Videokanál klubu

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa venovať jednej časti bezpečnostnej stratégie, ktorá sa zaoberá dôležitou problematikou dezinformácií, obzvlášť dezinformačným pôsobením zo strany východnej Európy konkrétne Ruska.
Navrhovaná stratégia poukazuje aj na to, že strategickým záujmom štátu je pripravovanosť, pripravenosť štátu a spoločnosti efektívne a koordinovane reagovať na hybridné hrozby vrátane dezinformácií. Správa, teda stratégia konštatuje aj to, že región východnej Európy je zdrojom mnohých potenciálnych hrozieb aj pre Slovenskú republiku vrátane možnosti ozbrojeného útoku, ale aj hybridných, kybernetických a spravodajských operácií vrátane dezinformačných kampaní. Najvýraznejšie sa hybridné pôsobenie prejavuje cieleným šírením propagandy a dezinformácií proti demokratickému zriadeniu a ukotveniu Slovenskej republiky.
Dovoľte mi na podporu týchto tvrdení v bezpečnostnej stratégii uviesť niekoľko štúdií a analýz, ktoré dokumentujú práve tento vplyv na Slovensku. Štúdia Ivany Smoleňovej z Prague Security Studies Institute z roku 2015 sa zameriava na média, proruské dezinformácie a propagandu a využívané naratívy. Jedným z kľúčových zistení je, že v Českej republike aj na Slovensku proruská dezinformačná kampaň pochádza z viacerých zdrojov. Sú početné proruské webové stránky, neformálne skupiny a komunity na sociálnych sieťach, niekoľko tlačených periodík, rozhlasové vysielanie a taktiež prostredníctvom rôznych organizácií mimovládnych. Ak vieme charakterizovať tieto prokremeľské médiá, tak autorka zdôrazňuje najmä to, že tvária sa, že netvrdia, že majú niečo spoločné s Kremľom, intenzívne využívajú konšpiračné teórie a kombinujú fakty a polopravdy, teda je veľmi dôležité tie polopravdy, ktoré sa zmiešavajú s prvotnou vychádzajúcou informáciou. Sú taktiež prepojené a podporované rôznymi verejnými osobnosťami, ktoré kampani dodávajú dôveryhodnosť a zviditeľňujú ich tak. Cieľom týchto kampaní je podkopať vieru demokratickej inštitúcie, predstierajú svet, v ktorom USA chcú ovládnuť celú planétu, každý politik je orientovaný na západ, ktorý je orientovaný na západ, je skorumpovaný, všetky médiá, ktoré nezdieľa ich názor, sú zaujaté, pričom budúcnosť je plná, bude plná konfliktov. V tomto svete sa Rusko javí ako Mesiáš, záchranca a zároveň jediná morálna autorita, garant politickej stability a mieru. Citujem teraz zo zmienenej štúdie.
Chcel by som spomenúť aj jednu správu, štúdiu od GLOBSEC-u v roku 2020, ktorá poskytla tiež podrobné informácie o komplexnosti celého stredoeurópskeho V4 priestoru, študovala práve, analyzovala práve pokrytie týchto informácií, resp. dezinformácií na sociálnych sieťach predovšetkým na Facebooku. Zameriavala sa práve na tie prokremeľské informačné siete. GLOBSEC konštatuje, že dezinformácie pochádzajú od oficiálnych kremeľských facebookových stránok až po protiukrajinské a prokremeľské komunity.
Čo je veľmi závažné, o tom, že konšpiračné naratívy majú v slovenskom informačnom prostredí predovšetkým slovenskom stredobod pozorností, svedčí aj nedávna správa Voices of Central and Eastern Europe, ktorú taktiež cituje GLOBSEC, podľa ktorej až 60 % Slovákov je presvedčených, že o svetových záležitostiach rozhodujú tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Myslím, že občas to tu zaznieva práve od kolegov tuto zo spektra Ľudovej strany Naše Slovensko, teraz vlastne neviem či už, vlastne už nie teraz.
Medzi najnavštevovanejšími stránkami v rámci slovenského a českého problémového klastra je ruským štátom kontrolovaný "Sputnik Česká republika", ktorý má viac ako 80-tisíc sledovateľov. Taktiež ide o stránku "AC24.cz". Žiaľ, teda poslanec Blaha, ktorý je veľmi často citovaný práve Sputnikom, tu nie je, uviedol dôvod karantény, tak verím, že už je vyzdravený a že teda bude v poriadku. Určite by rád zareagoval. Denník Sputnik, ako som pozeral, tak v decembri ho citoval 9x, v januári už teraz 9x, veľmi často cituje práve jeho facebookové vyjadrenia, ktorým sa venuje aj teraz v čase karantény, čo, samozrejme, môže.
Klasickým prípadom tejto argumentácie, o ktorej som hovoril, je to zmiešavanie, zmiešavanie jedného faktu, ktorý je reálnym, ktorý nastal, zmiešavanie s druhým a spájanie ich do nejakých súvislostí, ktoré neexistujú. Takisto klasickou stratégiou je uviesť nejakú vetu a z nej úplne opačným spôsobom ju interpretovať než tá veta naozaj tvrdí. Toto je naprosto klasický prístup, ktorý tu vidím práve u kolegov z bývalého, z bývalej strany ĽSNS, takisto z ĽSNS a takisto pán Blaha to vo svojich statusoch práve používa naprosto železnou pravidelnosťou. A nielen pán Blaha veľmi rád z konšpiračných stokových stránok zdieľa, tieto stránky veľmi rád zdieľa europoslanec za SMER - SD Číž, pán Juraj Číž.
Zmienim sa ešte o jednej štúdií, ktorá vyšla na Political Capital, to je taký projekt, ktorý práve sleduje aj tieto, monitoruje aj tieto dezinformácie. Výskum skupiny vedcov z celej strednej Európy, ktorý vyšiel práve v rámci tohto projektu, poukazuje na to, že Kremeľ úspešne projektuje moc a využíva historický alebo súčasný revizionizmus v strednej a východnej Európe na presadenie svojej agendy proti európskemu, Euroatlantickému spoločenstvu a Ukrajine. Keď sme už boli teda pri tom prieskume, GLOBSEC ešte robil jednu, jeden prieskum, ktorý prinášal ešte veľmi žalostivejšie čísla, bol to opäť taký stredoeurópsky prieskum. Síce len menšina respondentov zo strednej a východnej Európy súhlasí s tým, že ich hodnoty sú kvôli západu ohrozené, ale na Slovensku je to až 50 % respondentov, ktorí sa nazdávajú aj v dôsledku týchto dezinformačných, nezmyselných kampaní, že západ ohrozuje nejakým spôsobom ich hodnoty a identitu.
Slovensko má v regióne najvyššiu náchylnosť veriť konšpiračným teóriám 56 %. Až 64 % Slovákov podľa tohto prieskumu, čo je tiež najvyššie percento v regióne, vyjadruje ochotu vymeniť slobody za ďalšie výhody. Toto považujem za veľmi extrémne nebezpečné. 60 % Slovákov podľa tohto prieskumu je presvedčených, že o otázkach svetového diania nerozhodujú volení vodcovia, ale tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Až 51 % Slovákov súhlasí s konšpiračnou predstavou, že Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú vlády a ich inštitúcie po celom svete. Toto sa mi hovorí s obzvlášť veľkou ťažkosťou práve v tento deň, deň holokaustu, že toľkoto ľudí, takýto vysoký podiel ľudí je schopných uveriť nezmyselným, odporným fašistickým konšpiráciám.
Rád by som poukázal ešte na článok Grigorija Mesežnikova, ktorý vyšiel tiež v rámci projektu Political Capital minulý, v roku ešte 2019, v ktorej sa, v ktorom sa zaoberá neliberálnymi naratívmi v strednej Európe. Pána Mesežnikova považujem za jedného z najväčších expertov práve na dezinfoscénu a vplyvové operácie na Slovensku. On popisuje také hlavné tri naratívy, ktoré sa používajú práve v týchto, v týchto dezinformačných médiách. Jeden hovorí o konci liberálnej demokracie. Toto slovo tu počujeme častokrát od poslancov a bývalých poslancov z ĽSNS, veľmi často to tu počujeme od popredného slovenského komunistu Ľuboša Blahu, opäť dochádza k vzácnej zhode toho, že, že liberálna demokracia prekonaná a že je potreba, je treba nastoliť nejaký nový systém a že liberálna demokracia potlačuje nejaké kresťanské hodnoty, nejaké konzervatívne hodnoty.
Ďalším naratívom je slovenské bratstvo, naratív o zvláštnej úlohe slovenských národov a potrebe, aby nadviazali vzájomné bližšie vzťahy. Ústredným prvkom konceptu je Rusko ako vodca a ochranca celého sveta, slovanského sveta.
Tým posledným naratívom je západ ako sebecký predátor, je to taký geopolitický naratív. Tento naratív, ktorý sa používa často v týchto konšpiračných teóriách a médiách, hovorí o tom, že jediným cieľom západu je podriadenie stredoeurópskych krajín na dosiahnutie vlastných politických, či ekonomických ziskov. Toto je ten pravidelný žvást, keď hovorím o ekonomike, žvást o tom, že sme akási dielňa západu, ktorá tu, kde my sme vykorisťovaní západom a Amerikou a tými mocnosťami za účelom tvorenia ich zisku. Toto je obľúbená téma opäť tu poslancov zvolených za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Stredoeurópske krajiny sú zobrazené ako obete, ktoré nemajú šancu brániť sa.
Toľko som chcel aspoň v krátkosti povedať, citovať pár štúdií. Dámy a páni, tých foriem ohrozenia bezpečnosti je veľmi veľa, nakoniec aj správa SIS za rok 2019, tá verejná, ktorá je na webe, konštatuje, že pôsobí, že zaznamenala činnosť ruských spravodajských služieb namierených proti záujmom Slovenska. Chcel som sa najmä sústrediť práve na túto, na túto dezinformačnú záležitosť, na tú stratégiu používania poloprávd, stratégiu používania tzv. logical fallacies, teda logických chýb v argumentácii za účelom pretvorenia toho odkazu, ktorý hovorí tá konkrétna jednotlivá správa. Bol by som rád, keby aj v našej krajine sme kládli dôraz na vzdelávanie, tak ako to deklaruje koniec koncov aj táto navrhovaná bezpečnostná stratégia, teda že Slovensko bude podporovať, rozvíjanie kritického myslenia najmä mládeže a v oblasti boja proti dezinformáciám a propagande využije najlepšie postupy a odporúčania medzinárodných organizácií, ako aj expertného mimovládneho prostredia. Bol by som veľmi rád, keby sa to týkalo nielen vzdelávania, ale aby podobné informačné, vysvetľujúce kampane, podobné diskusie sa objavili, objavovali čoraz častejšie aj vo verejnoprávnom médiu, aby sme takýmito diskusnými reláciami, takouto kampaňou dokázali vysvetľovať, aký je rozdiel medzi faktom a prekrúteným faktom. Aký je rozdiel medzi faktom a zmiešaním ho s nejakým iným faktom a vytvorením nejakého krivého, absolútne nezmyselného obrazu, nezmyselnej súvislosti. Pretože vidíme, že po tridsiatich rokov slobodnej spoločnosti, ktorá sa vybrala euroatlantickou cestou, máme aj v parlamente veľké zastúpenie poslancov, ktorí používajú lož ako pracovnú metódu. Používajú tieto logické chyby, tieto obraty, tieto absolútne nezmyselné choré konštrukcie v dennodennej argumentácii a šíria ich prostredníctvom verejných médií, prostredníctvom svojich vlastných kampaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pani poslankyni Remiášovej, a teda pevne verím, že v tej časti, ktorá zaujala túto kolegov napravo, reagovala nie na mňa, ale teda na to, čo som ja hovoril o téme a o tom, ako sa k nej niektorí, niektorí ľudia alebo niektorí politici vyjadrujú a vniesla do toho aj teda iný aspekt, ktorý by sme mali brať do úvahy vo vnútropolitických debatách a v tom ako sa k sebe staviame.
Ale ďakujem, ale teda aj obom poslancom, teraz už asi nie z fašistickej strany, bývalých poslancov fašistickej strany, predpokladám, ktorí len teda potvrdili svojimi vystúpeniami to, čo som povedal ja v závere, že áno, máme sa usilovať o konsenzus v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky, ale o ten konsenzus sa máme usilovať v rámci demokratickej strany, a teda demokratického politického spektra, lebo usilovať sa o ten konsenzus z úplne všetkými a špeciálne s nimi nemá veľký zmysel, dnes to majú naozaj ťažké, lebo teda predpokladám, že pán poslanec Blaha mal nejaké veľmi závažné dôvody, prečo tu dnes nie je a toto by určite si na tom zgustol a spoločne s vami by tú káru spochybňovania nášho prozápadného smerovania ťahal, tak zrejme to bude musieť vybaviť iba statusom na Facebooku alebo nejakým videjkom, ale verím, že vy ho teda dôstojne zastúpite v tejto úlohe a potiahnete, potiahnete tú agendu aspoň vy teda.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď už sme tak začali troma bodmi na začiatku s pánom ministrom, tak aj ja by som povedal asi tri veci zhruba.
Prvá vec je, že tento týždeň slovenský parlament pokiaľ ide o strategické dokumenty vykročil a vykročí z tieňa Andreja Danka. Už tu zaznelo niekoľkokrát a napriek tomu, že si tu možno koledujem o faktické poznámky od ľudí, ktorí síce budú tvrdiť, že sú kritickí voči Andrejovi Dankovi, ale v zásade zdieľajú jeho pohľad na svet, prinajmenšom čo sa týka pohľadu na širší geopolitický priestor. Je to tak, konečne bude mať Slovenská republika parlamentom schválenú aj obrannú, aj bezpečnostnú stratégiu. Považujem to za dôležité, a teda to pripomenutie, že vláda schválila obe tieto stratégie už v predchádzajúcom volebnom období v roku 2017 a parlamentná opozícia, teda demokratická parlamentná opozícia bola pripravená za ne hlasovať napriek tomu, že by to bol, že to bol návrh vlády, lebo ich považovala za dobré, súhlasila s nimi a napriek tomu až do konca volebného obdobia neboli schválené, tak treba len privítať, že teraz konečne z toho tieňa, ktorý tu zanechával Andrej Danko, slovenský parlament vystúpi a schváli aj bezpečnostnú stratégiu.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka obsahu samotného dokumentu a chcel by som poukázať na to, že bezpečnostná stratégia nie je nejaký neutrálny technický dokument, nejaká technická norma. Bezpečnostná stratégia je dokument, ktorý je založený na istých hodnotách. A otvorene to hovorí. Nie je hodnotovo neutrálny. Hovorí o demokratickom a právnom štáte, hovorí o univerzálnych hodnotách a zásadách slobody, pluralitnej demokracie, ľudských práv a slobôd, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti, solidarity a trhovej ekonomiky. Hovorí o tom, že Slovenská republika je zodpovedným štátom spoľahlivým a dôveryhodným spojencom a partnerom a hovorí aj celkom konkrétne a na viacerých miestach o tom, že Slovenská republika je súčasťou západu, je súčasťou západu a jeho inštitúcií, predovšetkým Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Hovorí to na viacerých miestach a je dôležité, že je to takto pomenované otvorene, jasne a úplne jednoznačne.
Je dobré, že bezpečnostná stratégia popisuje aj hrozby, ktorým Slovenská republika čelí, možné riziká z nestability súčasného sveta, hovorí aj konkrétne o tých, o tých hrozbách v našom blízkom okolí, teda najmä Rusko a jeho správanie sa voči, voči okolitým krajinám, narúšanie územnej integrity jeho susedov, či už Gruzínska, alebo Ukrajiny. Hovorí bezpečnostná stratégia o dôležitosti ľudských práv a o autoritatívnych režimoch, ktoré ich nerešpektujú, hovorí bezpečnostná stratégia o hrozbách, ako sú extrémizmus, hybridné hrozby, dezinformácie, hovorí o dôležitosti boja proti týmto hrozbám, a to tak v medzinárodnom, ako aj vnútroštátnom rozmere. V tejto súvislosti považujem za dôležité, aby sme ako štát nepoľavovali v boji proti extrémizmu, a teda pevne verím, že ani pripravované alebo avizované zmeny na polícii a na Špeciálnej prokuratúre nebudú znamenať, že sa zoslabí boj proti extrémizmu, ktorý má charakter trestnoprávny.
Považujem za správne, že bezpečnostná stratégia sa vyjadruje aj k jednotlivým krajinám, či už ide o našich spojencov, že hovorí otvorene o dôležitosti nášho partnerstva so Spojenými štátmi nielen v rámci, v rámci teda spolupráce v NATO, ale charakterizuje Spojené štáty ako strategického transatlantického spojenca Slovenskej republiky v NATO a že bezpečnostná stratégia prejavuje záujem aj o našich susedov, ktorí nemajú to šťastie, ako väčšina našich ostatných susedných krajín teda, že sú členmi ako Severoatlantickej aliancie, tak Európskej únie, alebo teda aspoň Európskej únie, a teda hovorím o Ukrajine a veľmi teda oceňujem, že sa v tej bezpečnostnej stratégii nachádza formulácia, že hlavnou výzvou je ukončenie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, obnova jej zvrchovanosti a územnej celistvosti vrátane ilegálne okupovaného Krymu.
Je dôležité, aby demokratická Slovenská republika založená na hodnotách slobody, demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva stála na strane demokratickej Ukrajiny, ktorej ľud si slobodne chce zvoliť svoju cestu a ktorá musí čeliť agresii susedného, susedného Ruska. Považujem to za mimoriadne dôležité, aby toto bolo spomenuté aj v bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky.
Posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, tá tretia, je, že, a to tu už tiež zaznelo, že kľúčové zahraničnopolitické smerovanie a ukotvenie Slovenskej republiky v inštitúciách západného sveta, teda v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, v minulosti bolo a myslím si, že aj by malo byť predmetom konsenzu všetkých demokratických politických síl. Môžeme mať rôzne názory na to, že ako vysoké majú byť dane, ako robiť tamto alebo ono sociálne opatrenie, čo robiť so zdravotníctvom, školstvom, ako robiť takú alebo onakú reformu, to je úplne legitímne, ale je dobré, keď sa spoločnosť dokáže zhodnúť na tom, kam krajina patrí. A teda na Slovensku pomerne dlho pretrváva konsenzus v tom, že Slovenská republika patrí na západ, Slovenská republika patrí do Európskej únie, Slovenská republika patrí do Severoatlantickej aliancie a zmenilo sa to, zmenilo sa to príchodom fašistov do parlamentu, keď zrazu veľmi hlasno vystupovala na pôde parlamentu politická sila, ktorá toto smerovanie Slovenskej republiky spochybňovala a odmietala. Napriek tomu bola ešte stále nádej, že aspoň zvyšok parlamentných síl alebo politických síl zastúpených v Národnej rade zotrvá pri tom prozápadnom prodemokratickom smerovaní. Žiaľ, nohu vo dverách mal v minulom volebnom období tu už na začiatku spomínaný predseda SNS Andrej Danko, ktorý našťastie dnes už parlamentnú politiku neovplyvňuje.
Takže ja vidím toto aj ako príležitosť na obnovenie konsenzu v rámci demokratickej časti slovenského politického a parlamentného spektra. Nemyslím si, že má zmysel uchádzať sa v tomto zmysle o podporu fašistov. Ich odmietanie ako NATO, tak Európskej únie je jasné, s tým už nič nenarobíme, ale myslím si, že demokratické politické sily, a to tak tie, ktoré vytvárajú súčasnú vládnu koalíciu, ako aj tie, ktoré sú prítomné v opozícii, by sa mali zhodnúť na základnom politickom smerovaní Slovenskej republiky, a teda aj na bezpečnostnej stratégii. Som rád, že tá zhoda nastala pri hlasovaní o obrannej stratégii a dovolím si vysloviť nádej, že to tak bude aj pri hlasovaní o stratégii bezpečnostnej zajtra.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, ďakujem za poďakovanie a teším sa z toho, že aj vy vnímate, že Slovensko je bezpečná krajina. Verím, že aj do budúcna Slovensko ostane bezpečnou krajinou a že všetci všetko pre to urobíme, aby to tak to bolo. Ďakujem.

Pán poslanec Suja, nás s Gáborom Grendelom kedysi označili za dvojčatá, ja som sa prihlásil preto, aby som vám zacitoval z bezpečnostnej stratégie presne tú časť, ktorú vám chcel zacitovať on. Ja teda neviem, kde v jednej alebo v druhej stratégii čítate, že Slovenská republika chce mať s Ruskom zlé vzťahy. To nie je o tom, že by Slovenská republika a niektorý z predstaviteľov Slovenskej republiky chcel mať s Ruskom zlé vzťahy. Len teda ak máme mať dobré vzťahy, tak by sa ako partner mal správať aj Ruská federácia a nielen voči nám, ale aj voči svojim susedom, ktorých bezprostredne ohrozuje, kde, na ktorých území vojensky zasahuje, na ktorých území, časť území okupovala, to nie je niečo, čo by ste očakávali od, od partnera, ktorého môžete vnímať ako spoľahlivého a neohrozujúceho vašu bezpečnosť. Čiže ešte raz, nie je to o tom, že by Slovenská republika nechcela mať dobré vzťahy s Ruskom, je to o tom, že Slovenská republika si musí byť medzinárodnopolitickej reality a toho, ako sa tá-ktorá krajina správa a či ohrozuje, alebo neohrozuje iné krajiny.

Pán poslanec Mizík, vy ste sa síce pozreli do minulosti, ale teda dosť ste toho prehliadli. Československo síce v 1938 bolo zradené svojimi západnými spojencami, ale využilo to nacistické Nemecko, teda totalitný štát, pod záštitou ktorého potom vznikla aj fašistická Slovenská republika počas vojny, teda štát, ktorý vy obdivujete a Československo o 30 rokov neskôr bolo nieže zradené, ale okupované Sovietskym zväzom. Takže môžme sa tu, môžme sa tu baviť o tom, kto kedy zlyhal, ale je teda nesporné, že štát ako dnes Slovenská republika alebo v minulosti Československo je vystavené vonkajším hrozbám a dokáže tým hrozbám efektívne čeliť iba vtedy, keď má spojencov, ktorí sú spoľahliví.
Severoatlantická aliancia, či sa vám to páči, alebo nepáči, je práve takýmto spojencom. Je organizáciou, ktorá je zárukou našej bezpečnosti, je zárukou toho, že sa nebude opakovať ani rok 1938 a Mníchov a ani rok 1968, že si niekto v Kremli zmyslí, že sem pošle tanky a okupuje nás. Preto je v životnom záujme Slovenskej republiky byť v Severoatlantickej aliancii a byť spoľahlivým spojencom aj ostatným krajinám, ktoré sú v nej združené, lebo iba tak to môže fungovať. Je to organizácia vzájomnej bezpečnosti, z ktorej nám vyplývajú práva, ale aj povinnosti a my sme povinní si tie povinnosti a záväzky voči našim spojencom plniť. Je to v našom záujme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, pozrite sa, keby ste hovorili k tomuto krídlu sály hlasom anjelským, nech by ste povedali čokoľvek, ozvena by bola taká, aká je. A to bude platiť pre všetkých ďalších, ktorí povedia čokoľvek v prospech tejto obrannej stratégie z hlasiviek neonacistov a podobných, či už rozvedených, alebo rozvádzajúcich sa.
Chcem teda povedať, že som ocenil okrem iného to, čo opakujem, niekedy som mal pocit ako volajúci v púšti, ale teraz už s nádejou, že si Slovenská republika začne poctivo plniť záväzky voči svojej vlastnej obranyschopnosti, ktoré si roky rokúce neplnila. A preto stojím plne na tom, že to, čo sa džentlmen zaviaže, má plniť, pretože nikomu nemôže závisieť viac na obranyschopnosti našej krajiny, ako jej občanom a ich voleným zástupcom. A, chvalabohu, že sú zvolení takíto zástupcovia a že nechodí nikto z vás pre écesy do Moskvy do Dumy. A musím povedať, že naša armáda má zaslúžene populárne a dobré postavenie na rozdiel od mnohých iných štruktúr, ktoré sme zdedili po tých predchádzajúcich, ale treba tiež povedať, že armáda nemôže byť len úctyhodná sila, ktorá plní mechy pieskom, keď sa blíži vysoká voda. Tá armáda musí byť aj vyzbrojená. Armáda nemôže byť len obetavo pracujúca tak, ako veliteľ testovacieho centra, kde pracovala moja manželka, pán Dalibor Turák, ale musí to byť zároveň vyzbrojená a funkcie schopná armáda a, chvalabohu, tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Patrick, veď poznáme sa už nejaký ten rok. Veľmi schvaľujem tvoju iniciatívu, ale treba byť aj trošku niekedy kritický a netreba hádzať všetky prídavné látky do jedného vreca. Veď predsa máme EFSU tzv. European Food Safety Authority, ktorá schvaľuje tie prídavné látky. Netreba robiť zo všetkých strašiakov, netreba to riešiť poplašnou správou, ale, áno, keď je niečo chemickým koktailom, ako si to nazval, ja to nenazvem chemický koktail, ale schválenými prídavnými látkami doplnená potravina, tak tieto všetky prídavné látky boli schválené odborníkmi, ktorí sú na túto agendu odslovavzatí. Ale, samozrejme, za túto tvoju agendu ja zahlasujem, lebo posúva a zlepší potravinový segment alebo kvalitu potravín, aj keď ja by som možno niektoré veci inak riešil, ale dôležité, že sa hýbeme vpred. Ďakujem.

Poprosím členku a členov finančného výboru, rokujeme dnes 12.30 v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 324a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. januára 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.