Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim, samozrejme, verím, že ako zvyknem, konštruktívne. Áno, mám iný názor, ale budem sa snažiť konštruktívne.
No v prvom rade ja rešpektujem postoj kolegov zo strany SMER, rešpektujem to, že ich, ich videnie sveta je, že štát má byť silný a že teda má čo najviac vstupovať do vôbec toho vývoja a snažiť sa ho teda regulovať, prípadne negatívnemu vývoju cien brániť. Skutočne je to, je to videnie sveta, sociálno-demokratické, je to, je to postoj, okej.
Rovnako sa teda tiež uchádzam o rešpekt toho nášho postoja, fakt pravicovej a liberálnej časti spektra. Jednoducho my to, my to vidíme inak. No vidíme a vnímame to tak, že práve trh a konkurencia prinesú najlepšie podmienky pre spotrebiteľov. Jednoducho som presvedčený, že úloha štátu nie je všetko regulovať, úloha štátu je jednoducho podporovať konkurenciu, vytvárať podmienky na trhu, aby každý reťazec, každý potravinár celého sveta mal tú ochotu na našom trhu pôsobiť a zároveň áno, úlohou štátu je, aby pomáhal tým najzraniteľnejším, pomáhal tým, ktorí sa dostali do problémov. Čiže toto je v podstate vyjadrenie aj, aj názvu našej strany - Sloboda, nechať proste tú slobodnú čo najvoľnejšiu konkurenciu a profitovať z toho a zároveň - Solidarita, áno, zopakujem to, jednoznačne pomáhať či už teda sociálnym systémom alebo ozaj možno aj priamo potravinovou pomocou tým, ktorí sa dostali do existenčných problémov.
Čo sa týka rozpravy, mal by som teda sa vyjadrovať ku jednotlivým konkrétnostiam, prípadne k pozmeňujúcemu návrhu. Neurobím to. Poviem prečo. Pretože ten môj postoj vlastne k týmto obom návrhom je ten, že najlepšie riešenie by bolo ich neprijať, odmietnuť a teda, aby sa nestali platnými. Čiže to je vlastne ten postoj, ktorý sa budem snažiť v tejto rozprave obhajovať.
Možno poviem najprv pár slov, že áno, cenové porovnania. No ono z každého toho cenového porovnania s Poľskom, ja neviem, s Českou republikou, častokrát aj s Rakúskom vychádzame drahšie. Áno, ten problém tu skutočne je. Tá potravinová inflácia tu je, spôsobuje to problémy, samozrejme najväčšie tým najzraniteľnejším, ale vnímajú to, samozrejme, aj, aj tie vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, jednoducho tie ceny sú zásadne vyššie, súhlasím. Ale, a to už málokto týchto porovnaní robí, je to, že aké sú tie podmienky, aké sú tie regulačné podmienky, aké je množstvo byrokracie na tom-ktorom trhu a to je to častokrát, čo robí vlastne to Slovensko menej konkurencieschopným alebo nekonkurencieschopným a prečo tu máme vyššie ceny. Lebo jedna vec, už to máme ťažšie tým, že sme z tých okolitých trhov najmenší trh. To znamená, všetky náklady tých reťazcov, potravinárov, prvovýrobcov, no proste celej ekonomiky sa rozkladajú do menšieho množstva obratu produkcie čohokoľvek, ako vo všetkých okolitých krajinách, no ale zároveň ešte my v tej byrokracii sme šampióni v tom, že jednoducho tie slovenské firmy, aj ten rovnaký reťazec pôsobiaci v Česku a Slovensku má na Slovensku viac regulácií, ktoré musí plniť, proste má to jednoducho ťažšie, náročnejšie, musí zamestnať viac zamestnancov, aby splnili všetky byrokratické podmienky a navyše ešte si to viete tieto svoje náklady rozpustiť v polovičnom množstve potencionálneho obratu, ako napríklad v tých Čechách. Takže toto je jedna vec. A to, ako tie podmienky ich konkurenčné alebo vôbec v ekonomike vyzerajú, to je tu naša úloha, to my tu robíme, buď vylepšujeme alebo zhoršujeme, my poslanci Národnej rady.
Ešte jednu vec poviem, akákoľvek regulácia postihne vždy tých, keď sa pozrieme na tých výrobcov alebo teda tých predajcov, postihne vždy tých slabších, pretože tí to budú mať náročnejšie, a hlavne dodávateľov to postihne, viacej slovenských ako zahraničných. Pretože proste, bohužiaľ, je to fakt z dôvodov, ktoré som pred chvíľkou povedal, aj tí naši prvovýrobcovia potravinári sú jednoducho drahší. Slovenská produkcia je drahšia ako to, čo reťazce kupujú zo zahraničia. Verme, že aj kvalitnejšia, budem prvý, kto to bude hovoriť, ale fakt je drahšia. A čím striktnejšie pravidlá regulácie budete vytvárať pre napríklad tie reťazce, tak oni tým viacej sa budú prepínať, aby sa tomu bránili do tej zahraničnej produkcie. Jednoducho ešte poklesne podiel slovenských produktov, ešte poklesne podiel slovenských potravinárov a potom čo? Budeme tu niekedy v septembri, v decembri alebo kedy stáť a rozmýšľať ako zasa, ako ich znova podporiť? Fakt, prosím, toto, toto majme, majme na pamäti.
A ja by som si dovolil, aby tu zaznelo vlastne aj slová tých, ktorých sa to týka. Hneď na začiatok poviem, že netýka sa to len týchto dvoch zákonov, poťažene troch, ktoré tu v tomto momente riešime, týka sa to celého toho legislatívneho chaosu, legislatívnej smršte, ktorú tu v parlamente máme, hovorím zďaleka nie spôsobenú len kolegami zo SMER-u, ale teda krížom cez, cez politické spektrum. Ja by som si teda dovolil prečítať spoločnú výzvu sociálnych partnerov poslancom parlamentu a prezidentke Slovenskej republiky.
Hneď začnem, že málokedy sa sociálni partneri, to znamená aj zamestnávateľské organizácie, aj teda s odborovými organizáciami proste zhodnú, ale teda tu sa im to podarilo, to tiež je na zamyslenie.
Sociálni partneri, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, teda klasická tripartita, žiadajú poslancov Slovenskej republi... Národnej rady Slovenskej republiky, aby zastavili legislatívny chaos. Na aktuálnej schôdzi parlamentu budú totiž poslanci opäť rozhodovať o ďalších návrhoch zákonov so zásadným negatívnym dopadom na podnikateľské prostredie, zamestnancov a slovenské domácnosti. Sociálni partneri navyše upozorňujú, že takmer štvrtina všetkých zákonov prijatá v tomto volebnom období do platnosti prešla mimo štandardného legislatívneho procesu, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Súčasnú situáciu považujú za neudržateľnú a žiadajú nápravu. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, asociácií zamestnávateľských zväzov a združení, asociácií priemyselných zväzov a dopravy, členovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia zamestnancov združených v konfederácii odborových zväzov verejne vyzývajú poslancov Národnej rady a prezidentku Slovenskej republiky, aby zastavili obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a prijímanie návrhov, škodlivých pre túto krajinu. Napriek tomu, že viaceré z navrhovaných opatrení spĺňajú znaky protiústavnosti, sú v rozpore s právom Európskej únie a sú pre podniky a domácnosti, a pre podniky a domácnosti budú v časoch inflačnej a energetickej krízy znamenať ďalšie zásadné zvyšovanie nákladov o vyčíslených dopadoch, prínosoch či rizikách so sociálnymi partnermi, ani tento raz nikto nediskutoval. Na ich schválenie v praxi dokonca postačí, aby za ne hlasovalo menej ako 40 poslancov parlamentu. Takéto konanie považujú sociálni partneri za neprípustné, označujú ho za nezodpovedné voči zamestnávateľom, zamestnancom, samosprávam.
Predkladanie poslaneckých návrhov a závažných, a tu teraz zdôrazním, regulačných opatrení bez riadneho vyčíslenia ich dopadov na obyvateľstvo a podniky či prijímanie zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie za zatvorenými dverami sa podľa sociálnych partnerov v uplynulom období stalo na Slovensku bežnou praxou. Návrhy zákonov sú predkladané bez potrebnej analýzy, čo častokrát spôsobuje opätovne otváranie legislatívy z dôvodu jej nerealizovateľnosti v praxi. Je neprípustné, aby sa domáce podniky a obyvatelia Slovenska donekonečna stávali obeťami populizmu, účelového zavádzania a nástrojov predvolebných kampaní, ktoré priamo negatívne zasahujú do ich rozpočtov a peňaženiek. Takýto stav považujú sociálni partneri za neakceptovateľný. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku, klesá konkurencieschopnosť, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť, na čo v konečnom dôsledku dopláca celá krajina. Poslanci parlamentu budú pritom už v najbližších dňoch rozhodovať o viacerých návrhoch zákonov, ktoré môžu negatívne zasiahnuť do viacerých aktuálne najkrehkejších oblastí v našej krajine, obzvlášť negatívne poznačenými krízami, zdôrazňujú zamestnávatelia, zástupca zamestnávateľov.
Parlament prijíma aj legislatívne normy, ktoré nekompetentne zasahujú do systému sociálneho poistenia, daňovej oblasti či v oblasti školstva. Táto legislatíva je častokrát nevykonateľná a prináša množstvo aplikačných problémov. Práve pre tieto dôvody sociálni partneri verejne apelujú na poslancov parlamentu, aby zastavili prijímanie návrhov zákonov s negatívnym dopadom na hospodárstvo Slovenskej republiky, sociálnu sféru. Zástupca zamestnávateľov, zamestnancov i samospráv zároveň spoločne vysielajú jasný odkaz aj budúcej vládnej garnitúre, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Súčasný stav je neudržateľný, neakceptujeme a nebudeme akceptovať situáciu, aby sme sa o kľúčových legislatívnych zmenách dozvedali z médií, ani aby sme obchádzali jednotlivých poslancov a snažili sme sa ich presvedčiť, prečo by mali či nemali podporiť daný legislatívny návrh. Spoločným cieľom sociálnych partnerov je mať dlhodobo zachovaný systémový, férový prístup k legislatívnemu procesu a spoločne viesť kultivovaný sociálny dialóg za účasti všetkých dotknutých subjektov s cieľom prijímať zákony, ktoré sú v prospech našej krajiny, podnikov i obyvateľstva. Je na čase začať prijímať návrhy zákonov, ktoré sa zakladajú na odbornosti a sú skutočne v prospech našej ekonomiky a životnej úrovne domácností, a to nielen naoko, konštatujú zamestnávatelia, členovia ZMOS-u, zástupcovia zamestnancov združených v KOZ.
Prečo to čítam? Pretože práve aj tieto návrhy, ktoré tu máme, presne spĺňajú proste tú definíciu, ktorú tu bolo, proste tá správa je, nám nepomôže ďalší, druhý, tretí, štvrtý, desiaty, dvadsiaty zákon, ktorý niečo reguluje, ktorý sa tvári, že niekde pomáha, ale vo finále zasa len pridáva ďalšie obmedzenia, povinnosti, náklady všetkým krížom cez ekonomiku. A to, čo aj oni naznačujú, skutočne, že niekedy je menej viac. A preto aj tieto oba návrhy jednoducho prinášajú všetko, prinášajú novú byrokraciu, prinášajú obmedzenia pre predajcov, prinášajú nové náklady, prinášajú nových kontrolórov, prinášajú nových úradníkov, analytikov na ministerstve financií, proste prinášajú všetko to, čo jednoducho vo finále len a len zvýši náklady. A prečo by niečo, čo vo finále len a len zvýši náklady všetkým, štátu aj, aj proste podnikateľom, prečo by to zrovna malo spôsobiť zníženie cien a prečo by z takéhoto niečoho mal profitovať spotrebiteľ? Jednoducho toto tu, toto tu fakt nesedí.
No a teraz je teda otázka, ja som to nezachytil v pozmeňujúcom návrhu, ale že či tá samotná regulácia ako taká bola vyňatá, lebo to je povedzme ten rozdiel, že či ten zákon bude akoby len zbytočný, že teda skutočne zanalyzuje sa všetko, zasadnú rady cenové, pozrie, pozrú sa na to, či teda ako, ako majú, ako majú tie siete, tie svoje cenové, cenové kalkulácie. A dobré bude, bude vyprodukovaných kopu nových dát, kopu nových analýz, kopu nových, ja neviem už čoho, a teda ale nič to neprinesie, alebo teda ak tá samotná regulácia v nejakej miere sa uplatní alebo v nejakom spôsobe sa uplatní, tak jednoducho to bude skutočne, skutočne ešte, ešte aj škodlivé.
Ešte, ešte chvíľku poprosím. Dobre.
Takže toľkoto v tomto momente za mňa. Chcel by som apelovať na plénum, na kolegov, skutočne sa pozrime na veci tak, ako nevytvárať novú byrokraciu. Jedna z tých ciest je v tomto momente proste ten zákon nepodporiť. Skutočne a reálne to hovorím, že to nepomôže, nie preto, že sme pravicoví a liberálni, ale preto, že to je proste normálne že reálny fakt.
A aby som možno povedal aj niečo pozitívne, ja to zopakujem, skutočne tie, tá inflácia špeciálne v potravinách je vysoká, je, a už to treba povedať, že ono to bolo treba riešiť dávnejšie, to súhlasím, súhlasím s kolegom Karahutom, že už sa to chytá zase raz za chvost, hej, a to ešte teda zákon bude od 1. 8. platiť, nejaký nábeh a nejaké riešenia.
Situácia momentálne je tá, že či už celá Európa alebo Slovensko, našťastie máme vrchol inflácie za sebou. A je jedno, či pozeráme celkovú infláciu, jadrovú infláciu, alebo potravinovú infláciu, našťastie všetky tie krivky sa už zalomili a skutočne už klesajú. V Európskej únii to začína byť dobré, my sme stále ešte na dvojciferných úrovniach, ale možno už ďalší mesiac, možno o dva už budeme na jednocifernom čísle. Takže aj z tohto pohľadu nechcem povedať, že sa situácia dostáva úplne do normálu, pretože normál, dlhodobý cieľ Európskej centrálnej banky sú dve percentá ročne, nad týmto cieľom, samozrejme, sme vysoko a ešte nejaký čas budeme, ale jednoducho tá situácia sa zlepšuje. Takisto aj v tom potravinárstve. Asi sa tu zhodneme, že sú plné sýpky obilia a teda aj všetkých ďalších produktov z predchádzajúcej úrody. Je tu tlak produktov zo zahraničia, lacných napríklad z Ukrajiny. Takisto si dovolím povedať, že aj tohtoročná úroda, aspoň teda zatiaľ tých husto siatych obilnín, sa ukazuje ako, ako veľmi dobrá, takže budú aj, aj ďalej tie tlaky skôr na znižovanie cien a skôr na to, aby, aby teda tie ceny vo finále boli nižšie.
A tu ešte posledná vec je, že tým najdôležitejším hráčom v celom tomto systéme je ten spotrebiteľ. Vo finále on rozhoduje o cenách, vo finále on rozhoduje o tom, ako veľmi a akú vysokú maržu, lebo o nej sa častokrát bavíme, si môže a napríklad ten reťazec alebo, alebo teda potravinárska predajňa aplikovať. Čiže aj tu je dôležité, aby, aby tú svoju úlohu hrali spotrebitelia, aby, aby sledovali či už tie akcie, aby kupovali zmysluplne, aby reflektovali na to, že ak je niečo drahšie, aby jednoducho tou svojou váhou dokázali, dokázali hýbať s tým cenovým vývojom, pretože oni sú jediní, ktorí to skutočne dokážu.
My si myslíme, že, my si myslíme, kolegovia si myslia, že to vláda zabezpečí, hej, nejakými novými úlohami, alebo že to zabezpečí štát nejakými novými úlohami, alebo že to, nedajbože, zabezpečí Európska únia. Toto všetko, ten dosah je, je veľmi limitovaný a keď sa ten dosah, tá regulácia používa, tak to väčšinou má skôr negatívne dôsledky, ale proste tí, tí spotrebitelia, tí majú tú skutočnú moc a čím väčšiu konkurenciu umožníme, čím, čím jednoduchšie tie podmienky na trhu budú, tým, tým vo finále budú vedieť z toho spotrebitelia profitovať najviac.
Ďakujem pekne za pozornosť.
