Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja veľmi vítam túto zmenu alebo tento návrh zmeny zákona. Ja sa priznám, že som ani nevedel, že neexistuje možnosť na II. stupni takýmto spôsobom, takéhoto spôsobu vzdelania.
Ako športovec predovšetkým to vítam, pretože to umožní aj aktívne športujúcim deťom, ktoré to so športom myslia, myslia trošku vážnejšie, otvorí to dvere. Viem z osobnej skúsenosti, že v Čechách toto využívajú športujúce deti, túto formu vzdelávania, a veľmi sa teším, že aj pán predseda Vašečka je podpísaný pod týmto zákonom, lebo ide o v podstate liberalizujúci prvok.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 7 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 23. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na kolegov z ĽSNS, alebo teda už teraz ste, myslím, že preč.
(Povedané so smiechom.) Áno? Pardon. Musím porozmýšľať, ako vás teraz oslovovať.
Áno, samozrejme, keď súkromník vstúpi, vstúpi do nejakej spoločnosti, tak on tam ide za, za účelom vyberaní, teda on z toho očakáva zisk, inak by nemal motiváciu tam vstupovať. Treba nájsť pomer, ktorý dáva zmysel pre všetkých. Keďže ide o regulované odvetvie, tak aj to vodné, stočné je, je regulované podobne ako, ako, ako v energetike, tiež, tiež sú, tiež sú ceny regulované.
No a rozumiem tomu, že sa vám nepáči, že na nejakej strategickej surovine by niekto robil zisk. Na druhej strane, viete, keď je situácia taká, že niekto tam síce nerobí zisk, ale tam 20 mil. ukradne, čo bola taká, čo bol taký odhad, že zhruba toľkoto sa ukradlo z Bratislavskej vodárenskej ročne, hej, ročne, tak musím povedať, že ja tam radšej budem mať investora, ktorý bude ma 30-40 %, ale ktorý bude krad..., bude, bude strážiť, že sa tam nebude kradnúť, lebo v tom prípade okrádajú aj jeho, a on nech si potom pokojne zoberie zisk. Keď si zoberie zisk 10 mil., ja som stále 10 mil. ušetril, keď sa tam predtým kradlo 20, hej. Takže ja na to nazerám skôr, skôr z tohto hľadiska.
Potom ešte k tomu, čo povedal kolega Suja, že máme ústavnú väčšinu, že či teda my sme tým zlým, zlým vlastníkom. Viete, to je vždy o ľuďoch, ktorých si vyberiete. My si myslíme, že si vyberáme dobrých ľudí, ale nikdy nevieme zaručiť, kto príde po nás. A to je o tom, čo som hovoril, vždy, ak tam príde niekto s nečestnými úmyslami, tak to, tak aj zlaté vajíčko vykradne úplne do tla.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel nadviazať na kolegu a na to dovysvetlenie a ešte sa k tomu trošku povenovať, tomu vlastníctvu obcí.
Áno, my teda aktuálne obmedzíme tú prevoditeľnosť. Musím povedať, že Legislatívna rada vlády nebola týmto nadšená, lebo predsa len ústavnoprávna ochrana majetku je posvätná, a toto naozaj povedzme že líže takú hranu. Ale naozaj si myslíme, že, že ten verejný záujem je v tomto prípade, ho je potrebné uprednostniť, lebo vidím, lebo videli sme viackrát, že čo sa udialo, keď tam vstúpil nejaký pochybný súkromník.
Avšak musím upozorniť aj na jednu vec, lebo možno ste si už všimli, že síce v tomto zákone smerujeme, máme spoločný cieľ všetci predkladatelia, ale už z tých vyjadrení ste si možno všimli, že, že ten, že ten konečný stav, tak na to máme možno trošku iný názor. Ja som to aj v tom úvodnom slove povedal, že si myslím, že do budúcnosti by nebolo zlé, keby tam bol aj súkromný investor, ale naozaj s rozvojovými plánmi za nejakými jasnými pravidlami.
Vychádzam z toho, táto moje presvedčenie je, je teda nie len také to ideologické, že si myslím, že štát neni dobrým vlastníkom vo väčšine prípadov, ale je to aj z praktickej skúsenosti, keď som bol v Dozornej rade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a tým, že tie vodárenské spoločnosti vznikli tou delimitáciou štátneho majetku, tak sa stalo, že vy máte v jednej vodárenskej spoločnosti aj niekoľko stoviek akcionárov a drvivá väčšina tých akcionárov má že nula celé niečo percenta. Tým pádom vy ako akcionár, de facto vaša moc a vaša možnosť ovplyvňovať rozhodnutia tej vodárenskej spoločnosti sú naozaj že nulové. A stalo sa to, že drvivá väčšina tých akcionárov, dá sa povedať, že rezignovala na, na výkon svojich akcionárskych práv. A tak sa napríklad stalo, že vo vodárenskej spoločnosti (povedané so smiechom), to, možno ma kolegovia z východu doplnia, v tej východoslovenskej, lebo ja to viem len, len tak, že z novinových článkov, to vedenie tam bolo desiatky rokov de facto neodvolateľné, lebo tam nebola väčšina akcionárov, ktorá by sa dala dať, dať dokopy a vedela by s tým niečo urobiť. A teda neviem, či ten pán je stále vo väzbe, viem, že ho, pred pár mesiacmi si ho, si ho zobrala NAKA, a to už som potom si neodsledoval, takže naozaj tie vodárne ovládli také nejaké klany.
No ale problém je to aj tam, kde, kde sa tá väčšina dá nejakým spôsobom dokopy. Konkrétne povedzme tú Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, kde má väčšinu Bratislava. No, ak sa stane, že, že primátor je povedzme že nie natoľko skúsený alebo rovno to je nejaký gauner a zvolí si tam iných gaunerov, alebo teda nechá tam zvoliť iných gaunerov, tak až do nedávnej doby Bratislava, ktorá má inak 700 zamestnancov ako magistrát a ročný rozpočet je okolo 500 mil., takže je to naozaj veľká, veľký kolos, tak na výkon akcionárskych práv, na kontrolu týchto mestských podnikov tam bola že jedna právnička. Teraz to nový primátor trošku, trošku rozšíril, ale stále malá skupinka, malá skupinka úradníkov nedokáže tie mestské podniky v tom, v tom celom ich rozsahu toho, čo vykonávajú, nedokáže ich efektívne strážiť. A tak sa stane, že keď tam príde niekto menej čestný, tak potom, aj keď to vy napravíte napríklad predtým, tak on tam nájde zlaté vajíčko, ktoré, ktoré, ktoré potom normálne vylúpi ako, ako taký, no, gauner.
Takže pre tieto dôvody si myslím, že, že bolo by dobré, keby tie vodárenské spoločnosti do budúcnosti mali nejakého strategického investora. Áno, môžme sa baviť o pravidlách s pani poslankyňou Miernou, ktorá je primátorka v Skalici, a majú väčší akcionársky podiel Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Sme sa napríklad rozprávali o tom, že jej by sa nepáčilo, keby iní akcionári si vyberali dividendy, lebo prečo by napríklad Bratislava, ktorá má skoro 60 % mala, mala odtiaľ vybrať dividendy. Aj to by sa možno dalo upraviť v nejakom zákone o, o správ... o obchodných spoločnostiach, ktoré vykonávajú niečo vo verejnom záujme na ten spôsob, že, že, že akcionári z verejnej moci, teda obce, by nárok na dividendy, no nieže... No, takto, že by museli rozhodnúť o... že, že ten investor by mal nejaké prednostné právo na dividendy v nejakej konkrétnej výške a tí ostatní akcionári, obce, by si ich nevyplácali, resp. by na to bolo potrebné každoročné rozhodnutie napr. trojpätinovej väčšiny alebo, alebo niečo podobného.
Ako modely by sa našli, ale myslím si, že ten stav, ktorý je teraz, je viac ako zlý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Týmto návrhom zákona skupiny poslancov za SaS a OĽANO reagujeme na veľmi závažný problém, a to, že do vodárenských spoločností, ktoré vznikli v roku 1991 zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu, kedy bol asi majetok štátu delimitovaný na obce a stali sa, stali sa majiteľmi týchto vodární obce v územnej pôsobnosti danej vodárenskej spoločnosti, tak dlhodobo sa do týchto vodární snažia dostať súkromníci. Avšak, bohužiaľ, nie za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb, alebo za účelom teda skvalitnenia tej vodovodnej siete, ale ukazuje sa, že väčšinou je to na, tá účelnosť, skôr paratizovania na, na vodovodnej službe.
Vzhľadom na to, že ide o kritickú infraštruktúru štátu vyjadrujeme týmto návrhom zákona presvedčenie, že tie majetkové účasti, ktoré sú vo vlastníctve subjektov verejnej moci, by aj mali nateraz ostať vo vlastníctve subjektov verejnej moci, a to až do momentu, kedy neprijmeme také, také opatrenia, také zákonné pravidlá, ktoré naozaj umožnia vstup investorov s jasnými rozvojovými plánmi, ktorí nebudú na tomto len paratizovať.
Takže v zákone navrhujeme, aby bola prevoditeľnosť akcií obcí a samosprávnych krajov obmedzená opäť len na iné obce a samosprávne kraje. To znamená, že nebude, nebudú môcť svoje majetkové účasti predať súkromným, súkromným majiteľom, teda súkromníkom. Znenie, ktoré ste si, predpokladám, pozreli minimálne v prvom čítaní, bude menené pozmeňujúcim návrhom, ktorý predstaví kolega.
Ešte by som rád povedal, že podľa nás ide o úplne ukážkový príklad verejného záujmu, lebo predsa len nikto sa nechceme dočkať toho, že otvoríme kohútik a voda nám raz nepotečie, lebo to tam niekto tuneloval a nestaral sa o tú vodovodnú sieť tak, ako mal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegynky, kolegovia, ja by som chcel len pár slovami uviesť, teda tak ako už aj pán minister to naznačil, ten pozmeňovací návrh, ktorý teda už bol prijatý a spomenutý v spoločnej správe, čo teda bolo jeho akoby dôvodom a čo vlastne pomôže a ako konkrétne pomôže podnikateľom, a teda ľuďom v našej krajine v týchto ťažkých časoch.
Čiže tento návrh sa dotýka ustanovenia zákona § 57, sa dotýka ustanovenia § 57 zákona teda č. 563/2009 Z. z., ktorý upravuje možnosť odkladu platenia dane, alebo teda platenie dane v splátkach. Aktuálne znenie, teda ktoré teraz meníme, je pre... sa v priebehu pandemickej situácie ukázalo ako príliš rigidné, lebo zákon obmedzuje možnosti Finančnej správy vyhovieť aktuálnym žiadostiam daňovníkov, ako to teda bolo doteraz.
Podľa doterajšej platnej úpravy musí daňový subjekt, ak žiada o možnosť zaplatenia nedoplatku, ktorý je vyšší ako 3-tisíc euro, v splátkach, musí ponúknuť záložné právo alebo iný spôsob zabezpečenia tohto nedoplatku podľa Občianskeho zákonníka. Musíme si však uvedomiť, že v súčasnosti mnohí žiadatelia nie sú schopní takúto zábezpeku Finančnej správe poskytnúť, pretože reálne buď teda nemajú majetok, ktorý by bol na túto formu ručenia vhodný, prípadne teda už majú svoj majetok zaručený iným veriteľom, najčastejšie bankou.
Napriek tomu teda, že tieto daňové subjekty majú úprimnú snahu riešiť svoj nedoplatok voči štátu, rigidne nastavené pravidlá im túto možnosť prakticky znemožňujú. Daňové subjekty potom nemajú inú možnosť, než uzavrieť neformálne dohodu so správcom dane a svoj nedoplatok hradiť mimo režimu ustanovenia za, ustanovenia § 57. Ak sa teda takto dohodnú, to však vedie k tomu, že ich nedoplatok na dani je úročený sadzbou 15 % per annum a ich dlhy voči štátu neúmerne narastajú. V prípade, ak daňový subjekt má povolený odklad platenia, alebo teda splátky podľa § 57, úrok z omeškania je 3 % ročne.
Takže toto všetko sú dôvody, prečo to meníme, lebo teda aktuálne, aktuálne znenie následne spôsobuje problémy aj pri poskytovaní finančných prostriedkov z programu Prvá pomoc, ktorý je v gescii ministerstva sociálnych vecí. Žiadateľ, či už živnostník, alebo zamestnávateľ, môže o Prvú pomoc žiadať len vtedy, ak má uhradené nedoplatky na daniach. Samozrejme, táto podmienka je splnená aj tým, ak má žiadateľ povolené zaplatenie nedoplatkov v splátkach, čo teda vlastne podľa aktuálneho znenia bolo veľmi, veľmi ťažké. Dokazuje to aj, že Finančná správa aktuálne eviduje asi iba 600 žiadostí o povolenie odkladu platenia alebo splátky na dani príjmov, čo teda jasne neodráža ťažkú realitu z dneška.
Čiže ak teda prijmeme navrhované znenie, bude inštitút odkladu platenia dane a povolenia úhrady v splátkach zachovaný, zásadná zmena spočíva v tom, že po novom budú podmienky potrebné na splnenie definované pokynom Finančnej správy, ktorý, samozrejme, pre transparentnosť bude zverejnený dostatočne vopred na jej webových stránkach. Čo to prinesie? Finančná správa bude môcť pružne reagovať na aktuálny vývoj ekonomickej situácie a v prípade potreby bude buď uvoľňovať, alebo sprísňovať podmienky, ktoré bude potrebné splniť, aby teda bolo, žiadosti o odklad mohlo byť vyhovené. Prípadná následná úprava bude s dodatočným predstihom vždy oznámená. Samozrejme, teraz ide o to, aby Finančná správa mohla zľahčiť, aby, aby sa mohli ľudia dostať ku odkladu, odkladu splátok, alebo teda ku splátkam daňových povinností.
Ďalší bonus, ak teda prijmeme aktuálny, aktuálny návrh, je, že teda bude zjednotená správna prax štátnych orgánov, keďže napríklad Sociálna poisťovňa mala rovnakú podmienku upravenú interným riadiacim aktom a koncom vlaňajšieho roka od tejto podmienky sama upustila, takže prijatím navrhovaného znenia zaistíme rovnaký postup v rámci Sociálnej poisťovne a orgánov Finančnej správy.
Kolegynky, kolegovia, dovolím si vás z tohto miesta poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 408) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 534 zo dňa 27. januára 2021 pridelila tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný, a po druhé odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 143 zo dňa 27. januára 2021. Gestorský výbor odporúča o jedinom bode vyplývajúcom zo spoločnej správy hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu, k danému vládnemu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 144 z 27. januára 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja v tom vidím teda najmä ten aspekt základ..., ochrany základných práv alebo ich, ich ohrozenia, a pretože naozaj v čase, keď máme zákaz vychádzania, nevieme, ešte ako dlho potrvá, ale aj keď skončí, tak budú opatrenia, ktoré budú smerovať k znižovaniu mobility obyvateľstva. Takže, takže robiť v takejto situácii, keď ešte nie sme, nemáme preočkované dostatočnú časť populácie, tak, tak robiť, robiť akciu, ktorá bude znamenať zvýšenú mobilitu, by asi nebolo rozumné, a preto, preto v záujme ochrany zdravia, a teda ústava garantuje právo na ochranu zdravia, sa mi to zdá ako vcelku logické opatrenie, že nedochádza, nedochádza, aby neodchádzalo k ohrozeniu zdravia, tak sa predĺži tá doba, keď, keď sa uskutoční sčítanie fyzicky, nie online, alebo teda dosčítanie podľa toho nového návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 408 z 27. januára 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 418), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 40. schôdzi dňa 28. januára 2021 a prijal k nemu uznesenie č. 145, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 68/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 419), v skrátenom legislatívnom konaní na jej 23. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pokúsim sa v krátkosti.
Pán poslanec Mazurek, ja som nepostrehol, že by seriózne médiá mienkotvorné na Slovensku šírili nejakú štátom organizovanú dezinformačnú kampaň, že by nejaké západné mocnosti sa tu pokúšali platiť prostredníctvom nejakým webov nejakých trollov, ktorí budú obhajovať nejakú politiku, ktorí by zakladali nejaké weby, ktoré by tu následne šírila nejaká scéna, ktoré by oslavovali nejakým spôsobom Ameriku. Pravdepodobne žijete v úplne inej krajine.
Pán poslanec Urban, väčšina Američanov má, na rozdiel od toho, čo si myslíte vy, vplyv na politické dianie v slobodných voľbách. Slobodné voľby sú v Amerike, sú v západných krajinách, preto sme so západnými krajinami, preto je to naše spoločenstvo, lebo je tam slobodný svet, kde sa ľudia môžu vyjadrovať a nielen v slobodných voľbách, ale v akýchkoľvek iných nástrojoch, prostredníctvom akýchkoľvek iných nástrojov.
Pán poslanec Suja, reálny príklad agresie so strany Ruska, no ja neviem, však ja som tu práve podpisoval konkrétne štúdie, ktoré hovorili, konkrétne argumentovali spôsobmi akými, akými agresia prebieha. Vraj čítam bludy z konšpiračných webov, no tak to naozaj tiež neviem, kde kto vzniesol pochybnosť o weboch, ktoré reálne, kde niekto vzniesol, reálna kapacita a vyvráti vám to nejakými faktami, že by som citoval, že tieto weby, ktoré citujem, že sú nejaké konšpiračné.
Vraj som povedal slovenské bratstvo, tak sa ospravedlňujem, samozrejme, myslel som Slovanské bratstvo. Určite ani vy ste nemysleli, že som Gazda, ako ste povedali na začiatku, ale Kazda. Takže, áno, občas sa stáva takýto preklep.
Pán poslanec Kočiš, ďakujem za váš názor, že sa mi triasol hlas. Ja som sa cítil tentoraz naprosto úplne v poriadku.
Pán poslanec Ďurica, zaútočil som vraj na legitimitu poslancov, tomu naozaj nerozumiem. Ja som vôbec neúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )