Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktoré sa konalo 21. júna 2023. Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedníčky Výboru Národnej rady pre európske záležitosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 38 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 38 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedníčky výboru pre európske záležitosti všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Overovatelia zistili, že Národná rada nebola uznášaniaschopná. Národná rada pristúpi k opätovnému hlasovaniu, ktorého termín bude určený. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem pánom kolegom Suskom. Ja si myslím, že veď áno, rozumeli sme sa, pochopili sme sa, len som to hovoril v predchádzajúcom vystúpení. Ak sa bude uplatňovať regulácia cien, hej, tak je, takto. Ak sa nebude uplatňovať, tak je to len zbytočný zákon, hej? Ak sa uplatňovať bude, tak je aj škodlivý, hej? Takže toto je ten postoj k tomu.
No, pán kolega Takáč, ja sa teda obávam, že v tomto, v tej analýze sa vkladajú príliš veľké nádeje do DMCH.
Ešte raz aj k pánovi Faičovi. Existuje analýza takáto aj od NBS, treba si pozrieť, ale každopádne, zasa, ja som to v tom, v tom vystúpení rozdeľoval. Prvé tie veci, ktoré som hovoril, to bolo, ak sa reguluje marža alebo prirážka, hej? A to, to druhé, proste tá maďarská cesta je, áno, je pri regulácii ceny, hej? Čiže toto som tam ja jasne povedal. Ale súhlasím s pánom Takáčom v tom, že áno, máme tu aj ešte nebezpečnejší a horší zákon z dielne SMER-u v tejto oblasti regulácií, takže toto súhlasím (reakcia z pléna), pardon, HLAS-u, HLAS-u, chlapi, HLAS-u, pardon, pardon, HLAS-u.
No čo sa týka, pán kolega Kamenický, no ako tá diskusia je fajn v tom, že teda hľadáme tie riešenia. No možno, možno sám Kamenický hovorí, že teda problém je vo výške dotácií. Áno, že sú teda možno v tom Rakúsku vyššie, ja neviem, možno sú. Ale potom nerozumiem, že ako to tou reguláciou to vyriešime. No proste tú výšku dotácií týmto zákonom nevyriešime, hej? Takže toto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa nechal informovať, samozrejme, o výsledkoch. Hovorím, že počul som trošku iné, než to, čo tu počúvam, ale áno, oceňujem, že stretnutia boli.
Ale chcem sa trošku venovať takým tým konkrétnym tým následkom, čo sa stane, hej, ak sa teda budeme baviť o regulácii. Takže zoberme si, že ak by sa teda rozhodol predkladateľ ísť do, alebo už potom ministerstvo, do, do regulácií buď teda marže alebo prirážky, no tak sa pozrime napríklad na pekárov, čo sa stane. No stane sa to, že zlacnie dopekané zahraničné pečivo, pretože na ňom majú vyššiu prirážku. Hej, ak bude regulovaná prirážka, má ju vyššiu, ako je regulovaná, bude musieť, bude musieť proste klesnúť. No čo budú robiť? Budú žiadať zlacnenie pečiva od pekárov, aby teda bolo, bol konkurenčný, konkurencie schopné na pulte.
No a teraz tá realita je to, čo som hovoril aj predtým. Samozrejme, tí malí pekári toho sotva budú schopní, no tak sa tie reťazce sústredia na tých veľkých. No a niektoré položky môžu byť nerentabilné, tak ich vypustia, vypustia a môže byť teda zúženie sortimentu. Ten celkový výsledok, malá pekáreň je väčšinou slovenská pekáreň, veľká je väčšinou nejaká nadnárodná, čiže príde tu k tomu, že to, to postavenie slovenských pekárov bude nižšie. No už následne bude aj nižšie postavenie alebo slabšie postavenie dodávateľov múky do, do slovenských pekární, lebo našťastie pečú zo slovenskej múky, väčšinou. Takže to je jeden dôsledok.
Mlieko, tam je situácia iná. Na mlieko a mliečne výrobky teda zvykne byť nízka prirážka a teda tam sa buď stane to, že teda buď zdražie mlieko a mliečne výrobky, hej, alebo teda nahradia tieto, tieto produkty lacnejšou produkciou zo zahraničia. A automaticky si teda zvýšia výnos tak, že jednoducho cena zostane plus-mínus rovnaká, ale nakúpia lacnejší produkt. Bohužiaľ, zasa namiesto slovenských dodávateľov mlieka to budú zahraniční. Takže chystajme zákon na podporu, na podporu slovenských, slovenských producentov.
Hydina, 70 % hydiny sa predáva cez predajné akcie. Tam má, tam zvyknú mať aj reťazce prirážku blízku nule, to znamená, že čo sa stane? Tak buď zdražia akcie, aby zabezpečili výnos, alebo budú do akcií dávať poľskú alebo českú hydinu, ktorá je v nákupe lacnejšia a tým si dokážu zabezpečiť výnos. Zasa budú mať problém slovenskí hydinári.
Pri vajciach platí to isté. Už to nebudem opakovať, proste stane sa to, že slovenské vajíčka budú nahradené lacnejšími zo zahraničia.
Ako je to pri bravčovom mäse? Tam sme, bohužiaľ, už dnes v zlej situácii. Asi 90 % mäsa je zo zahraničnej produkcie a asi 80 % všetkého mäsa, ktoré sa predá, sa predá v akcii. Takže tam budú musieť dvíhať cenu, akcie (rečník si odkašľal), pardon, pre sociálne odkázaných ľudí, no pretože tých zvyšných 20 %, tam sa cena bude musieť znížiť, lebo to sa predáva s vyššou maržou, pretože to kupujú tí ľudia, ktorým teda, nepozerajú na cenu, kupujú to, čo potrebujú. Takže tam tá znížená marža vlastne spôsobí to, že bude drahšie to mäso práve pre tých chudobnejších, že bude drahšia tá akcia, hej? Tuto už slovenský, slovenský výrobca, bohužiaľ, nebude tratiť, lebo už slovenskí výrobcovia v podstate nie sú. Takže to, to je ďalší fakt.
No ak by sa išlo cenou regulá... cestou regulácie ceny, to je, by som povedal, že ešte, ešte problematickejšie, to je maďarská cesta, môže kolega Kamenický hovoriť, že nie, to je maďarská cesta. Znamenalo by to výrazné zdraženie neregulovaných položiek, okamžitý odklon na lacnejšiu zahraničnú produkciu, aby sa minimalizovali straty. Čo to znamená? Z dlhodobého pohľadu to znamená nedostatok regulovaného produktu presne ako v Maďarsku, ten maďarský príklad fakt je dobré si pozrieť. Maďarskí obchodníci po dlhom čase začali kupovať hydinu a vajcia z Poľska, pretože maďarská hydina sa im neoplatila. V Maďarsku aj samotní producenti sú proti regulácii, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, ešte raz opakujem, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, že za vysokú infláciu je zodpovedná aj regulácia cien.
No. Takže toto sú, toto sú tie skutočné dôsledky a ja len upozorňujem, veď však rozhodne plénum, samozrejme, ja len upozorňujem, k čomu smerujeme, ak sa tento zákon proste prijme. Skutočne smerujeme k ďalším a väčším problémom, hlavne na strane slovenských dodávateľov do tých potravín. A to už je zasa to, že tá konkurencia je nižšia, znamená to potom už zasa vyššie ceny.
Ale poslednú vec. Viete, aj tu tá rozprava sa nesie v tom, všetci chcú len rozdeľovať koláč. Aj dnes keď sa pozrieme, tak tá debata sa niesla v tom, že či teda je dostatočná podpora z EÚ do potravinárstva, alebo teda či zo štátneho rozpočtu. Takisto tu bola, bola debata o nových povinnostiach pre štát, MF kontrola cien, SOI-ka kontrola dodržiavania. To sú zasa len ďalšie náklady, zasa musíte viacej ten koláč rozdeliť. To isté aj pre ekonomiku. Tie náklady regulácie budú, budú mať, určite budú mať. Zasa proste, furt je to o tom existujúcom koláči, o jeho rozdeľovaní. Úplne nám vypadla, či pri tomto, pri tejto diskusii, alebo aj vôbec na tejto schôdzi nám vypadáva debata o tom, ako ten koláč zväčšiť, pretože to je, to je tá cesta. Proste my musíme hľadať, ako vlastne zabezpečiť ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšil. To Rakúsko má raz tak, proste raz tak silnú ekonomiku. Tam je ten, ten možný posun Slovenska, aby sme to tu celé zvládali.
Ak bude ekonomika väčšia, budú, samozrejme, profitovať zamestnávatelia, zamestnanci, podnikatelia, aj štát. Proste toto je tá cesta.
No a, bohužiaľ, fakt, že tento zákon nemá teda žiadny potenciál zvýšiť ekonomický rast, alebo tieto všetky tri zákony nemajú ho priestor zvýšiť, bohužiaľ, ani väčšina, drvivá väčšina zákonov na tejto schôdzi a toto, toto by sme si mali uvedomiť proste, ten ekonomický rast a istota ekonomického rastu, to by bolo to, čo pomôže Slovensku.
To je naša cesta. Týmto smerom pozerajme!
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz za seba ďakujem za korektnú diskusiu všetkým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Budem len veľmi stručný.
No takto. Ono, kolega, kolega Laci, každý ten kontrolný orgán, ktorého sa spýtaš, samozrejme, má pocit, že je veľmi dôležitý a že je veľmi účinný a to bé je, samozrejme, hneď, že ak ho posilníš a dáš mu ešte viacej zamestnancov a prostriedkov, tak bude ešte silnejší a ešte účinnejší, a ešte lepšie si tú svoju úlohu bude plniť. Samozrejme, do nejakej miery kontrolné orgány treba, ale tiež je tam nejaká, nejaká krivka, že kde je to účinné a kedy to už viac škodí, ako pomáha. To je jedna vec.
No druhá vec je možno, možno tá, že však okej proste, samozrejme, analýzy majú už nejaký význam vždy, dáta majú silu, to o tom, samozrejme, to budem ja prvý, kto hovorí. Možno ma trošku mrzí, že neviem, či, či vieš, Laci, že aj Národná banka spracovala presne takúto nejakú analýzu, že ako to, ako to celé vyzerá, hej, kde sú aké marže, či už teda v tej prvovýrobe u poľnohos... pôdohospodárov alebo teda u predajcov. Takže možno toto dávam do pozornosti, že už takáto analýza je, teda robila ju Národná banka. Ak to bude robiť ešte ministerstvo financií, tak aby sme zasa neprodukovali dve analýzy s dvomi sadami analytikov a teraz otázka, či aspoň s rovnakými výsledkami. Čiže zasa, ja stále hovorím, samozrejme, všet... ten štát má nejaký zmysel. To nie je, ako nám hovoríte, že chceme zrušiť štát. Hovoríme o nejakej rozumnej veľkosti štátu, aby reguloval to, čo dáva zmysel a aby sa štát nemotal do toho, kde ten trh a, a vôbec akože súkromný sektor funguje ďaleko lepšie a hlavne efektívnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega pán Blanár, ďakujem za vaše vystúpenie. No dobre, tak ja sa spýtam takto, že rozumiem, a to sme si tu už povedali aj predtým aj s pánom Muňkom, že áno, aj v tom Rakúsku častokrát tie potraviny sú lacnejšie ako na Slovensku. Súhlas, je to tak, áno. A ešte aj kvalitnejšie možno. Ale teda a je zanalyzované, že prečo to je, tak tí Rakúšania teda majú cenovú reguláciu? Lebo chceme sa teda dostať k tomu, aby boli tie potraviny lacnejšie a teda tak skopírujme to, čo tam je. Možno to bude to, že teda je väčšia podpora, hej? Možno, možno je to väčšia konkurencia. Možno je to menšia byrokracia. Ale zjavne tí Rakúšania nemajú tie ceny nižšie, lebo majú lepšiu reguláciu, hej? Toto ja sa snažím povedať, páni. Nieže ten problém tu nemáme, ale že chcete dosiahnuť to, čo Rakúsko, ale robíte to inak, ako to Rakúsko, nie dobre.
No a keď už teda k tej regulácii, regulácii hovorím, no už sme tu mali systém, ktorý externe štátne určoval cenu v podstate všetkého, niekto to volal komunizmus, niekto to volal socializmus, no ale celý ten systém skončil práve ani nie na ideológii, ale hlavne na tom, že sa ekonomicky vyčerpal, že to jednoducho nefungovalo, že tie, tie nerovnováhy vnútorné aj vonkajšie boli stále väčšie a väčšie a jednoducho, že to, že to nevedelo tak fungovať. A potom vlastne ten vývoj bol vidieť úplne v tých osemdesiate a deväťdesiatom, v deväťdesiatom prvom, že sa proste ceny, ceny vyrovnávali tej, tej trhovej realite a niekde to skákalo proste v desiatkach, možno v stovkách percent, hej? Že tak to bolo celé pokrivené. Proste voči tomu trhu sa, sa nedá akoby vyhrať takýmito štátnymi zásahmi.
Ale ešte raz teda, pýtam sa pána Blanára, že ako to teda Rakúšania dosahujú tie nižšie ceny? To je dôležité. Ako?

Ďakujem pekne kolegom za všetky pripomienky. Skúsim reagovať. Začnem k tomu listu.
Myslím si, že pán kolega Takáč si to všimol. Ja som to uviedol. Zďaleka ten list neberiem na tieto tri, hej? Áno, patrí to na celú tú smršť, ktorá tu je. Áno, aj zo strán a ešte viacej zo strán vládnej koalície, bývalej. Absolútne súhlasím. Ja som ten list pojal tak, že ale aj tieto tri zákony spĺňajú proste všetko to, čo tam je. Prinášajú novú byrokraciu, prinášajú nové povinnosti. Vo finálne, vo finálne aj tak nepomôžu. Čiže takto som to bral. Zďaleka nie, prosím, a nehovoril som to, jasne som to avizoval, že nielen, len na, na teraz návrh, návrh SMER-u.
Čo sa týka pána Suska, no mám tam jeden príklad. Keď sme v kilečku zrušili vlastne to, to, tie cenové kalkulácie, ich uchovávanie, to nie je o uchovávaní, ony ich tie firmy, samozrejme, stále majú, len tým pádom ich nemohla SOI-ka kontrolovať a bolo to mínus sto kontrolórov. Tí odišli. No teraz budú musieť prísť. Tak to je akože to zvyšovanie byrokracie v praxi.
Skúsim pána kolegu Karahutu. Jasné, Jaro, čo sa týka, ja nehovorím, že štát má úplne zmiznúť. To, to som nepovedal. Štát už dnes má veľmi silný regulačný rámec. A tá debata je o tom, že by mal byť skôr nižší a len tam, kde je to zmysluplné. Prosím, nechytať za slová, že teraz akože chcem vyradiť štát úplne. Nie. Proste tá správna veľkosť štátu nejaká.
No potom, čo sa týka, že či sa dáva veľa alebo málo. No v tohtoročnom rozpočte je možno takmer 5 miliárd rôznych dotácií. Takmer 5 % hrubého domáceho produktu alebo 4,5 je dané na rôzne pomoci. (Reakcia z pléna.) Ja viem, však to chcem povedať, že áno, zjavne možno nie na potravinárov. No každopádne štát na to dávame strašne veľa a možno to nejde správne. Súhlasím. A len aby sme vnímali, 8 miliárd je tohtoročný deficit. To si musíme požičať a to vo finálne budú ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim, samozrejme, verím, že ako zvyknem, konštruktívne. Áno, mám iný názor, ale budem sa snažiť konštruktívne.
No v prvom rade ja rešpektujem postoj kolegov zo strany SMER, rešpektujem to, že ich, ich videnie sveta je, že štát má byť silný a že teda má čo najviac vstupovať do vôbec toho vývoja a snažiť sa ho teda regulovať, prípadne negatívnemu vývoju cien brániť. Skutočne je to, je to videnie sveta, sociálno-demokratické, je to, je to postoj, okej.
Rovnako sa teda tiež uchádzam o rešpekt toho nášho postoja, fakt pravicovej a liberálnej časti spektra. Jednoducho my to, my to vidíme inak. No vidíme a vnímame to tak, že práve trh a konkurencia prinesú najlepšie podmienky pre spotrebiteľov. Jednoducho som presvedčený, že úloha štátu nie je všetko regulovať, úloha štátu je jednoducho podporovať konkurenciu, vytvárať podmienky na trhu, aby každý reťazec, každý potravinár celého sveta mal tú ochotu na našom trhu pôsobiť a zároveň áno, úlohou štátu je, aby pomáhal tým najzraniteľnejším, pomáhal tým, ktorí sa dostali do problémov. Čiže toto je v podstate vyjadrenie aj, aj názvu našej strany - Sloboda, nechať proste tú slobodnú čo najvoľnejšiu konkurenciu a profitovať z toho a zároveň - Solidarita, áno, zopakujem to, jednoznačne pomáhať či už teda sociálnym systémom alebo ozaj možno aj priamo potravinovou pomocou tým, ktorí sa dostali do existenčných problémov.
Čo sa týka rozpravy, mal by som teda sa vyjadrovať ku jednotlivým konkrétnostiam, prípadne k pozmeňujúcemu návrhu. Neurobím to. Poviem prečo. Pretože ten môj postoj vlastne k týmto obom návrhom je ten, že najlepšie riešenie by bolo ich neprijať, odmietnuť a teda, aby sa nestali platnými. Čiže to je vlastne ten postoj, ktorý sa budem snažiť v tejto rozprave obhajovať.
Možno poviem najprv pár slov, že áno, cenové porovnania. No ono z každého toho cenového porovnania s Poľskom, ja neviem, s Českou republikou, častokrát aj s Rakúskom vychádzame drahšie. Áno, ten problém tu skutočne je. Tá potravinová inflácia tu je, spôsobuje to problémy, samozrejme najväčšie tým najzraniteľnejším, ale vnímajú to, samozrejme, aj, aj tie vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, jednoducho tie ceny sú zásadne vyššie, súhlasím. Ale, a to už málokto týchto porovnaní robí, je to, že aké sú tie podmienky, aké sú tie regulačné podmienky, aké je množstvo byrokracie na tom-ktorom trhu a to je to častokrát, čo robí vlastne to Slovensko menej konkurencieschopným alebo nekonkurencieschopným a prečo tu máme vyššie ceny. Lebo jedna vec, už to máme ťažšie tým, že sme z tých okolitých trhov najmenší trh. To znamená, všetky náklady tých reťazcov, potravinárov, prvovýrobcov, no proste celej ekonomiky sa rozkladajú do menšieho množstva obratu produkcie čohokoľvek, ako vo všetkých okolitých krajinách, no ale zároveň ešte my v tej byrokracii sme šampióni v tom, že jednoducho tie slovenské firmy, aj ten rovnaký reťazec pôsobiaci v Česku a Slovensku má na Slovensku viac regulácií, ktoré musí plniť, proste má to jednoducho ťažšie, náročnejšie, musí zamestnať viac zamestnancov, aby splnili všetky byrokratické podmienky a navyše ešte si to viete tieto svoje náklady rozpustiť v polovičnom množstve potencionálneho obratu, ako napríklad v tých Čechách. Takže toto je jedna vec. A to, ako tie podmienky ich konkurenčné alebo vôbec v ekonomike vyzerajú, to je tu naša úloha, to my tu robíme, buď vylepšujeme alebo zhoršujeme, my poslanci Národnej rady.
Ešte jednu vec poviem, akákoľvek regulácia postihne vždy tých, keď sa pozrieme na tých výrobcov alebo teda tých predajcov, postihne vždy tých slabších, pretože tí to budú mať náročnejšie, a hlavne dodávateľov to postihne, viacej slovenských ako zahraničných. Pretože proste, bohužiaľ, je to fakt z dôvodov, ktoré som pred chvíľkou povedal, aj tí naši prvovýrobcovia potravinári sú jednoducho drahší. Slovenská produkcia je drahšia ako to, čo reťazce kupujú zo zahraničia. Verme, že aj kvalitnejšia, budem prvý, kto to bude hovoriť, ale fakt je drahšia. A čím striktnejšie pravidlá regulácie budete vytvárať pre napríklad tie reťazce, tak oni tým viacej sa budú prepínať, aby sa tomu bránili do tej zahraničnej produkcie. Jednoducho ešte poklesne podiel slovenských produktov, ešte poklesne podiel slovenských potravinárov a potom čo? Budeme tu niekedy v septembri, v decembri alebo kedy stáť a rozmýšľať ako zasa, ako ich znova podporiť? Fakt, prosím, toto, toto majme, majme na pamäti.
A ja by som si dovolil, aby tu zaznelo vlastne aj slová tých, ktorých sa to týka. Hneď na začiatok poviem, že netýka sa to len týchto dvoch zákonov, poťažene troch, ktoré tu v tomto momente riešime, týka sa to celého toho legislatívneho chaosu, legislatívnej smršte, ktorú tu v parlamente máme, hovorím zďaleka nie spôsobenú len kolegami zo SMER-u, ale teda krížom cez, cez politické spektrum. Ja by som si teda dovolil prečítať spoločnú výzvu sociálnych partnerov poslancom parlamentu a prezidentke Slovenskej republiky.
Hneď začnem, že málokedy sa sociálni partneri, to znamená aj zamestnávateľské organizácie, aj teda s odborovými organizáciami proste zhodnú, ale teda tu sa im to podarilo, to tiež je na zamyslenie.
Sociálni partneri, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, teda klasická tripartita, žiadajú poslancov Slovenskej republi... Národnej rady Slovenskej republiky, aby zastavili legislatívny chaos. Na aktuálnej schôdzi parlamentu budú totiž poslanci opäť rozhodovať o ďalších návrhoch zákonov so zásadným negatívnym dopadom na podnikateľské prostredie, zamestnancov a slovenské domácnosti. Sociálni partneri navyše upozorňujú, že takmer štvrtina všetkých zákonov prijatá v tomto volebnom období do platnosti prešla mimo štandardného legislatívneho procesu, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Súčasnú situáciu považujú za neudržateľnú a žiadajú nápravu. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, asociácií zamestnávateľských zväzov a združení, asociácií priemyselných zväzov a dopravy, členovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia zamestnancov združených v konfederácii odborových zväzov verejne vyzývajú poslancov Národnej rady a prezidentku Slovenskej republiky, aby zastavili obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a prijímanie návrhov, škodlivých pre túto krajinu. Napriek tomu, že viaceré z navrhovaných opatrení spĺňajú znaky protiústavnosti, sú v rozpore s právom Európskej únie a sú pre podniky a domácnosti, a pre podniky a domácnosti budú v časoch inflačnej a energetickej krízy znamenať ďalšie zásadné zvyšovanie nákladov o vyčíslených dopadoch, prínosoch či rizikách so sociálnymi partnermi, ani tento raz nikto nediskutoval. Na ich schválenie v praxi dokonca postačí, aby za ne hlasovalo menej ako 40 poslancov parlamentu. Takéto konanie považujú sociálni partneri za neprípustné, označujú ho za nezodpovedné voči zamestnávateľom, zamestnancom, samosprávam.
Predkladanie poslaneckých návrhov a závažných, a tu teraz zdôrazním, regulačných opatrení bez riadneho vyčíslenia ich dopadov na obyvateľstvo a podniky či prijímanie zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie za zatvorenými dverami sa podľa sociálnych partnerov v uplynulom období stalo na Slovensku bežnou praxou. Návrhy zákonov sú predkladané bez potrebnej analýzy, čo častokrát spôsobuje opätovne otváranie legislatívy z dôvodu jej nerealizovateľnosti v praxi. Je neprípustné, aby sa domáce podniky a obyvatelia Slovenska donekonečna stávali obeťami populizmu, účelového zavádzania a nástrojov predvolebných kampaní, ktoré priamo negatívne zasahujú do ich rozpočtov a peňaženiek. Takýto stav považujú sociálni partneri za neakceptovateľný. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku, klesá konkurencieschopnosť, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť, na čo v konečnom dôsledku dopláca celá krajina. Poslanci parlamentu budú pritom už v najbližších dňoch rozhodovať o viacerých návrhoch zákonov, ktoré môžu negatívne zasiahnuť do viacerých aktuálne najkrehkejších oblastí v našej krajine, obzvlášť negatívne poznačenými krízami, zdôrazňujú zamestnávatelia, zástupca zamestnávateľov.
Parlament prijíma aj legislatívne normy, ktoré nekompetentne zasahujú do systému sociálneho poistenia, daňovej oblasti či v oblasti školstva. Táto legislatíva je častokrát nevykonateľná a prináša množstvo aplikačných problémov. Práve pre tieto dôvody sociálni partneri verejne apelujú na poslancov parlamentu, aby zastavili prijímanie návrhov zákonov s negatívnym dopadom na hospodárstvo Slovenskej republiky, sociálnu sféru. Zástupca zamestnávateľov, zamestnancov i samospráv zároveň spoločne vysielajú jasný odkaz aj budúcej vládnej garnitúre, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Súčasný stav je neudržateľný, neakceptujeme a nebudeme akceptovať situáciu, aby sme sa o kľúčových legislatívnych zmenách dozvedali z médií, ani aby sme obchádzali jednotlivých poslancov a snažili sme sa ich presvedčiť, prečo by mali či nemali podporiť daný legislatívny návrh. Spoločným cieľom sociálnych partnerov je mať dlhodobo zachovaný systémový, férový prístup k legislatívnemu procesu a spoločne viesť kultivovaný sociálny dialóg za účasti všetkých dotknutých subjektov s cieľom prijímať zákony, ktoré sú v prospech našej krajiny, podnikov i obyvateľstva. Je na čase začať prijímať návrhy zákonov, ktoré sa zakladajú na odbornosti a sú skutočne v prospech našej ekonomiky a životnej úrovne domácností, a to nielen naoko, konštatujú zamestnávatelia, členovia ZMOS-u, zástupcovia zamestnancov združených v KOZ.
Prečo to čítam? Pretože práve aj tieto návrhy, ktoré tu máme, presne spĺňajú proste tú definíciu, ktorú tu bolo, proste tá správa je, nám nepomôže ďalší, druhý, tretí, štvrtý, desiaty, dvadsiaty zákon, ktorý niečo reguluje, ktorý sa tvári, že niekde pomáha, ale vo finále zasa len pridáva ďalšie obmedzenia, povinnosti, náklady všetkým krížom cez ekonomiku. A to, čo aj oni naznačujú, skutočne, že niekedy je menej viac. A preto aj tieto oba návrhy jednoducho prinášajú všetko, prinášajú novú byrokraciu, prinášajú obmedzenia pre predajcov, prinášajú nové náklady, prinášajú nových kontrolórov, prinášajú nových úradníkov, analytikov na ministerstve financií, proste prinášajú všetko to, čo jednoducho vo finále len a len zvýši náklady. A prečo by niečo, čo vo finále len a len zvýši náklady všetkým, štátu aj, aj proste podnikateľom, prečo by to zrovna malo spôsobiť zníženie cien a prečo by z takéhoto niečoho mal profitovať spotrebiteľ? Jednoducho toto tu, toto tu fakt nesedí.
No a teraz je teda otázka, ja som to nezachytil v pozmeňujúcom návrhu, ale že či tá samotná regulácia ako taká bola vyňatá, lebo to je povedzme ten rozdiel, že či ten zákon bude akoby len zbytočný, že teda skutočne zanalyzuje sa všetko, zasadnú rady cenové, pozrie, pozrú sa na to, či teda ako, ako majú, ako majú tie siete, tie svoje cenové, cenové kalkulácie. A dobré bude, bude vyprodukovaných kopu nových dát, kopu nových analýz, kopu nových, ja neviem už čoho, a teda ale nič to neprinesie, alebo teda ak tá samotná regulácia v nejakej miere sa uplatní alebo v nejakom spôsobe sa uplatní, tak jednoducho to bude skutočne, skutočne ešte, ešte aj škodlivé.
Ešte, ešte chvíľku poprosím. Dobre.
Takže toľkoto v tomto momente za mňa. Chcel by som apelovať na plénum, na kolegov, skutočne sa pozrime na veci tak, ako nevytvárať novú byrokraciu. Jedna z tých ciest je v tomto momente proste ten zákon nepodporiť. Skutočne a reálne to hovorím, že to nepomôže, nie preto, že sme pravicoví a liberálni, ale preto, že to je proste normálne že reálny fakt.
A aby som možno povedal aj niečo pozitívne, ja to zopakujem, skutočne tie, tá inflácia špeciálne v potravinách je vysoká, je, a už to treba povedať, že ono to bolo treba riešiť dávnejšie, to súhlasím, súhlasím s kolegom Karahutom, že už sa to chytá zase raz za chvost, hej, a to ešte teda zákon bude od 1. 8. platiť, nejaký nábeh a nejaké riešenia.
Situácia momentálne je tá, že či už celá Európa alebo Slovensko, našťastie máme vrchol inflácie za sebou. A je jedno, či pozeráme celkovú infláciu, jadrovú infláciu, alebo potravinovú infláciu, našťastie všetky tie krivky sa už zalomili a skutočne už klesajú. V Európskej únii to začína byť dobré, my sme stále ešte na dvojciferných úrovniach, ale možno už ďalší mesiac, možno o dva už budeme na jednocifernom čísle. Takže aj z tohto pohľadu nechcem povedať, že sa situácia dostáva úplne do normálu, pretože normál, dlhodobý cieľ Európskej centrálnej banky sú dve percentá ročne, nad týmto cieľom, samozrejme, sme vysoko a ešte nejaký čas budeme, ale jednoducho tá situácia sa zlepšuje. Takisto aj v tom potravinárstve. Asi sa tu zhodneme, že sú plné sýpky obilia a teda aj všetkých ďalších produktov z predchádzajúcej úrody. Je tu tlak produktov zo zahraničia, lacných napríklad z Ukrajiny. Takisto si dovolím povedať, že aj tohtoročná úroda, aspoň teda zatiaľ tých husto siatych obilnín, sa ukazuje ako, ako veľmi dobrá, takže budú aj, aj ďalej tie tlaky skôr na znižovanie cien a skôr na to, aby, aby teda tie ceny vo finále boli nižšie.
A tu ešte posledná vec je, že tým najdôležitejším hráčom v celom tomto systéme je ten spotrebiteľ. Vo finále on rozhoduje o cenách, vo finále on rozhoduje o tom, ako veľmi a akú vysokú maržu, lebo o nej sa častokrát bavíme, si môže a napríklad ten reťazec alebo, alebo teda potravinárska predajňa aplikovať. Čiže aj tu je dôležité, aby, aby tú svoju úlohu hrali spotrebitelia, aby, aby sledovali či už tie akcie, aby kupovali zmysluplne, aby reflektovali na to, že ak je niečo drahšie, aby jednoducho tou svojou váhou dokázali, dokázali hýbať s tým cenovým vývojom, pretože oni sú jediní, ktorí to skutočne dokážu.
My si myslíme, že, my si myslíme, kolegovia si myslia, že to vláda zabezpečí, hej, nejakými novými úlohami, alebo že to zabezpečí štát nejakými novými úlohami, alebo že to, nedajbože, zabezpečí Európska únia. Toto všetko, ten dosah je, je veľmi limitovaný a keď sa ten dosah, tá regulácia používa, tak to väčšinou má skôr negatívne dôsledky, ale proste tí, tí spotrebitelia, tí majú tú skutočnú moc a čím väčšiu konkurenciu umožníme, čím, čím jednoduchšie tie podmienky na trhu budú, tým, tým vo finále budú vedieť z toho spotrebitelia profitovať najviac.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pani kolegyňa, ani vlastne nie je moc na čo reagovať, lebo nič k veci nebolo povedané. Ja len chcem vám teda jednu vec povedať, že myslím si, že ešte stále môžete pouvažovať a urobiť dobrú vec, môžete to stále ešte stiahnuť a ďalej sa nestrápňovať a proste nejak to takto, takto ukončiť. Toľko som len chcel. Ďakujem pekne.

prosím vymazať rámček