Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo 1. júla 2021. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 92 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jozefa Bednára hlasovalo za 25, proti 14, zdržalo sa 53 poslancov,
- za Michala Franka za 21, proti 12, zdržalo sa 59 poslancov,
- za pani Henrietu Hrubú hlasovalo za 42 poslancov, proti 8, zdržalo sa 42,
- za pána Petra Nedavašku za 4, proti 15, zdržalo sa 73,
- za pána Marka Řehůřeka za 0, proti 15, zdržalo sa 77 a
- za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 15, zdržalo sa 77.
Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní
===== 15, zdržalo sa 77 a za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 15, zdržalo sa 77. Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky nebol zvolený žiadny z navrhovaných kandidátov. Keďže člen rady nebol zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo 1. júla 2021. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 92 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jozefa Bednára hlasovalo za 25, proti 14, zdržalo sa 53 poslancov,
- za Michala Franka za 21, proti 12, zdržalo sa 59 poslancov,
- za pani Henrietu Hrubú hlasovalo za 42 poslancov, proti 8, zdržalo sa 42,
- za pána Petra Nedavašku za 4, proti 15, zdržalo sa 73,
- za pána Marka Řehůřeka za 0, proti 15, zdržalo sa 77 a
- za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 15, zdržalo sa 77.
Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní
===== 15, zdržalo sa 77 a za pána Mariána Šinkoviča za 0, proti 15, zdržalo sa 77. Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky nebol zvolený žiadny z navrhovaných kandidátov. Keďže člen rady nebol zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov za člena, na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo dňa 1. júla 2021. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné a 98 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za pána Miroslava Dudláka hlasovalo za 78 poslancov, proti 3, zdržalo sa 17,
- za pána Ľubomíra Selca hlasovalo za 67 poslancov, proti 7, zdržalo sa 24.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na člena Regulačnej rady zvolení Miroslav Dudlák a Ľubomír Selc.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem od konca. Pán kolega Kremský, ďakujem pekne za, za faktickú. Áno, je moja úloha venovať sa práve tej finančnej stránke, to je moja úloha. Určite súhlasím aj ja, v tomto sa veľmi zhodneme, pozitívna motivácia je tá správna cesta a taká tá dobrovoľnosť. A vlastne moje vystúpenie bolo o tom, že volám po analýze, po presne tom čo si povedal teda, aby sme si pozreli, ukázali alternatívy, dali na papier ich prínosy, dali na papier ich náklady a vlastne z toho teda by bolo vidieť, že čo je to najprínosnejšie, čo nám to dáva, čo nám to berie.
Pán kolega Suja, odpoviem, veď koniec koncov je to verejné, viete si pozrieť, nepodpísal som ten pozmeňovák. Čo sa týka pána Tarabu, pána kolegu Tarabu, áno, myslí ten pozmeňovák na to, je tam vlastne 50, 50 tých sprostredkovateľských bonusov ako to maximum, aby teda takáto nejaká situácia nešla do extrémov. A ďakujem pekne za všetky, za všetky ostatné pripomienky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pár slovami chcem jednoznačne podporiť práve prijímaný formát pomoci pre cestovné kancelárie. Ako už bolo povedané a je zbytočné to opakovať, je to veľká pomoc pre cestovné kancelárie a samozrejme prenesene je to pomoc pre občanov, pre klientov týchto cestovných kancelárií. Takisto aj predĺženie termínu pri asignácii 2 % dane je úplne správne a veľmi potrebné riešenie. Bližšie sa však, ale chcem venovať skôr práve predloženému pozmeňovaciemu návrhu, teda očkovacej lotérii a druhej časti sprostredkovateľskému bonusu. Oceňujem snahu vlády robiť všetko pre zvýšenie miery zaočkovanosti. Očkovanie je spôsob ako znížiť vplyv pandémie, ako znížiť ťažké priebehy ochorení. Toto samozrejme všetko pomáha ľuďom, pomáha to aj ekonomike. Preto samozrejme dáva zmysel robiť maximum pre čo najvyššiu mieru zaočkovanosti. Ale vždy musíme pozerať aj na ekonomické a finančné hľadisko, to je asi taká možno trošku tá moja úloha a tomuto sa chcem trošku venovať.
Očkovacia lotéria a sprostredkovateľský bonus si myslím, že budú stáť veľmi veľké peniaze. Skúsme si urobiť takú, povedzme, že modeláciu, čiže z toho čo je v pozmeňovacom návrhu, každý týždeň teda bude na výhry vyplácané maximálne 2 mil. eur a sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je nasekaný 30, 60, 90, tak dajme, že priemer je povedzme 50 a verme teda, že keby to bolo úspešné, tak urobme modeláciu, že keby teda milión ľudí sa dokázalo za povedzme, štyri mesiace zaočkovať. Čiže keď zoberieme štyri mesiace, to je sedemnásť týždňov, takže na časť lotéria je to 34 mil. hej, sedemnásť týždňov krát 2 mil., maximálne 34 mil. Ak sa budeme teda o 1 mil. zaočkovaných, ak si každý z nich teda vyrieši sprostredkovateľský bonus priemernou sumou 50 euro, tak je to 50 mil.
Zoberme si nejakú, nejaké zabezpečenie, realizáciu, budú televízne prenosy to niečo stojí, môže sa stať, že bude treba poslať na milión unikátnych účtov proste tie peniaze ľuďom, takže samozrejme všetko na svete má nejaké náklady. To poviem na rovinu, že dávam z brucha, povedzme, že 15 mil. Keď to takto zrátam, tak to vychádza 99 mil. euro z verejných zdrojov. Áno je to veľa peňazí z verejných zdrojov, samozrejme pozerajme teda na to, že či to je efektívne, či nie je. Ale má to ešte jednu vec, ktorú treba mať na pamäti a chcem, aby to tu zaznelo, bude to ale fakt veľké administratívne cvičenie, bude to veľká logistická operácia. To sa nezdá, proste tie vyrábanie tie identifikátory, všetky proste parametre, všetky údaje poslať, poslať tie peniaze na účty, účty občanov. To fakt nie je jednoduché robiť to teda v režime verejných financií, pretože sú to verejné financie, a teda robiť to v reálnom čase, pretože tu je aj ten parameter času veľmi dôležitý.
Áno, verím, že to zvýši zaočkovanosť, a to je samozrejme super, ale pozerajme na to aj tak cez teda hodnota za peniaze. Bude to jednorazové, minieme 100 mil. a vlastne ako by nezostane žiadna vytvorená funkčná štruktúra do budúcnosti. Teda je na mieste pýtať sa na náklady stratených príležitostí, alebo teda na hodnotu za peniaze, alebo teda inak, či neexistuje iná možnosť ako za rovnaké peniaze dosiahnuť želaný cieľ efektívnejšie a v ideálnom prípade aj s dlhodobejším efektom, aby to vedelo pomáhať aj v budúcnosti.
Tieto čísla vyzerajú zvláštne v situácii, keď máme problém zapojiť obvodných lekárov do očkovania. Myslím si, že obvodní lekári, všetci to vnímame všetky očkovania doteraz, čo sa týka pred pandémiou bolo vlastne cez nich, hej a ja som presvedčený, že obvodných lekárov budeme na očkovanie potrebovať aj v budúcnosti, no dnes majú za zaočkovanie jedného pacienta 7,50 euro a tak dávam na zváženie, že teda lekár za to, že to vykoná má 7,50 euro, a teda my riešime sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je násobne vyšší ako, ako platba, platba pre lekára. To je možno ten taký, ten môj pohľad, že či by viac zapojiť do tohto celého obvodných lekárov nebolo práve tým efektívnym využitím verejných zdrojov s rovnakým pozitívnym výsledkom, že teda zaočkujeme väčšie množstvo občanov.
Plus ešte spomeniem pár výhrad nech zaznejú, majme na pamäti, že keď zapájame do tohto finančnú motiváciu, poznáme sa, sme Slováci, môže to zvádzať k podvádzaniu, čo tiež môže spôsobiť problémy. Trošku ma tak aj mrzí, že z tohto tak nejak vychádza tá rezignácia na zdravotný aspekt očkovania, poťažne ekonomický, a teda zapájame presun, presúvame sa teda k finančnej forme motivácie. Čo je dobré, pozmeňovací návrh je v zmysle, že dáva vláde možnosť zorganizovať, či už teda lotériu, alebo teda tú druhú časť, sprostredkovateľský bonus, takže toto, toto čo sa prijíma je povedzme, taký ten podvozok a ja verím teda, že samotná realizácia bude urobená tak, aby sa teda maximalizovali všetky možné plusy takéhoto riešenia a aby sa minimalizovali všetky mínusy takéhoto riešenia. A dúfam teda, že energia venovaná tejto schéme, tejto, toto čo riešime teda, nám nebude chýbať niekde inde. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že sa stretávame zajtra ráno 8 hodín 15 minút v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len k jednej veci. Pán poslanec Kamenický, povedal si, že banky neutrpeli. Áno, je to tak, boli chrbtovou kosťou ekonomiky a myslím si, že výrazne pomohli či ľuďom, alebo firmám prekonať, prekonať teda krízu. No ale teraz, ja sa pýtam, ak by banky utrpeli, no to v prvom rade by znamenalo, že teda utrpeli ľudia a firmy a teda že úvery pozlyhávali a že teda je ešte väčší problém. Tak čo je vlastne teda lepšie, že tie banky neutrpeli alebo utrpeli?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja možno poviem pre všetkých. Včera sme absolvovali také stretnutie, rokovanie v Národnej banke Slovenska, kde sme sa skutočne venovali všetkým týmto aktuálnym ekonomickým prognózam, a môžem len súhlasiť s tým, čo pán poslanec povedal. Áno, veľa sa toho podarilo, veľa sa nám podarilo ochrániť, veľa sektorov aj trpelo, toto všetko je pravda, ale presne to je kľúčové, že tú ďalšiu, tretiu vlnu musíme fakt zodpovedne zvládnuť s čo najmenšími opatreniami, pretože to, čo sa podarilo aj vládnymi opatrenia, aj teda snahou firiem a schopnosťou prežiť ťažké časy, to, čo sa nám doteraz podarilo ochrániť, by sa už nemuselo podariť pri rovnako drastických opatreniach v tretej vlne. To znamená, áno, my sme pre ľudí, pre rodiny, pre ekonomiku, pre všetkých povinní tú tretiu vlnu zvládnuť čo najlepšie a čo s najmenšími obmedzeniami.
Pán kolega Suja, áno, samozrejme, teda nesedí, sedí v Dubaji, to je pravda. Čo som chcel povedať, je to, že teda už nie je na vysokých pozíciách vo Finančnej správe, neriadi KÚFS. A myslím si, že jednoznačne, a to je to kľúčové a ja to budem stále opakovať, že je to vidieť na tých číslach vyššieho výberu DPH, že áno, kradne sa menej. A ten Makó bol jeden z tých hláv a jeden z tých, ktorí robili veľa, veľa škôd slovenskej ekonomike a našim verejným financiám. Takže takto, takto som to myslel.
A pán poslanec Kočiš, no, ďakujem veľmi pekne za poznámku a... a to je vlastne všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegynky, kolegovia, predložený program stability Slovenska nie je programom len na rok 2021, je to materiál, ktorý má strednodobý charakter a je plánom tiež na roky ´22, ´23, ´24. Pokrýva, každopádne pokrýva celé obdobie do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Som vďačný ministerstvu financií za to, že bol pripravený, schválený na vláde, včas odovzdaný Európskej komisii a Rade EÚ. Teraz je predmetom našej diskusie a mám k jeho procesu, jeho vzniku a k jeho obsahu pár komentárov. Budem rád, ak ich zoberieme ako návrhy na prípravu lepšieho dokumentu na budúci rok.
Strednodobý dokument musí nadväzovať na to, čo bolo prijaté v minulých rokoch, teda v roku 2019, 2020. Európsku komisiu nezaujíma, akú farbu má vláda na Slovensku, zaujíma ju náš plán, ako konsolidovať verejné financie, aký máme plán na kontrolu tempa míňania financií, ktoré v rámci krajiny z daní a odvodov vygenerujeme, ako a koľko si požičiame na zahraničných trhoch. Potrebujú vidieť, že máme situáciu pod kontrolou, že vieme stimulovať ekonomickú aktivitu, zamestnanosť a vieme Slovensko viesť ako konkurencieschopnú krajinu. Aby som ilustroval, čo sa už nesmie opakovať, ponúkam komentár k posledným dvom materiálom, teda tým predchádzajúcim.
Program stability na rok 2019 bol plný prianí a snov. Vládnuca koalícia SMER-u, SNS a MOST-u už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite o novú automobilovú výrobu, silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % hrubého domáceho produktu a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a nezadlžovaní Slovenska a jeho obyvateľov. Samozrejme, nestalo sa. Novú vládu čakali minimálne rezervy likvidity a v rozpočte na rok 2020, ako už bolo spomínané, nepokryté výdavky v miliardách. Vizitka stavu krajiny nebola dobrá a to sme stáli postupne na prahu prvej a neskôr teda aj druhej vlny pandémie.
Program stability na rok 2020 bol prijatý na sklonku prvej vlny koronavírusu. Kompletne otočil v rétorike, ale musím poznamenať, že bol plný pesimistických správ a odhadov. Očakával sa dvojciferný prepad hrubého domáceho produktu v kombinácii s deficitom centrálnej vlády za rok 2020 vo výške 11 mld. eur a s nárastom hrubého dlhu na 62 % hrubého domáceho produktu.
Osobne nemám rád nihilizmus a veci nevidím čierne napriek tomu, že sme minulý rok prežili v tme. Ohľadom výhľadu na rok 2021 bol už minuloročný program stability, naopak, optimistický a predpokladal deficit verejných financií vo výške cca 5 %. Pre Európsku komisiu bol dôležitý trend a ten bol výborný. Po deficite 10 % sa dostaneme na polovičku. Papier znesie všetko, dnes program stability však prezentuje pravý opak. Rok 2020 skončil ďaleko lepšie. Hrubý domáci produkt poklesol len o 4,8 % hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií bol len 6,2 %, hrubý dlh Slovenska bol síce ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % hrubého domáceho produktu, ale čistý dlh skončil na úrovni cca 50 %. V diskusiách o výkazníctve, bičovaní samého seba prezentujeme hrubý dlh, ale zásadná je čistá pozícia štátu. Likvidné aktíva štátu narástli v roku 2020 o takmer 5 mld. eur na celkovú sumu 9 mld. eur. A čistý dlh je teda "len" 46 mld. eur, po lopate, jednoducho povedané, požičali sme si síce až 10 mld. eur, ale minuli sme z toho len 5,6 mld. eur a tento vývoj si zaslúži potlesk.
Teraz naspäť k predloženému programu stability na roky 2021 až ´23. Jeho cieľom podľa definície a zadania od EÚ je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať tvorbe nadmerného deficitu a viesť k jeho odstráneniu a dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pre rok 2020 sme prezentovali v programe stability katastrofický vývoj makroekonomiky a návrat k dobrému vývoju verejných financií hneď v roku 2021. Skončilo to presne opačne. Makroekonomické parametre za rok 2020 boli prekvapivo dobré a v predloženom programe stability máme katastrofálne predpoklady vývoja verejných financií v roku 2021. Do materiálu sa dostal jedna k jednej rozpočet vlády už v upravenej podobe s takmer 10-percentným deficitom, následne ešte vylepšený pozmeňovákom v hodnote 350 mil. eur, čo je dvojnásobok oproti predpokladu ktorý sme mali pred 12 mesiacmi.
Predpokladám, že nám Európska únia program stability schváli, ale je škoda, že ideme týmto smerom. Ešte sme si ani nesplnili domácu úlohu a nepozreli sme sa na reálny vývoj ekonomiky na Slovensku. Ak by sme to spravili, tak by sme museli upraviť aj príjmovú stránku verejného rozpočtu, výhľad makroekonomických parametrov, a teda výsledkom by boli lepšie pomery, lepšie ukazovatele a nakoniec aj lepší obraz Slovenska, menej pesimizmu a namiesto poloprázdneho pohára by sme videli pohár poloplný.
Už pri diskusii k úprave rozpočtu som volal po spoločnej práci odborných inštitúcií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska či Inštitútu finančnej politiky spolu s koaličnými stranami. Spomínal som veľmi negatívne nastavené parametre. Spomínal som predikciu lepšieho vývoja, fundamentálnych parametrov, ako bolo prezentované ministerstvom financií. Týka sa to výberu daní, hlavne DPH, zamestnanosti i nezamestnanosti, vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne vďaka návratu k normálnej ekonomickej aktivite, ktorý už nastal teda v máji alebo apríli a v máji.
Rovnako nie sú v predloženom programe stabilite premietnuté už dnes známe pozitívne správy ohľadom vývoja hrubého domáceho produktu v I. štvrťroku 2021, pozitívne správy o výbere dane z pridanej hodnoty a teda aj ostatných daní za päť mesiacov roka 2021, takisto významný nárast priemyselnej výroby v apríli a v máji, pokles nezamestnanosti v apríli aj v máji a nárast zamestnanosti. Čiže samé dobré správe, ktoré tam ale chýbajú. Dnes, pár týždňov po prijatí zmeny rozpočtu, sú všetky spomínané pozitívne predikcie potvrdené, a to ešte raz zopakujem, to sú pre Slovensko veľmi dobré správy.
Dovolím si aspoň pár úplne čerstvých dát. Výber dane z pridanej hodnoty je dnes 3,4 mld., čo je o 26 % viac, ako bolo za prvý polrok vlaňajšieho roka. Som presvedčený, že je to fundamentálne znižovanie medzery dane z pridanej hodnoty a, poviem to úplne na rovinu, pretože pán Makó sedí, nekradne a s ním nekradnú ani ďalšie tisíce subjektov. Z ročného plánu výberu dane z pridanej hodnoty máme doma polovicu, a to vlastne celý prvý kvartál bol lockdown. Takisto aj ostatné daňové príjmy sú medziročne o 20 % vyššie ako za prvých šesť mesiacov minulého roka.
Spomínam to preto, že okrem predloženia materiálu Európskej komisie a Rade EÚ je našou povinnosťou verejné financie reálne konsolidovať. Zásadným krokom je len stráženie výdavkov, kde sme ale od dátumu predloženia materiálu Európskej komisii navýšili v úprave rozpočtu výdavky bez akejkoľvek úpravy príjmov.
Druhým zásadným krokom je pri konsolidácii verejných financií stimulácia rastu ekonomiky, podpora konkurencieschopnosti a prípadné úpravy skladby daní a ich sadzieb tak, aby sme nastavili Slovensku dlhodobo... aby sme napravili Slovensku dlhodobo vyčítané vysoké sadzby daní a odvodov pri zamestnávaní občanov či vysoké sadzby DPH pre niektoré druhy služieb a tovarov.
Tu zasa chvílenku odbočím, spomeniem len jeden príklad. Zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro na 10 % by výrazne pomohlo najviac práve poctivým podnikateľom a znížilo by to ich nevýhody voči tým nepoctivým. Medzera dane z pridanej hodnoty je práve v sektore gastro extrémne vysoká. Toto by bol ďalší krok ku znižovaniu únikov na dani z pridanej hodnoty. Zároveň, ako som už povedal, dalo by to výraznú šancu pre konkurencieschopnosť poctivých podnikateľov v gastre, presne toto potrebujú a presne toto potrebujeme aj my, aby sa náš ťažko skúšaný gastrosektor znovu začal rozvíjať. Hovorím to preto, že aj ten výber dane z príjmu pre tento rok nám dáva, dáva túto možnosť.
Ale naspäť k materiálu. Hneď po zobratí materiálu na vedomie sa potrebujeme pozerať dopredu a venovať sa pochopeniu vývoja slovenskej ekonomiky po druhej vlne pandémie, pochopeniu dynamiky a stavu makroparametrov a fundamentálnych externých vplyvov, vypracovaniu predikcie na druhý polrok tohto roka, takisto výhľady na roky ´22 – ´23. Takisto sa budeme musieť venovať aj novej hrozbe v podobe nárastu inflácie a takisto, samozrejme, sa musíme venovať aj potenciálnemu príchodu tretej vlny a modelovať prípadné dopady.
U všetkých úloh sa uchádzam o pochopenie, že sa potrebujeme venovať dátam, trendom, a teda čo najmenej emóciám a takisto politike. Ide o stanovenie podmienok pre vývoj nášho hospodárstva, pre zamestnanosť, pre vývoj príjmov obyvateľov Slovenska a pre rozvoj hlavne malého a stredného podnikania, ktoré musí byť základným prvkom dobrého vývoja v budúcich rokoch. Sme mu ako krajina, ako vláda veľmi veľa dlžní.
Som presvedčený, že, som presvedčený o zásadne lepšom vývoji hospodárstva Slovenska v roku 2021, ako je predložené, ako je načrtnuté v predloženom materiáli. To je veľmi, veľmi dobrá správa. Moje presvedčenie opieram aj o nedávne hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takisto úplne minulý týždeň prezentovaný, prezentovanému výhľadu makroekonomického vývoja od Národnej banky Slovenska.
Pozitívnejší vývoj výberu daní a hlavne dane z pridanej hodnoty pomôže znížiť deficit verejných financií, vyššia zamestnanosť a rast platov pomôže v lepšom vývoji odvodov a daní z príjmu a financovaní samospráv, lepší vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne zásadne ovplyvní vývoj deficitu verejnej správy. A to je skôr zlá správa. Bohužiaľ, vyššia inflácia, vyšší deflátor hrubého domáceho produktu zatlačia na nominálne vyšší hrubý domáci produkt v roku 2021.
Slovensko si ako jedna z prvých krajín v Európe mohla dovoliť na sklonku druhej vlny pandémie otvoriť ekonomiku, školy a tiež postupne normalizovať spoločenský, kultúrny, športový aj umelecký život. Toto sú všetko segmenty a sektory ekonomiky, ktoré výrazne trpeli aj utrpeli počas posledných 15 mesiacov v lockdownoch a obmedzeniach a musíme, musíme sa im venovať a skutočne im dať možnosť dýchať.
Prípadný príchod tretej vlny potrebujeme racionálne vyhodnotiť, potrebujeme postupný návrat do normálu, budeme musieť naprávať škody na duševnom zdraví a psychickej pohode obyvateľstva a posledné, čo potrebujeme, je strašiť novými lockdownami a zatváraním. Musíme sa naučiť používať zdravý rozum a vyhodnocovať dáta v ekonomike, v zdravotníctve, ale aj pri riadení pandémie. Potrebujeme byť reálne pripravení na najhoršie, ale dúfať v najlepšie. Sme v regióne, ktorý sa zodpovedne postavil k očkovaniu, ktorý si prešiel veľmi ťažkou druhou vlnou. Sme v regióne, kde zavreté hranice spôsobujú reálne každodenné problémy veľkému počtu obyvateľov pri dochádzaní za prácou a pri riadení svojej podnikateľskej činnosti. To tiež musíme mať na pamäti.
V oblasti podpory ekonomiky musíme pandemické opatrenia a priamu finančnú pomoc zmeniť na dočasné alebo trvalé úľavy v oblasti daní pri predaji tovarov a služieb a pri zamestnávaní v oblasti flexibility pracovného trhu a výšky odvodového a daňového zaťaženia. Potrebujeme ľudí dostať naspäť do práce, do práce v bielej oblasti, deti do škôl, rodiny do pohody. Zamestnaní ľudia, úspešní podnikatelia a fungujúca konkurencieschopná ekonomika sú základom ozdravenia aj našich verejných financií.
Myslím, že v najbližších mesiacoch nás nečakajú prázdniny a oddych. Čaká nás veľa roboty, diskusií, výstupov a reálnych výstupov vo forme legislatívy a vládou a parlamentom prijatých opatrení, tak, aby sa na Slovensku ľahko podnikalo a dobre žilo.
Ešte raz chcem poďakovať ministerstvu financií za predložený materiál a vám všetkým ďakujem za pozornosť.