Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

1.12.2020 o 14:37 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

1.12.2020 14:37 - 14:50 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Tak ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval v mojom predchádzajúcom vystúpení, dôležitým balíkom zmien v aktuálne prerokovávanom zákone o dani z príjmu je aj legislatívna úprava uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, tzv. CFC pravidlá aj na fyzické osoby. Zámerom je zamedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia, do štátov s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením. Tu je však veľmi dôležité precízne rozlišovať, je nespochybniteľné, že existujú subjekty, ktoré hľadajú možnosti odkláňania príjmov dosiahnutých na území Slovenskej republiky cez spoločnosti založené v štátoch s nízkym daňovým zaťažením, avšak sú aj podnikateľské subjekty, ktoré zakladajú zahraničné spoločnosti, aby expandovali na ďalšie trhy, aby rozvíjali svoju podnikateľskú činnosť aj mimo Slovenskej republiky, hľadali investičné príležitosti, častokrát aj spolu so zahraničnými partnermi.
Predkladaný pozmeňujúci návrh k návrhu zákona má za cieľ zosúladiť text zákona tak, aby bol v súlade s cieľmi, ktoré deklarujeme aj v dôvodovej správe, teda zámerom týchto pravidiel nie je zamedziť voľnému pohybu kapitálu, ani brániť slobode usadiť sa a podnikať v zahraničí, ale zabezpečiť, aby bol na územie Slovenskej republiky vyplatený podiel na zisku, dividenda, zo zahraničnej spoločnosti alebo subjektu, ktorých príjmy neboli zdanené aspoň minimálnou úrovňou efektívnej sadzby dane alebo teda sídlia v nespolupracujúcich štátoch.
Teraz si dovolím pár vysvetľujúcich slov k jednotlivým bodom pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere prečítam.
Tak po prvé. Vzhľadom na to, že ide o špecifický prístup k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb v podobe priraditeľného príjmu z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, navrhuje sa účinnosť tohto opatrenia až od 1. januára 2022. Opatrenie sa prijíma s ročnou legisvakačnou lehotou odporúčanou aj v medzinárodnom kontexte, čím sa daňovníkom zabezpečí dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s pripravenou legislatívnou úpravou. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti pre fyzické osoby sa uplatnia prvýkrát od 1. januára 2022 na priraditeľný príjem fyzickej osoby z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
2. Zamedzujeme viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, fyzickej osoby pri viacúrovňovej vlastníckej štruktúre. Ak preukáže, že príjem zahraničnej spoločnosti spĺňajúcej podmienky definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti =====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2020 14:37 - 14:50 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
=== fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.
(13) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(14) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.
(15) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, za predpokladu, že táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 7 až 10.
(16) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.
Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.
(17) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu na jednotnom kontaktnom mieste, registračnú povinnosť podľa odseku 7 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné povinnosti a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.
(18) Ustanovenie § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije na zníženie základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2020. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 je možné použiť aj preukázateľne zaplatenú úhradu za kúpeľnú starostlivosť v zdaňovacom období roka 2020, ktorá je realizovaná v zdaňovacích obdobiach rokov 2020 a 2021, ak aspoň jeden kalendárny deň bola kúpeľná starostlivosť poskytovaná v zdaňovacom období 2020.
(19) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(20) Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(21) Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu l a. v časti, ktorá ustanovuje výšku zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1.januára 2021.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 154 a 155 znejú:
154) Napríklad § 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
155) § 45a ods. 2 a § 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.".
Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky schváli zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 268), vykoná sa v čistopise schváleného zákona prípadné prečíslovanie prechodných ustanovení § 52zzi a 52zzj, ako aj poznámky pod čiarou 154 a odkazu na poznámku pod čiarou 154 v závislosti od poradia vyhlásenia citovaných schválených zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
6. K čl. 1, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa za § 52zzi vkladá nový § 52zzj, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠52zzj
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2021.
(1) Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. júla 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10.
(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123 alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123 a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a) 22,17 eura mesačne,
b) dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo
c) 1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.
(3) Nárok na daňový bonus podľa odseku 2 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.".
V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj primerane preznačí.
Nový § 52zzj v doterajšom 52. bode čl. 1 nadobúda účinnosť 1. júla 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
7. K čl. 1, doterajší bod 52
V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2022.".
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 2, 4, 7, 13, 14, 15, 16 a 32 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. === z roka 2022.
Po druhé, zamedzujeme viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, fyzickej osoby pri viacúrovňovej vlastníckej štruktúre. Ak preukáže, že príjem zahraničnej spoločnosti spĺňajúcej podmienky definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, napr. pri nepriamom a nepriamo odvodenom podiele zahrnú do svojho osobitného základu dane a daň zaplatil.
Po tretie, mení sa sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov skontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 51h zákona o dani z príjmov.
Štvrtá oblasť, navrhovanou úpravou sa v § 51h ods. 3 písm. b) ustanovuje prednosť pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na právnické osoby pred pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na fyzické osoby. Ak slovenská fyzická osoba je závislou osobou vo vzťahu k slovenskej právnickej osobe, pričom obe vlastnia podiel na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá spĺňa definíciu pre fyzickú osobu aj pre právnickú osobu, uplatnia sa iba pravidlá podľa § 17h zákona, teda CFC pravidlá pre fyzické osoby sa neuplatnia.
Ďalej navrhovaním, alebo predkladaním pozmeňovacích návrhov sa upravuje v § 51h ods. 3 písm. c) zdaňovanie priraditeľných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov sa teda neuplatní, ak fyzická osoba preukáže, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť dosahuje príjmy reálne vykonávanou činnosťou, ktorú vie aj preukázať, napr. zamestnancami, priestormi a pod., bez ohľadu na to, v ktorom štáte je kontrolovaná zahraničná spoločnosť daňovníkom. Táto výnimka sa však nevzťahuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Pri posudzovaní skutočne vykonávanej činnosti sa budú zohľadňovať iba rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, prípadne iné medzinárodné štandardy.
Záverom si dovolím jedno porovnanie. Všetky spomínané úpravy majú za cieľ, aby sme pri vylievaní vody z vaničky nevyliali aj dieťa. Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 199).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. O vládnom návrhu zákona návrhu navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Po prvé, v čl. 1 doterajší bod 7. Doterajší bod 7 znie: 7. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie: h) Suma príjmu priraditeľná daňovníkovi podľa § 2 písm. d) prvého bodu, z prvého kladného, po prvé, kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby, preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku, dividenda, ak by mu bol vyplatený, alebo iný príjem, výnos v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou. Ak nemá nárok na podiel na zisku, dividendu a pri výplate skutočného podielu na zisku, dividendy, by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku, dividenda, prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h daňovníka, podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom, alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo po druhé, kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) na tejto spoločnosti, alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku, dividenda, prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom, alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.
Po druhé, v čl. 1 nový bod. Za doterajší bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: 17. V § 15 sa písm. a) dopĺňa 7. bodom, ktorý znie: 7. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4. Doterajšie body 17 a nasledujúce sa primerane prečíslujú. Nový bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51h ods. 3 písm. b) a c) znejú: b) Kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa ods. 2 je zároveň u daňovníka podľa § 2 písm. d) 2. bodu, alebo daňovníka podľa § 2 písm. e) 3. bodu, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) 1. bodu, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h.
c) Kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu a daňovník podľa § 2 písm. d) 1. bodu preukáže, že sumu príjmov priraditeľných podľa § 3 ods. 1 písm. h) dosiahla kontrolovaná zahraničná spoločnosť skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok.
4. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 sa v § 51i ods. 1 a 2 za slovo "podiele" vkladajú slová "podľa § 2 písm. o) 1. bodu.
5. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51i sa vypúšťa ods. 3. Doterajší ods. 4 sa primerane prečísluje.
6. V čl. 1 doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa v § 52zzi vypúšťa ods. 1. Doterajšie ods. 2 až 5 sa primerane prečíslujú.
7. V čl. 1 doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa ods. 3, ktorý znie: 3. Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h) § 15 písm. a) 6. bodu a 7. bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
8. V čl. 1 zmena účinnosti bodov. V čl. 1 doterajšie body 7, 16, 42 a § 51h a § 51i v bode 51 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 3, 11, 27 a 29 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2020 14:37 - 14:50 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
=== fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.
(13) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(14) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.
(15) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, za predpokladu, že táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 7 až 10.
(16) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.
Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.
(17) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu na jednotnom kontaktnom mieste, registračnú povinnosť podľa odseku 7 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné povinnosti a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.
(18) Ustanovenie § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije na zníženie základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2020. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 je možné použiť aj preukázateľne zaplatenú úhradu za kúpeľnú starostlivosť v zdaňovacom období roka 2020, ktorá je realizovaná v zdaňovacích obdobiach rokov 2020 a 2021, ak aspoň jeden kalendárny deň bola kúpeľná starostlivosť poskytovaná v zdaňovacom období 2020.
(19) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(20) Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(21) Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu l a. v časti, ktorá ustanovuje výšku zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1.januára 2021.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 154 a 155 znejú:
154) Napríklad § 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
155) § 45a ods. 2 a § 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.".
Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky schváli zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 268), vykoná sa v čistopise schváleného zákona prípadné prečíslovanie prechodných ustanovení § 52zzi a 52zzj, ako aj poznámky pod čiarou 154 a odkazu na poznámku pod čiarou 154 v závislosti od poradia vyhlásenia citovaných schválených zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
6. K čl. 1, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa za § 52zzi vkladá nový § 52zzj, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠52zzj
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2021.
(1) Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. júla 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10.
(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123 alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123 a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a) 22,17 eura mesačne,
b) dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo
c) 1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.
(3) Nárok na daňový bonus podľa odseku 2 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.".
V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj primerane preznačí.
Nový § 52zzj v doterajšom 52. bode čl. 1 nadobúda účinnosť 1. júla 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
7. K čl. 1, doterajší bod 52
V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2022.".
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 2, 4, 7, 13, 14, 15, 16 a 32 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. === z roka 2022.
Po druhé, zamedzujeme viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, fyzickej osoby pri viacúrovňovej vlastníckej štruktúre. Ak preukáže, že príjem zahraničnej spoločnosti spĺňajúcej podmienky definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, napr. pri nepriamom a nepriamo odvodenom podiele zahrnú do svojho osobitného základu dane a daň zaplatil.
Po tretie, mení sa sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov skontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 51h zákona o dani z príjmov.
Štvrtá oblasť, navrhovanou úpravou sa v § 51h ods. 3 písm. b) ustanovuje prednosť pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na právnické osoby pred pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na fyzické osoby. Ak slovenská fyzická osoba je závislou osobou vo vzťahu k slovenskej právnickej osobe, pričom obe vlastnia podiel na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá spĺňa definíciu pre fyzickú osobu aj pre právnickú osobu, uplatnia sa iba pravidlá podľa § 17h zákona, teda CFC pravidlá pre fyzické osoby sa neuplatnia.
Ďalej navrhovaním, alebo predkladaním pozmeňovacích návrhov sa upravuje v § 51h ods. 3 písm. c) zdaňovanie priraditeľných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov sa teda neuplatní, ak fyzická osoba preukáže, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť dosahuje príjmy reálne vykonávanou činnosťou, ktorú vie aj preukázať, napr. zamestnancami, priestormi a pod., bez ohľadu na to, v ktorom štáte je kontrolovaná zahraničná spoločnosť daňovníkom. Táto výnimka sa však nevzťahuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Pri posudzovaní skutočne vykonávanej činnosti sa budú zohľadňovať iba rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, prípadne iné medzinárodné štandardy.
Záverom si dovolím jedno porovnanie. Všetky spomínané úpravy majú za cieľ, aby sme pri vylievaní vody z vaničky nevyliali aj dieťa. Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 199).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. O vládnom návrhu zákona návrhu navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Po prvé, v čl. 1 doterajší bod 7. Doterajší bod 7 znie: 7. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie: h) Suma príjmu priraditeľná daňovníkovi podľa § 2 písm. d) prvého bodu, z prvého kladného, po prvé, kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby, preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku, dividenda, ak by mu bol vyplatený, alebo iný príjem, výnos v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou. Ak nemá nárok na podiel na zisku, dividendu a pri výplate skutočného podielu na zisku, dividendy, by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku, dividenda, prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h daňovníka, podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom, alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo po druhé, kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) na tejto spoločnosti, alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku, dividenda, prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom, alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.
Po druhé, v čl. 1 nový bod. Za doterajší bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: 17. V § 15 sa písm. a) dopĺňa 7. bodom, ktorý znie: 7. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4. Doterajšie body 17 a nasledujúce sa primerane prečíslujú. Nový bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51h ods. 3 písm. b) a c) znejú: b) Kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa ods. 2 je zároveň u daňovníka podľa § 2 písm. d) 2. bodu, alebo daňovníka podľa § 2 písm. e) 3. bodu, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) 1. bodu, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h.
c) Kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu a daňovník podľa § 2 písm. d) 1. bodu preukáže, že sumu príjmov priraditeľných podľa § 3 ods. 1 písm. h) dosiahla kontrolovaná zahraničná spoločnosť skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok.
4. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 sa v § 51i ods. 1 a 2 za slovo "podiele" vkladajú slová "podľa § 2 písm. o) 1. bodu.
5. V čl. 1 doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51i sa vypúšťa ods. 3. Doterajší ods. 4 sa primerane prečísluje.
6. V čl. 1 doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa v § 52zzi vypúšťa ods. 1. Doterajšie ods. 2 až 5 sa primerane prečíslujú.
7. V čl. 1 doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa ods. 3, ktorý znie: 3. Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h) § 15 písm. a) 6. bodu a 7. bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
8. V čl. 1 zmena účinnosti bodov. V čl. 1 doterajšie body 7, 16, 42 a § 51h a § 51i v bode 51 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 3, 11, 27 a 29 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2020 14:06 - 14:36 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, budem možno trošku dlhší ako pán minister.
Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa implementuje čl. 9a smernice rady EÚ z roku 2017/952 z 29. mája 2017. Takisto sa mení smernica z roku 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. To je teda jedna časť vlastne, ktorá, ktorá, ktorú meníme teda v aktuálnej novelizácii.
Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované Finančnou správou daňovníkom, a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Takže dobrá správa.
Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe takisto upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
Ďalej návrh zákona obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, tzv. CRC pravidlá aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňane príjmov do zahraničia s nízkym, do krajín s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením. Tejto časti sa budem venovať bližšie v mojom ďalšom vystúpení.
Teraz sa však chcem bližšie venovať odôvodneniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý upravuje daňový bonus na dieťa, plus teda rekreačné a športové poukazy a ešte nejaké detaily, ktorého znenie teda prednesiem na záver vystúpenia.
Úprava daňového bonusu na dieťa je v synergii so zrušením obedov zadarmo, v súlade s programovým vyhlásením vlády vyrovnávame ďalšie pokrivenia zákonov z minulosti. Totižto nič nie je drahšie ako benefit poskytnutý zadarmo. Myslím si, že samosprávy by vedeli dosť rozprávať o tom, koľko skutočne stoja obedy zadarmo.
Pracujúcim rodičom tento návrh dáva viac slobody. S vyšším daňovým bonusom môžu svojim deťom, môžu svojim deťom zaplatiť potreby, ktoré skutočne potrebujú. Ak potrebujú obed, tak si ho za daňový bonus kúpia. Ale ak najlepší obed na svete varí babička, tak za daňový bonus jej môžeme kúpiť suroviny na ten obed. Alebo ak má napríklad babička aj najlepšie suroviny na svete z vlastnej záhradky, môže rodič svojmu dieťaťu za daňový bonus kúpiť inú potrebnú vec.
Zároveň hneď poviem, že deti rodičov v núdzi, deti rodičov z marginalizovaných skupín či deti nezamestnaných rodičov majú stále nárok na obed zadarmo.
Poďme teda presnejšie k daňovému bonusu, ktorý teda sa uplatňuje na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, je viazaný na dosiahnutie zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy alebo zdaniteľných príjmov z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, čo teda v roku 2020 je vo výške 3 480 eur.
No, týmto pozmeňovacím návrhom upravujeme vlastne zmeny, ktoré boli v spoločnej správe, a teda upravujeme ich - a poviem to, nech to je úplne presné - do, do nasledujúceho stavu:
Deti od 0 do 6 rokov budú mať teda dvojnásobok daňového bonusu. A teraz rozší..., to je, to je vlastne bezo zmeny. A teraz rozširujem daňový bonus pre deti od 6 do 15 rokov a tam sú dve pásma, od 1. 1. 2017, pardon, od 1. 7. 2020 na 1,7-násobok, to bude platiť do konca roka, a od 1. 1. 2022 to bude 1,8-násobok základného daňového bonusu.
A potom oproti teda spoločnej správe ponechávame vek od 15 do 25 rokov, kde bude teda základná výška daňového bonusu. Toľko.
Ešte, ešte poviem, ako teda vzniká vlastne tá suma daňového bonusu. Je to naviazané na životné minimum a jeho rast vlastne, samozrejme, vplýva aj, aj na rast daňového bonusu. Úplne teda pre presnosť: v roku 2019 to bolo 22,17, v roku 2020 je to 22,72 euro a už je teda známe aj číslo pre rok 2021, je to 23 euro 22 centov.
Rozprávam to preto, lebo v dôvodovej správe k pozmeňovaciemu návrhu nie sú uvedené úplne presné čísla, resp. bola tam, bol tam robený príklad na základe čísel z roku 2019.
Poďme teda k rekreačným a športovým poukazom. Sú takisto nesystémovým prvkom, avšak máme za to, že v aktuálnej, teda v koronakríze dáva zmysel ich zachovať a aj takto podporiť ťažko skúšaný turistický priemysel. Takže úprava teda, ktorá aj je v predloženom alebo bude v predloženom pozmeňovacom návrhu, ponecháva súčasný stav, to znamená ich oslobodenie od daňových a odvodových povinností.
V pozmeňovacom návrhu sa ešte spomína ďalšia vec, ďalšie akoby narovnanie takých tých pokrivení z minulosti. Ruší sa príspevok na kúpeľnú starostlivosť, kde si mohol daňovník raz ročne uplatniť vlastne zvýšenie daňového základu o 50 euro, z čoho vyplývalo asi 9 euro aj nejaké centy, reálna, teda reálna úspora. Takže toto, si myslíme, že je lepšie, keď nebude tá administratíva celá okolo toho, určite prevyšuje benefity toho, tohto stavu.
Takže v tomto momente by som si teda dovolil prečítať plné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Bod 1. K čl. I nové body. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9 , ktorý znie:
"9. V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená n) a o).
Doterajšie písmená p) a r) sa označujú ako písmená n) a o)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 24d) až 24g) sa vypúšťajú.
Doterajšie body 9 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 9 nadobúda účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
2. K čl. 1, nové body. Za doterajší bod 11 sa vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
"12. V § 11 ods. 1 a 13 v prvej vete sa slová "2, 3, 8 a 12" nahrádzajú slovami "2, 3 a 8".
13. V § 11 ods. 7 sa slová "3, 8 a 12" nahrádzajú slovami "3 a 8".
14. V § 11 sa vypúšťa odsek 12.
Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a) sa vypúšťa."
Doterajšie body 12 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 12 až 14 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 24 sa vkladajú nové body 25 až 27, ktoré znejú:
"25. V § 21 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová "a § 26 ods. 14".
26. V § 22 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f).
27. V § 26 sa vypúšťajú odseky 12 a 14. Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 12."
Doterajšie body 25 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 25 až 27 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
4. K čl. I, nové body. Za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 až 31, ktoré znejú:
"28. V § 32 ods. 6 písm. d) sa vypúšťajú slová "a 12".
29. V § 33 ods. 1 písm. a) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
30. V § 33 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája slovo "alebo".
31. V § 33 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) 1,85-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku."."
Doterajšie body 28 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 28 nadobúda účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Nové body 29 až 31 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
5. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa § 52zzi dopĺňa odsekmi 6 až 21, ktoré znejú:
"(6) Pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti fyzická osoba, právnická osoba a daňovník, uvedení v odsekoch 7 až 17, správca dane a finančné riaditeľstvo postupujú od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 7 až 17.
(7) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
(8) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 7, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.
(9) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 7 alebo odseku 8, je povinná v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 7 alebo odseku 8, je povinná na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.
(10) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 7 až 9, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je potrebná (povinná, pozn. red.) požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 7 až 9, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu
1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu
1. druh stálej prevádzkarne,
2. názov,
3. meno a priezvisko alebo názov zástupcu,
4. adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,
5. dátum vzniku stálej prevádzkarne,
6. ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.
(11) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu
1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,
5. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu
1. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,
2. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,
3. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,
c) údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu
1. druh zmluvy,
2. dátum uzatvorenia zmluvy,
3. ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,
d) miesto na osobitné záznamy daňovníka.
(12) Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia nad rozsah určený osobitným predpisom a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol
a) fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné =====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.12.2020 11:06 - 11:06 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo. V mene štyroch poslaneckých klubov SaS, OĽANO, SME RODINA a Za ľudí žiadam o terminovanie bodu číslo, ktorým je zákon o dani z príjmu, tlač 199, nadnes po obednej prestávke. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.11.2020 11:23 - 11:23 hod.

Marián Viskupič
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovolím si informovať členov finančného výboru, že najbližšie zasadnutie nášho výboru bude v utorok 1. 12. o 8.00 hod., takže ráno, prosím, nezabudnime. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2020 17:03 - 17:04 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov SaS, OĽANO, ZA ĽUDÍ a SME RODINA podávam procedurálny návrh na presunutie termínovaného bodu č. 9 schváleného programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 199 na utorok 1. 12. 2020 ihneď po prerokovaní termínovaných bodov z dielne ministerstva hospodárstva č. 21 až 23 schváleného programu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2020 16:17 - 16:17 hod.

Marián Viskupič
Len veľmi rýchlo, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2020 16:10 - 16:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
...ako už bolo v tento rozprave viackrát povedané. Prinášame zdobrovoľnenie, to znamená, že ak sa ľudia dobrovoľne rozhodnú pre gastrolístky ich emitenti sa nemajú čoho báť bez problémov sa udržia na trhu, veď teda podľa ich slov poskytujú kvalitnú a žiadanú službu. Ich intenzívny a dovolím si povedať, že miestami neférový aj v podstate drahý boj za zachovanie svojej exkluzivity však hovorí niečo iné. Tiež tu už bolo spomínané ale chcem sa chvíľku pobaviť o tej sume vlastne sprostredkovaného stravného, takže celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 miliónov euro ročne. Poďme chvíľku počítať, emitenti tí si účtujú zákonom stanovenú províziu maximálne 3 percentá na strane zamestnávateľa, províziu pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje teda jej maximálnu výšku. Skúsenosti z trhu hovoria, že sa teda pohybuje približne na úrovni 5 - 5,5 percenta a týmto výpočtom sa dopracujeme k celkovej sume obratu týchto gastrofiriem alebo emitentov gastráčov okolo 68 miliónov euro. ďalšou drobnou v úvodzovkách zradou je, že emitenti si províziu pri spätnom výkupe počítajú zo sumy z DPH a navyše ešte ten spätný predaj alebo spätný odkúp straveniek dokážu zaťažiť aj ďalšími poplatkami či už za spracovanie, za odoslanie alebo za expresné preplatenie. Možno je zaujímavosť tá, že to málo kto vie, že keď zaplatím za ten obed gastrokartou to nie je, že tie peniaze pípnu na účet tej gastroprevádzke hneď. Tie pípnu na účet tej gastrofirme a tá slávnostne po 14 dňoch poníženého provízia konečne pošle peniaze tej reštaurácii, takže toto si tiež treba uvedomiť. To nie je dobré.
No všetci vieme, že jesť musíme. Robíme si raňajky, robíme desiate pre deti, na obed chodíme do reštaurácií, jedálne alebo teda si zobereme obed z domu a jeme skutočne všetci a nielen ten jeden milión občanov, ktorí dostávajú papierové alebo alebo elektronické gastrolístky. Skutočne sa stravujú všetci ostatní občania Slovenska lebo proste jesť musíme. Predstava, že práve tí s gastráčmi sa stravujú zdravšie je nereálna a ničím nepodložená. To si fakt treba uvedomiť. Naše stravovacie návyky gastrolístok neovplyvňuje, navyše aj samotný emitenti gastrolístkov priznávajú, že približne polovica gastrolístkov je použitá na nákup potravín to znamená, neslúži priamo na stravovanie, nemá ten zamestnanec teda teplé jedlo. Čo však, čo vak gastrolístok zbytočne ovplyvňuje je naša peňaženka. Tak isto si treba uvedomiť ako to funguje. Zamestnávateľ uhrádza minimálne zákonných 55 percent zo zákonnej sumy stravného dobrovoľne samozrejme môže aj viac, zvyšok na gastrolístok si aj tak dopláca sám zamestnanec. Čiže keď pozeráte na ten ja neviem 4,80 gastráč časť z neho si aj tak kúpili za peniaze z vašej výplaty. No aj to je absurdnosť alebo možno chytrosť v úvodzovkách dnešného systému. No pozrime sa na zamestnávateľov aké povinnosti majú zamestnávatelia.
Teda za určitých poplatok ako som už spomínal musia byť zazmluvnení aspoň s jednou zo spoločností poskytujúcich gastrolístky plus kompletná teda administratíva okolo toho. Gastrolístkami či už zasa proste v papierovej alebo elektronickej podobe sa nedá platiť všade a teda zároveň aj teda jedálne, reštaurácie či potraviny musia mať uzatvorené zmluvy tentokrát už nie s jedným ale teda s viacerými emitentami, aby im dokázali teda spätne vykúpiť gastrolístky, ktoré, ktoré teda tam v reštaurácii zamestnanci nechali samozrejme za tú províziu. Čiže gastrolístok takto svojim emitentom zarába na oboch stranách reťazca. No a navyše ak sa bavíme o teda papierových gastráčoch tak či tak si za obed musíme zaplatiť sami povedzme za minimálnu hodnotu stravného lístka, ktoré teraz 3,80 eura si teda hlavné jedlo s polievkou už kúpime málokde alebo možno nekúpime nikde. No ak si však chceme naopak kúpiť desiatu tá sa platí, to už to bolo spomínané z gastráča sa nevydáva takže proste musí si tam človek zase ešte niečo navyše kúpiť. No ako som už spomínal študenti, dôchodcovia, či živnostníci všetci chodia do reštaurácií, chodia nakupovať potraviny, žijú stravujú sa aj bez týchto papierikov lebo im ich nikto nedáva.
Platba gastrolístkom ani nezvyšuje exkluzivitu či väčšiu, väčšiu návštevnosť ani samotným reštauráciám. Jednoducho platia, platia províziu a keď sa ich v podstate skutočne spýtate tak sú najradšej ak im zaplatíte v hotovosti. Zasa si, zase len predstavme, že O.K. papierová verzia musia mať zmluvu povedzme so všetkými tromi spoločnosťami, tie gastráče majú rôzne hodnoty, to znamená väčšie reštaurácie zamestnávajú normálne človeka, ktorý celé triedi, upratuje, posiela, účtuje. Toto všetko im odpadne ak, ak proste budú zamestnanci používať viac peniaze alebo vôbec teda ich zákazníci. Nehovorím, že teda firmy poskytujúce gastrolístky a dnes už aj iné benefity nemajú svoje miesto na trhu. Úlohou nás politikov však je vytvárať čo najkvalitnejšie a najslobodnejšie podnikateľské prostredie. Rôzne formy takto štátom garantovaných biznisov sú v príkrom rozpore so slobodou podnikania. Ešte poslednú poznámku na záver si dovolím, väčšina zamestnávateľov svojim zamestnancom neposkytuje topánky alebo oblečenie ale myslím, že všetci vieme na 100 percent potvrdiť, že ľudia nechodia do práce bosí alebo nahí. Kde za zarobené peniaze si vieme kúpiť oblečenie, vieme si kúpiť topánky a garantujem, že za finančnú náhradu stravného sa všetci dokážeme najesť. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2020 16:08 - 16:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať pánovi ministrovi za predloženie novely Zákonníka práce. Prináša veľa pozitívnych zmien. Dovolím si však v mojom vystúpení venovať sa iba zmenám v zabezpečení stravovania zamestnancov. Zamestnanci dostanú možnosť výberu. Odstráni sa zbytočná regulácia a štátom garantovaný biznis. Zníži sa byrokracia na strane zamestnávateľov aj na strane gastro prevádzok. Uľahčí sa situácia samotnému zamestnancovi. Do slovenského podnikateľského prostredia takto zavanie ďalší vánok slobody. Zopakujme si pár základných faktov. Myslím, že odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak platí, že sa za ne najeme vždy a všade. Zároveň odvtedy nikto nevymyslel žiadny lepší spôsob ako za poskytnutú službu, či tovar ako teda za poskytnutú službu a tovar zaplatiť peniazmi, či už teda hotovostne alebo v dnešnej dobe bezhotovostne. Všetky ostatné systémy, nech sa teda tvária akokoľvek sú v súčasnosti, sú v skutočnosti len komplikáciou. V podstate slúžia na to, aby do reťazca zamestnávateľ, zamestnanec, gastro prevádzka vstúpil niekto ďalší. No a tu platí ďalšie také základné pravidlo, že základným znakom podnikania je tvorba zisku. Čo je samozrejme úplne v poriadku. Sme trhová ekonomika. Podnikanie plne podporujeme a chceme vytvárať, čo najlepšie podnikateľské prostredie. Riešime teda však jedinú vec a to je, že pri stravovaní zamestnancov nie je žiadny dôvod, aby štát garantoval pár firmám ich vysoko ziskový biznis. Práve zdobrovoľnenie gastrolístkov prináša najslobodnejšiu situáciu pre všetkých a takto vytvára priaznivé trhové prostredie ako už bolo v tejto rozprave už viackrát povedané. Prinášame zdobrovoľnenie. To znamená, že ak sa ľudia dobrovoľne rozhodnú pre gastrolístky, ich emitenti sa nemajú čoho báť. Bez problémov sa udržia na trhu, veď teda podľa ich slov poskytujú kvalitnú a žiadanú službu. Ich intenzívny a dovolím si...
=====
Skryt prepis