Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.6.2021 o 14:35 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 14:35 - 14:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno čo sme upravovali problematiku stravných lístkov, po desaťročnom snažení sa ich konečne podarilo zdobrovoľniť. Použijem historický kontext, podarilo sa po tých desiatich rokoch zrušiť gastráčové nevoľníctvo. Ale tak ako v histórii zrušenie nevoľníctva ani zďaleka neznamenalo rovnoprávnosť, ani prijatej právnej úprave sa nepodarilo zabezpečiť skutočnú rovnoprávnosť stravných lístkov a finančnej formy stravného. To si musíme priznať. Apartheid je asi to správne slovo, gastráče stále zostali v zákone zvýhodnenou formou v určitých prípadoch. No a keď Finančná správa vydala 15-stranové metodické usmernenie tak bolo jasné, že ak chcem skutočnú rovnoprávnosť, tak musíme za ňu bojovať ďalej. Zákony sú vtedy dobré, keď sú jednoznačné. A presne to je snahou predloženej novely, aby bola problematika stravného upravená spravodlivo a jasne a že keď Finančná správa vydá následne nové metodické usmernenie, tak to usmernenie bude mať podstatne menej strán. Ročná hodnota stravného je takmer 800 miliónov. Je to veľmi veľa peňazí a preto sa netreba čudovať, že emitenti gastrolístkov alebo ich elektronickej formy dokážu veľmi efektívne bojovať za zachovanie svojich neprimeraných výhod. A povedzme si na rovinu, budú bojovať aj naďalej. Zároveň však je to veľmi veľa peňazí, peňazí ľudí, aby sme urobili maximum pre skutočné zrovnoprávnenie finančnej formy stravného. Za spravodlivosť tu bojujem teraz a sľubujem, že aj keď by zasa emitenti gastrolístkov našli v zákone nejakú dieru, nejakú možnosť, tak budem proste za slobodu bojovať aj v budúcnosti. Čím viac môžu ľudia rozhodovať o použití svojich financií, tým je ich využitie efektívnejšie. To platí aj v tomto prípade. A teda aj sektor, čím slobodnejšie, čím slobodnejšie v ňom budú vzťahy, tým bude fungovať efektívnejšie. Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančnú formu stravného, z jeho rozhodovania vypadnú všetky okolnosti či a ako je možné použiť gastráč, či to daná jedáleň alebo reštaurácia umožňuje, či má elektroni..., teda v prípade elektronickej formy zmluvu s tou konkrétnou spoločnosťou a teda tým pádom je možné použiť tú jeho gastrokartu. Každopádne odkedy Feničania vymysleli peniaze, dá sa za ne najesť všade a najjednoduchšie. Pri skutočnom zdobrovoľnení gastráčov bude rozhodovanie ľudí už len o tom, kde sa ľudia za ich peniaze najedia podľa toho aké majú predstavy. Používanie finančnej formy stravného po prijatí predkladanej novely prinesie výrazné zníženie byrokracie na strane zamestnávateľov a úplne prirodzene zjednoduší administratívu aj na strane gastroprevádzok. A gastroprevádzky nebudú platiť províziu za spätný výkup gastráčov, či za ich elektronickú formu, výrazne im to zníži náklady. Aj toto je práve v dnešnej dobe vítaná forma pomoci ťažko skúšanému sektoru. Ja by som si dovolil pomôcť slovami Modernej asociácie, pardon Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorí k tomuto vydali také stanovisko, čiže jeho členovia tejto aliancie zamestnávajú spolu viac ako tridsaťtisíc ľudí a teda, to sú inak tieto veľké, všetky veľké potravinové obchody, tak to aby bolo jasné čo to je. Čiže zamestnávajú cca tridsaťtisíc ľudí a zároveň inkasujú platby od zákazníkov aj v podobe stravných lístkov a zaplatia iba na províziách pre emitentov stravných lístkov každoročne približne 15 miliónov euro. No a píšu, teda tieto peniaze by sme vedeli presmerovať do omnoho užitočnejších oblastí napríklad na zvyšovanie platov našich zamestnancov, prípadne nové investície z ktorých by mali prospech zákazníci po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom, vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov ...
===== ... keď si po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora, pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov tak isto predstavujú mimoriadnu finančnú administratívnu záťaž. Čiže aj takto to vnímajú. V predkladanej novele neriešime len chyby, ktoré ukázala prax, ale zároveň aj signifikantne zvyšujeme motiváciu zamestnávateľov, aby na stravu prispievali viac ako doteraz. Toto bude mať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu stravy zamestnancov. Zároveň teda to bude viac peňazí na stravovanie a bude to teda zásadnou pomocou aj pre gastrosektor. Účinnosť zákona je zatiaľ predpokladaná od 1. 1. 2022. Z viacerých diskusií však cítim v cene, aby zákon platil aj skôr. zamestnávatelia by tak mohli už v nových zmysluplných pravidlách sa lepšie pripraviť na moment, ktorý je teda od 1. 1. 2022 odkedy budú mať už povinnosť umožniť zamestnancom finančnú formu stravného. Teraz majú tú možnosť, ale od 1.1. už bude povinnosť. Ak sa teda rozhodneme, tak skoršiu platnosť by sme pravdepodobne teda riešili pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Prejdime si konkrétne všetky forma zabezpečenia stravovania zamestnancov a teda pre všetky tieto formy stanovujeme rovnaké a spravodlivé parametre. Príspevok zamestnávateľa bude od 1. januára 2022 najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a teda podľa neho platí, že od 1. septembra 2019 je platná suma stravného 5 euro 10 centov. Teda ten príspevok na stravovanie bude pre všetky kategórie stanovený teda sumou 5,10, ale teda nedávame to ako, ako absolútne číslo, ale ako parameter, ktorý teda ak sa bude meniť teda hodnota tohto stravného, tak sa to automaticky vlastne bude prenášať aj do bežného stravného. Aktuálny teda stav je, že teda podľa § 38g zákona o cestovných náhradách v súvislosti s pandémiou sa sumy stravného do konca tohto roka nebudú zvyšovať. Dá sa však predpokladať, že od 1. januára 2022 sa suma stravného zvýši, keďže teda už tento rok nebola zvyšovaná, takže zvýši sa, čo teda automaticky bude znamenať, že aj tá suma, či už gastráčov alebo ich finančnej náhrady vie byť vyššia. No a teda poďme si teda pozrieť tie jednotlivé formy stravného. Čiže prvá možnosť je príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo. Zamestnávateľ v takomto prípade bude prispievať od 1. januára 2022 na teplé hlavné jedlo sumou najmenej 55 % ceny jedla a najviac, tak ako som povedal to bude stanovené tou hodnotou 5,10 euro.
Ďalšia možnosť je príspevok zamestnávateľa na gastrolístok. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou gastrolístkov, ak sa teda zamestnanec rozhodne, že chce mať gastrolístok, tak hodnota gastrolístka musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých spomínaných 5,10 a hodnota teda gastrolístka musí byť preto najmenej 3,83 eura. Ak by sa teda to stravné zvýšilo, tak samozrejme aj hodnota gastrolístka sa zvýši. Zamestnávateľ teda bude prispievať na gastrolísky sumou najmenej 55 % ceny gastrolístka, čo teda pri najnižšej hodnote gasrolístka by bolo najmenej 2,11 euro a najviac zasa tá istá suma 5,10 euro podľa aktuálneho stavu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok zo sociálneho fondu. Ten nie je limitovaný.
A teda treťou možnosťou zabezpečenia stravovania je finančný príspevok na stravovanie a teda od 1. januára 2022 podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce prvá veta "suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo formou gastrolístka iným zamestnancom". Pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov a súčasne a zasa teda najmenej 55 % ceny jedla gastrolístka a čo je teda suma 2,11 eura a najviac zasa to isté 5,10 euro. Podľa druhej vety "ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom formou teplého jedla ani formou gastrolístka, suma finančného príspevku je" a zasa od 2,11 minimálna suma do 5,10 stále, stále rovnaká hranica. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka, tak suma finančného príspevku pre tých teda ostatných na stravovanie musí byť rovnaká ako tá, ktorou zamestnanec prispieva na teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok iným zamestnancom.
Inými slovami proste, aby to bolo rovnocenné, rovnoprávne a spravodlivé. Zároveň samozrejme je ten finančný príspevok musí byť najmenej spomínaných 2,11 eur. To platí bez ohľadu na to, či zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka alebo, či sa všetkým zamestnancom poskytuje finančný príspevok. Dobre, čiže to bola tá jedna časť. Zabezpečenie skutočnej spravodlivosti, skutočnej rovnocennosti, finančnej formy alebo teda gastrolístka.
Druhou oblasťou, ktorej sa venuje predložená novela je teda umožniť výplatu stravného po skončení mesiaca. Od 1. januára 2022 bude možné poskytovať gastrolístky a finančné príspevky na stravovanie pozadu za mesiac, za ktorý zamestnancovi patri a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve so zamestnancom nedohodne preddavkové poskytovanie. Čo či predtým predstaviť. Dnes má zamestnávateľ úlohu, že pred začiatkom mesiaca musí pripraviť, či už gastráče alebo finančnú náhradu a je to v podstate, od to robí zálohovo, pretože nevieme, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, či bude mať PN, či bude mať pracovnú cestu. Čiže má jeden byrokratický úkon je zabezpečiť teda stravné a ďalší vlastne je jeho zúčtovanie. Toto je byrokratické, zbytočné, zaťažuje to účtovníkov vo firmách a vlastne čo chceme je prejsť na klasickú formu tak ako mzda a všetky jej náležitosti sa teda vyplácajú pozadu. To znamená zamestnanec jeden mesiac pracuje a následne vo výplatnom termíne počas ďalšieho mesiaca teda dostane mzdu, aj teda všetky náhrady a aj stravné. Áno píšeme dokonca nasledujúceho mesiaca. Reálne to to samozrejme znamená výplatný termín. To znamená spolu s výplatou. Účtovníci vlastne už budú riešiť na základe reálnej dochádzky zamestnanca a teda len raz. Toto výrazne zjednoduší prácu účtovníkov. Je to zjednodušenie podnikateľského sektora. Zmenšenie byrokracie a môžu sa podnikatelia viac venovať tomu, na čo sú to znamená podnikaniu, nie byrokracii. To je presne to, čo potrebuje vôbec slovenská ekonomika. Čiže je to kvapka v mori, ale je to ďalší krôčik, aby naši podnikatelia strávili menej času riešením byrokratických povinností.
Prejdem to opačne. Tretia vec, ktorú obsahuje súčasná novela. Zjednodušujeme ňou aj život samostatne zárobkovým osobám. Aký bol stav doteraz. Dnes si mohli do svojich výdavkov zahrnúť faktúru za gastráče, čiže jednu faktúru ktorou si kúpili gastráče povedzme na celý mesiac alebo druhá možnosť, oni mohli aj proste finančne normálne si tú stravu kúpiť, ale v účtovníctve to museli dokladovať každým jedným pokladničným dokladom za každé jedlo. Čiže v takom tom najjednoduchšom prípade na jednej strane živnostníka jedna faktúra, na druhej strane 21 pokladničných blokov, čo je 21 účtovných príkladov. Za každé vám proste účtovník zaúčtuje nejakých pár centov. Treba to skladovať, treba to odniesť, archivovať. No nijakovsky to nevyzeralo akože porovnateľný stav gastráč a peniaze a čo teda prinášame. Po novom si SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky si od 1. januára 2022 môže do výdavkov za každý odpracovaný deň uplatniť stravné najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých istých 5,10. Je to všade rovnaké a výšku stravného do tejto výšky SZČO nebude povinný preukazovať daňovými dokladmi. Proste si tú sumu odpočíta a vybavené.
No a ešte sa teraz vrátim vlastne k tomu oslobodeniu od daní a odvodov, aby som to teda presnejšie povedal. Takže od 1. januára 2022 bude podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 7 písm. b) na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo alebo na gastrolístok. Najviac vo výške sumy stravného, no proste zasa tých 5,10. Takže takto to bude. Ako to bude pri finančnom príspevku? Rovnako bude od dane z príjmov oslobodený finančný príspevok na stravovanie najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, čiže zasa tých istých 5,10 euro. Ale tu musíme teda povedať, že do tohto celkového limitu oslobodeného od dani odvodov bude započítaná aj suma príspevku poskytnutého zo sociálneho fondu. Čiže celý pre vlastne celú ekonomiku ten strop pokiaľ to bude oslobodené od dani, odvodov je 5,10 a ak sa to bude zvyšovať bude to teda viacej. Suma oslobodená od dane je automaticky oslobodená aj od odvodov, pretože sa nezapočítava do vymeriavacích základov zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne ani na zdravotné poistenie. Dobre. Tak isto zopakujem, že takto isto upravujeme aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisov. Či už sa to týka štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a členov hasičského a záchranného zboru. Diabol sa týka alebo skrýva v detailoch, preto som si dovolil takto podrobne prejsť všetky možnosti. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vážim si každého jedného kolegu poslanca, ktorý tu sedí a v mene svojom aj v mene všetkých ostatných predkladateľov vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 14:35 - 14:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno čo sme upravovali problematiku stravných lístkov, po desaťročnom snažení sa ich konečne podarilo zdobrovoľniť. Použijem historický kontext, podarilo sa po tých desiatich rokoch zrušiť gastráčové nevoľníctvo. Ale tak ako v histórii zrušenie nevoľníctva ani zďaleka neznamenalo rovnoprávnosť, ani prijatej právnej úprave sa nepodarilo zabezpečiť skutočnú rovnoprávnosť stravných lístkov a finančnej formy stravného. To si musíme priznať. Apartheid je asi to správne slovo, gastráče stále zostali v zákone zvýhodnenou formou v určitých prípadoch. No a keď Finančná správa vydala 15-stranové metodické usmernenie tak bolo jasné, že ak chcem skutočnú rovnoprávnosť, tak musíme za ňu bojovať ďalej. Zákony sú vtedy dobré, keď sú jednoznačné. A presne to je snahou predloženej novely, aby bola problematika stravného upravená spravodlivo a jasne a že keď Finančná správa vydá následne nové metodické usmernenie, tak to usmernenie bude mať podstatne menej strán. Ročná hodnota stravného je takmer 800 miliónov. Je to veľmi veľa peňazí a preto sa netreba čudovať, že emitenti gastrolístkov alebo ich elektronickej formy dokážu veľmi efektívne bojovať za zachovanie svojich neprimeraných výhod. A povedzme si na rovinu, budú bojovať aj naďalej. Zároveň však je to veľmi veľa peňazí, peňazí ľudí, aby sme urobili maximum pre skutočné zrovnoprávnenie finančnej formy stravného. Za spravodlivosť tu bojujem teraz a sľubujem, že aj keď by zasa emitenti gastrolístkov našli v zákone nejakú dieru, nejakú možnosť, tak budem proste za slobodu bojovať aj v budúcnosti. Čím viac môžu ľudia rozhodovať o použití svojich financií, tým je ich využitie efektívnejšie. To platí aj v tomto prípade. A teda aj sektor, čím slobodnejšie, čím slobodnejšie v ňom budú vzťahy, tým bude fungovať efektívnejšie. Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančnú formu stravného, z jeho rozhodovania vypadnú všetky okolnosti či a ako je možné použiť gastráč, či to daná jedáleň alebo reštaurácia umožňuje, či má elektroni..., teda v prípade elektronickej formy zmluvu s tou konkrétnou spoločnosťou a teda tým pádom je možné použiť tú jeho gastrokartu. Každopádne odkedy Feničania vymysleli peniaze, dá sa za ne najesť všade a najjednoduchšie. Pri skutočnom zdobrovoľnení gastráčov bude rozhodovanie ľudí už len o tom, kde sa ľudia za ich peniaze najedia podľa toho aké majú predstavy. Používanie finančnej formy stravného po prijatí predkladanej novely prinesie výrazné zníženie byrokracie na strane zamestnávateľov a úplne prirodzene zjednoduší administratívu aj na strane gastroprevádzok. A gastroprevádzky nebudú platiť províziu za spätný výkup gastráčov, či za ich elektronickú formu, výrazne im to zníži náklady. Aj toto je práve v dnešnej dobe vítaná forma pomoci ťažko skúšanému sektoru. Ja by som si dovolil pomôcť slovami Modernej asociácie, pardon Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorí k tomuto vydali také stanovisko, čiže jeho členovia tejto aliancie zamestnávajú spolu viac ako tridsaťtisíc ľudí a teda, to sú inak tieto veľké, všetky veľké potravinové obchody, tak to aby bolo jasné čo to je. Čiže zamestnávajú cca tridsaťtisíc ľudí a zároveň inkasujú platby od zákazníkov aj v podobe stravných lístkov a zaplatia iba na províziách pre emitentov stravných lístkov každoročne približne 15 miliónov euro. No a píšu, teda tieto peniaze by sme vedeli presmerovať do omnoho užitočnejších oblastí napríklad na zvyšovanie platov našich zamestnancov, prípadne nové investície z ktorých by mali prospech zákazníci po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom, vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov ...
===== ... keď si po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora, pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov tak isto predstavujú mimoriadnu finančnú administratívnu záťaž. Čiže aj takto to vnímajú. V predkladanej novele neriešime len chyby, ktoré ukázala prax, ale zároveň aj signifikantne zvyšujeme motiváciu zamestnávateľov, aby na stravu prispievali viac ako doteraz. Toto bude mať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu stravy zamestnancov. Zároveň teda to bude viac peňazí na stravovanie a bude to teda zásadnou pomocou aj pre gastrosektor. Účinnosť zákona je zatiaľ predpokladaná od 1. 1. 2022. Z viacerých diskusií však cítim v cene, aby zákon platil aj skôr. zamestnávatelia by tak mohli už v nových zmysluplných pravidlách sa lepšie pripraviť na moment, ktorý je teda od 1. 1. 2022 odkedy budú mať už povinnosť umožniť zamestnancom finančnú formu stravného. Teraz majú tú možnosť, ale od 1.1. už bude povinnosť. Ak sa teda rozhodneme, tak skoršiu platnosť by sme pravdepodobne teda riešili pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Prejdime si konkrétne všetky forma zabezpečenia stravovania zamestnancov a teda pre všetky tieto formy stanovujeme rovnaké a spravodlivé parametre. Príspevok zamestnávateľa bude od 1. januára 2022 najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a teda podľa neho platí, že od 1. septembra 2019 je platná suma stravného 5 euro 10 centov. Teda ten príspevok na stravovanie bude pre všetky kategórie stanovený teda sumou 5,10, ale teda nedávame to ako, ako absolútne číslo, ale ako parameter, ktorý teda ak sa bude meniť teda hodnota tohto stravného, tak sa to automaticky vlastne bude prenášať aj do bežného stravného. Aktuálny teda stav je, že teda podľa § 38g zákona o cestovných náhradách v súvislosti s pandémiou sa sumy stravného do konca tohto roka nebudú zvyšovať. Dá sa však predpokladať, že od 1. januára 2022 sa suma stravného zvýši, keďže teda už tento rok nebola zvyšovaná, takže zvýši sa, čo teda automaticky bude znamenať, že aj tá suma, či už gastráčov alebo ich finančnej náhrady vie byť vyššia. No a teda poďme si teda pozrieť tie jednotlivé formy stravného. Čiže prvá možnosť je príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo. Zamestnávateľ v takomto prípade bude prispievať od 1. januára 2022 na teplé hlavné jedlo sumou najmenej 55 % ceny jedla a najviac, tak ako som povedal to bude stanovené tou hodnotou 5,10 euro.
Ďalšia možnosť je príspevok zamestnávateľa na gastrolístok. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou gastrolístkov, ak sa teda zamestnanec rozhodne, že chce mať gastrolístok, tak hodnota gastrolístka musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých spomínaných 5,10 a hodnota teda gastrolístka musí byť preto najmenej 3,83 eura. Ak by sa teda to stravné zvýšilo, tak samozrejme aj hodnota gastrolístka sa zvýši. Zamestnávateľ teda bude prispievať na gastrolísky sumou najmenej 55 % ceny gastrolístka, čo teda pri najnižšej hodnote gasrolístka by bolo najmenej 2,11 euro a najviac zasa tá istá suma 5,10 euro podľa aktuálneho stavu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok zo sociálneho fondu. Ten nie je limitovaný.
A teda treťou možnosťou zabezpečenia stravovania je finančný príspevok na stravovanie a teda od 1. januára 2022 podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce prvá veta "suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo formou gastrolístka iným zamestnancom". Pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov a súčasne a zasa teda najmenej 55 % ceny jedla gastrolístka a čo je teda suma 2,11 eura a najviac zasa to isté 5,10 euro. Podľa druhej vety "ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom formou teplého jedla ani formou gastrolístka, suma finančného príspevku je" a zasa od 2,11 minimálna suma do 5,10 stále, stále rovnaká hranica. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka, tak suma finančného príspevku pre tých teda ostatných na stravovanie musí byť rovnaká ako tá, ktorou zamestnanec prispieva na teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok iným zamestnancom.
Inými slovami proste, aby to bolo rovnocenné, rovnoprávne a spravodlivé. Zároveň samozrejme je ten finančný príspevok musí byť najmenej spomínaných 2,11 eur. To platí bez ohľadu na to, či zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka alebo, či sa všetkým zamestnancom poskytuje finančný príspevok. Dobre, čiže to bola tá jedna časť. Zabezpečenie skutočnej spravodlivosti, skutočnej rovnocennosti, finančnej formy alebo teda gastrolístka.
Druhou oblasťou, ktorej sa venuje predložená novela je teda umožniť výplatu stravného po skončení mesiaca. Od 1. januára 2022 bude možné poskytovať gastrolístky a finančné príspevky na stravovanie pozadu za mesiac, za ktorý zamestnancovi patri a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve so zamestnancom nedohodne preddavkové poskytovanie. Čo či predtým predstaviť. Dnes má zamestnávateľ úlohu, že pred začiatkom mesiaca musí pripraviť, či už gastráče alebo finančnú náhradu a je to v podstate, od to robí zálohovo, pretože nevieme, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, či bude mať PN, či bude mať pracovnú cestu. Čiže má jeden byrokratický úkon je zabezpečiť teda stravné a ďalší vlastne je jeho zúčtovanie. Toto je byrokratické, zbytočné, zaťažuje to účtovníkov vo firmách a vlastne čo chceme je prejsť na klasickú formu tak ako mzda a všetky jej náležitosti sa teda vyplácajú pozadu. To znamená zamestnanec jeden mesiac pracuje a následne vo výplatnom termíne počas ďalšieho mesiaca teda dostane mzdu, aj teda všetky náhrady a aj stravné. Áno píšeme dokonca nasledujúceho mesiaca. Reálne to to samozrejme znamená výplatný termín. To znamená spolu s výplatou. Účtovníci vlastne už budú riešiť na základe reálnej dochádzky zamestnanca a teda len raz. Toto výrazne zjednoduší prácu účtovníkov. Je to zjednodušenie podnikateľského sektora. Zmenšenie byrokracie a môžu sa podnikatelia viac venovať tomu, na čo sú to znamená podnikaniu, nie byrokracii. To je presne to, čo potrebuje vôbec slovenská ekonomika. Čiže je to kvapka v mori, ale je to ďalší krôčik, aby naši podnikatelia strávili menej času riešením byrokratických povinností.
Prejdem to opačne. Tretia vec, ktorú obsahuje súčasná novela. Zjednodušujeme ňou aj život samostatne zárobkovým osobám. Aký bol stav doteraz. Dnes si mohli do svojich výdavkov zahrnúť faktúru za gastráče, čiže jednu faktúru ktorou si kúpili gastráče povedzme na celý mesiac alebo druhá možnosť, oni mohli aj proste finančne normálne si tú stravu kúpiť, ale v účtovníctve to museli dokladovať každým jedným pokladničným dokladom za každé jedlo. Čiže v takom tom najjednoduchšom prípade na jednej strane živnostníka jedna faktúra, na druhej strane 21 pokladničných blokov, čo je 21 účtovných príkladov. Za každé vám proste účtovník zaúčtuje nejakých pár centov. Treba to skladovať, treba to odniesť, archivovať. No nijakovsky to nevyzeralo akože porovnateľný stav gastráč a peniaze a čo teda prinášame. Po novom si SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky si od 1. januára 2022 môže do výdavkov za každý odpracovaný deň uplatniť stravné najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých istých 5,10. Je to všade rovnaké a výšku stravného do tejto výšky SZČO nebude povinný preukazovať daňovými dokladmi. Proste si tú sumu odpočíta a vybavené.
No a ešte sa teraz vrátim vlastne k tomu oslobodeniu od daní a odvodov, aby som to teda presnejšie povedal. Takže od 1. januára 2022 bude podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 7 písm. b) na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo alebo na gastrolístok. Najviac vo výške sumy stravného, no proste zasa tých 5,10. Takže takto to bude. Ako to bude pri finančnom príspevku? Rovnako bude od dane z príjmov oslobodený finančný príspevok na stravovanie najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, čiže zasa tých istých 5,10 euro. Ale tu musíme teda povedať, že do tohto celkového limitu oslobodeného od dani odvodov bude započítaná aj suma príspevku poskytnutého zo sociálneho fondu. Čiže celý pre vlastne celú ekonomiku ten strop pokiaľ to bude oslobodené od dani, odvodov je 5,10 a ak sa to bude zvyšovať bude to teda viacej. Suma oslobodená od dane je automaticky oslobodená aj od odvodov, pretože sa nezapočítava do vymeriavacích základov zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne ani na zdravotné poistenie. Dobre. Tak isto zopakujem, že takto isto upravujeme aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisov. Či už sa to týka štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a členov hasičského a záchranného zboru. Diabol sa týka alebo skrýva v detailoch, preto som si dovolil takto podrobne prejsť všetky možnosti. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vážim si každého jedného kolegu poslanca, ktorý tu sedí a v mene svojom aj v mene všetkých ostatných predkladateľov vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.6.2021 14:29 - 14:33 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, no je nás tu málo, ale poďme na to. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu za príslušný kalendárny mesiac.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom Zákonníkom práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom. Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto nazvime ju, že „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje. Teda jednoducho povedané gastráč a finančná náhrada nie sú rovnocenné.
Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.
Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde, teda dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To je teda druhá vec, ktorá vlastne, ktorou meníme aktuálne platný stav. Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Čiže budú mať voľnosť zamestnávatelia podľa toho ako sa im to, ako im to bude povedzme menej administratívne náročné.
Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru, ktorí teda nejdú podľa Zákonníka práce, ale podľa svojich vlastných predpisov, aby mali rovnaké pravidlá ako všetci ostatní zamestnanci.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 11:44 - 11:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Idem od konca. Pán poslanec Kočiš, úplný súhlas. Myslím si, že doplním len jednu vetu k tomu, čo ste povedali, nie je lepší výdavok obce ako pre deti, aj keby hneď ich tom stálo niečo navyše. Ale nestojí, pretože presne tak je to o podielových daniach, viac detí, viac peňazí, viac normatívov, takže toto je zabezpečené. K pánovi poslancovi Valáškovi, práve aj tu je presne tá situácia, áno, niekto povie, mala sa postaviť veľká, väčšia škôlka, ja hovorím ani nie, raz tie škôlky budú veľké, ono to proste tá krivka, budem starnúť, tých detí bude menej. Práve o to je ideálna situácia tejto obce, kde má vlastne priestory v základnej škole. Do teraz tam boli 3 triedy, teraz budú prázdne. Vedela tam byť jedna naplnená, dodatočná trieda tým pádom mohla fungovať a je to presne to využitie kapacít, že teraz treba 4 triedy na materskej, možno o pár rokov už ich bude treba menej, ale zasa budú tie deti v základke, že presne táto efektivita využiteľnosti a aby tie priestory boli dlhodobo využité a bola tam tá ekonomika, v tomto prípade to bolo úplne jasné a poviem aj ja, zopakujem to, čo povedal pán poslanec Kočiš, nerozumiem, nechápem a som smutný z konania predmetnej starostky, prečo proste neumožnila v situácii, keď cca 20 detí potrebovalo ísť do škôlky a nedostalo sa a dneska sú už teda porozdeľované po iných obciach. Je to fakt nepochopiteľné. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 11:35 - 11:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi podporiť návrh, predložený návrh zákona o poskytovaní služieb starostlivosti o deti v detských skupinách, ktoré predložili poslanecké kolegyne. Návrh rieši situácie, kde objektívne nie je dostatok miest v škôlkach a zároveň ale vytvára aj určitú konkurenciu. Môže totiž poukázať na pozitívnu konkurenciu. Môže totiž poukázať na špecifické situácie, keď obec nerobí maximum možného a zároveň, síce tu pána poslanca Tarabu nevidím, ale moje vystúpenie bude trošku reakciou aj na jeho otázky položené.
Ministerstvo, ministerstvo školstva robí všetko pre to, aby bolo čo najviac detí v škôlkach. To je úplne jasné. Aktuálne najvýznamnejšou zmenou je teda povinné predprimárne vzdelávanie. Zároveň ministerstvo podporuje vznik každej novej triedy desaťtisíceurovou dotáciou na vybavenie triedy a takisto do konca roka prepláca aj mzdové náklady pre dve pani učiteľky dodatočné, keď sa teda vytvorí jedna dodatočná trieda. Následne je už potom od nového roka financovanie vždy zabezpečené zvýšením príjmov z podielových daní.
Samotné škôlky však zriaďujú obce a je to pre všetkých starostov veľká výzva. Pre tých, čo robia možné aj nemožné, aby dostali do škôlky nejaké deti a dali tak šancu na rozvoj svojej obce a samozrejme ešte viac pre tých, ktorí naopak bojujú s nedostatkom miesta a objektívne nedokážu prijať všetky deti. Veľké uznanie patrí všetkých starostom, ktorí robia maximum pre deti.
Deti sú budúcnosť Slovenska a ešte viac platí, že deti sú budúcnosť obcí. Čím lepšie podmienky im vytvoríme, tým lepšia bude budúcnosť a tým znesiteľnejšia bude aj naša vlastná staroba. Obec bez detí, obec bez škôlky a školy je odsúdená na postupný zánik a len pre dokreslenie, okrem Bratislavského samosprávneho kraja všetky ostatné kraje postupne strácajú populáciu a tento trend sa bude stále zhoršovať a budeme starnúť.
O to viac však je prekvapivé, že existujú aj obce, ktoré nechcú do škôlky prijať všetky deti, ktoré majú záujem. Majú priestorové možnosti na vytvorenie dodatočnej triedy, majú možnosť preplatenia nákladov a nechcú. Budem konkrétny, aj keď nepoviem tú konkrétnu obec, ktorej príklad budem spomínať. Obec postavila novú trojtriednu škôlku, čo je, samozrejme, dobrý počin a obci patrí, samozrejme, vďaka, kde presunie existujúce tri triedy z pôvodných priestorov základnej školy, kde teda boli doteraz. Zároveň v pôvodných priestoroch by však mohla byť a môže byť vytvorená jedna dodatočná trieda, teda v prípade tej obce štvrtá, priestor je plne funkčný, koniec koncov deti v týchto priestoroch, to bolo v základnej škole, fungovali viacero rokov.
Čiže v obci sú deti, ktoré sa doteraz nevedeli dostať do škôlky. Objektívne je v obci k dispozícii, vhodne je pripravený priestor, pani riaditeľka školy je za, rada školy je za. Javí sa, že nič sa bráni, deti by sa mohli, nič, nič nevadí, deti by mohli prísť do škôlky všetky, obec by po rokoch tak prvýkrát dokázala zabezpečiť miesto v škôlke pre všetky deti. Ale pani starostka je proti a dokonca aj väčšina zastupiteľstva je proti.
Ja nedokážem pochopiť, prečo teda nechce pani starostka a časť zastupiteľstva urobiť maximum pre svojich občanov pre deti a pre ich rodičov. Áno, tým magickým zaklínadlom by mali byť občania obce. Veď starosta by mal prirodzene robiť maximum pre občanov obce, no ale asi je ešte ďaleko do volieb. Konanie pani starostky je v tomto prípade nepochopiteľné ešte o to viac, že viac detí v škôlke znamená viac príjmov z podielových daní a navyše v rozdeľovacom kritériu podielových daní, v tom, čo sa týka vzdelávania, to ide na počet hláv, na počet detí v škôlkach alebo teda v školských zariadeniach, nie na trvalý pobyt. Teda starosta s priestorovými možnosťami môže prijať aj "cudzie deti" bez toho, aby na tom tratil. Práve naopak, efektívne fungujúca a väčšia škôlka generuje viac zdrojov a zabezpečuje ďalší rozvoj obce. To isté, samozrejme, platí aj následne, keď sa teda, predpokladajme, tie deti vedia presunúť do základnej školy v obci.
Namiesto toho je daná obec v situácii, kedy rodičia detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie deti" a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti.
===== detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie" deti a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti. Ak všetky deti dostanú do škôlky, bude pre nich vytvorené najlepšie možné výchovné prostredie. Matka môže nastúpiť do práce, čo a zasa to myslím všetci vnímame, veľmi vie zlepšiť finančnú situáciu každej mladej rodiny. Všetci vnímame ako veľmi vie pomôcť mladej rodine druhý príjem. Veď práve mladé rodiny patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. A to samozrejme sú ešte matky samoživiteľky, pre ktoré nemožno dať dieťa do školy neriešiteľnou situáciou, životnou situáciou, ako aj spomínala pani poslankyňa predkladateľka. No, práve vytvorenie týchto detských skupín môže byť liekom i na takéto veľmi zvláštne, smutné a ja pevne verím, dúfam, že zriedkavé prípady. Ale teda bohužiaľ sú a som veľmi rád za predložený zákon a má našu plnú podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 11:35 - 11:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi podporiť návrh, predložený návrh zákona o poskytovaní služieb starostlivosti o deti v detských skupinách, ktoré predložili poslanecké kolegyne. Návrh rieši situácie, kde objektívne nie je dostatok miest v škôlkach a zároveň ale vytvára aj určitú konkurenciu. Môže totiž poukázať na pozitívnu konkurenciu. Môže totiž poukázať na špecifické situácie, keď obec nerobí maximum možného a zároveň, síce tu pána poslanca Tarabu nevidím, ale moje vystúpenie bude trošku reakciou aj na jeho otázky položené.
Ministerstvo, ministerstvo školstva robí všetko pre to, aby bolo čo najviac detí v škôlkach. To je úplne jasné. Aktuálne najvýznamnejšou zmenou je teda povinné predprimárne vzdelávanie. Zároveň ministerstvo podporuje vznik každej novej triedy desaťtisíceurovou dotáciou na vybavenie triedy a takisto do konca roka prepláca aj mzdové náklady pre dve pani učiteľky dodatočné, keď sa teda vytvorí jedna dodatočná trieda. Následne je už potom od nového roka financovanie vždy zabezpečené zvýšením príjmov z podielových daní.
Samotné škôlky však zriaďujú obce a je to pre všetkých starostov veľká výzva. Pre tých, čo robia možné aj nemožné, aby dostali do škôlky nejaké deti a dali tak šancu na rozvoj svojej obce a samozrejme ešte viac pre tých, ktorí naopak bojujú s nedostatkom miesta a objektívne nedokážu prijať všetky deti. Veľké uznanie patrí všetkých starostom, ktorí robia maximum pre deti.
Deti sú budúcnosť Slovenska a ešte viac platí, že deti sú budúcnosť obcí. Čím lepšie podmienky im vytvoríme, tým lepšia bude budúcnosť a tým znesiteľnejšia bude aj naša vlastná staroba. Obec bez detí, obec bez škôlky a školy je odsúdená na postupný zánik a len pre dokreslenie, okrem Bratislavského samosprávneho kraja všetky ostatné kraje postupne strácajú populáciu a tento trend sa bude stále zhoršovať a budeme starnúť.
O to viac však je prekvapivé, že existujú aj obce, ktoré nechcú do škôlky prijať všetky deti, ktoré majú záujem. Majú priestorové možnosti na vytvorenie dodatočnej triedy, majú možnosť preplatenia nákladov a nechcú. Budem konkrétny, aj keď nepoviem tú konkrétnu obec, ktorej príklad budem spomínať. Obec postavila novú trojtriednu škôlku, čo je, samozrejme, dobrý počin a obci patrí, samozrejme, vďaka, kde presunie existujúce tri triedy z pôvodných priestorov základnej školy, kde teda boli doteraz. Zároveň v pôvodných priestoroch by však mohla byť a môže byť vytvorená jedna dodatočná trieda, teda v prípade tej obce štvrtá, priestor je plne funkčný, koniec koncov deti v týchto priestoroch, to bolo v základnej škole, fungovali viacero rokov.
Čiže v obci sú deti, ktoré sa doteraz nevedeli dostať do škôlky. Objektívne je v obci k dispozícii, vhodne je pripravený priestor, pani riaditeľka školy je za, rada školy je za. Javí sa, že nič sa bráni, deti by sa mohli, nič, nič nevadí, deti by mohli prísť do škôlky všetky, obec by po rokoch tak prvýkrát dokázala zabezpečiť miesto v škôlke pre všetky deti. Ale pani starostka je proti a dokonca aj väčšina zastupiteľstva je proti.
Ja nedokážem pochopiť, prečo teda nechce pani starostka a časť zastupiteľstva urobiť maximum pre svojich občanov pre deti a pre ich rodičov. Áno, tým magickým zaklínadlom by mali byť občania obce. Veď starosta by mal prirodzene robiť maximum pre občanov obce, no ale asi je ešte ďaleko do volieb. Konanie pani starostky je v tomto prípade nepochopiteľné ešte o to viac, že viac detí v škôlke znamená viac príjmov z podielových daní a navyše v rozdeľovacom kritériu podielových daní, v tom, čo sa týka vzdelávania, to ide na počet hláv, na počet detí v škôlkach alebo teda v školských zariadeniach, nie na trvalý pobyt. Teda starosta s priestorovými možnosťami môže prijať aj "cudzie deti" bez toho, aby na tom tratil. Práve naopak, efektívne fungujúca a väčšia škôlka generuje viac zdrojov a zabezpečuje ďalší rozvoj obce. To isté, samozrejme, platí aj následne, keď sa teda, predpokladajme, tie deti vedia presunúť do základnej školy v obci.
Namiesto toho je daná obec v situácii, kedy rodičia detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie deti" a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti.
===== detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie" deti a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti. Ak všetky deti dostanú do škôlky, bude pre nich vytvorené najlepšie možné výchovné prostredie. Matka môže nastúpiť do práce, čo a zasa to myslím všetci vnímame, veľmi vie zlepšiť finančnú situáciu každej mladej rodiny. Všetci vnímame ako veľmi vie pomôcť mladej rodine druhý príjem. Veď práve mladé rodiny patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. A to samozrejme sú ešte matky samoživiteľky, pre ktoré nemožno dať dieťa do školy neriešiteľnou situáciou, životnou situáciou, ako aj spomínala pani poslankyňa predkladateľka. No, práve vytvorenie týchto detských skupín môže byť liekom i na takéto veľmi zvláštne, smutné a ja pevne verím, dúfam, že zriedkavé prípady. Ale teda bohužiaľ sú a som veľmi rád za predložený zákon a má našu plnú podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2021 11:36 - 11:38 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky.
Takto, už to pán kolega Ondro Dostál povedal, ja to skúsim ešte zopakovať v tejto reakcii. Ten svet nikdy nestál, že všetko alebo nič. To nikdy nebolo v stave, že SaS-ka nechce podporiť ani o euro, a teda ministerstvo financií o toľkoto. My s veľkou väčšinou výdavkov súhlasíme, s tými, čo sú proste s COVID-om, s pomocou, s tým, čo nám spôsobila, spôsobila koronakríza, to je v poriadku. Ale proste sú tam aj iné, takže to celé je len o tom a je mi ľúto, že to musím takto hovoriť, lebo to fakt sme si mali vyriešiť v rámci koalície, že sme nedokázali nájsť zhodu, nie čierne a biele, ale nejaké ružové alebo pomarančové, no niečo medzi tým, hej.
K tomuto by som pánovi Šudíkovi, no áno, 3,5 mld. naštudovať sa nedá z večera do rána, to sa nedá nikoho, takého frajera nemáme tu. V utorok to bolo na koaličke, v stredu na vláde, v parlamente sa nám našťastie podarilo vytvoriť relatívne dostatok času na to, aby, aby teda tá diskusia aspoň prebehla, pretože tento rozpočet je zákon roka, a rovnako aj novela v tejto výške sa k tomu blíži, to z úcty k tomu materiálu, z úcty k ľuďom, ktorí tie sumy, sa ich museli vzdať, to si treba povedať. Štát má len dva druhy peňazí, jeden vybral priamo od ľudí a druhý druh peňazí si požičal, a to sú tie, ktoré vyberie od ľudí v budúcnosti, takže tak.
S pánom Krajčírom, nevidím ho tu, ale to isté, musíme sa počúvať, nie čierne, biele, SaS-ka nikdy nehovorila žiadne navýšenie, my vždy sme hovorili a robili ste kompromisy, posúvali sme sa, no ale na kompromis treba dvoch.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.5.2021 10:55 - 10:56 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať, len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko. My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika

dokázala generovať viacero, viac príjmov. Toto je to, čo potrebujeme.
A potrebujeme strážiť výdavky. Toto je kľúčové. To je najťažšia úloha pána ministra financií, to je najťažšia úloha aj mňa a najnevďačnejšia. My potrebujeme strážiť výdavky. To je niečo, čo keď sa tomu nevenujeme dostatočne, to, to rastie, to bobtná. To je to, že to nie, že keď nerobíte nič, ten štát zostáva rovnako veľký. Keď nerobíte nič, ten štát proste bobtná, zväčšuje sa, funguje stále neefektívnejšie. Je najťažšie, najťažšie znižovať alebo aspoň nezvyšovať výdavky. Je to najbolestivejšie, je to to, čo politici, nechceme nikto robiť proste, lebo to, áno, to bolí, bolí to voličov, ale treba to, pretože ak to nebudeme robiť, a proste krajina, budeme mať zruinované financie, tak to bude bolieť ešte viacej. Dnešné deficity sú budúce dane. Toto majme, prosím, všetci na pamäti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.5.2021 10:34 - 10:56 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno.
Takto. Je bez ohľadu na to, samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaným a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajzol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4, teraz už takmer o 3,8 mld. euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopní alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 mil., a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo, nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera, a rokovanie výboru sme pekne od 8.30 hod. začali, bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, O. K., veď o tom to je, proste, ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál prijme. A všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral.
Áno, celková suma navýšenia, ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 mil. aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej už teda, o ktorú teraz navyšujeme výdavky, sú 3,739 mld. euro. Treba však povedať, že aj tých 350 mil. sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný, a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 mil. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 mil., ono je to plus 480 mil. za tie dva týždne, pretože teda aj to bol - a dobrý - výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní, prečo teda, že sa, že sa rokovalo, až sa teda určité veci podarilo vylepšiť, je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 mil., a to v dvoch položkách. Preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia, tam sa to znižuje o 67 mil. A ďalšia položka je mimoriadny COVID príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 mil. Ale tieto zníženia teda boli nahradené 480 mil. ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo, no keď sa otvára v priebehu roka, tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás, nás finančákov a to, aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií, je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme, alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesi. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke, a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na 13-ročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka, keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020, s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba, je to zlé. Keď začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021. Môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 mld. bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie alebo bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer 8 mld.
A zasa, počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme? Nie, stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme, už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu, a navyšujeme ho už teda o 3,7 mld. a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne. Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie, cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami.
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel, jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré, aj my s nimi súhlasíme, treba. Ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielenže nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie je nefungujúci štát. Najhoršie sú zruinované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší. Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov, hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom, o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech, je nás tu relatívne veľa, nech počujeme tie čísla. Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť, čo je to hodnota 1 mld. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí, alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je, samozrejme, pre väčšinu ľudí dom alebo byt. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150-, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá, no proste taká nejaká hmlistá. A, a, a miliardu, to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať, koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 806 mil., drobné už hovoriť nebudem, čiže necelých 16 mld. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej Finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme dali nový manažment, zabezpečili, aby teda to, čo tam bolo, skončilo vo väzení, a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my, podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr stomilióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre, výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 mld. To už to bolo o mld. viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 mld. a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 mld. výdavkov. Ešte raz ,16 ku 28, 32 je dvojnásobok. My minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať, dámy, páni! Toto si musíme uvedomiť! Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc, my tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopní vybrať. A všetci vieme, že, dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že, áno, SAS-ka, my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď, ja neviem, akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane, nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym, so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky, so zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať, a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu, ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše 7 mld. 7 mld. - výdavky 28. Proste to, to je, normálne že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť? No my hovoríme, o nič. Pretože ak by sa dépeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou.
Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať dépeháčku, že, žiadny, ani percento, nie päť.
No, spotrebné dane. Všetci frfleme, o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol, aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 mld. euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako 2 mld. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy. Keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom, tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali že necelé 4.
(Ruch v sále.) No, proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami, jasné, chcime pomáhať, nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak, nedaňové príjmy štátu, to sú rôzne poplatky všetky, všetky, keď si niečo zo štátu, nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie, toho je asi 1 mld. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem, výdavky štátu posúvame na takmer 28 mld. a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol, keďže treba hľadať, že kde, ako to efektívne proste nájsť, nejaké úspory, dve som spomenul. 130 mil. sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 mil., čo tam zostalo, je 70 plus-mínus minuté a 20 mil. je rezerva, lebo áno, veď môže byť tretia vlna. Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67... 67 600 mil. znížilo.
Ďalšia vec. No, kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám, ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu, keď to teda volajme tak, v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 mil. euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že, všetci vieme, ako to funguje. V momente, keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
A potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente, keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre, veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká, taká tá voľná tam nebola, a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza, je to ťažké, všetko, uhm.
Existuje krajina, volá sa Dánsko, je ale že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno, majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 %. Prosím, 3! Nám hrozí cez 10 už teraz po tomto pozmeňováku.
My hovoríme, že aj Rakúsko, áno, zvyšovalo, len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus-mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že, zasa to zopakujem, áno, veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť, aj SaS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera, nie je to isté, či, či sa zvyšuje, ja neviem, deficit o 2 mld. alebo takmer o 4. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SaS je stranou rozpočtovej zodpovednosti. Vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ, a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej. Takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky.
Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH.
Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali, sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálna poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu, nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto.
Potom, potom takéto zníženia, viete, keď si dáme rezervu 1,6 mil. na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme, resp. nedáme niečo, čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi, bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to, tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá, ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie, pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť, a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať, len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná, a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika dokázala generovať viacero, viac príjmov. Toto je to, čo potrebujeme.
A potrebujeme strážiť výdavky. Toto je kľúčové. To je najťažšia úloha pána ministra financií, to je najťažšia úloha aj mňa a najnevďačnejšia. My potrebujeme strážiť výdavky. To je niečo, čo keď sa tomu nevenujeme dostatočne, to, to rastie, to bobtná. To je to, že to nie, že keď nerobíte nič, ten štát zostáva rovnako veľký. Keď nerobíte nič, ten štát proste bobtná, zväčšuje sa, funguje stále neefektívnejšie. Je najťažšie, najťažšie znižovať alebo aspoň nezvyšovať výdavky. Je to najbolestivejšie, je to to, čo politici, nechceme nikto robiť proste, lebo to, áno, to bolí, bolí to voličov, ale treba to, pretože ak to nebudeme robiť, a proste krajina, budeme mať zruinované financie, tak to bude bolieť ešte viacej. Dnešné deficity sú budúce dane. Toto majme, prosím, všetci na pamäti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 27.5.2021 19:55 - 20:02 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
(Rečník nemal zapnutý mikrofón. Reakcia predsedu parlamentu: "Nedá sa to pustiť?" Reakcie z pléna: "Tak choď na predsedove..." Reakcia predsedu parlamentu: "My sme neprerušili schôdzu. Pardon, my sme nezrušili, neukončili schôdzu, my sme len prerušili." Predseda výboru sa presunul na miesto predsedajúceho.) Rozhodnutie je také, že výbor zvolávam tak, ako som povedal, zajtra o 8.30 s tým, že 3,5 mld. euro je tak veľká suma, že odmietam, odmietame o nej rokovať v noci na výbore a takisto v noci v pléne. Takže takto zajtra. (Reakcie z pléna. Krátka pauza.)
Skryt prepis