Videokanál klubu

To bola citácia od učiteľa z Prievidze.
Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, práve sme sa stali, stali svedkami absolútnej arogancie a v otvorenom boji proti demokratickým princípom. Fašistickí poslanci okolo Mariana Kotlebu bez ohľadu na to, či sú teraz s ním, alebo sú proti, sa naplno a v plnej kráse ukazujú ako extrémisti.
Dovoľte mi však ešte jednu poznámku na úvod. Ak si odídenci okolo tu prísediaceho Milana Mazureka myslia, že majú väčší politický potenciál a so svojou novou politickou stranou budú vedieť lepšie spolupracovať s inými, tak vám za SaS odkazujem, že zabudnite. A chcete poznať dôvod? Presne pre tento váš absurdný návrh, ktorým chcete vypustiť všetky paragrafy obsahujúce trestné činy extrémistického charakteru.
Pán Mazurek, vy sa skutočne nehanbíte takto otvorene bojovať za beztrestnosť svojich činov? Vraj ste odišli preto z Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo ste sa báli, že by bol pán Kotleba právoplatne odsúdený a so stranou by ste nespravili nič. Zároveň si týmto chcete poistiť vašu vlastnú beztrestnosť, evidentne chcete úplne bez zábran hádzať dlažobné kocky po každom, kto nebude súhlasiť s vaším názorom alebo s návrhom. Je to presne vaša taktika. Celý parlament bol svedkom, keď ste chceli použiť silu na mňa, a to som len použil vlastne vaše rovnaké metódy. Dokonca sa mi aj vaši priaznivci vyhrážali, že ma zbijú, a vyhrážali sa mojej rodine. Aj na toto chcete beztrestnosť? Veď to už je len krok k holokaustu a vyvražďovaniu nepohodlných, nielen Židov, ale všetkých, ktorí nebudú zapadať do tej vašej koncepcie. Zároveň to dokazuje, ako by ste vy vládli. Veď ste v opozícii a dokážete predložiť takýto návrh. Čo by bolo, keby ste boli vo vláde, vo vládnej koalícii? Čoho by sme sa dožili? Nových židovských hviezd, pamätníku Jozefa Tisa alebo Hitlera, alebo hákových krížov? Veď povedzte už úprimne, čo zamýšľate s touto krajinou a s týmito holými hlavami, v ktorých pravdepodobne niečo chýba.
Stačí, keď sa pozriem na členov, a teda i bývalých členov Ľudovej strany Naše Slovensko, pán Ďurica - odsúdený za neonacizmus, Mazurek - odsúdený za hanobenie národa a rasy, pán Mizík, vlastne ten nevie robiť ani s počítačom, a pán Kotleba, ktorý rozdáva šeky 1 488 a tvári sa pri tom, že nevie, čo to znamená. Ste jasným symbolom popretia demokracie a všetkých hodnôt, za ktoré naši predkovia bojovali. Ste hanbou tejto spoločnosti a buďte teda radšej ticho a nič neprekladajte. Rozpad vašej strany je najlepšou vecou, čo sa na Slovensku mohla stať za posledné mesiace. A dovolím si ešte prečítať jeden odkaz od učiteľa z Prievidze.
„Miro, povedz, prosím ťa, tomu fašistickému knedlíkovi, že popierač holokaustu patrí do basy. Pozdravuje...“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Ďakujem za slovo. Poprosím členov výboru pre financie, aby sa dostavili do miestnosti výboru hneď po ukončení rokovania cca o 12.05 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela odpovedať ako, áno, kolega Karahuta má viacero pripomienok k tomuto zákonu. Ja si myslím, že je priestor na to, aby sa rokovalo o pripomienkach a aby sa prijal prípadne pozmeňovací návrh, tento zákon prebieha alebo je predložený do riadneho legislatívneho procesu, to znamená, že prebieha riadna diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo riadne vyhodnotené.
Ja by som chcela vedieť, ako bol prijímaný predchádzajúci zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za predchádzajúcej vlády. Pokiaľ viem, potravinári mali veľké výhrady a nebolo im vyhovené, takže o odbornej diskusii asi v tomto prípade sme nemohli vôbec ani hovoriť. V tomto prípade, keď si zoberieme návrh zákona, je tam 54 neprimeraných podmienok v zákone zakotvených, bavíme sa tu možno o 2, možno o 4 neprimeraných podmienkach, je to prvé čítanie, to znamená, je tu dostatočný časový priestor na to, aby sme sa zhodli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe.
Súhlasím s tým, že nie je etické predávať potraviny pod nákupnú cenu, skutočne to nie je etické, a práve tam som sa ja vo svojom príspevku zamerala a mohli ste to všetci počuť, že teda áno, ani ja to nepovažujem za etické a, a budeme, budem takisto hľadať v rámci diskusie riešenie, aby to tam zostalo, a rieši to aj Európska komisia okrem iného.
Na ostatnom sa určite vieme dohodnúť, rozhodne nepodporujem to, aby sa návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu, je tu dostatočný priestor na to, aby sme si pripomienky vydiskutovali a následne ho posunuli do ďalšieho čítania.
Ďakujem.

Začnem od konca. Pán poslanec Suja, ste ma naozaj pobavili. (Povedané so smiechom.) Ja som v živote nezastávala obchodné reťazce. Neviem, odkiaľ máte túto informáciu, ale dobre, však teda sa môžme na tom aj pobaviť.
V každom prípade by som chcela povedať, že, pán poslanec Mizík, ja som povedala, možno by to nevadilo, ak by sa správali korektne, ale korektne sa obchodné reťazce nesprávajú. Pokiaľ ide o pripomienku, čo sa týka tých podmienok pre obchodné reťazce, jednoznačne a od začiatku zastávam názor, že každá jedna vláda, a teda už v roku 1994, keď Slovensko nebolo členským štátom Európskej únie, mali sme jedinečnú príležitosť vytvoriť a prijať jasné pravidlá pre vstup obchodných reťazcov. Nestalo sa to. A je mi jedno, ako zafarbená bola vláda. Jednoznačne prevládli individuálne záujmy nad celospoločenskými.
A obchodné reťazce nezničili výrobcov, boli jedným z článkov, resp. jednou súčasťou, ktorej pomohli pri likvidácii slovenských výrobcov. A dobre všetci vieme, že sme sa museli pripravovať na podmienky, tvrdé hygienické podmienky pre vstup do Európskej únie. Potom to boli kontrolné orgány, ktoré vstupom do Európskej únie výrazne robili nadprácu, a teda pomáhali likvidovať slovenských potravinárov v rámci týchto hygienických požiadaviek.
A potom to boli, samozrejme, aj vlády, tak ako som už spomenula, keby peniaze z Bruselu rozdeľovali transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potravinárstvo by bolo naozaj ďaleko, ďaleko vpredu a nemuseli by sme riešiť problémy s obchodnými reťazcami.
Pokiaľ ide o otázku pána Karahutu, je to na politických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktoré tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.
A práve preto, že situácia s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec - Tesco. Keďže Slovensko nebolo členom v Európskej únii, vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými, a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hoteli Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo, ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel.
Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 mld. Naším cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať, ako chceme, potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť, ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších 8 pracovných miest v súvisiacich odvetviach. Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov, prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potraviny je, s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala, vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale, žiaľ, bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, čiže zjednodušene povedané, nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa, vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať, pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu, ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody, určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto, na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkom, obchodníkov zakazovali.
Ale prečo boli vypustené? Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákana, zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru, sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti, a v prípade, že prekážky neodstráni, Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách definované ekonomicky oprávnené náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa, máme legislatívny nástroj, ako potravinárom pomôcť.
Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu, release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanovenia náhradou, zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie, či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto, tohto ustanovenia v zákonu, v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva, a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15, a, samozrejme, pridali by sa tam aj, zostal by, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to ste nemysleli vážne s tým vaším vystúpením. Ja si vás vážim ako človeka a poslanca, ktorý vystupuje vecne a fakticky, ale chcela by som poznamenať len toľko, že politická... politika Európskej únie nedeformuje ceny potravín na Slovensku, ale ceny potravín na Slovensku deformovala politika strany SMER - SD aj koalície najmä v oblasti dotácií. Terajšie kauzy sú toho jasným dôkazom.
Ja zastávam názor, že ak by všetky peniaze, ktoré k nám na Slovensko prišli z Bruselu, boli rozdeľované transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potraviny sú konkurencieschopné a slovenské potravinárstvo a poľnohospodárstvo na Slovensku prekvitá.
A pokiaľ ide o transpozíciu smernice, tak transpozícia je vykonaná nad rámec. Sú tam len základné rámce, je príliš jemná a náš zákon je oveľa, oveľa prísnejší ako táto smernica.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, kolega Tomáš Lehotský zhrnul viac-menej všetko, čo som chcel povedať, ostalo mi tu takmer, takmer nič. Ale povedali ste, že berieme si príklad z USA. No, áno, my si berieme príklad. Vy si beriete príklad, bohužiaľ, len ten jediný, ktorý nie je úplne dokonalý. A neviem si predstaviť Američanov pochodujúcich v Hlinkových gardách, respektíve v ich prípade možno s hákovými krížmi po námestiach a hajlujúcich a tak ďalej. Čiže nebudem už rozvíjať, keď povedal tu kolega Lehotský. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Samozrejme, demagogický argument o tom, že ak niekto ctí mnohé veci, ktoré sú súčasťou amerického videnia sveta, práva a kdečoho, musí byť ako balvanom priviazaný ku všetkému, to proste nie je pravda. Ja na rozdiel i od kolegu Lipšica, i od iných ľudí, napríklad komentátora Petra Schutza, ktorého si veľmi vážim a ktorý tiež stojí skôr na neohraničenej slobode slova, ja, naopak, aby som to povedal tak pekne záhorácky, som za slobodu slova odtál až potál.
A hrdo sa hlásim k svojmu historickému podielu na vzniku § 422d Trestného zákona, ktorý sa konkrétne týka spochybňovania zločinov nacizmu, komunizmu a iných totalitných režimov, a myslím si, že jednoducho ho máme mať. Majú ho aj iné nespochybniteľné demokracie, ktoré neuznávajú videnie slobody slova typu Ľud verzus Larry Flynt, ale i taký názor môže existovať. Pre mňa je neprijateľný a nepriechodný.
A len ako drobnú ilustráciu toho, kam by viedla sloboda slova, a to si myslím tiež, že nie je dobré, aby to tak bolo, je napríklad verejné, trebárs na mikrofóny, veta: "Marihuana je fajn, ale heroín je lepší. A poviem vám, kokaín, to je žúžo." Nič nepredávam, s ničím neobchodujem, nikoho neponúkam. Len hovorím názor. Ja si myslím, že existujú názory, ktoré sú za čiarou. Podobne ako "sedemnástka je fajn, ale s dvanástkou, to musí byť niečo!" To znamená, existujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Konečne konštruktívny dialóg, nie populizmus. Áno, máte pravdu, ale do súčasnej podoby sa vrátime pravdepodobne, na tú úroveň, akú máme teraz platy, sa vrátime až v roku 2024, predpokladám. Ten nárast, samozrejme, potom bude, ale nebude taký raketový. A áno, musí to byť naviazané.
Viem, že tento systém alebo tento spôsob vyplácania sa robil v roku 2011 a na tom pracoval tím expertov, aby to kopírovalo viacero ukazovateľov, aby to nebolo len tá priemerná mzda, ale aby tam boli aj iné faktory zahrnuté. A teraz sme v kríze, ktorú sme nezavinili my naším vládnutím, ale je to proste pandémia. A tá ovplyvnila celý svet, nielen nás. A budeme za to trpieť kvázi, hej, tým, že sa nám znížia tie platy. A je to úplne legitímne, lebo ten systém je tak nastavený. Tým, že trpí obyvateľstvo, tak aj nám sa znížia tie platy.
Ja nevidím teraz dôvod nejak rapídne to meniť. Môžu to byť len nejaké gestá, ale na začiatku volebného obdobia Igor Matovič vytvoril fond, kde sa odovzdávali peniaze. Sú tam peniaze na pomoc ľuďom. Čiže takéto návrhy zákonov sú podľa mňa len populistické. Ja chápem, že treba sa zapáčiť svojim voličom, no, ale je to tak.