Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, znovu sa venujeme téme kryptomien, investovania a sporenia. O zníženie daní a odvodov v tejto oblasti sme sa neúspešne snažili už v minulosti a prvou dobrou správou dneška je, že tentokrát sa ku nám pridali aj ďalší poslaneckí kolegovia a návrh zákona tentokrát predkladá jedenásť poslancov z viacerých politických strán.
Cieľom návrhu zákona je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote. Návrh si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia či pripravovaného európskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok. Asi najlepšie predstavím potrebu zmeny, keď poukážem a popíšem aktuálny stav.
Legislatíva na Slovensku je v súčasnosti nastavená tak, že pôsobí nepriaznivo na rozvoj kryptomien a technológie blockchainu, ako aj na výber daní. V skutočnosti patríme ku krajinám s najhoršie nastavenou daňovo-odvodovou legislatívou na svete v tejto oblasti. Súčasný stav bráni rozvoju tohto odvetvia, využívaniu nových technologických možností občanmi. Podporuje odliv mozgov, pričom, a to je z toho pohľadu finančného najhoršie, reálny výber daní je veľmi nízky, a to nie je v súlade s tým, že všetci chceme, aby Slovensko bolo modernou a vyspelou krajinou. Na Slovensku máme veľké množstvo talentov v tejto oblasti, avšak kvôli drakonickej legislatíve odchádzajú do zahraničia a zakladajú svoje firmy a projekty práve tam. Predložené ná... nám... nami predložený návrh má potenciál situáciu otočiť a spraviť zo Slovenska technologické a investičné centrum blockchainovej technológie v európskom meradle a zároveň, a to ja budem stále pripomínať, aj zvýšiť reálny výber daní a tak pomôcť aj verejným financiám.
Súčasná daňovo-odvodová legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku už dlhší čas ostro diskutovanou témou. Za posledných päť rokov stúpol záujem Slovákov o kryptomeny zásadným spôsobom. Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2021 viac než 84 % respondentov toho prieskumu pozná kryptomeny alebo bitcoin a z nich až polovica si myslí, že sa jedná o budúcnosť online platieb a zároveň si tiež myslia, že sa jedná o investičnú príležitosť. Viac než 60 % ľudí nevylučuje nákup a využívanie kryptomeny v blízkej budúcnosti. Prekážkou však je to, že miera daňovo-odvodového a administratívneho zaťaženia je, bohužiaľ, jedna z najhorších na celom svete.
Podľa aktuálne platnej legislatívy je príjem z predaja virtuálnej meny predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a teda je považovaný za zdaniteľný. Pod predaj kryptomeny z pohľadu daňovej povinnosti, ktorý sa zahrnie do základu dane, spadá: predaj virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období, realizácie predaja tejto virtuálnej meny, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu a takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za poskytnuté, poskytnutie služby. Ak si človek kúpi kryptomeny, musí rozlišovať, či ich bude kupovať ako fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V každom z týchto prípadov však platí, že príjmy z predaja kryptomien podliehajú zdaneniu. Pre ilustráciu použijem najbežnejší príklad.
V súčasnej situácii fyzická osoba – nepodnikateľ platí daň vo výške 19 % alebo 25 %, v závislosti od jeho, od jej ročného príjmu, a k tomu ešte v oboch prípadoch platí zdravotný odvod vo výške 14 %. V praxi to znamená, že najnižšia sadzba, ktorú bežná fyzická osoba zaplatí štátu vo forme dane a odvodov z rozdielu medzi obstarávacou, nákupnou a reálnou predajnou cenou kryptomeny je 33 %. Možno úplne najlepšie to ukáže nejaký konkrétny príklad, predstavme si to zjednodušene na modelovom príklade. Človek kúpil päť bitcoinov pri vstupnej nákupnej cene, povedzme, 2-tisíc euro za jeden bitcoin, po nejakom čase, keď sa jeden bitcoin zobchodoval za 3-tisíc euro, sa rozhodol, že tie tri bitcoiny predá, náklady na obstaranie boli teda trikrát po 2-tisíc, čo je 6-tisíc euro. Príjmy z predaja mala takáto fyzická osoba teda tri krát 3-tisíc, čo je 9-tisíc euro, a zdaniteľný príjem z predaja kryptomien, teda príjmy mínus náklady sa rovná 9-tisíc mínus 6-tisíc, čiže 3-tisíc euro. Človek teda v tom prvom kroku zarobil 3-tisíc euro. No a teraz fyzická osoba je povinná túto sumu zdaniť sadzbou 19 %, ak teda jej príjem je nižší ako tých 30, necelých 38-tisíc, alebo ak viac, tak dokonca 25 % a tiež teda je povinná zaplatiť spomínaný odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 %. Zo zisku tak zaplatí štátu na daniach a zdravotnom odvode minimálne 990 euro, čiže je to minimálne tretina toho pôvodného príjmu, ktorý mal. Ja si myslím, že aj z tohto príjmu je jasné, prečo ale teda že na Slovensku takmer nikto kryptomeny nezdaňuje. Štát ani nevie presne vyčísliť, koľko má výnos zo zdaňovania kryptomien. Ja si to dovolím povedať jasne, štát má zo zdaňovania kryptomien jednu veľkú nulu.
Máme, takže, kolegyne, kolegovia, máme čarovnú situáciu momentálne, že máme možnosť znížiť daňové zaťaženie, ale bez výpadkov príjmov štátneho rozpočtu. Proste aktuálne príjmy sú takmer nulové, no a výpadok z nuly je nula. Ak nastavíme zmysluplné daňové podmienky, stane sa presný opak dnešného stavu, ľudia začnú kryptomeny priznávať, ľudia ich začnú aj zdaňovať a verejné financie by tak namiesto nuly mohli zaknihovať nejakú pozitívnu hodnotu.
Naším návrhom zníženia daňovo-odvodového zaťaženia by sa z predmetu dane z príjmov vyňali príjmy získané pri výmene virtuálnych mien za tovar, službu či inú virtuálnu menu. Predmetom dane zostane príjem z prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo teda výmena virtuálnej meny za takzvaný stablecoin. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nákupu sa bude príjem zdaňovať sadzbou vo výške len 7 %. V prípade predaja do jedného roka alebo výmeny za stablecoin by sa príjmy zahrnuli do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. Okrem toho novelizáciou zákona o zdravotnom poistení, ktorá je teda tiež súčasťou tohto nášho návrhu, by sa, by navyše oslobodila fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov za zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnych mien, ak digitálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku.
No a poďme si povedať teda pár tých výhod nižšej dane a nižších odvodov. Zníženie daní, ako aj zrušenie odvodov z príjmov súvisiacich s kryptomenami so sebou jednoznačne prináša množstvo výhod, ktoré podporujú investičný a technologický potenciál kryptomien. Takže podpora investovania v prvom rade. Nižšie dane a odvody môžu mať pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov, tak ako už v úvodnej reči povedal aj kolega Peťo Cmorej. Mnoho fyzických, ale aj právnických osôb v súčasnej situácii neinvestuje do kryptomien práve z dôvodu vysokých daní. Úprava legislatívy by v tomto smere pomohla podporiť investičný potenciál Slovákov v oblasti aj teda dlhodobého sporenia, či už na dôchodok alebo za účelom budúcej spotreby. Vyšší výber daní, už spomínané, dnešný výber je veľmi blízky nule, takže v súčasnej situácii, ak si kúpite tovary alebo služby prostredníctvom kryptomien, je nutné zaplatiť okrem dépeháčky ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru. To, samozrejme, odrádza množstvo vlastníkov kryptomien od používania týchto aktív na nákupy. To, samozrejme, oberá podnikateľov o príjmy z predaja. Zároveň to ovplyvňuje štátny rozpočet, keďže si človek takto tovar nekúpi a do štátneho rozpočtu nepríde daň z pridanej hodnoty. Z vyňatia kurzových ziskov získaných pri výmene digitálnych mien za tovar môže s určitosťou profitovať aj samotný štát, a to aj vo forme vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty.
Spomínal som, že nám teda unikajú mladé talenty, takže ak tú situáciu zlepšíme, tak my vieme práve naopak prilákať mozgy a vytvoriť nové pracovné miesta. Úprava legislatívy by mohla teda do podnikateľského prostredia priniesť nové firmy a nových vývojárov zo sektora kryptomien alebo teda samotného blockchainu. Momentálne tieto firmy, ako aj vývojári hľadajú svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zároveň zdaňuje v zdravej, rozumnej miere. Úprava legislatívy by tak štátu mohla priniesť nové príležitosť... nové podnikateľské príležitosti, viac pracovných miest, a tým pádom aj vyššie príjmy z daň... z dane z príjmov. Ale hlavne by sme mohli zastaviť únik mladých, schopných, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí by to svoje šťastie, podnikateľské, mohli skúšať na Slovensku, z čoho by profitovali aj oni a aj naša malá krajina.
Čo sa týka daňovej rezidencie, mnoho fyzických osôb zo Slovenska sa práve kvôli vysokým daniam a odvodom rozhodlo zmeniť svoju daňovú rezidenciu, pretože jednoducho nie sú ochotní platiť neúmerné množstvo zo svojich ziskov v prospech štátu. Zdravé zníženie tejto záťaže by ich mohlo prilákať naspäť, čo by zasa mohlo mať pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu. Celkový efekt prilákania fyzických osôb s vysokými ziskami z kryptomien na Slovensko a podpora použitia kryptomien aj na nákupy tovarov a služieb by značným spôsobom mohla zvýšiť agregátny dopyt a priniesla by potrebnú stimuláciu ekonomiky v týchto náročných časoch a takú prirodzenú stimuláciu.
Ako je to teda s negatívnym dopadom vysokých sadzieb? Ako som pred chvíľou povedal, v našich slovenských podmienkach je to čistá nula. Ale všeobecne ekonomická teória nás totiž učí o takzvanej Lafferovej krivke. Táto krivka vyjadruje hypotetickú závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine, no a podľa tejto krivky majú vysoké dane negatívny dopad, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik či už finančného alebo ľudského kapitálu krajiny. Zasa jednoducho povedané, v žiadnom prípade nefunguje, čím väčší, čím vyššia daň, čím vyššie daňové zaťaženie, tým vyššie zisky z tejto dane pre štát a tým fungujúcejšia krajina. Nie. Je nejaká rozumná hodnota, za ktorú sú veci už len horšie a horšie.
Aj v tomto prípade teda platí, že vysoká daňová sadzba v tomto konkrétnom ponímaní, teda daň plus zdravotný odvod, má od určitého bodu negatívny prínos pre štát, pretože vysoké dane spôsobujú pokles daňových príjmov a rast daňových únikov spolu s únikom, s odlivom kapitálu do daňových rajov. Už sa len opakujem, vyššia daňová sadzba a zrušenie zdravotného odvodu v konečnom dôsledku zvýši výber daní z kryptomien, čo zvýši príjmy do štátneho rozpočtu. My potrebujeme, aby na Slovensko prichádzali investície, prichádzali ľudia, prichádzali s ich schopnosťami, nie aby od nás odchádzali. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia z príjmov z kryptomien má množstvo výhod, ktoré môžu mať pozitívny vplyv nielen pre vlastníkov kryptomien, ale teda aj pre samotný štát a štátny rozpočet.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu. Samozrejme, ak sa dostaneme do druhého čítania, sme v druhom čítaní pripravení počúvať podnety, zlepšenia, spresnenia a na nich teda popracovať tak, aby sme boli schopní zákon prijať aj celkovo, finálne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
