Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja začnem od konca. No tak Igor Matovič si hneď na začiatku stanoví, že 200 euro, dá si to na bilboard, úplne pred všetkými a potom hovorí, že my nechceme diskutovať. Ja myslím, že tým je povedané všetko.
Čo sa týka kolegu Šefčíka, no tak komplexne sa to pozeráte, až opravujeme úplne základné chyby teraz. Kolegovi Marcinčinovi, samozrejme, polievať treba, o tom nie je pochýb, ale to je to, čo som hovoril, to nestačí. Treba aj hnojiť, treba kosiť, treba všetko, treba aby komplexne fungovala krajina, ale v podstate áno, hovoríme o tom istom.
No a dovolím si reagovať na Joža Pročka. No, Jozef, my sa snažíme o konkurenčnú súťaž, o to sa snaží aj Janka, ktorú stále spomínaš. Viete, čo chcete vy? Chcete štátny monopol a jednoducho každého, kto s tým štátnym monopolom nesúhlasí, označujete za penťáka. Ja sa len chcem spýtať, aký je výsledok za tie tri roky toho vášho boja za ľudí. Je nejaká nová nemocnica? Ďalšia vec, ak vďaka tým vašim nešťastným zákonom odíde Union, komu pomôžete? No hlavne Pente. Ako získala nemocnica Bory najviac zamestnancov? Vďaka štrajku lekárov, ktorý nemusel byť, keby si robil Igor Matovič to, čo má. Proste ako nedokázali ste, no proste každopádne Igor Matovič bol 13 rokov poistencom Penty. Až než to Janka Bittó Cigániková odhalila. A povedzte mi ešte raz, celý čas ste mali aj ministra financií, aj ministra zdravotníctva. Čo sa teda pre ľudí koľko urobilo? Kde sú nejaké zlepšenia za ten čas, keď tu teda, keď tu proste stále len obviňuješ, obviňuješ, Jozef?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Skúsim do rozpravy, nech je na to trošku väčší časový priestor. Budem reagovať teda hlavne na vystúpenie kolegu Petra Kremského. No začal úplne, že super téma vozidla. Máme, obaja máme blízko proste k automobilovému priemyslu, toto je téma, kde vieme si hovoriť, tak a poďme, že výrobcovia, opravári. Súhlasím, teraz pri tej výrobe áut vznikajú tzv. výrobné vady, ktoré vznikajú niektoré, že z vývoja a potom z nekvality spracovania zasa, dve typ, dva typy a potom vznikajú počas prevádzky vozidlá vady z opotrebenia hej? A toto sú presne, Peťo povedal, že áno, kto robí, robí aj chyby. Samozrejme, všetci kto robíme, robíme aj chyby, je to prirodzené, proste chybu neurobí len ten, kto v živote nič nerobil, to absolútne sedí. Ale tak ako v tom automobilovom priemysle, tak tie chyby sú teda rozdelené na tie, ktorým sa dá predísť a je vhodné im predísť, lebo keď sa nim nepredíde, tak stoja zbytočne veľa peňazí a na chyby, ktoré jednoducho ani nie sú chyby, lebo teda vychádzajú z opotrebenia, tam sa povedzme dá riešiť, že teda trošku kvalitnejšie, ale jednoducho to opotrebenie je prirodzené, hej? Takže tuto je to, čo Peter hovorí, nie správne, pretože tie chyby, ktoré on opravuje teraz, za to ho chválime a budeme ho chváliť, sú chyby výrobné. To sú tie výrobné vady, ktoré jednoducho sa mali opraviť ešte vo vývoji toho vozidla, ergo vo vývoji toho zákona. A potom tam je to zasa ešte, že sú niektoré výrobné vady, kde ne... nemáte možnosť to zistiť, povedzme, že je to ťažšie. A potom sú také tie výrobné vady, kde vám ten vývojár hovorí, že ale veď keď spravíš toto, stane sa toto a nebude to fungovať a to je to, že toto je to, čo sme my stále hovorili najprv neverejne, potom verejne, že jednoducho ten zákon má výrobné vady a keby sa na to sadlo a upravilo a počúvalo ľudí, ktorí teda sa v tom vyznajú viac než len to, že majú silu rozhodovať, tak, tak sme tu dneska nemuseli sedieť alebo sme tu mohli sedieť a riešiť tie vady také tie prirodzené, tie z opotrebenia, lebo aj také chyby sú a tie sú prirodzené a to je proste to je normálne. Hej? Takže tuto sú tie, tie slová Peťa nie úplne férové, lebo tie chyby, tým sa dalo predísť. Fakt sme na ne upozorňovali dopredu.
No potom ďalšia vec je, že treba si uvedomovať, že máme, iba 37 % rodín má detí v závislom postavení, čiže z ďaleka nie každému toto pomáha a to je také, že tu sa to povie, pán poslanec Kuriak povie, že no rozhodli sa nemať deti, tak budú mať zvieratko. Joj, ono to tak neni, to je normálne že urážka pre kopu tých rodičov, u ktorých chceli byť a neni sú rodičia, ale chceli byť rodičmi, lebo nemohli, hej, z rôznych, rôznych dôvodov, proste zdravotných, biologických akýchkoľvek. A potom ešte je tu aj množstvo ľudí, ktorí normálne že možno už skoro ako Peťo, že už jeho deti majú 18, 19, možno teda nie sú na výške a už nie sú v závislom postavení a tí rodičia tie deti vychovali, aj ich to kopu peňazí stálo, to nikto nespochybňujeme, ale už sa to na nich akoby nevzťahuje. Ale rozumiem, proste takáto je situácia. Len to, prosím, nemôžme hovoriť, že pomáhate všetkým. No všetkým jednoducho toto nevie pomôcť a treba vnímať vlastne tú vec, že tých peňazí je konečné množstvo. Potrieb je, samozrejme, nekonečné množstvo, preto treba hospodárne a efektívne čo najlepšie vždy tie disponibilné peniaze alokovať.
No a teraz keď sa pozrieme, tak skutočne, že toto množstvo financií, ktoré ide do prorodinnej politiky je viazané na to, že mám deti, je dnes už fakt že vysoké, dokonca na možnosti a pomery Slovenska až veľmi vysoké, ale dobre. Ale paradox je ten, že už je to viacej, ako ide do vzdelávania. A teraz tá otázka je, chceme mať deti? Je správne mať deti? Áno, samozrejme, dokonca aj my liberáli máme rovnako radi, Milan, naše deti, o nič viacej ich nemáte vy konzervatívci radi, radšej ako my, aj my ľúbime svoje deti. Hej? A, ale teraz je otázka, že a chceme mať vzdelané deti? Ja hovorím všetkými desiatimi, že áno, ale my už dnes viacej podporujeme, že deti akože počet ide viacej peňazí do prorodinnej politiky na deti, aby boli, než už ide do vzdelania. A toto je, toto vlastne, toto treba vážiť. Ešte raz, tam množstvo zdrojov je konečné a musí to byť vyvážené aj v prospech toho vzdelávania, pretože tou skutočnou hodnotou potom je až, až to, že čím viac vzdelané dieťa, to toto, toto, toto musíme vážiť. Ja, ja nijak nespochybňujem, že proste je dobré, keď sa, keď sa podporujú deti, nijak to nespochybňujem, ale podporujme nielenže mať deti, ale aj ich vzdelávať. Takže už vlastne viacej a toto tu boli tie naše výčitky, že zmysluplné množstvo financií, nie jak to Peter Kremský povedal, že my sme proti navyšovaniu. My sme prví, kto hovoríme, že by sa mali príspevky valorizovať, lebo inflácia, hej. Ale, ale proste všetko má mať nejakú mieru. Fakt má mať nejakú mieru. My sme prví, kto hovoríme, že odvody, hlavne odvody sú na Slovensku veľmi vysoké pre pracujúcich, nielen pre matky alebo teda mladých ľudí, pre všetkých. Jasné, že sme za to. Veď my to hovoríme, my to máme v programe aby, aby boli nižšie. Ale to nefunguje tak, že ich škrtnúť všetky a teraz z čoho sa to nahradí?

-----------------------------------------

My sme prví, kto hovoríme, že odvody, hlavne odvody sú na Slovensku veľmi vysoké pre pracujúcich. Nielen pre matky alebo, alebo teda mladých ľudí, pre všetkých. Jasné, že sme za to, veď my to hovoríme, my to máme v programe, aby, aby boli nižšie. Ale to nefunguje tak, že ich škrtnúť všetky. A z čoho sa to nahradí? To miera je vždy dôležitá, miera.
No a teraz Peter znova spomenul, že veď tým obciam sa už dalo aj dane z príjmu právnických osôb. No dalo. Aj my sme to podporili, lebo jednoducho proste tým obciam sa musel vykrývať ten výpadok, ktorý bol pre nich nerealizovateľný. Čiže to je niečo, čo nebolo, teraz je, ale je to následok tej výrobnej chyby, ktorá tam nejaká bola, takže toto treba vnímať.
No a Peter hovorí, o 53 mil. majú viac ako v rovnakom období minulého roka. No keby ste sa spýtali svojho starostu, spýtajte sa za apríl, aká tá platba bola. Vlasy sa im ježia, o koľko bola nižšia. Fakt si to, spýtajte sa, spýtajte sa, každý máme nejakého staro... (Reakcia z pléna.) Pani starostka, pozri si za marec alebo apríl. (Reakcia z pléna.) Počkaj. Teraz idem takto, ne-ne-ne-ne-ne. Ešte raz, o koľko majú? (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) Majú o 53 mil. viac ako v tomto, v rovnakom období, hej? Voči akej sume? (Reakcia navrhovateľa.) No. Čiže nejakých 1,4 mld. to teraz vychádza.
No každopádne ten nárast, áno, ten nárast je oproti vlaňajšku, len tá miera je dôležitá. Nárast je o 4 percentá. Obce majú o 4 percentá viacej, ako, ako pred rokom. Viete, koľko je inflácia? Teraz už konečne klesla na 13,8. Takže ak majú o 3,9 viacej, tak im desať chýba. Toto si treba, toto si treba (reakcia navrhovateľa), ale to sú už, to sú už tie proste náhrady, ktoré sa tam robili, hej? (Reakcia navrhovateľa.)
Ešte raz. Bolo im zobraté výrazne veľa a proste tie peniaze im jednoducho chýbajú a musí sa to nahrádzať, pretože je každému jasné, že keď tá obec dostane, dostala by o štyri percentá viacej, tak to, samozrejme, nepokrýva tie nárasty. Ale to, celé to treba vnímať, to je proste jeden systém. Keď niekde sa strašne veľa dá, ono to potom niekde chýba, pretože tých peňazí je konečné množstvo. Takže treba sa fakt pýtať tých samospráv, či sa im zdá, či tie ich príjmy sú v poriadku.
Ono to tu povedala aj kolegynka Janka. Áno, však máme zákonodarnú iniciatívu, môžte tým obciam zobrať. Môžte, len to celé vlastne im za jedno berie zdroje, za druhé im to berie to, čo ony mali naplánované. Veď na tých obciach, na tých VÚC-kach sa tiež ten rozpočet robí s nejakými výhľadmi a na základe toho robíte aj nejaké proste projekty, či už, či už výstavbu, či už čokoľvek, alebo teda, samozrejme, všetky tie výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, a to zasa, prosím, vnímajme, ak to v tej obci je menej. Veď kto v tej obci žije? No ľudia tam žijú. Rodičia tam žijú a ich deti tam žijú, takže vlastne to, treba to celé vážiť, proste im to chýba, hej?
Ešte raz to poviem. Nehovorím, že majú že v absolútnom čísle menej. No nemajú už len preto, pretože našťastie, keďže tu máme, hovorím, v tomto momente takmer 14-percentnú infláciu, našťastie tie platy to relatívne hodne dobiehajú a možno bude tento rok prvý, kedy myslím, že po dvoch rokoch vlastne už aj stúpne reálna mzda, ale jednoducho ony nominálne stúpajú. Takže do nejakej miery tie príjmy tým obciam sa zvyšujú. Ale jednoducho nestačí to a chýbajú im to. (Reakcia z pléna.)
Pani starostka, dobre, čiže vy máte dosť peňazí, vaši občania sú spokojní. Takto? (Reakcia z pléna.) To je jedno, ale, ale teda (reakcia z pléna), neprišlo im výrazne viac, hej? (Povedané so smiechom.) Dobre. (Reakcia z pléna.) No okej. Čiže asi sa nezhodneme. Každopádne treba, treba tie obce počúvať a treba vnímať, že ako im prišlo. Veď som to tu v predchádzajúcom vystúpení hovoril, že na základe výrobných vád tohto, tohto systému sme tu museli spoločne vyrábať ďalší zákon, áno, ktorým dane z príjmu u právnických osôb niečo pridal, do toho už počítate aj návratné, návratné pôžičky, čiže toto všetko, všetko je to, je to, toto celé tu nemuselo byť. To je, o tom je tá debata.
No. A keď hovoríte, že SaS-ka nechce, SaS-ka nedá, pozrite sa alebo pozrime sa, čo robilo sa na ministerstve hospodárstva, či už SPP, teplárne, proste všetky tieto podniky, ktoré boli dlhé roky v strate. Zasa, tú stratu vo finále generovali ľudia, proste, a to, to sa zmenilo jednoducho za, za čias SaS-ky, či už SPP alebo aj tie teplárne, alebo všetky tieto podniky sa stali ziskovými, namiesto strát vlastne do systému peniaze generovali, no a, samozrejme, ten systém, tie peniaze v štátnom rozpočte vo finále slúžia ľuďom, hej? A toto zasa je princíp, ktorý aj my uznávame. Veď ten štátny rozpočet je na to, aby vo finále, samozrejme, tu bol pre ľudí, pre občanov, pre zamestnancov, pre rodičov, pre hasičov, pre štátnych zamestnancov, pre cesty, pre všetko, proste pre, pre krajinu. Jasné, to aj my hovoríme. Ten rozdiel je v tom, že tuto je proste mínus 8 miliárd. Pre tento rok nám 8 miliárd chýba. To treba si niekde požičať, to zasa stojí ďalšie peniaze, čiže o tomto to je. A aj toto na tejto chybe, ja som to pánovi poslancovi Kuriakovi povedal, veď ono je dobré, že sa opravujú chyby, však samozrejme, lenže už v dnešnom stave tá oprava chyby znamená zasa ďalšie náklady do rozpočtu, do toho rozpočtu, kde 8 miliárd chýba a kde už vám teraz nový minister financií, ktorý teda už pozerá na veci reálne a nie tak, aby sa chválil nejakou proste situáciou, ktorá jednoducho nie je reálna, hovorí, že tento rok -8, ak nič nespravíme, na budúci rok -5, -6 miliárd ďalších a sme skončili. Normálne že sme skončili. Aj centrálne banky sa sťahujú z financovania štátov. Jednoducho Slovensko bude mať veľmi rýchlo problém, aby sme si na finančných trhoch dokázali požičať tie peniaze, ktoré nám chýbajú. A čím viacej tu budeme počas týchto týždňov vyrábať zákony, ktoré zvyšujú deficit, tým to bude náročnejšie, a to verím, že sa s Petrom zase raz zhodneme, ideme do času, kedy zasa budú tie finančné trhy tým hráčom, ktorý bude disciplinovať štáty. Jednoducho tým, že dnes už peniaze majú naspäť svoju cenu, že ten úrok sa zvýšil, čo je inak tiež normálne, všetko na svete má cenu, aj peniaze majú mať, nemá byť úrok nula, ale to znamená, že krajina nebude schopná sa financovať, jednoducho nám trhy nepožičajú toľko, koľko potrebujeme, alebo požičajú s tak veľkými úrokmi, že to jednoducho nezvládneme.
A už posledná veta. A keď sa toto stane, a to keď sa nezmenia veci, nebude dlho trvať, tak to zasa najviac poškodí tých sociálne odkázaných, starších, zdravotne znevýhodnených, áno, aj deti. Toto, pre toto sa treba starať o to, aby sme sa zakrývali perinou, na akú máme, aby sme dokázali pomáhať tým, ktorí to potrebujú. My všetci, čo máme prácu, čo pracujeme, to vieme zvládnuť. Proste my jednoducho utiahneme opasok a zvládneme. Nemyslím teraz nás tu 150, ale myslím aj všetku, celú pracujúcu populáciu. Ale práve tí zraniteľní, tí odkázaní na sociálny systém, tí budú mať problém. Pozri si Grécko, pozrime si, čo. Nevyplácali dôchodky, nevyplácali proste peniaze na deti. Toto sa stane. Toto sa stane, toto majme, prosím, na pamäti.
A potom je tu posledná vec, že ak krajina nefunguje, tak je jedno, koľko detí sa narodí, je jedno, koľko detí vychováme, prvé odídu študovať už na strednú školu do zahraničia, ďalšie odídu na vysoké školy študovať do zahraničia, a zvyšné odídu aspoň pracovať do zahraničia. A nebudú mať žiadnu tendenciu sa vrátiť.
Kolegovia, Česko, a to je krajina, ktorá má nižší dlh, výkonnejšiu ekonomiku, lepšiu zamestnanosť, robí konsolidačný balíček. Normálne musia šetriť, lebo ich deficit sa tak rozbehol, že idú mať problém. My sme už dnes v ďaleko horšej situácii a namiesto toho, aby sme sa tu bavili o nejakej konsolidácii, tak tu týždeň čo týždeň pridávame desiatky až stovky miliónov do deficitu. Fakt, prosím, treba si otvoriť oči a vnímať realitu, ktorá je. Nielen to, že porovnávať, koľko dáva Rakúsko do sociálneho systému a Slovensko, ale pozerať na to, ako vyzerajú tie naše verejné financie, naše možnosti, naša produktivita, naša konkurencieschopnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za komentár. No ono je, Milan Kuriak, ako poslanec je presne ten prípad, kde ten systém dobre funguje. Pretože má veľa detí, super, paráda a má aj veľký plat, takže dokázal vlastne mať ten plný daňový bonus. Čiže áno, v to, to je na tej Orave to proste, čo tam nie je úplne štandardné, takže toto vie pomôcť aj tým štandardnejším situáciám, že viac detí, ale teda, bohužiaľ, nižšie, nižšie príjmy. No toto je fajn. Len ten celý problém všetkých týchto opráv zlých zákonov je už teraz v tom, že ale to zasa raz má dosah na teda nie štátnu kasu, ale na obce a mestá. Keby sa to robilo proste na začiatku, no tak sa to jednoducho malo, no tak sa to jednoducho malo nastaviť tak, že menej pomáhať tam, kde netreba a na to konto proste pomôcť tam, kde treba. Toto je celý problém, že dnes, ale ja musím povedať, že bez ohľadu na to, že toto opravuje chyby toho celého a pomôže to tým, ktorí tú pomoc potrebujú, no tak ale vo finále zasa je to len vyšší, vyšší výber z tej štátnej kasy aj keď teraz sa tá štátna kasa vola samospráva, hej? To, to prosím, že áno, opraví sa chyba, ale ideálne by bolo, keby sa nebola stala a v nejakom tom množstve financií, ktoré sú dostupné, sa to malo proste nastaviť tak, aby to bolo dobré od začiatku. Takže toto, toto je dobré tu vnímať.
(Reakcia z pléna.) Uvidíme. My si sadneme a rozhodneme sa. Takže to, to, v tomto momente neviem povedať. My proste si musíme k tomu ešte sadnúť, ale asi všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak teraz pozdravím aj pani poslankyňu Kaveckú, už tu máme dve dámy. Takže dovoľte mi pár slov k tomuto návrhu zákona. No ja začnem tým, že ja úplne rozumiem kolegovi Peťovi Kremského, prečo vlastne všetko povedal v úvodnom slove. A viac-menej, že tá rozprava, nie je o ňom nejaký veľký záujem. On to Peťo povedal veľmi pekne, že účelom alebo cieľom tohto zákona je zaceliť určité medzery v zákone. Áno, veľmi pekne, kulantne napísané. Je to jednoducho o tom, že treba opraviť jasné chyby v tom zákone. No presne tie chyby, na ktoré sme dlhodobo upozorňovali a kde sme o nich teda hovorili, že... No veľmi jednoducho celý tento rodinný bonus robil presný opak, čo by mala robiť dobrá sociálna politika. A to je to, že tento systém pomáhal viacej bohatým a menej chudobným. Ono by to malo byť v sociálnej spoločnosti, v solidárnej spoločnosti presne naopak.
Čiže z tohto pohľadu ja som veľmi rád a zostalo to zase raz na Peťa Kremského, ktorý je tu fakt na tú prácu, častokrát na tú, tú dôležitú prácu, to na čo ten Igor Matovič jednoducho v tých jeho veľkých myšlienkach nemá čas, nemá chuť a nemá, ja neviem čo. Takže zasa Peťo Kremský prišiel s tým, čo, samozrejme, ten zákon mal obsahovať hneď na začiatku. V tom prípade by bol ďaleko lepší, ďaleko kvalitnejší a pomáhal by tým, ktorým pomáhať mal. Takto to chcem celé povedať pozitívne. Má to, samozrejme, ešte ďalšie konotácie a takisto to Peter Kremský veľmi dobre povedal. Veď áno, všetci sme tie bilboardy, videli sme ich, aj to asi kopu stálo stranu OĽANO, 200 eur na každé dieťa. Takto to hlásil každý bilboard. A my, keď sme rozprávali, že to ani zďaleka nie je pravda, tak sme boli tí zlí, tí, čo nehovoria pravdu a tí, čo proste chcú vlastne, že zle. Aj za to som rád, lebo aj toto teraz Peťo Kremský jasne povedal, že to tak nie je. No, bohužiaľ, zase, keby to tak nebolo pri tých bohatších, dobre zarábajúcich, vlastne to by bolo aj dobre, len ono to bolo presne naopak. Dvesto eur mali tí dobre zarábajúci a teda 200 eur nemali práve tí, ktorí by ich viac potrebovali, tí menej zarábajúci. A teda ešte navyše s viacerými deťmi. Lebo ono sa to, celá chyba je v tom, že tam sa to ešte nabaľuje. Čím viac detí máte, tým je väčšia šanca, že tá mamina nepracuje, takže nemá príjem. Zároveň nikde nie je povedané, že vy ako otec rodiny alebo v opačnom prípade matka rodiny, ak by bol otec na materskej, že so stúpajúcim počtom detí máte vyšší plat, čiže vám to pekne vychádza celé, aby ste dostali ten maximálne možný daňový bonus. Toto sú tie všetky chyby v tom zákone, ktoré sa, nechcem povedať, že všetky, ale teda veľa z nich teda teraz, teraz opravuje alebo priznáva ešte v prvom rade, to treba povedať, že priznáva konečne kolega Peťo Kremský. Takže okej, okej.
A ja len poviem to, že zase to len ukazuje. Toto my sme na to upozorňovali. Toto celé, táto debata mala, mohla, bol čas na ňu, aby prebehla, aby sa to proste vyladilo právne, len nie aby to bolo tak, ako to bolo. Ja si presne pamätám, ako vlastne najprv bol návrh taký z večera do rána, potom sa ukázalo, že sú tam aleže úplneže chyby nezlučiteľné s funkčnosťou. Potom Igor Matovič zasa niečo vymyslel, šup, už to bolo, už to bolo v poste. Za tri hodiny mu, samozrejme, Jožko Mihál písal, že takto to teda fungovať vôbec úplne nevie, tak sa, samozrejme, zasa na dve hodiny Igor Matovič zamyslel a vymyslel ešte ďalšiu nejakú verziu a potom ešte nejaký pingpong. Potom nejaká verzia, ktorá sa tu bagrom pretlačila, všetci vieme ako, hej, až do toho stavu, že ešte aj teda pani prezidentka sa musela na ústavný súd, nechcem to celé opakovať, nie je to, nie je to princípom. Takže toto celé vlastne, keby nechali tuná kolegu Petra Kremského pracovať a keby ho možno bol počúval ten jeho šéf, tak by to možno bolo od začiatku o niečo lepšie, ale budiš, budiš, budiš.
No ďalšia vec je aj, aj to, Peter spomenul, ale to už je taký širší problém, to také to nahrádzanie práce dávkami. On to, on to aj spomenul, že teda vlastne ten niektorý človek, áno, uvažuje, že fú, skúsim sa ja zamestnať a nedajbože ešte na nejaký, no ja neviem proste nie úplne jasný príjem alebo s nejakým, s nejakou mierou podvodu. Ale to, to, toto je tu, že musíme si uvedomovať, že čo, samozrejme, ten sociálny systém je dôležitý proste pre, pre zraniteľných, pre, pre chudobných ľudí, pre ľudí v ťažkej sociálnej situácii je potrebný. Ale nesmie sa to dostávať presne do tohto režimu, že teraz človek rozmýšľa, fú, ja mám toľko sociálnych dávok, že vlastne mne sa ani neoplatí ísť pracovať, lebo vlastne prídem o všetky sociálne dávky. Tou prácou možno budem mať o niečo málo viacej, ale vlastne zasa budem celý deň v robote a budem unavený a budem bez rodiny, že vždy treba vážiť vlastne celú tú mieru aj tej sociálnosti, aj teda komu tú sociálnosť dávať, aj teda aby nebola až tak plošná, lebo potom zasa je teda priestor na to pomáhať tým, komu treba. A, samozrejme, treba sa porovnávať aj so susednými krajinami. Ten, ten systém, samozrejme, by mal byť, ako a treba podporovať rodiny s deťmi, o tom nie je pochýb, ešte to, aby som povedal, ale vždy treba pozerať aj na tú mieru.
Ono je úžasné povedať, že tí Rakúšania sú aj povedzme v daňovom bonuse pre deti, majú tú sumu vyššiu. Neviem teraz presne, o koľko to je. Už ten rozdiel asi nie je veľký. No ale treba sa pozrieť aj na tú produktivitu, že treba to vlastne vždy celé vážiť, že bodaj by sme boli to Rakúsko aj v tej produktivite našej ekonomiky, aj vôbec v tej sile ekonomiky a, a v týchto všetkých veciach. Takže aj toto vlastne akoby treba, treba mať na, na pamäti.
No a ja len spomeniem, že Peťo to tiež tak pekne kulantne povedal, že áno, je tam určitá diskriminácia príjmu, takže áno, nefungovalo to tak, jak to malo. Proste na tom billboarde to nebolo správne napísané, takže teraz teraz sa to trochu upraví. A som rád, že aj zasa bolo spomenuté to, že áno, bude to stáť pokladnice miest a obcí nejaké peniaze. Presne tak to je. Celý daňový bonus, keďže je to daň z príjmu fyzických osôb, je príjmom obcí, miest a VÚC-iek, takže, samozrejme, každá takáto zmena má zasa negatívny dosah na tie pokladnice.
No zasa to je tá ďalšia skupina výhrad, že sme hovorili, že no na riešenie sociálnych problémov má fungovať sociálny systém. Na to je, na to je vymyslený a nie teda úplne takto aj keď, samozrejme, hovorím do nejakej miery, samozrejme, aj ten, aj ten daňový bonus má svoj význam. Sú z toho dve, dve akože cesty von. Jedna je a to sa určite s Petrom Kremským zhodneme, lebo sme sa viackrát bavili, ten daňový mix obcí, miest a VÚC-iek, nie je vlastne mix. Je to jedna daň a tá je, ako to ja zvyknem hovoriť, proste stolička o jednej nohe. Na nej sa dá sedieť len veľmi ťažko a len malú chvíľu. Takže trebalo by vlastne tento mix zmeniť, ale to už je úlohou ďalšieho volebného obdobia.
No a druhá vec je tá, že tak ako vlastne zbojnícky ten Igor Matovič vlastne tie obrovské peniaze zobral tým obciam a s veľkým krikom, tak, samozrejme, obciam to chýbalo, a teda obklukou sa potom teda riešia ďalšie možnosti alebo možnosti, ako to tým obciam nahradiť. Lebo ak niekomu medziročne zoberiete 600, 700 mil., samozrejme, že to tým obciam, mestám chýba. Takže teda potom sa robilo aj to, že nejaká časť dane z príjmu sa dedikovala pre obce a mestá, takže to sa do nejakej miery vykompenzovalo a proste sú tam ešte, ešte nejaké ďalšie veci. Takže to len zasa ukazuje, že čo sa tu natrápime. Že koľko tu už zákonov vlastne v tejto oblasti sa muselo prijať, opraviť, opraviť opravu, vyriešiť pripomienky ústavného súdu a namiesto toho sa to dalo robiť jednoducho fakt cielene sociálnym systémom.
No a to bé je to, že to, čo mohlo ísť zo sociálneho systému priamo teda rodinám, ale teda asi nie len rodinám, ale aj ostatným, ktorí, ktorí potrebujú, tak to, to ide teraz teda, že z obcí a následne štát musí sanovať obce. Jednoducho, čo sa človek natrápi, než tú kratšiu a horšiu cestu tou skratkou vlastne celú absolvuje.
Ale každopádne na záver ešte raz, Peter Kremský sa snaží opravovať chyby, ktoré vznikli prístupom Igora Matoviča, a to oceňujem.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, že to tu držíte na poriadku.
Takže vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Vorobelová, ste tu sama, môžem vás aj osobne osloviť, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali uvedený návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, ja mám v podstate len veľmi rýchle dve, tri otázky, by som to vyriešil aj vo faktickej, ale tak nedalo sa inak. Čiže ja sa len chcem spýtať kolegu Peťa Kremského. Je to vlastne to isté, čo riešime aj teda v zákone o limitácii hotovosti. Počul som správne, že ak to prejde tam, tak, samozrejme, toto je bezpredmetné. Potom len možno jedna technická otázka. Ono to bude na jednom hlasovaní, že či teda vôbec je možné akoby to stiahnuť hneď, že aby sme nemali zbytočný technický problém, či možno by nestálo za to, to rozdeliť na dve rôzne hlasovania alebo, alebo teda nejak takto. Toľko len som chcel.
Ďakujem pekne.

Takisto budem veľmi rýchly, len ďakujem kolegovi za dobré vystúpenie, presne tak. A ani, ani neni k tomu neni čo dodať. Skutočne mali by sme riešiť aj to, že zákony by mali končiť so svojou účinnosťou, nielen vyrábať nové a nové.
Ďakujem.

Áno, začnem od konca. Ďakujem pekne za slovo. Jasné, to som sa možno teda zle vyjadril, samozrejme, toto sa týka jednotlivej platby a ja som to tak myslel, že keď človek pri tej jednotlivej platbe mal tých 10-tisíc a chcel zaplatiť, už sa naňho pozerá. Veď ono sa to takto aj obchádzalo, kľudne za opravu vozidla nemalo problém a dneska nie je problém, aby stála 12-15-tisíc. No čo robilo, no tak robili, robili servisy proste, že to boli vlastne dve faktúry po 4 990 a jedna proste so zvyškom, fakt to robilo zbytočné, zbytočné problémy, takže jednoznačne áno, týka sa to jednotlivej platby, o tom nie je pochýb.
No a, samozrejme, však jasné, každý, každý poslanec má právo podať pozmeňujúci návrh, tak sme sa aj s Peťom bavili, my hovoríme 15-, kolega Kremský hovorí 10- a plénum rozhodne. Ja som svoj čas v rozprave venoval tomu, aby som teda tomu drobnému publiku, ktoré tu máme, a možno pár ľudí pri televízoroch ešte, aby som vysvetlil, prečo dáva zmysel 15- a prečo nie je dobrý nápad 10-.
Takže nijakovsky neuberám kolegovi Kremskému samozrejme právo vidieť to inak a dať pozmeňujúci návrh v sume, teda akú on považuje za správnu. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovolím si tiež pár slovami k tomu hlavne pozmeňujúcemu návrhu povedať. No v prvom rade hotovosť považujem za základné ľudské právo, to verím, že sa všetci zhodneme. Ja si myslím, že sa asi všetci zhodneme aj na tom, že, samozrejme, má to mať nejakú tú hornú hranicu, pretože áno, ten pojem pranie špinavých peňazí, resp. vôbec teda existencia nejakých špinavých peňazí, nejakého zločinu, samozrejme, tu je, takže aj tá horná hranica má nejaký zmysel. Ja si myslím, že aj to sa zhodneme. Áno, debata je na tom, že aká, aká by mala byť vysoká.
No kolega Peťo Kremský povedal, že tento zákon, že obmedzenie hotovosti je teda jedným z základných parametrov na boj so špinavými peniazmi a že teda veľmi dobre funguje. No poďme sa na toto pozrieť bližšie. Samozrejme, hovorím, nejaká tá hranica horná, O. K., aj keď sú do dnes krajiny, ktoré žiadnu nemajú, ale dobre, sme Slovensko. No ale teraz že funguje to? A je to základný parameter alebo základný nástroj?
No ja poviem, že takto jednoduché to nie je, pretože tento zákon máme posledné tri roky vypnutý. Práve kvôli tej mimoriadnej situácii, o ktorej sa tu bavíme, tento zákon teda vlastne nie je uplatňovaný, čiže reálne dnes je Slovensko v situácii, kde nie je žiadna horná hranica na používanie hotovosti. Čiže asi by to teda malo znamenať, že keď po pár rokoch, alebo nie že pár rokoch, zákon vznikol v roku 2012, vypnutý bol v 2020., takže po 8 rokoch funkčnosti by tie tri roky mali teda priniesť akoby zhoršenie situácie, a teda možno by teda mali pomôcť tomu zločinu. No ale keď sa pozrieme, aká... ako tá situácia vyzerá, takže výber daní ide jasne hore, samozrejme, inflácia, môže sa povedať, že kvôli tomu, aj kvôli tomu, ale nielen kvôli tomu, pretože sa aj znižuje a výrazne sa znižuje daňová medzera, dostávame sa dokonca už na priemer Európskej únie, za čo patrí veľká pochvala Finančnej správe, a tu teda treba povedať, že napriek neexistencii uplatňovania zákona tri roky sa to nijak neukazuje na tom, že by sa tá situácia zhoršovala. No keď nič iné, znamená to aspoň to, že jednoducho takto jednoduché to nie je. Že, samozrejme, má tu byť Finančná správa aj jej ozbrojená zložka a jednoducho majú robiť svoju prácu a majú naháňať tých, ktorí ten zákon porušujú.
K čomu smerujem? Smerujem k tomu, že aj história nás učila, proste kolektívna vina nikdy proste k ničomu dobrému nesmerovala. A všetky tieto takéto zákony, ktoré a už bolo teda 15-, teraz to stiahnime na 10-, Európska únie za chvíľku povie 7-, potom niekoho napadne 5-tisíc, niekoho to napadne zrušiť úplne. To všetko smeruje k akejsi kolektívnej vine každého. Ty si si dovolil držať 10-tisíc euro v hotovosti, ty si korupčník, alebo teda perieš špinavé peniaze. Toto vôbec nie je dobrý prístup.
Máme tu Finančnú správu, máme tu políciu, máme tu orgány činné v trestnom konaní, máme tu tajné služby, proste kto robí korupciu, kto robí podvody, kto robí zločin, proste sú zložky v tejto spoločnosti, ktoré ich majú naháňať. Tých, ktorí robia zle, nezákonne. Naopak, tých slušných ľudí proste by sme mali čo najmenej otravovať zbytočnými reštrikciami, zbytočnými obmedzeniami, zbytočnými zákazmi. Toto by sme tak nejak mali mať stále na pamäti a to je ten môj postoj teda k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu kolegu Petra Kremského.
Ja len zopakujem, že teda budeme hlasovať o každom jednom, o to prosím aj ja pána, pána spravodajcu. No jednoducho nesúhlasím, samozrejme, s týmto prvým bodom, pretože potom je také zasa jedno dobré pravidlo, že ak máme vstúpiť do zákona a zhoršiť situáciu človeka, v tomto prípade tých fyzických osôb, ktorí mali hranicu 15-tisíc a znižujú na 10-, tak to jednoducho nerobme. Proste zmyslom tohto zákona, tak ako sme ho s kolegom Jankom Oravcom predkladali, bolo zjednodušiť situáciu podnikateľom. Vyrovnať to na tých 15, zjednodušiť to, ak sa to má znížiť na 10, je to absolútne neakceptovateľné, zasa ďalší absolútne zbytočný zásah do práv ľudí, ktorý ani nie je nijak odôvodnený. Ja súhlasím, že by sa to možno ťažko odôvodňovalo, no ale tak keď sa to ťažko odôvodňuje, tak do toho nerýpme. Proste je to zbytočné zníženie, zníženie tej výšky. Veď si zoberme, keď v roku 2012 zákonodarca povedal 15-, ja si myslím, že ten zákon funguje, teraz dokonca fungujeme tri roky bez toho, nie je žiadne opodstatnenie, aby sme to išli znižovať. Nebavme sa o tom aká bola inflácia, že tá suma z toho ’12., tých 15-tisíc dneska v žiadnom prípade nie je 15-tisíc, čiže skôr by sme sa mohli baviť o tom, že či ju zvýšiť, a to sme si ale povedali, že nechajme ju tak, lebo povedzme zasa je tu aj ten argument, že sa prechádza stále viacej do nejakého bezhotovostného platenia, ale jednoducho znižovať ju nie je v žiadnom prípade dobrý nápad. Takže to naše stanovisko k tomu prvému bodu je jednoducho, poprosím kolegov poslancov, keby sme teda túto časť neschválili. Tých 15-tisíc je správna suma. Toľko asi k prvému bodu.
No, čo sa týka druhého bodu, ja to hovorím mesiace, až, až možno rok, mimoriadna situácia, a teraz či už v súvislosti s covidom, alebo aj v súvislosti s vojnou, s vojenským konfliktom na Ukrajine, je po týchto dlhých mesiacoch úplne, úplne zbytočná a dávno mala byť zrušená. Myslím si, že aj včera či predvčerom sme aj my znovu ako strana SaS-ka vytvorili aktivitu a robíme teda všetko pre to, aby sa skutočne tá mimoriadna situácia už zrušila. Nemá žiadne opodstatnenie. Aj WHO už vlastne zrušila, oni to volajú, myslím, nejak inak, nie presne mimoriadna situácia, ale jednoducho covid pandémia je za nami, nemáme žiadny dôvod na mimoriadnu situáciu.
To má, samozrejme, nejaké ďalšie následky, lebo to zasa niečo umožňuje, takže preto by bolo dobré aj tú mimoriadnu situáciu zrušiť. A teraz ideálne, samozrejme, by to bolo vláda, vládou, vláda vyhlasuje, vláda ruší mimoriadnu situáciu, proste nie sme v Afrike, aby sme tu fakt tri roky v kuse mali mimoriadnu situáciu, takže to by bolo ideálne, snažíme sa, vyzvali sme novú vládu, uvidíme.
Zároveň preto - a smerujem k tomu, že druhý bod zasa hovorím -, že vieme podporiť a koniec koncov ten pokus tu už bol, aby sa vlastne z tohto zákona vyňalo to, že sa týka vlastne aj mimoriadnej situácie, takže toto, toto je, je dobrý návrh a dá sa podporiť. Ideálne riešenie, poviem zas, aby bolo, keby vláda to vláda zrušila. Prečo? Ono môže byť mimoriadna situácia, ktorá môže mať dosah na hotovosť. Ak bude mimoriadna situácia v súvislosti, teraz že preháňam, s nedostatkom elektriny a nebude elektrina, no tak potom ťažko budú fungovať proste bezhotovostné prevody, takže ideálne riešenie nie je to z toho zákona dávať preč, ono to tam bolo roky a nejaký zmysel to malo. Správne by to malo fungovať s tou mimoriadnou situáciou, že mala by byť vyhlasovaná vtedy, kedy, kedy proste má zmysel a zrušená vtedy, keď už zmysel nemá. Ale dobre. Budiš.
Druhý bod je v tomto prípade akoby podporiteľný a vieme, vieme ho podporiť aj my.
Čo sa týka, čo sa týka tých dražieb, myslím si, že je, je to určite jedna z možností kde môžu prichádzať k veciam, ako hovoril kolega Kremský, takže, takže určitý zmysel, určitý zmysel toto dáva.
Toľko, toľko všeobecne, fakt prosím, majme, majme na pamäti to, že neuberajme ľuďom práva. Je to takým nejakým modernou dobou, ja neviem, čím to bude, že či už Európska únia, alebo aj my tu proste zákonodarci stále, stále sa proste niečo šponuje, stále sa niekde vytvorí nová regulácia, stále sa niekde kúsok slobody ureže, stále sa proste niečo sprísni.
O slobodu sa veľmi ľahko prichádza, ale veľmi ťažko sa získava naspäť. Prosím, aj toto je také to malé urezanie, urezanie toho, toho kúska slobody, ak by sme znížili z tých 15 na 10, čiže cieľom zákona to bolo zvýšiť na 15 pre podnikateľov či už právnické osoby alebo fyzické, prosím, nepoďme do cesty, že by sme to znižovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže máme prvé čítanie za sebou, ja len veľmi rýchlo. Cieľom tohto jednoduchého dvojriadkového predloženého návrhu je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15-tisíc euro bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu. Súčasne, súčasne platná právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc euro pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov.
Takisto veľmi jednoducho prečo. Veď máme tu, máme tu infláciu, dlho sa to nemenilo, ja viem, že snahy Európskej únie sú práve opačné, znižovať používanie hotovosti, ale úplne prirodzené je tých 5-tisíc euro, ktorá je nedostatočná suma, nízka suma, dať na tých pätnásť a veľmi jednoducho, bude to, bude to rovnaká suma, bude to jednoduchšie a myslím si, že toto by mohol byť bezrozporný návrh.
Pekne poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.