Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2022 o 16:10 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2022 16:10 - 16:12 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za všetky pripomienky všetkým kolegynkám, kolegom.
Anka Mierna, áno, ja sa ospravedlňujem, presne tak, nemal by som spomínať konkrétny reťazec, už ho nebudem spomínať, áno, máš pravdu, nemal by som, jasné.
Čo sa týka Jarky Halgašovej, plne súhlasím a zopakujem to ešte raz. Ak chceme reálne pomôcť gastru, potrebuje aspoň na obmedzené obdobie 10-percentnú DPH. Toto gastru nepomôže.
No čo sa týka kolegynky Andrejuvovej, ja som hovoril iné, že dobrovoľnosť poskytnutia údajov alebo povinnosť poskytnutia údajov, toto bolo, keď sa zavádzala e-kasa, tam toto bolo, fakt sa to dostalo na Ústavný súd, že štát chcel, aby dokázal zidentifikovať vlastne toho človeka, kde to kúpil, hej? Normálne toto, to fakt bolo treba si to pozrieť. Už sme to tu mali. Teraz to nerobíme, to nehovorím. Ale už ten pokus bol a je možné, že sa, by sa opakoval, hej?
No a teraz, že či štát zavádza efektívne riešenia, že keby to nebolo efektívne riešenie, štát by ho nezavádzal. No tuto si myslím, že teda štát zavádza aleže veľmi veľa neefektívnych riešení, veľmi veľa. A jeden, jeden pohľad na tú vec je, že proste to, to stále viac a viac stojí, celá tá prevádzka štátu a máme stále väčší a väčší deficit, hej? Ako v roku 2019 všetky výdavky štátneho rozpočtu boli 18 miliárd eur. V budúcom roku budú 35 miliárd eur. To je v priebehu pár rokov zdvojnásobenie výdavkov. Dobre, je tam nejaká inflácia, je tam niečo, ale zjavne asi to nie sú efektívne riešenia, pretože keby boli, áno, keby boli príjmy proste teda nejaké že, že väčšie, tak povedzme, možno. Ale nie je to tak.
Viac nestihnem. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2022 15:40 - 15:49 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, tak chcem aj ja takto pozdraviť detská z Nitry, vitajte u nás, tak tu chvíľku s nami pobudnite. No takže skúsim pár slov ku, ku tomuto návrhu zákona a začnem pozitívne. Áno. Bude, bude pozitívne. Takto.
V zákone sa dočítame, že teda zámer je zníženie daňovej medzery vo výbere DPH. Jednoznačne toto je v poriadku, je najlepšia cesta, ako vlastne dostať viacej peňazí do štátneho rozpočtu bez zvyšovania daní, bez vytvárania nových daní, no presne tak, že urobíme všetko pre to, aby sme pri tých existujúcich sadzbách, špeciálne pri tej dépeháčke dokázali vybrať čo najviac. Darí sa nám to, treba povedať, že šéf finančnej správy robí veľmi dobrú robotu, daňová medzera bola ešte v roku 2020 okolo 16, 16,2 %, v ´21. už bola 12,1 %, poviem, že európsky priemer je 10 % a poviem ešte tak, že a možno budeme prekvapení, ako výborne sa bude táto daňová medzera hýbať, to znamená, bude stále menšia aj pre tento rok. To znamená, toto sa deje, toto je v poriadku.
No a tam, kde veci fungujú, je častokrát dobré nedodávať nové povinnosti, nové kontroly, nové opatrenia, pretože to paradoxne ani nemusí pomôcť, a to ja hovorím, že toto nepomôže, a práve opačne, to môže zahltiť tých ľudí, ktorí dnes objektívne robia dobrú robotu. Nielen prezident. To je celých desaťtisíc proste zamestnancov finančnej správy, či už teda tých v uniformách, alebo, alebo teda civilných zamestnancov. Takže toto je jeden pohľad.
Ale začnem úplne, začnem tým, že sloboda. Ak tento systém má fungovať, tak to musí fungovať tak, že človek musí dať súhlas, áno, dnes je to dobrovoľné, ale človek musí dať súhlas finančnej správe, aby všetky jeho údaje, teda ktoré sú potrebné, meno, priezvisko, číslo účtu a čo ja viem čo všetko, odovzdať finančnej správe, aby to tá aplikácia teda zaevidovala. No a plus, samozrejme, zaevidovaním bločku vzniká situácia, že štát v tomto prípade vie všetko spotrebiteľské správanie. Proste dochádza k identifikácii toho, že ste si niečo kúpili a štát to má zrazu v svojich databázach. O toto inak sa už pokúšal štát už dokonca pri, keď vznikala e-kasa, to sa dokonca dostalo až na Ústavný súd a Ústavný súd dokonca povedal, že toto nie je dobré. Proste, samozrejme, na tej, vtedy to nebolo na dobrovoľnej, ale, ale v podstate na povinnej báze, jednoducho toto nie je dobré, štát nemá čo vedieť kompletné naše spotrebiteľské správanie. To, že je to teraz na dobrovoľnej báze, viete, to je potom jeden riadok v ďalšom, v ďalšej novelizácii. Takže tu je jeden pohľad, prečo toto nie je dobré riešenie, je ten pohľad slobody, že človek má právo na súkromie.
Toto sa, samozrejme, môže niekto argumentovať, že toto sa deje. Jasné. Deje sa to. Všetci poznáme Tesco kartu, idete do Tesca, kúpite si svoj nákup, pípnete si a tešíte sa, že ste dostali nejaké bodíky alebo nejaký drobný cashback. Áno, ale to Tesco vie, čo kupujete, kedy kupujete, ako sa správate, aký, aký, aký reklamný balík vám majú najbližšie poslať, jednoducho to Tesco o vás začína vedieť viac, než podľa mňa je zdravé, ale dobre, to je súkromný sektor, tam je to jednoznačne dobrovoľne. Nemusím chodiť do Tesca alebo môžem chodiť do Tesca a nemusím používať tú kartu. Toto je úloha súkromného sektora, súkromný sektor nech si robí spotrebiteľské lotérie, nech si robí takéto cashbackové veci, ale som presvedčený, že toto nie je úloha štátu, ani na dobrovoľnej báze.
No a teraz poďme k tomu, že či je to zmysluplné. To má, samozrejme, dva pohľady. Jeden pohľad je ten, že, samozrejme, všetko niečo stojí a to nie je len, že teda človek poskytne tie údaje, ale to sú, teda to môžu byť veľké množstvo údajov, a to na tej strane finančnej správy bude vyžadovať za prvé teda ešte väčšie servere, ešte viacej dát a to, samozrejme, tiež niečo stojí a potom, samozrejme, aj tá celá správa, veď to je o peniazoch, v podstate ten, tá finančná správa bude verejné zdroje vlastne posielať tým ľuďom, vracať, a to, samozrejme, musí mať akoby tú kompletne celú kontrolu, administráciu a ja som presvedčený, že toto, že to, čo to bude stáť tie náklady, nielen to, že teda je tam vyčíslený náklad tých 750-tisíc v prvom roku a 300-tisíc na správu v ďalšom roku, ale za tým sú aj nejakí ľudia a nejaké že ďalšie a ďalšie náklady.
No a ja len keď sa začítam do toho zákona, sme teda v druhom čítaní, takže môžem aj tomuto venovať chvíľku, tak ja neviem, poďme bod, bod 8 teda hovorí, že teda daňový alebo colný úrad môže u žiadateľa vykonať kontrolu oprávnenosti vyplateného príspevku a na tieto, na tento účel využíva údaje získané od finančného riaditeľstva. No čiže teda má právo kontrolovať, však keď sa niečo vyrobí, treba to aj kontrolovať, a už to celé, tú kontrolu musí niekto riešiť, zamestnáva to ľudí, produkuje to protokoly. No, samozrejme, človek, ktorému to spochybnia, môže podať námietku, veď, samozrejme, sme v demokratickej spoločnosti. No tak podá námietku, tak o tej námietke zasa bude niekto rozhodovať, zasa bude k tomu nejaký protokol, zasa sa tomu bude niekto venovať, zas to bude stáť peniaze. O námietke rozhoduje orgán, ktorý vydal rozhodnutie. Dobre. Rozhodnutie o námietke nadobúda právoplatnosť doručením, ešte to budeme aj posielať, to stojí ďalšie peniaze. No potom, samozrejme, úplne to tak je a musí byť a poskytnutie príspevku sa považuje za podporu poskytovanú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu. To má tiež nejaké pravidlá, hej? No a atď. atď.
Takže toto sú, toto sú veci, ktoré akože všetko to stojí peniaze, vytvára nové povinnosti a treba dávať na váhu to, čo to tú finančnú správu stojí, oproti tomu, čo to vie pomôcť. Tá pomoc je fakt podľa mňa len limitovaná.
Ešte raz zopakujem. Finančná správa dnes robí perfektnú robotu, nechajme ich tú robotu si robiť. Aj tak toho nemajú málo. Na minulej schôdzi sme im posúvali, ak si dobre pamätám, index daňovej spoľahlivosti, ktorý už mal platiť, už mal byť poslaný každej firme, no jednoducho nestíhali. Tiež je to agenda v tomto prípade zmysluplná, ale, ale jednoducho nestíhajú. Každý dobre fungujúci systém sa dá znefunkčniť zahltením. Prosím, nezahlcujme finančnú správu.
A teraz zasa zmysluplnosť z opačného pohľadu. My nie sme v bode nula, my už máme za sebou, volalo sa to bločková lotéria, hej? Nebola tam nárokovateľnosť, bola tam, teda ten, ten formát, že ste, museli vás vyžrebovať. No a tá bločková lotéria nejaké roky fungovala a výsledok teda je ten, že v prvom rade vyrobila stratu, čiže samotná tá bločková lotéria bola niečo, čo štátu prinášalo, bohužiaľ, dodatočné náklady alebo výdavky, takže to je jedna vec. Čiže tá bločková lotéria bola v strate.
Píšem napríklad a prečítam teraz slová pána premiéra. V tejto oblasti bola zavedená e-kasa a dôvody prevádzkovania bločkovej lotérie z roku 2013 už dnes po takmer ôsmich rokoch nie sú aktuálne. Úplne správne. Bločková lotéria bola zrušená. Zrušila ju vtedy ešte naša spoločná vláda, proste aktuálna vláda, hej? Takže bola, bola zrušená. Takisto prečítam zasa už spomínaného, vyjadrenie prezidenta finančnej správy. Finančná správa vie vďaka online evidencii tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva alebo nevydáva pokladničné doklady. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný, môže finančná správa informovať cez aplikáciu ´over doklad´. Každopádne zasa finančná správa teda má tieto veci, ako bojovať proti daňovým únikom. A ako som už povedal, robia to dobre. Dokonca veľmi dobre a myslím si, že na konci roka budeme všetci spokojní, ako veľmi dobre to robia.
A teda k tej bločkovej lotérii zasa z toho ďalšieho pohľadu, že teda to fakt nefungovalo. Keď si zoberieme, začnem tak, že 5 % a budem to hovoriť preto, lebo to isté hrozí aj pri tejto forme, dokonca ešte viacej, lebo tam je istota získania peňazí. Tam to bola len, teda musí vás niekto vyžrebovať. Takže 5 % hráčov zaregistrovalo polovicu všetkých bločkov. Päť percent hráčov polovicu všetkých bločkov. A ešte lepší je tu príklad, 40 najaktívnejších hráčov, štyridsať Slovákov, Sloveniek zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. A teraz, že ako to vlastne je. Tak do tej ľudskej reči. No veľmi jednoducho. Tetuška v potravinách takých najlepšie menších, kde má aj nejaký čas, však nie každý si berie blok domov, všetci to vieme. Všetky, ktoré tam zostali a takto sa dali do koša, no tak si tetuška sadla a ťukala, proste registrovala tie bločky normálne do tej bločkovej lotérie, registrovala, registrovala, registrovala. A hovorím ešte raz, pár týchto najaktívnejších to robilo tak, že zaregistrovali polovicu všetkých bločkov. A teda, samozrejme, potom aj niečo vyhrávali, hej? No dávam na zváženie, že toto asi, asi nie je to, čo má byť akože, že teda pomôže. Všetko toto tu, samozrejme, hrozí, aj ak tá istota, ak tam bude istota. Doteraz to robili preto, lebo mohli vyhrať. Teraz to bude niekto robiť preto, lebo teda vlastne mu to asi pošlú naspäť. Ako ak takéto pravidlá spraví súkromná firma, dobre, ale ešte raz, to tam naspäť potom budú posielané verejné zdroje. Tie verejné zdroje sme sa ich najprv museli my všetci vzdať a ako tu pred chvíľkou povedal minister financií, tak dokonca chce teda posielať ešte viac, ako napríklad teda človek na tej dépeháčke zaplatí. Takže vlastne, no, proste toto je fakt závažný problém, prečo tento systém by nemal byť zavedený.
Náklady. Už som to spomínal. Všetko, všetko niečo stojí. Toto tu bude vznikať. Toto bude treba kontrolovať. Toto bude treba robiť námietky, bude ich treba riešiť. Teraz už nepozerajme na to z toho bežného pohľadu, že nevyrábajme dodatočnú byrokraciu, ktorá nás bude stáť viac, než prinesie, ale pozrime sa presne teraz, kde sme.
Sme v situácii, kedy je jasná energetická kríza, inflačná kríza. A jednoducho, proste tie príjmy a výdavky štátu sa vyvíjajú veľmi zle proste z toho pohľadu, že sa budeme v budúcom roku zadlžovať historicky najviac, 8,3 miliardy eur. Na toto sa budú skladať ľudia zvýšenými, zvýšenými daňami, či už aj z nezvýšených poplatkov, lebo všetko rastie, to je tá inflácia. No ale aj sme včera, napríklad tu boli prerokované tri zákony, ktoré im aj reálne zvýšia rôzne dane. To znamená, takto to bude občanov stáť viacej. No ale ak sa pozrieme do štátneho rozpočtu, tak ja to tu jasne hovorím, že štátny rozpočet rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na akékoľvek šetrenie na strane výdav..., na strane nákladov štátu. Proste štát nechce na sebe šetriť.
Ja rozumiem, je rok pred voľbami. Je veľmi ťažké napísať, že prepustite tam takých zamestnancov, tam takých úradníkov a tam takých. Úplne chápem, v podstate aj rozumiem. Ale aspoň to by sme mohli, že nevyrábajme nových. To, že ten samotný rozpočet hovorí o tom, že štát v tejto polykríze, ako to všetci hovoríme, a proste sa prezentuje, že je to historická kríza, najväčšia od druhej svetovej vojny, a nie jedna, ale minimálne tri, tak aspoň toto by sme si tu mohli povedať, že nevyrábajme nových úradníkov, pretože tí noví úradníci sa vyrábajú tak, že v zákonoch vyrábame nové povinnosti. Za každou povinnosťou, za každou odrážkou, za každým bodom, kde píšeme, čo všetko musí finančná správa spraviť, je človek, zamestnanec. Hlásim, že neexistujúci, lebo tí sú vyťažení momentálne asi dosť, ale pravdepodobne nejaký nový, alebo nebude niečo iné stíhať. Takže aspoň takto sa na to pozerajme v tejto konkrétnej situácii. Štát bude čeliť historicky najvyššiemu deficitu v budúcom roku. A my tu aj dneska ideme tomu zasa pomôcť, pretože schvaľujeme zákon, ktorý štátu vyrobí nové povinnosti, kvôli ktorým bude štát musieť zamestnať nových zamestnancov a tí budú stáť nové verejné zdroje.
Keď chceme po ľuďoch, aby platili vyššie dane, kolegovci, chcete, pretože včera to tu bolo prerokované a robíte všetko pre to, aby to bolo aj schválené, keď jednoducho je tu inflácia, na ktorú povedzme, že nikto z nás nemá nijaký veľký dosah, ale ľudia to platiť musia, tak, tak sa pozrime na to, že nech sa podieľa aj štát na tom, že treba šetriť. A už keď teda hovorím, nechceme škrtať existujúcich, tak aspoň nepridávajme nových. Ja si myslím, že toto je tá participácia, ktorú by sme my odtiaľto mohli ľuďom sľúbiť a realizovať v našich rozhodnutiach, že nebudeme vyrábať nových úradníkov.
No a teraz som to začal, spomenúť, spomenul som to teda už aj vo faktickej, toto ale zase vie byť nová atómová bomba Igora Matoviča. Pretože my dneska nerozhodujeme, vy nerozhodujete o tom, že teda pomôžeme nejakému konkrétnemu odvetviu, ak by sme to teda pomocou volali, lebo, lebo nič také tam nie je. My dávame bianko šek, aby vláda svojím nariadením schválila teda, akému odvetviu a v akej sadzbe, v akých percentách a v akom čase bude vlastne takáto nejaká pomoc alebo teda tento cashback poskytovaný. To zasa nehovorím, že je zlý zámer, ale fakt si spomeňme na toho Andreja Danka, ktorý jednoducho a mal k tým kúpeľníkom blízko, hej? A niekto aj môže povedať, že sa im, však sa im snažil pomáhať, ale vždy to dopadlo tak, že to proste bolo na úkor niekoho iného. Vo finálne, to, to nepomáhalo a zhoršovalo to situáciu napríklad tých odvetví, ktoré takúto podporu nedostávali. Takže a presne tak to bolo. Ten Danko si povedal a keď bola vždy nejaká možnosť v nejakom zákone, tak tu vymyslel nejaký poukaz, tam vymyslel nejaké zníženie, tam vymyslel proste nejakú konkrétnu podporu presne pre takého a takého kúpeľníka. Nepoďme tou cestou. Veď aj z OĽANO tu bolo, niektorí poslanci, ktorí všetci spoločne sme to kritizovali. Ja som to kritizoval. Aj vaši predchodcovia alebo teda tí, ktorí ste tu aj teraz, sme to kritizovali. Toto je matovičovina, rovná sa dankovčina. Takto, takto by to fakt nemalo byť.
A také tie, čo tu teraz aj minister financií hovoril, že reštaurácie, že poďme ten, poďme ten príklad, že teda chceme pomáhať gastru. No tak v prvom rade, ak to zostane tých 20 % dépeháčka, lebo za ten svet teda sa nechce znížiť, ale teda bude sa to pomáhať alebo vracať, už teraz je jedno, že či to bude viac ako dépeháčka, to hovoril správne pán minister, alebo rovnako, bude sa to vracať ľuďom. No tie problémy, ktorým čelí ten samotný sektor, nijako nevyriešime. Toto nepomôže tomu gastru. Pomôže im to veľmi limitovane v tom, že si môže povedať niekto, že ja na tú večeru teda pôjdem, lebo teda budem to mať o 20 % lacnejšie.
A ale, a pán minister to tu povedal, že teda takéto niečo bude platiť len vo večerných hodinách. Ako pri všetkej úcte, ako štát nedokážeme zabezpečiť ďaleko akože taký že väčší manažment, dôležitejšie úlohy, než takýto nejaký mikromanažment, aby sa teda určovalo, že tá dépeháčka sa bude riešiť od 8.00 do 23.00? Alebo to je, to je úplne, že to je absolútne nepochopenie toho, že ako má teda štát vstupovať do nejakých vzťahov a, a tak. Ale toto, proste tá večera nijakovsky gastru nepomôže. Gastru pomôže, ak by sa fakt znížila tá dépeháčka na tých 10 %. Kľudne to nerobme naveky. Normálne to spravme na rok.
Jasné, bude to stáť nejaké peniaze štátny rozpočet. Určite to nebude opatrenie, ktoré prinesie viacej. Ale veď všetci sme tu pripravení na to, že teda štát má pomáhať, bude pomáhať. Ale toto by bolo také, že štát, nemusí to ten štát stáť hotové peniaze. Bude to štát stáť to, že príde do toho rozpočtu možno o niečo menej, ale dokonca možno aj nie, pretože v tom gastre jednoznačne je teda tých únikov daňových najviac. Aj keď sa tá finančná správa snaží, ale áno, je ich tam najviac. Ale tá motivácia, motivácia vlastne robiť daňové podvody je pri 20-percentnej dépeháčke oveľa-oveľa vyššia, ako pri desaťpercentnej. Takže toto by bola tá správna cesta. Toto by sme mohli všetci spoločne tlačiť na to, aby, aby konečne sa takéto niečo spravilo. (Reakcie z pléna.) Stačí (povedané s úsmevom). Za chvíľočku končím.
Tak v podstate to môžme, môžem to skúsiť zhrnúť. Je viacero dôvodov pre to, aby sme takýto zákon nepodporili. Pouvažujte, prosím, nad tým.
Jedna vec je sloboda. Nerobme štát väčší, ako nutne musí byť.
Ďalšia vec je zmysluplnosť. Mali sme bločkovú lotériu. Zistili sme, že nefunguje. Zrušili sme ju. Nevyrábajme niečo podobné. Nefunguje to tak dostatočne.
Nevyrábajme náklady finančnej správe. Nepridávajme im novú byrokraciu. Nechcime, aby mali ďalších zamestnancov, ktorí stoja verejné zdroje.
Nevyrábajme, prosím, atómové bomby zasa. Nedávajme na ne všetok štiepni materiál. To uznesenie vlády je presne ten štiepni materiál, z ktorého som presvedčený, že Igor Matovič vyrobí takú jadrovú bombu, že sa budeme chytať za hlavu. Prosím! A hľadajme cestu, a to budem stále opakovať. Hľadajme cestu, ako skutočne tým sektorom pomôcť. Áno, spomínal som tu dnes len gastro. Ale je viacero sektorov, ktoré potrebujú, fakt potrebujú pomoc. A to časové okno, do kedy tú pomoc nejakú musia dostať, aby to zvládli, fakt nie je dlhé. Takže nevymýšľajme takéto riešenia na úrovni toho, že od desiatej do dvanástej večer budeme poskytovať niekomu zľavu. Vymýšľajme riešenia, ktoré reálne pomôžu, či už firmám, alebo ľuďom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ono to nakoniec spomenul aj pán minister, že toto riešenie ale tomu ťažko skúšanému gastru v podstate pomôže minimálne. Nechcem hovoriť, že nepomôže vôbec, aj zákazníci nejakí navyše, ak by prišli, sú fajn, ale toto nie je pomoc odvetviu. Prosím, toto nie je ten dôvod, prečo takéto niečo by malo význam.
Ďalšia vec je, ja toto ani nebudem volať že matovičovina, ja toto budem volať dankovčina alebo, dankovčina. Pamätáme si Andreja Danka, bývalého ministra, teda tuto predsedu parlamentu, a on mal tak nejak tak blízko ku kúpeľníctvu a nech sa dialo, čo sa dialo, tak v každom zákone proste bolo nejaké zvýhodnenie pre to kúpeľníctvo. Niekde možno to trošku aj bolo dobré, väčšinou úplne zlé a väčšinou to potom krivilo celé podnikateľské prostredie. Jednoducho robil pre niekoho, ku komu mal blízko, takéto rôzne fejvr.
No a toto zasa je trošku podobné. Ja nechcem hovoriť, že je úmysel zlý, ale zasa je to na základe uznesenia vlády, no tak, a na základe ministerstva financií, no kto bude mať blízko, tak bude zrovna vyhlásený, že teda tento mesiac a ešte paradoxne, žiaľ, povedzme možno len večer, že teda to jeho odvetvie bude mať takúto výhodu, hej? No ja neviem, že či toto je zrovna spôsob, akým by sa mala takto pomoc štátu uberať. Ak to chceme dať akože, že, že chceme pomôcť sektoru, ak to tak pán minister hovorí, tak pomôžme sektoru. Tento sektor nie je len večerné večer, toto je o jedálňach, vývarovniach, toto je o tých dôchodcoch, ktorí si aj tie obedy kupujú, a ja teda neviem, či oni budú ten bločok si tam proste dávať. Neviem. Som rád, že vystúpil pán minister financií, že sa k tomu prihlásil, to som rád, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2022 9:55 - 9:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, ja tiež poviem ešte pár slov k pozmeňováku. Takisto vás chcem všetkých poprosiť o jeho podporu. Je to vec, ktorá fakt vie pomôcť obciam, mestám a je to veľmi rozumná vec v danom stave. Takže poprosím o podporu.
A ešte teda si dovolím pár slovami k tomu teda samotnému návrhu zákona spresniť vlastne, aby ešte padlo pár slov k nemu. Čiže v prvom rade treba povedať, že tento návrh zákona umožňuje a je v ňom teda zahrnuté prechodné ustanovenia alebo prechodné ustanovenie, že teda môže samospráva vlastne tento nový spôsob, nové pravidlá týkajúce sa spôsobu zúčtovania dotácií s rozpočtom samosprávy použiť už aj na dotácie poskytnuté v tomto roku. Čiže nebude to až od budúceho roku, ale už aj v tomto roku, ak si to upravia, samozrejme, samosprávy v svojich pravidlách. Už teraz nebudú musieť tohtoročné dotácie zúčtovať vlastne v tomto účtovnom období, ale teda dá sa to urobiť ďalej. Takže pomôže vlastne už aj v tomto roku. To je zasa veľmi-veľmi dôležité v týchto zložitých časoch.
A ešte zasa ten druhý, akoby druhú vec. Môže niekoho napadnúť, že zasa aby sa to nedialo, že teraz to bude päť rokov nezúčtované. Nie, to ten návrh zákona vlastne ponúka riešenie, čiže samosprávy si teda v tých svojich pravidlách, podľa ktorých poskytujú dotácie, si teda musia upraviť spôsob, lehotu ich zúčtovania s vlastným rozpočtom, hej, teda tak, aby nemuseli byť do konca tohto obdobia, ale, samozrejme, musia tam napísať proste, že ich bude teda možné zúčtovať do konca rozpočtového obdobia nasledujúceho po rozpočtovom roku, na ktorý bola poskytnutá.
Čiže nemusí sa nikto báť, že teraz sa v tom spraví zasa nejaký že neporiadok, že by to bolo proste dlhodobo. Nie, ono sa to o to jedno obdobie posunie tak, aby sa vytvoril ten časový priestor, to všetko, čo tu bolo povedané. Samozrejme, je dôležitá aj tá rozpočtová zodpovednosť, čiže zákon hovorí teda to, že podmienkou je, aby teda samospráva mohla poskytovať, alebo poviem to opačne, že nebude môcť cezročne poskytovať dotácie takým spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
Takže toto je riešenie, ktoré fakt reálne pomáha. Zároveň nevytvára žiadne, žiadnu rozpočtovú nezodpovednosť, nevytvára žiadny chaos, proste je to niečo, čo ukázala reálna prax, že to bude fungovať a že to môže pomôcť.
Kolegynky, kolegovia, teda žiadam vás nielen o podporu pozmeňujúceho návrhu, ale, samozrejme, aj o podporu celého predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

20.10.2022 9:40 - 9:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár úvodných slov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Cieľom návrhu zákona je umožniť samosprávnemu kraju, obci, mestu a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestskej časti, alebo resp. mestským častiam, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob a najmä lehotu ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Podmienkou však je, aby samospráva nemohla teda cezročne poskytovať dotácie takým spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
V praxi sa totiž neraz vyskytujú situácie, že samospráva poskytne dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú či už ohlásenie stavebnému úradu alebo nejakú formu stavebného povolenia, čo, samozrejme, sú procesy, ktoré aj spolu so samotným transparentným prideľovaním dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je možné objektívne poskytnuté dotácie v danom rozpočtovom roku použiť a už vôbec nie zúčtovať, vyúčtovať. Návrh zákona by tak mal napomôcť samospráve a príjemcom dotácie lepšie využiť poskytnuté dotácie, vrátane riadneho a včasného vyúčtovania.
Je to návrh zákona, ktorý reaguje na túto prax, tak ako som povedal, následne všetko to sa robilo proste v chvate, lebo tú dotáciu, nikdy ju nedostane ten subjekt v januári, pretože aj samotný proces dotácie trvá nejaký čas, následne, samozrejme, procesy, akékoľvek schvaľovacie, však nemusí to vždy byť nejaká ohláška alebo stavebné konanie, ale proste všetky procesy. Potom samotná realizácia tej dotácie, to znamená samotná, samotná aktivita a následne zúčtovanie. Toto rezultovalo častokrát v tom, že sa vo finále vracali dotácie, aj dobré projekty sa vo finále nezrealizovali preto, že hrozilo alebo sa proste jednoducho nestihli.
Takže toto je návrh zákona, relatívne veľmi jednoduchá zmena, ktorá tieto veci zjednoduší v zmysle toho, že bude dostatok času, aby sa aj samotný, samotná dotácia, resp. to dielo, dielko zrealizovalo a pekne zúčtovalo.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, tak isto aj s právom Európskej únie.
Vidím tu kolegynku pani Miernu, ktorá ešte predloží jeden pozmeňujúci návrh, ktorý tiež vyplynul vôbec z debát o tomto zákone a reaguje na aktuálnu situáciu, hlavne na energetickú krízu. A teda tento pozmeňujúci návrh umožní to isté, čo sme mali aj počas covidu, že obce, mestá, VÚC-ky budú vedieť zo svojho rezervného fondu použiť prostriedky aj na sanovanie teda týchto energetických potrieb. Samozrejme, je tam obmedzené obdobie. Čiže situácia, ktorá pomohla obciam počas covidu, niečo podobné vlastne bude aj teraz a ten pozmeňujúci návrh teda by mal byť predložený.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne obom kolegom za faktické. No, takto, pán kolega Vetrák, ideálne riešenie je zrušiť tento zákon, čiže zrušiť mimoriadny odvod, to by bolo najčistejšie, najlepšie riešenie a najviac by pomohlo ekonomike, ale okej. Sme teda v nejakej mimoriadnejšej situácii, čiže znesiteľné riešenie je nepokračovať v rokovaní, to znamená nemeniť nič, nechať aktuálnu sadzbu, nechať aktuálny rozsah, nejak proste s tým firmy vedeli žiť, nezhoršiť ich situáciu v ťažkých časoch. No a, bohužiaľ, najhoršie riešenie je to, ktoré vidím, je koalíciou preferované, a to je to, že teda rozšíriť pôsobnosť o nové oblasti ekonomiky a trikrát zvýšiť sadzbu. No, to je proste najhoršie a škodlivé riešenie.
No a ku kolegovi Peťovi Kremskému, no, tak prieme sa tu o to, či niečo meníme, alebo nemeníme. No, dobre, tak ja to teda poviem, tak nemeníme nič až na to, že výšku, sadzbu toho odvodu strojnásobujeme. Prosím pekne, z 3,6 % ročne na 12, tak nechávam na posúdenie každému kolegovi, kolegyni v tejto sále, teda či to je teda, že nemeníme nič. Ja si myslím, že meníme a meníme zásadne a pre niektoré firmy v niektorých odvetviach, no v podstate možno aj likvidačne. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím to, čo tu povedal pán kolega Kremský, nech ich je desať, samozrejme proste. Budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania, ale treba hneď povedať, že dnes už vieme telefonovať cez whatsapp, kolega ho práve používa, z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže dnes je to, je tá konkurencia aj v tých telekomunikáciách takto nadnárodná. Takže aj na toto celé treba dávať pozor. Dalo by sa rozprávať veľa, ale času už nemám, ja len sekundu si vybehne ešte jeden papier zobrať.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pomaly, pomaly, pán poslanec.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, tak mám papier, takže bolo tu povedané veľa a zo všetkých týchto dôvodov si dovoľujem podať procedurálny návrh, a to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, pretože som presvedčený, že najlepšie riešenie je stiahnuť tento zákon, nerozširovať, nepokračovať v ňom, a toto je teda náš návrh. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:10 - 16:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že rozprava bola v celku fajn, že sme sa skutočne bavili o odborných veciach, tak ja si ešte dovolím v tomto mojom 10 minútovom vystúpení zhrnúť ešte veci. No bolo tu, padlo tu pár mrzutých vecí, keď tuto kolega Peťo Kremský hovorí, že vlastne nič sa nemení. Len teda sa z 3,6 % zvyšuje na 12. Čiže chcem to upresniť. Áno, zoznam tak ako som ho spomínal, tých 11 bodov zostáva rovnakých, pridávajú sa tam ďalšie, to znamená rozširuje sa tento zoznam spoločností alebo teda skupín ekonomiky, na ktoré sa tento mimoriadny odvod z regulovaných odvetví má aplikovať, ale čo je kľúčové a som rád, že tu sedí aspoň o niečo viacej kolegov a on sa ma v podstate strojnásobiť z aktuálnej 3,6 % ročnej sadzby, ktorá je rozbitá na mesiace, preto sa vám to zdá, že vlastne to je nič. Ale teda bavíme sa o ročnom výsledku hospodárenia a bavíme sa teda o ročnom odvode, o tej sume. Takže aj pre tých 11 položiek, 11 odvetví, pre ktoré sa nič nemení, no nič sa nemení až na to, že ich odvodová daňová povinnosť akokoľvek ju nazveme, sa strojnásobuje. Takže to je, už len tým je asi povedané všetko. To týmto je to veľmi nebezpečné. Bolo tu spomenuté teda, že mýto, áno, zaraďuje sa do toho aj mýto, všetci vieme ako to bolo s mýtom, to som povedal aj ja vo svojom vystúpení, aj kolega Kremský, jednoducho tade sa tuneloval roky, roky štát a namiesto toho, aby sa teda aktuálnej vláde za dva a pol roka podarilo nejak buchnúť po stole a to vyriešiť, tak zatiaľ sa to nepodarilo, bohužiaľ sa zasa tá súťaž, jej vyhodnotenie, alebo čo, presne sa zasa posunulo myslím o rok, tak sa zavádza vlastne teda ďalšie takéto dodatočné zdanenie. No zasa tento to je krok B, ktorý v podstate nie je správny, správny krok bol teda vyhodiť tých, ktorí tunelujú štát a teda spravujú to mýto, ale že veľmi zle ho spravujú. To sa myslím zhodneme všetci.
No potom tu boli také slová, že tiež od kolegu Kremského, veď áno, zavádza sa ten odvod, rozširuje sa, ale však vlastne sa to ani nemusí, že ministerstvo financií alebo teda skôr v aktuálnej situácii minister financií sa rozhodne či ho vo finále zavedie alebo nezavedie. No to je presne tá neistota, o ktorej aj zamestnávatelia rozprávajú. Presne takto sa zneisťuje podnikateľské prostredie, presne takto sa vlastne pridávajú ďalšie a ďalšie prekážky. Jednoducho nerobme to, fakt, že nie. Nebavme sa o tom, sa o tom, že však schváľme zákon, ale však možno sa to nezavedie. No neschváľme zákon, keď nie je dobrý. Toto je teda ďalšia vec a potom bolo povedané, odvod ako taký sa nastavuje, nastavuje z tých 3 miliónov. Čiže nad 3 milióny ročného zisku, potom sa aplikuje odvod. No už toto je také to nastavenie, že áno, niektoré firmy vlastne keď sú v nejakom tom pásme, robia všetko pre to, aby teda do toho nepadli a potom sú tu také debaty okolo toho, že patrí, nepatrí, jednoducho toto nie je dobré nastavenie, lebo keď do toho nejaká firma padne a nepadne a je to jedno, či to bude nejaký mediálny dom alebo či to bude nejaká z tých doručovateľských spoločností, alebo či to bude lízingovka, ktorá je samostatná a bude sa to na ňu vzťahovať, alebo lízingovka, ktorá je ale banka, ale na ňu sa to nevťahuje, takže vytvára to rôzne kategórie, rôzne kategórie a toto nie je dobré. Chcel by som ešte vysvetliť, ďalšia vec, tiež to tu bolo tak, tak, že prečo vlastne sú tam neni banky. No a bolo tu tak povedané, že ono to má dve možnosti, zaradiť aj banky, alebo zrušiť všetko. No ja hovorím, že zrušiť komplet celý odvod, to je to správne riešenie, lebo zas je to nejaké pokrivenie. Viete z čoho to vzniklo? Vzniklo to z toho, že keď sa rušil bankový odvod, robilo sa takéto memorandum a tam sa aktuálna vláda zaviazala, že nezavedie bankám v tomto volebnom období žiadny ďalší odvod. Takto to tam bolo. No a teraz teda, tak tá spravodlivosť sa teda urobila tak takto. Tak sa vlastne zaviedlo firmám, ktoré fungujú na základe povolenia od národnej banky, čo sú aj banky, ale teda mimo tých, ktoré majú bankovú licenciu. Hej, no tak sa to, tak sa to takto vlastne, no riešenie správne je, aby teda sa nevytvárali nerovnováhy, jednoducho nebyť ten odvod. Toto je zrovna tá časť, ktorá sa rozširuje, že ak sa to nerozšíri, tak vlastne nebude problém.
Čo sa týka toho samotného zákona, áno, samozrejme, veď ten zákon je od roku 2012, to tu padlo, vytvorili ho teda predchodcovia zo strany SMER, ale treba povedať aj to, a preto sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády, lebo ten odvod bol nastavený, však on vznikol teda po poslednej kríze a už vtedy to nebolo dobré riešenie, ale on pekne tam mal kalendár, kde sa mal vlastne, aj sa to postupne znižovalo, veď preto je tá sadzba teraz tých 3,6 ročne, áno, bola, ona bola teda aj vyššia, ale teda celé to smerovalo k tomu, aby ten odvod sa už neaplikoval, aby vlastne platnosť toho zákona skončila , alebo teda aby bol aplikovaný nula percentný. Hej? Čiže to je to riešenie, ku ktorému aj tá strana SMER, ktorá to vtedy vyrobila, teda vyrobila zlú vec, ale nastavila to tak, aby sa to tak, aby sa to postupne zlepšilo. No a teraz je to také, že hovoríme, no tak veď to je zlý zákon strany SMER, no tak ale veď keď je zlý, no tak ho opravme. Veď to teda za prvé nerozširujme a za druhé úplne zrušme. Nie že hovoríme, že tak tá zlá strana SMER-u robila zlý zákon. Urobila, no ale my ho ideme ešte zhoršiť, alebo teda my, my nie, SaS-ka za to hlasovať nebude, ale teda vládna koalícia.
Tak som chcel ešte a no a ešte poviem k tej regulácii, ten Ilon Musk je veľmi dobrá, veľmi dobrý príklad, že no jasné, my veľa týchto nadnárodných globálnych firiem nijak nedokážeme takto zachytiť v národnej legislatíve, no ale to nie je riešenie , že tak zachyťme aspoň slovenské, no veď práve tým im znemožníme reálne konkurovať, lebo slovenským vytvoríme dodatočný náklad a tým nadnárodným nie. No tu je cesta jediná. Ak nevieme chytiť toho zajaca zahraničného, tak nesmieme chytať nejakého pomalšieho zajaca slovenského, ale treba mu, nehovorím, že pomôcť, že brutálne zvýhodniť, ale aspoň ho neznevýhodňujme. Hej? Takže toto treba mať na pamäti, že tá konkurencia dneska, áno, máme len štyroch telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím, to, čo povedal pán kolega Kremský, nech ich je 10. Samozrejme, proste. Budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania. Ale treba hneď povedať, že dne už vieme telefonovať cez WhatsApp, kolega ho práve používa. Z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže...
=====
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:10 - 16:10 hod.

Marián Viskupič
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za odborné, presné a jasné vystúpenie. Práve preto som sa ja v mojom prejave nevenoval presne tejto oblasti médií, lebo som vedel, že to veľmi jasne sa tomu povenuješ. Takže ďakujem pekne a teda verím, že tých 99 % by sa malo stať 100, ale ideálne by bolo, keby to bolo 100 % z celého zákona. To znamená najlepšie riešenie je zrušiť mimoriadny odvod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Milan Vetrák, ja si ťa veľmi vážim, ty si proste pracovitý človek a v ústavnom práve si akože asi jeden z najlepších ústavných právnikov na Slovensku. To, to je fakt, to budem vždy uznávať.
Len dnes ťa tvoj šéf trošku využil, lebo ten návrh je normálne že z MF, jasné, že tam bol robený, vieme to, však to nie je ani nič tajné, a nechal ťa to tu predkladať ako poslanecký návrh. Jednoducho, Milan, tomuto, prepáč, proste nerozumieš. A to je to, mňa nebudeš nikdy počuť, ja ti sľubujem, že ja nebudem rozprávať o ústavnom práve, lebo sa v ňom nevyznám, a toto je ale rovnaká situácia, fakt.
A čo sa týka, že prečo nebol ten návrh, nech idem aj trošku konkrétne, v PVV-čku. No preto, pretože ten mimoriadny odvod bol nastavený tak, že mal skončiť. Normálne on postupne časom proste po každých dvoch rokoch sa to znižovalo a jednoducho keby sa na to nebolo šahalo, tak celý ten zákon vlastne zmizne a mimoriadny odvod skončí, hej? Takže načo by sa dávalo do PVV-čka niečo, čo vlastne bolo nastavené kalendárovo, že skončí, hej?
No a čo také ešte stihnem? No keď sa bavíme, keď sa bavíme o tom, že či teraz, že dobré-zlé časy, takto. Keďže sú zlé časy, tak vnímame, že vlastne ten rozpočet je napnutý, preto aj my sme robili, že dobré, rešpektujeme, že sa nejaká daň zvýši, ale teda nejakú znížme, aby to daňovo-odvodové zaťaženie aspoň nerástlo a aby sme to lepšie vyladili. Ale to, toto je na zlé časy. Ja hovorím, že keď v dobrých časoch sa robí to, že sa dane znižujú, hej, to, to si treba uvedomiť, že máme, v roku 2019 bolo 18 miliárd, stačilo tomuto štátu na všetky výdavky, pre budúci rok je to 35 miliárd. To je zdvojnásobenie výdavkov štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis