Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán exminister, za vaše vystúpenie. Ja si dovolím pár pripomienok. V prvom rade boj proti zákazu spaľovákov nie je boj proti elektromobilom. Je to boj za slobodu, za slobodu mobility, slobodu rozhodnutia, boj za slobodnú súťaž technológií. To prvá vec.
Ďalšia vec. Správca procesu tohto celého bolo ministerstvo životného prostredia. Práve preto sa zaväzuje vláda stanoviskom, práve preto sa to rieši v Národnej rade, aby ktokoľvek mohol vlastne následne hlasovať, tak to je. Tento zákaz sa vo finále schvaľoval na Rade, kde boli ministri hospodárstva. Preto tam bol pán štátny tajomník Gerhart, ale on sa mal držať proste tým, k čomu ho zaviazala Národná rada, hej?
Čo sa týka Nemecka. No a teraz otázka, prečo sa teda ministerstvo životného prostredia nedržalo v tejto situácii Poľska? Veď teda tam boli menované štyri krajiny a Poľsko bolo stále proti zákazu, tak prečo Nemecka, ktoré bolo teda vo finále proti, keď si niečo vyrokovalo? Mal sa zástupca držať Poľska a vyšlo by to na byť proti zákazu a zároveň, pán poslanec Oravec, tam bolo bé v tej vete, že byť proti zákazu. Takže toto, toto je čistá demagógia, že sa trebalo držať Nemecka.
Čo sa týka tých závislostí. No áno, však veď aj ja som hovoril, že sa snažíme zbaviť závislosti na Rusku, ale to neznamená bežať v ústrety ďalšej závislosti na Číne, hej? Inak výroba elektromobilov vyžaduje asi šesťkrát viac nerastných zdrojov a tá ani, aj spotrebu elektriny, tá tiež tu ju musí niekto vyrobiť, takže paradoxne 100-percentná elektromobilita môže vyrobiť práve nových, silných, nových, tak ako ste vy hovorili, týchto hegemónov, takže aj preto je lepšia variabilita pohonov, elektrických, spaľovacích, vodíkových, plynových, práve preto, aby nikto nebol tak silný a to je kľúčové.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte raz.
Kolegyne, kolegovia, takže, čo sa vlastne stalo. Udialo sa to, že 28. marca 2023 Európska komisia teda rozhodla o zákaze spaľovacích motorov od roku ´35. Proti zákazu bolo nakoniec len Poľsko, ktoré cieľ označilo za nerealistický a obáva sa, že povedie k rastu cien áut. Krajiny ako Taliansko, Rumunsko a Bulharsko sa hlasovania zdržali. Slovensko, bohužiaľ, i napriek stanovisku, že sme mali byť proti, sme vo finále zákaz podporili.
No ja budem na začiatok chvíľku osobný, aj mne osobne, aj SaS-ke na životnom prostredí veľmi záleží. Sám jazdím na elektromobile, elektrinu si vyrábam fotovoltikou, teplú vodu mi takisto vyrába slnko, na vlastnom pozemku kompostujem všetko, akúkoľvek organickú hmotu, ktorú tam mám, v záhrade si pestujem vlastné ovocie, zeleninu a robím tak biologickým spôsobom. Preto je dôležité povedať, že SaS-ka v žiadnom prípade nie sme proti elektromobilite. Len nevidíme ani najmenší dôvod zakázať predaj vozidiel so spaľovacími motormi. Pretože práve konkurencia rôznych typov pohonu urýchli aj vývoj elektromobilov. SaS-ka sme vždy bojovali a budeme bojovať za slobodu a sme proti progresívnym zákazom a obmedzeniam slobody bez koordinácie so zvyškom sveta a namiesto obmedzovania slobôd sa chceme zamerať na podporu elektromobilov a urobiť to, urobiť ich tak atraktívne, aby si ich jednoducho ľudia vybrali sami. Prosím, nerobme z ľudí hlupákov. Ľudia sa vedia rozhodnúť správne.
Sme teda jednoznačne na strane motoristov. Slovenských, ale aj tých európskych. Sme zásadne proti zákazu spaľovacích motorov, som presvedčený, že ministerstvo životného prostredia nás všetkých poslancov, ktorí sme im dali mandát byť proti, ale aj občanov tejto krajiny, podrazili, keď hlasovali za zákaz.
Takisto som presvedčený, že Európska únia urobila chybu, pretože prijala škodlivý zákaz. Výsledok tohto všetkého je, že všetky autá zdražejú, nie všetci ľudia si môžu dovoliť elektromobily. Zároveň do tohto padá aj norma Euro 7, ktorá je plánovaná od roku 2025, ktorá zdražie aj tie spaľovacie, malé spaľovacie vozidlá a zasa len znedostupní mobilitu pre, pre ľudí. Áno, môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že veď môžu aj tie elektromobily zlacnievať, aj sa to tak asi bude diať tou masovou produkciou a všetkým, je to možné, zároveň ale treba dávať pozor aj na to, že práve pri tých elektromobiloch je veľmi kľúčová tá kvalita, napríklad aj kvalita batérií. Pretože asi sme už všetci videli, že ako horí elektroauto a ako ťažko sa hasí. Na tieto, na boj proste proti uhlí... veľkému množstvu uhlíku treba globálne riešenia. Prosím, treba si povedať, že samotná Európska únia produkuje asi 9,5 % všetkých emisií CO₂ na svete. Nie z dopravy, celkovo so všetkým priemyslom, so všetkými pôdohospodárskymi produktami, proste len 9,5 %.
Za SaS-ku hovorím, že urobíme všetko preto, aby sme tento nezmyselný zákaz zmenili. Zasa proste tie všetky zákazy zbytočne berú slobodu voľby a berú slobodu trhu. Urobíme teda všetko preto, aby sa vozidlá so spaľovacím motorom mohli predávať aj v roku 2020, pardon, po roku 2035, aj preto teda navrhujeme toto uznesenie, ktoré, keď bude prijaté, zaväzuje vládu hlasovať proti akýmkoľvek návrhom EÚ, ktoré by viedli k zdražovaniu alebo k zákazu spaľovacích motorov. Takisto toto uznesenie zaviaže vládu, aby rokovala a hľadala podporu na úrovni krajín EÚ.
No čo sa týka tej normy Euro 7, dnes sa v Európskej únii formuje tzv. blokačná menšina, ktorá teda dokáže pozastaviť prijatie tejto, a je možné, aj v tom je teda úloha aj Slovenska, že sa táto menšina vie zmeniť na väčšinu, ktorá by to aj dokázala túto škodlivú normu Euro 7 zastaviť.
Dobre, budem, budem aj ja teda šetriť čas, ako ma aj požiadal pán predsedajúci, už len pár slov, čiže by som zhrnul, prečo je zákaz spaľovacích motorov nezmysel. Nebudeme mať dostatok energií. Zažili sme, čo sa deje, keď je tej energie málo, ako vie rásť cena a čo to všetko urobí. Čiže ďalšia vec, nielen nedostatok energie, ale aj jej vyššia cena. Ešte raz, urobí Slovensko Mochovce 4 a potom ďalších 15 rokov nebudeme schopní urobiť žiadny veľký zdroj. Avšak na úplnú mobilitu podľa výpočtov je potrebných jeden a pol až dva zdroje veľkosti Mochoviec, podotýkam ale s kontinuálnou prevádzkou, tak ako to vedia robiť teda jadrové elektrárne.
Ďalšia vec je, a to zasa vidíme aj na dnešnom príklade. Slovensko robí všetko preto, aby sme sa zbavili jednostrannej závislosti nielen teda na fosílnych palivách, ale na fosílnych palivách z Ruskej federácie, aby, aby teda či už Slovensko, alebo Európa dokázala byť sebestačnejšia alebo minimálne teda mala zdroje rôzne, a tým pádom by bola stabilnejšia. Pretože, samozrejme, raz keď teda tie nerastné zdroje v Európe nie sú, tak nie sú. No ale pro... ísť na stopercentnú elektromobilitu je presne ísť v ústrety zasa ďalšej závislosti. Áno, napríklad závislosti na Číne, ktorá má asi dve tretiny všetkých svetových zdrojov, všetkých kovov a nerastov, ktoré sú teda potrebné, potrebné na výrobu, výrobu elektromobilov. Či už sa bavíme o lítiu, ktorý je do bateriek, nikel, mangán, kobalt, grafit, potom tie často spomínané kovy vzácnych zemín, ktoré ťaží takmer výlučne Čína. Alebo aj keď sa neťažia na jej území, tak vlastní tie bane všade po svete, v Afrike, v Austrálii. Takže Európa na jednej strane zahadzuje to, v čom bola dobrá proste sto, vyše sto rokov vývoja spaľovacích motorov, ktoré dotiahla hlavne v Európe takmer do dokonalosti, a zároveň sa vrháme do ďalšej závislosti na teda inej svetovej veľmoci.
Dobre. Čo sa týka ceny áut som spomínal. K tej elektrine patrí ešte to, že máme nedostatočnú a starú distribučnú sieť, pretože nestačí elektrinu len vyrábať, musíte ju vedieť aj dostať ku miestu spotreby a, samozrejme, aj celú tú infraštruktúru k tomu potrebujete. Takisto ten zákaz spaľovacích motorov sa nezmyselne týka aj ďalších alternatív, či už spomínané syntetické palivá. Ale veď taká Brazília proste 20-30 rokov jazdia bežne na bioetanol alebo teda rôzne ďalšie alternatívy.
No a skončím asi tým, že skutočne si treba povedať, že Európa týmto, keď máme 9,5-percentný podiel emisií CO₂ vo svete, jednoducho my ten svet nezachránime, ale môže sa nám podariť to, čo sa úspešne podarilo Nemecku s jadrovými elektrárňami, a to je, že spáchať ale naprosto zbytočnú rituálnu samovraždu. Len tak pre zaujímavosť, Čína produkuje asi 28 % všetkých svetových emisií CO₂, USA asi 14,3, India takmer 7.
Toľko za mňa. Kolegyne, kolegovia, veľmi, veľmi pekne vás chcem poprosiť o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skupina vyše 30 poslancov predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh uznesenia stanovisko k zákazu, pardon, zákazu spaľovacích motorov na úrovni EÚ od roku 2035 podľa ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Úplne na začiatok si dovolím kolegom poslancom pripomenúť, že Národná rada sa už raz jasne vyjadrila proti zákazu vozidiel so spaľovacím motorom. Urobil to výbor pre európske záležitosti, ktorý vo svojom uznesení č. 138 zo dňa 15. 3. 2023 jasne zaviazal predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, aby sa Slovensko postavilo proti zákazu spaľovacích motorov. Treba mať na pamäti, že uznesenie výboru pre európske záležitosti má podľa platných pravidiel silu uznesenia pléna Národnej rady. Bohužiaľ, napriek tomuto faktu vláda uznesenie nerešpektovala a na Rade EÚ hlasoval zástupca Slovenska za zákaz spaľovacích motorov.
Chcem ešte upozorniť, že predkladané uznesenie sa netýka len samotného zabránenia zákazu spaľovacích motorov, ale aj rovnako dôležitého ďalšieho problému, ktorým je norma Euro 7, ktorá má, kde hrozí riziko ukončenia výroby a predaja cenovo dostupných malých vozidiel, spaľovacích vozidiel. No a táto kombinácia, zákaz spaľovacích motorov a navyše norma Euro 7 od roku 2025, je aleže veľmi, veľmi nebezpečný koktail pre občanov. Samozrejme, ešte viac pre slovenských občanov, keďže patríme medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie.
Ale poďme k samotnému návrhu uznesenia, teda stanovisko k zákazu spaľovacích motorov na úrovni Európskej únie od roku 2025. V krátkosti ho uvediem.
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje stanovisko
a) Slovenská republika podporuje zachovanie technologickej neutrality tak, aby istý druh osobnej a nákladnej dopravy z hľadiska pohonu nebol nadraďovaný nad iný bez jednoznačného primeraného a legitímneho dôvodu, akým je najmä zachovanie zdravej klímy;
b) Slovenská republika je proti všetkým iniciatívam a reguláciám na úrovni Európskej únie smerujúcim k znevýhodňovaniu a predražovaniu využívania spaľovacích motorov alebo k zákazu spaľovacích motorov, pri ktorých nie je jednoznačne zrejmé, že sú na prospech vyššieho cieľa, akým je osobitne zdravé životné prostredie.
Toto stanovisko tiež pripomína vláde Slovenskej republiky, že teda 15. marca 2023 výbor pre európske záležitosti prijal uznesenie 138, aby sa Slovenská republika postavila proti zákazu spaľovacích motorov. Po bé, že na danom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý ukladal ministrovi životného prostredia, aby sa bezodkladne pridal k Nemecku, Poľsku, Taliansku, Česku, ktoré prejavili svoj nesúhlas so znením kompromisného návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie EÚ 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie noriem CO₂. Takisto aby teda hlasoval proti zákazu spaľovacích motorov, keď' sa o tejto otázke bude diskutovať či hlasovať na Rade EÚ.
No Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v pondelok 27. marca ´23 požiadalo výbor o zmenu stanoviska tak, aby Slovenská republika nakoniec súhlasila so zákazom spaľovacích motorov a keďže taká žiadosť prišla elektronickou poštou a členovia výboru o danom návrhu nerokovali, ministerstvo životného prostredia považovalo ich žiadosť za zmenu stanoviska za schválenú tzv. tichou procedúrou. Takisto v tomto hovoríme, že teda uvedené nezodpovedá zneniu ani zmyslu ústavného zákona č. 397 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a teda vlády Slovenskej republiky.
No a v bode cé, toto uznesenie zaväzuje vládu Slovenskej republiky a jej členov zodpovedných za príslušné z ministerstiev
a) hlasovať proti každému návrhu predloženému na úrovni Európskej únie, ktoré smeruje k znevýhodňovaniu a predražovaniu využívania spaľovacích motorov alebo ich zákazu, ktorým,
b) viesť aktívne rokovania a hľadať podporu proti znevýhodňovaniu a predražovaniu využívania spaľovacích motorov alebo zákazu spaľovacích motorov partnerských členských štátov EÚ, ale a
c) presadzovať princíp technologickej neutrality vrátane zohľadnenia prínosov syntetických či obnoviteľných palív a pripomínať, že skutočný vplyv na globálne otepľovanie a zmena klímy závisí od celkových emisií vozidla počas jeho životného cyklu, nielen emisií produkovaných počas jeho využívania.
Úplný zákaz predaja, toľko samotné znenie, úplný zákaz predaja vozidiel so spaľovacím motorom môže viesť k nižšej dostupnosti mobility, a to najmä z dôvodu ceny automobilov poháňaných na elektrický pohon. V slovenských podmienkach je práve z dôvodu vysokej ceny na trhu dostupnosť elektro, elektromobilov pre občanov veľmi obmedzená. V dnešnej dobe je cena elektromobilu oproti automobilom so spaľovacím motorom pri niektorých značkách možno o tretinu, častokrát o polovicu vyššia. Aj preto je podiel predaja čistých elektromobilov na Slovensku aj v tomto roku nižší ako dve percentá. Bohužiaľ, zároveň však rastie aj cena vozidiel so spaľovacím motorom z dôvodu stále vyšších ekologických, technologických a bezpečnostných zákonných požiadaviek. Tu znovu spomeniem normu Euro 7, ktorá by toto ešte zvýraznila a fakt by znamenala koniec malých, cenovo dostupných spaľovákov. Čo to znamená? Znamená to, že pre väčšinu občanov Slovenskej republiky je stále ťažšie zaobstarať si nový automobil a toto, bohužiaľ, pre elektromobily platí ešte, ešte viacej. Aj ten dvojpercentný podiel elektromobilov na trhu tvoria hlavne vozidlá vyšších tried. Nedostupnosť individuálnej mobility sa takto môže stať zásadným problémom pre bežného spotrebiteľa. Preto obmedzenie technológie pre pohon vozidla len na elektrinu bez možnosti rozvoja iných technológií, ktoré sa nakoniec môžu ukázať ako lacnejšie a k životnému prostrediu prospešnejšie, sa nejaví ako správna cesta.
Sú tu aj ďalšie problémy, napríklad ďalším problémom sa javí výroba samotnej elektrickej energie v potrebnom objeme. Už teraz je výroba elektrickej energie kritická, elektrickej energie je nedostatok, cena je stále výrazne vyššia ako v minulosti a budovanie nových zdrojov napreduje pomaly. Aj celá energetická kríza, málokto to vníma, ale bola na tom, že tej elektrine bolo v danom, elektriny bolo v danom čase skutočne málo. V prípade absolútnej elektromity bude potrebné zásadné navýšenie výroby elektrickej energie, a to približne na úrovni dvoch jadrových blokov veľkosti Mochoviec. Myslím, že je nám všetkým jasné, že hádam sa podarí možno do dvoch rokov dobudovať Mochovce 4, ale potom možno 15 rokov nám nehrozí vybudovanie ďalšieho veľkého zdroja.
Navyše hlavným problémom pre životné prostredie nie sú emisie nových moderných vozidiel so spaľovacími motormi, ale práve vysoký priemerný vek vozidlového parku, teda emisie či celkový dopad starých vozidiel. Možno, možno neevidujete, priemerný vek vozidiel na Slovensku je takmer 15 rokov a stále rastie so zvyšovaním ceny vozidiel, či už teda elektromobilov alebo aj spaľovacích vozidiel, bude takto stále klesať dostupnosť nových vozidiel a stále bude následok starnutie vozidlového parku a z tohto dôvodu negatívny vplyv na voz... (rečník si odkašľal), pardon, na životné prostredie.
Samotná európska norma hovorí o možnosti využitia automobilov s nezávadným spaľovacím motorom na syntetické palivá, ale aj tu treba riešiť otázku, aký dopad na životné prostredie bude, ak sa tieto palivá budú vyrábať, kde sa budú vyrábať a koľko bude taká výroba stáť. Samozrejme, výskum a vývoj týchto syntetických palív je správny postup, ale takisto je veľmi dôvodné predpokladať, že tiež to bude mať dôsledok vyššej, vyššej ceny takéhoto paliva. Zároveň, a to tiež súvisí so samotným stanoviskom, toto vôbec aj tie syntetické palivá ešte treba zapracovať do samotnej, samotnej smernice, ktorá zatiaľ obsahuje len prísľub.
No a aby som skončil v úvodnom slove, práve technologická neutralita a s ňou spojená variabilita možných pohonov, nielen benzín, nafta, elektrina, ale aj CNG, LNG alebo aj vodík vytvoria najlepšiu ponuku pre všetky možné a potrebné spôsoby mobility. Práve rôzne vetvy vývoja, práve prispôsobenie rôznym špecifikám potrebnej mobility, takéto variantné riešenie môže byť najlepším riešením aj pre prírodu samotnú. História nás učí, že nepremyslené zákazy neviedli k pokroku, práve primeraná sloboda a v tomto prípade aj technická sloboda sú kľúčové aspekty vývoja ľudskej civilizácie.
Toľko v úvodnom slove, viacej poprosím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Aby sme teda urobili zadosť. Ku tlači 1712 žiadam hlasovanie hneď po jej prerokovaní. Je to to uznesenie ku spaľovacím motorom. Takže dnes, ako to prerokujeme, hneď by sme o tejto tlači hlasovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, žiadam o termínovanie bodu 112, návrhu skupiny poslancov NR SR na schválenie stanoviska k zákazu spaľovacích motorov na úrovni EÚ od roku 2035, je to tlač 1712, na dnes o 14.00 h. Odôvodnenie: Chcem poukázať na nejednoznačné znenie ústavného zákona č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady a vlády SR v náležitostiach EÚ, ktoré teoreticky pripúšťa aj výklad, že sa neprerokované uznesenie po 14. dňoch stáva platné. Dnes je 14. deň od podania do podateľne Národnej rady. V záujme toho, aby nevznikli pochybnosti, aké je stanovisko Národnej rady, v tejto veci je žiadúce, aby Národná rada návrh prerokovala a hlasovaním schválila svoje stanovisko.
Ďakujem pekne a prosím o podporu.

Ďakujem pekne za slovo. (Reakcie z pléna. Ruch v sále.) Tak teraz ja poprosím dve minúty (povedané so smiechom). Takže ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Pollák, poručíme vetru, dažďu a nech to stojí, čo to stojí. Toto bol prototyp populistického vystúpenia, podobne ako celý návrh je populistický. Len treba povedať, že tieto peniaze zasa chcete zobrať samosprávam a ďalšia vec, no kto by nechcel zníženie daní. Aj my o tom hovoríme, len musí to mať všetko svoju zdravú mieru a musia si to verejné financie vedieť dovoliť. Len na pripomenutie. 500 euro za voľby je asi 2 miliardy eur. Tento návrh je ďalších cca 500 miliónov a rozprávame tu o minulosti. Tento rok už máme deficit 8 miliárd eur. Ja by som si dovolil len pár slov nového ministra financií, ktorý povedal: „Ak štát neprijme nové opatrenia, počnúc týmto rokom každý rok by pribúdalo dlhu päť až šesť miliárd eur. To je pre krajinu ako Slovensko jednoducho neúnosné. Potrebujeme zmeniť kurz, potrebujeme plán, ako sa z tejto situácie dostať. My takýto plán predstavíme ešte pred voľbami." Povedal teda nový minister financií.
Ak Slovensko dospeje ku zásadným problémom s verejnými financiami, a presne k tomu smerujeme, tak, prosím, kolegovia z OĽANO, majme na pamäti to, že najviac budú trpieť práve tí najzraniteľnejší. Tým budú, tým tie problémy najviac spôsobia problémov a jednoducho toto, toto majte na pamäti, prosím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Milan Vetrák, no, čím dlhšie vás počúvam alebo čím dlhšie ťa počúvam, tým som presvedčenejší, že tento zákon, si myslím, že nič nevyrieši, že je to len taká predvolebná agenda. Zároveň však si myslím, že keď nás alebo ťa počúval bežný človek, že nemal aleže vôbec šancu rozumieť tomu, tomu, čo si hovoril.
A ja skúsim mať len jednu takú úplne základnú otázku z pohľadu bežného človeka. Bežný zamestnanec pozná hmotnú zodpovednosť, všetci skladníci, všetci zamestnanci, proste v rôznych odvetviach, ako trojnásobok svojho platu. To znamená, keď spôsobí škodu zamestnávateľovi, tak je mu možné ju zosobniť do výšky trojnásobku platu a, prosím, že pre jednoduchého človeka toto nejak skús vysvetliť, že ako tento zákon by mal fungovať. Takto nejak, že teda ten zodpovedný proste do výšky trojnásobku platu zodpovedá kľudne za nejakú mnohomiliónovú škodu alebo ako to teda bude? Fakt tak úplne že jednoducho, čo by si z toho vedel zobrať bežný, bežný človek.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Tomáš Valášek, určite sa všetci zhodneme, samozrejme, na potrebe nezávislej a kvalitnej RTVS, ktorá by garantovala slobodu vyjadrovania, to je naprosto jasné. No ale zároveň mám teda výhrady k tvojmu vystúpeniu, ktoré by som si dovolil tlmočiť. Ani s tým prijatým zákonom, no bol prijatý proste ako súčasť dohody ku rozpočtu, bolo to zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale v žiadnom prípade to nebolo, že by RTVS bola bez peňazí, v tom návrhu je garantované financovanie a dokonca aj ročná valorizácia. Čiže toto nie je pravda, že, že by proste to finan... že to financovanie zabezpečované nebolo. Čo sa snažíme teraz, je zabezpečiť lepšie, efektívnejšie financovanie zavesené teda na promile z hrubého domáceho produktu. Takže to bola jedna nepresnosť v tvojom vystúpení, pán poslanec.
No a druhá vec, koncesionárske poplatky. No možno v ideálnom svete garantujú nezávislosť, ale tá realita Slovenska bola taká, že boli dlhodobo nezvyšované, práve naopak, dokonca sa z nich vlastne robili zľavy, a tým pádom ten ich výnos bol stále menší a tá televízia proste nebola nezávislá už len preto, pretože iba polovica potrebných príjmov pochádzala z koncesionárskych poplatkov, zvyšná polovica bola rôzne zmluvy so štátom a teda rôzne dotácie. Takže nefungovalo to. Desať rokov sa nedvíhali, nefungovalo to. No takže, takže toľko. Potom, samozrejme, ešte aj ten samotný výber tých koncesionárskych poplatkov je veľmi nákladný, robí to problémy samotnej televízii, proste to, to fakt že vysoké percento tých poplatkov vôbec bolo použité na tú celú správu, na vymáhanie. Do toho to jednoducho firmy musia platiť. Takto to nie je cesta, je lepšia cesta proste to zavesiť na ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No ďakujem, kolegovia, za pripomienky.
Začnem Tomášom Tarabom. No povedzme to inak, že čo by pomohlo, no možne keby sme takýto zákon mali tri roky dozadu, už tam by bolo vidieť, že čo to napríklad pomohlo. Ďalšia vec je, presne tak, my nikoho nikam a do ničoho nenútime. Ľudia kryptomeny používajú, áno, ľudia, niektorí, sa aj popálili na kryptomenách. Zároveň nikde nie je povedané, že kryptomeny skončili. Toto všetko je na ľuďoch a robiť, že štát by mal niekoho že demotivovať no napríklad takýmto brutálnym daňovým zaťažením, toto tiež nie je úloha. Proste my nedávame žiadne výhody, žiadne nútenie a jednoducho dávame zmysluplné podmienky. Táto kryptomenová ekonomika funguje, sú krajiny, kde to je, áno, je to volatilné, áno, má to svoje výkyvy, ale jednoducho treba tie podmienky nastaviť. Koniec koncov podmienky nastavuje aj Európska únia, takže aj z toho je vidieť, že teda to prostredie je a nejaké, nejaké pravidlá tam treba dať, takže toto, o toto sa snažíme.
Áno, čo sa týka, ďakujem kolegovi Peťovi Cmorejovi za doplnenie, presne tak, toto nie je žiadne spájanie a žiadne proste dôchodkové sporenie kryptomien, hej? Sú to tri izolované body, nazvime to tri články, v tom našom návrhu, ktoré sme takto vložili do jedného návrhu.
Toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, znovu sa venujeme téme kryptomien, investovania a sporenia. O zníženie daní a odvodov v tejto oblasti sme sa neúspešne snažili už v minulosti a prvou dobrou správou dneška je, že tentokrát sa ku nám pridali aj ďalší poslaneckí kolegovia a návrh zákona tentokrát predkladá jedenásť poslancov z viacerých politických strán.
Cieľom návrhu zákona je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote. Návrh si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia či pripravovaného európskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok. Asi najlepšie predstavím potrebu zmeny, keď poukážem a popíšem aktuálny stav.
Legislatíva na Slovensku je v súčasnosti nastavená tak, že pôsobí nepriaznivo na rozvoj kryptomien a technológie blockchainu, ako aj na výber daní. V skutočnosti patríme ku krajinám s najhoršie nastavenou daňovo-odvodovou legislatívou na svete v tejto oblasti. Súčasný stav bráni rozvoju tohto odvetvia, využívaniu nových technologických možností občanmi. Podporuje odliv mozgov, pričom, a to je z toho pohľadu finančného najhoršie, reálny výber daní je veľmi nízky, a to nie je v súlade s tým, že všetci chceme, aby Slovensko bolo modernou a vyspelou krajinou. Na Slovensku máme veľké množstvo talentov v tejto oblasti, avšak kvôli drakonickej legislatíve odchádzajú do zahraničia a zakladajú svoje firmy a projekty práve tam. Predložené ná... nám... nami predložený návrh má potenciál situáciu otočiť a spraviť zo Slovenska technologické a investičné centrum blockchainovej technológie v európskom meradle a zároveň, a to ja budem stále pripomínať, aj zvýšiť reálny výber daní a tak pomôcť aj verejným financiám.
Súčasná daňovo-odvodová legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku už dlhší čas ostro diskutovanou témou. Za posledných päť rokov stúpol záujem Slovákov o kryptomeny zásadným spôsobom. Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2021 viac než 84 % respondentov toho prieskumu pozná kryptomeny alebo bitcoin a z nich až polovica si myslí, že sa jedná o budúcnosť online platieb a zároveň si tiež myslia, že sa jedná o investičnú príležitosť. Viac než 60 % ľudí nevylučuje nákup a využívanie kryptomeny v blízkej budúcnosti. Prekážkou však je to, že miera daňovo-odvodového a administratívneho zaťaženia je, bohužiaľ, jedna z najhorších na celom svete.
Podľa aktuálne platnej legislatívy je príjem z predaja virtuálnej meny predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a teda je považovaný za zdaniteľný. Pod predaj kryptomeny z pohľadu daňovej povinnosti, ktorý sa zahrnie do základu dane, spadá: predaj virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období, realizácie predaja tejto virtuálnej meny, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu a takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za poskytnuté, poskytnutie služby. Ak si človek kúpi kryptomeny, musí rozlišovať, či ich bude kupovať ako fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V každom z týchto prípadov však platí, že príjmy z predaja kryptomien podliehajú zdaneniu. Pre ilustráciu použijem najbežnejší príklad.
V súčasnej situácii fyzická osoba – nepodnikateľ platí daň vo výške 19 % alebo 25 %, v závislosti od jeho, od jej ročného príjmu, a k tomu ešte v oboch prípadoch platí zdravotný odvod vo výške 14 %. V praxi to znamená, že najnižšia sadzba, ktorú bežná fyzická osoba zaplatí štátu vo forme dane a odvodov z rozdielu medzi obstarávacou, nákupnou a reálnou predajnou cenou kryptomeny je 33 %. Možno úplne najlepšie to ukáže nejaký konkrétny príklad, predstavme si to zjednodušene na modelovom príklade. Človek kúpil päť bitcoinov pri vstupnej nákupnej cene, povedzme, 2-tisíc euro za jeden bitcoin, po nejakom čase, keď sa jeden bitcoin zobchodoval za 3-tisíc euro, sa rozhodol, že tie tri bitcoiny predá, náklady na obstaranie boli teda trikrát po 2-tisíc, čo je 6-tisíc euro. Príjmy z predaja mala takáto fyzická osoba teda tri krát 3-tisíc, čo je 9-tisíc euro, a zdaniteľný príjem z predaja kryptomien, teda príjmy mínus náklady sa rovná 9-tisíc mínus 6-tisíc, čiže 3-tisíc euro. Človek teda v tom prvom kroku zarobil 3-tisíc euro. No a teraz fyzická osoba je povinná túto sumu zdaniť sadzbou 19 %, ak teda jej príjem je nižší ako tých 30, necelých 38-tisíc, alebo ak viac, tak dokonca 25 % a tiež teda je povinná zaplatiť spomínaný odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 %. Zo zisku tak zaplatí štátu na daniach a zdravotnom odvode minimálne 990 euro, čiže je to minimálne tretina toho pôvodného príjmu, ktorý mal. Ja si myslím, že aj z tohto príjmu je jasné, prečo ale teda že na Slovensku takmer nikto kryptomeny nezdaňuje. Štát ani nevie presne vyčísliť, koľko má výnos zo zdaňovania kryptomien. Ja si to dovolím povedať jasne, štát má zo zdaňovania kryptomien jednu veľkú nulu.
Máme, takže, kolegyne, kolegovia, máme čarovnú situáciu momentálne, že máme možnosť znížiť daňové zaťaženie, ale bez výpadkov príjmov štátneho rozpočtu. Proste aktuálne príjmy sú takmer nulové, no a výpadok z nuly je nula. Ak nastavíme zmysluplné daňové podmienky, stane sa presný opak dnešného stavu, ľudia začnú kryptomeny priznávať, ľudia ich začnú aj zdaňovať a verejné financie by tak namiesto nuly mohli zaknihovať nejakú pozitívnu hodnotu.
Naším návrhom zníženia daňovo-odvodového zaťaženia by sa z predmetu dane z príjmov vyňali príjmy získané pri výmene virtuálnych mien za tovar, službu či inú virtuálnu menu. Predmetom dane zostane príjem z prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo teda výmena virtuálnej meny za takzvaný stablecoin. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nákupu sa bude príjem zdaňovať sadzbou vo výške len 7 %. V prípade predaja do jedného roka alebo výmeny za stablecoin by sa príjmy zahrnuli do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. Okrem toho novelizáciou zákona o zdravotnom poistení, ktorá je teda tiež súčasťou tohto nášho návrhu, by sa, by navyše oslobodila fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov za zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnych mien, ak digitálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku.
No a poďme si povedať teda pár tých výhod nižšej dane a nižších odvodov. Zníženie daní, ako aj zrušenie odvodov z príjmov súvisiacich s kryptomenami so sebou jednoznačne prináša množstvo výhod, ktoré podporujú investičný a technologický potenciál kryptomien. Takže podpora investovania v prvom rade. Nižšie dane a odvody môžu mať pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov, tak ako už v úvodnej reči povedal aj kolega Peťo Cmorej. Mnoho fyzických, ale aj právnických osôb v súčasnej situácii neinvestuje do kryptomien práve z dôvodu vysokých daní. Úprava legislatívy by v tomto smere pomohla podporiť investičný potenciál Slovákov v oblasti aj teda dlhodobého sporenia, či už na dôchodok alebo za účelom budúcej spotreby. Vyšší výber daní, už spomínané, dnešný výber je veľmi blízky nule, takže v súčasnej situácii, ak si kúpite tovary alebo služby prostredníctvom kryptomien, je nutné zaplatiť okrem dépeháčky ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru. To, samozrejme, odrádza množstvo vlastníkov kryptomien od používania týchto aktív na nákupy. To, samozrejme, oberá podnikateľov o príjmy z predaja. Zároveň to ovplyvňuje štátny rozpočet, keďže si človek takto tovar nekúpi a do štátneho rozpočtu nepríde daň z pridanej hodnoty. Z vyňatia kurzových ziskov získaných pri výmene digitálnych mien za tovar môže s určitosťou profitovať aj samotný štát, a to aj vo forme vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty.
Spomínal som, že nám teda unikajú mladé talenty, takže ak tú situáciu zlepšíme, tak my vieme práve naopak prilákať mozgy a vytvoriť nové pracovné miesta. Úprava legislatívy by mohla teda do podnikateľského prostredia priniesť nové firmy a nových vývojárov zo sektora kryptomien alebo teda samotného blockchainu. Momentálne tieto firmy, ako aj vývojári hľadajú svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zároveň zdaňuje v zdravej, rozumnej miere. Úprava legislatívy by tak štátu mohla priniesť nové príležitosť... nové podnikateľské príležitosti, viac pracovných miest, a tým pádom aj vyššie príjmy z daň... z dane z príjmov. Ale hlavne by sme mohli zastaviť únik mladých, schopných, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí by to svoje šťastie, podnikateľské, mohli skúšať na Slovensku, z čoho by profitovali aj oni a aj naša malá krajina.
Čo sa týka daňovej rezidencie, mnoho fyzických osôb zo Slovenska sa práve kvôli vysokým daniam a odvodom rozhodlo zmeniť svoju daňovú rezidenciu, pretože jednoducho nie sú ochotní platiť neúmerné množstvo zo svojich ziskov v prospech štátu. Zdravé zníženie tejto záťaže by ich mohlo prilákať naspäť, čo by zasa mohlo mať pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu. Celkový efekt prilákania fyzických osôb s vysokými ziskami z kryptomien na Slovensko a podpora použitia kryptomien aj na nákupy tovarov a služieb by značným spôsobom mohla zvýšiť agregátny dopyt a priniesla by potrebnú stimuláciu ekonomiky v týchto náročných časoch a takú prirodzenú stimuláciu.
Ako je to teda s negatívnym dopadom vysokých sadzieb? Ako som pred chvíľou povedal, v našich slovenských podmienkach je to čistá nula. Ale všeobecne ekonomická teória nás totiž učí o takzvanej Lafferovej krivke. Táto krivka vyjadruje hypotetickú závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine, no a podľa tejto krivky majú vysoké dane negatívny dopad, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik či už finančného alebo ľudského kapitálu krajiny. Zasa jednoducho povedané, v žiadnom prípade nefunguje, čím väčší, čím vyššia daň, čím vyššie daňové zaťaženie, tým vyššie zisky z tejto dane pre štát a tým fungujúcejšia krajina. Nie. Je nejaká rozumná hodnota, za ktorú sú veci už len horšie a horšie.
Aj v tomto prípade teda platí, že vysoká daňová sadzba v tomto konkrétnom ponímaní, teda daň plus zdravotný odvod, má od určitého bodu negatívny prínos pre štát, pretože vysoké dane spôsobujú pokles daňových príjmov a rast daňových únikov spolu s únikom, s odlivom kapitálu do daňových rajov. Už sa len opakujem, vyššia daňová sadzba a zrušenie zdravotného odvodu v konečnom dôsledku zvýši výber daní z kryptomien, čo zvýši príjmy do štátneho rozpočtu. My potrebujeme, aby na Slovensko prichádzali investície, prichádzali ľudia, prichádzali s ich schopnosťami, nie aby od nás odchádzali. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia z príjmov z kryptomien má množstvo výhod, ktoré môžu mať pozitívny vplyv nielen pre vlastníkov kryptomien, ale teda aj pre samotný štát a štátny rozpočet.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu. Samozrejme, ak sa dostaneme do druhého čítania, sme v druhom čítaní pripravení počúvať podnety, zlepšenia, spresnenia a na nich teda popracovať tak, aby sme boli schopní zákon prijať aj celkovo, finálne.
Ďakujem pekne za pozornosť.