach a navrhuje sa tam doplniť mäkšie opatrenie, ktorým nepochybne domáca karanténa v porovnaní s karanténou v zariadení je. Čiže ak niekomu vadí, že popri tvrdšom opatrení tam bude explicitne uvedená, uvedená možnosť, možnosť aj domácej karantény, tak tomu celkom nerozumiem. Navyše samozrejme, že aj výkladom tohto ustanovenia alebo, alebo iných ustanovení môžeme dospieť k tomu, že vlastne evakuácia na určené miesto je evakuácia do obydlia. Len myslím si, že je lepšie a korektnejšie, keď sa veci pomenujú priamo a je jasné, o aké obmedzenie základných práv a slobôd v tomto prípade ide.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Suska je, je návrh vypustiť bod 4, ktorý sa týka písm. g) toho istého odseku, ktorý dnes znie, že je možné obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené, ohrozené územie. A miesto toho tam malo byť, má ostať podľa návrhu iba obmedziť slobodu pohybu a pobytu. To, samozrejme, otvára priestor aj pre, pre tvrdšiu interpretáciu tohto ustanovenia ďalekosiahlejšie zasahujúcu do základných práv a slobôd napríklad tým, že obmedzený, obmedzená sloboda pohybu a pobytu nebude iba zákaz vychádzania v určenom čase, ale napríklad stále aj bez tej nočnej pauzy, akú sme tu zažili pri predchádzajúcom zákaze vychádzania. Ale, a vyplýva to aj z dôvodovej správy, otvára, otvára priestor aj pre mäkšie opatrenia, menej zasahujúce do základných práv a slobôd a hovorili sme o tom na výbore a ja som sa na to pýtal, lebo mi to, mi to nebolo, nebolo úplne jasné.
Ale toto ustanovenie bude možné, možné interpretovať napríklad tak, že sa obmedzí, nestanoví sa zákaz vychádzania, umožní sa zákaz vychádzania, ale stanoví sa zákaz napríklad opustenia buď okresu alebo, alebo mesta, alebo inak definovanej lokality, čo je nástroj, ktorý sám o sebe je mäkší ako zákaz vychádzania. A dnes sa k nemu vieme dopracovať iba tak, že sa stanoví zákaz vychádzania, a k tomu sa dá desať alebo päťdesiat, päťdesiat výnimiek, ktoré umožnia, umožnia, aby ten zákaz vychádzania nebol taký tvrdý. Umožnia napríklad, že je možný zákaz vychádzania v rámci okresu.
Alebo druhý príklad, ktorý sme počuli na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru, že, neviem teraz, či to bol New York alebo, alebo ktoré mesto, že sa stanovil zákaz pešieho pohybu v určitej časti mesta, na nejakej ulici, lebo bolo, bolo zdokumentované, že sa tam, že sa tam (reakcia navrhovateľa) Times Square, že sa tam proste vyskytujú ľudia. No tak opäť je to mäkšie obmedzenie, ako povedať, že je zákaz, zákaz vychádzania. Povie sa, že v určitej lokalite, kde je zvýšené riziko, riziko nákazy, sa nebudú môcť ľudia pohybovať, pohybovať peši. Toto tá zmena umožní.
A posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska sa týka toho ustanovenia, ktoré by umožnilo predĺžiť aj existujúci núdzový stav, ten, ktorý bol už, už vyhlásený. Ja sa nedomnievam, že toto ustanovenie je retroaktívne a už vôbec nemôžme hovoriť o pravej retroaktivite, lebo sa nemenia žiadne práva a povinnosti, žiadne vzťahy smerom do minulosti. Upravuje sa iba, že nejaký stav môže pokračovať, pokračovať aj naďalej, ale nie je mi zrejmé, že aké práva alebo povinnosti ľudí, ktoré vznikli v minulosti, by týmto boli, by týmto boli dotknuté. A navyše keby, keby sme aj toto ustanovenie vypustili, no tak je možné núdzový stav vyhlásiť nanovo. Teoreticky je to možné urobiť, urobiť aj dnes, aj keď dnes by to vyzeralo, že je to, že je to obchádzanie zákazu, a aby bol núdzový stav dlhšie ako 90 dní.
Ale ak schválime, ak, ak schválime tú zmenu v časti týkajúceho sa čl. 5 ods. 2, tak bude zjavné, že je možné vyhlásiť nanovo núdzový stav, a tak len hovorím, že nanovo sa vyhlasuje núdzový stav. Možno ho vyhlásiť na 90 dní, predĺžiť ho možno, možno o 40 dní. Tak aký by mala vláda motív, ako, ako vláde by to možno aj vyhovovalo, keby, keby tento pozmeňujúci návrh okrem tých iných by sme, by sme schválili, že nemohla by, nemohla by predĺžiť existujúci núdzový stav. Musela by vyhlásiť nanovo na 90 dní ďalší núdzový stav a my by sme to, samozrejme, potom posudzovali. Bol by to mäkší zásah? Podľa mňa by to bol tvrdší zásah.
Čiže ak, ak schválime, ak schválime ten bod 4, vypustíme bod 7 z návrhu ústavného zákona, tak tým vlastne neumožníme mäkší zásah do, do základných práv a slobôd, ak bude potrebný.
Ďakujem.
Skryt prepis
