Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, pôvodne som mala v pláne vystúpiť úplne inak, ale vypočula som si názory opozičných poslancov a nemôžem sa ubrániť dojmu, že táto kritická situácia, nebojím sa povedať, že vás, opozičných poslancov, skutočne teší. Áno, sú medzi vami názory, s ktorými by som aj mohla súhlasiť, ale tie sa týkajú teda naozaj konštruktívnej a vecnej kritiky. Nepočula som z radov opozície jedno zmysluplné riešenie pre občanov Slovenska, ktoré by túto situáciu dokázalo zlepšiť. Keď budete reagovať na moje vystúpenie, poprosím vás, zostaňte vo vecnej rovine a skúste nám predložiť tri konkrétne riešenia, ktoré by dokázali zmeniť na Slovensku tento stav. Veľmi pochybujem, že ich máte, pretože ak by ste ich mali, tak by ste urobili naozaj iks tlačoviek, kde by ste ponúkali Slovensku riešenia, doteraz ste neurobili ani jedno, zatiaľ počúvam naozaj kritiku a zlosť.
Namiesto tých tlačoviek, na ktorých by ste nám ponúkli riešenia, zneisťujete ľudí, spochybňujete vakcináciu, spochybňujete každý krok vlády. Ja nehovorím, že každý jeden je dobrý, lebo kto robí, robí aj chyby, ale tým, týmito vašimi vyjadreniami ohrozujete ľudí, a to najmä starších, ktorí vás počúvajú. Preto vás prosím, nevytĺkajte z tejto situácie len politický kapitál. Viete, naozaj nemusíme mať vždy rovnaké názory, to je normálne, ale je pochopiteľné, že v kľúčových témach by sme mali nájsť zhodu a mali by sme spolupracovať.
Skutočne pomaly to bude rok, čo sa Slovenská republika nachádza v núdzovom stave. Núdzový stav predstavuje významný zásah do práv slobôd občanov Slovenskej republiky, a pričom ja sama by som bola najradšej, ak by sme ho už ďalej nepredlžovali. Vidíme však, aká je situácia a každý príčetný človek rozumie, že dnes zrušenie núdzového stavu si jednoducho nemôžme dovoliť. Bolo by preto odo mňa falošné a nezodpovedné tvrdiť, že sa bez núdzového stavu zaobídeme. Máme vysilený, preťažený zdravotný personál, nie na pokraji, ale za hranicou svojich síl, kolabujúce nemocnice, ale lekárov a ostatný zdravotnícky personál jednoducho nemôžme pustiť z práce domov. Ja si nesmierne vážim, že ich máme a že odvádzajú tieto nadľudské výkony, nakoniec mám jedného v rodine, a preto aj touto cestou im posielam jedno veľké ďakujem a pri týchto číslach nakazených a chorých, ktoré máme, si neviem predstaviť ukončenie núdzového stavu, a práve preto ja tu teraz hovorím, že núdzový stav a jeho predĺženie podporím.
Zároveň sa musíme zaoberať však aj účinnosťou prijatých opatrení, pretože dôsledkom ich správneho nastavenia by malo byť ukončenie núdzového stavu a nie jeho predlžovanie. Ja preto očakávam, že predĺženie núdzového stavu využije vláda na to, aby sme sa vrátili do normálneho stavu. A preto chcem vyzvať kolegov z vlády, aby sa nebáli prijímať odvážnejšie, tvrdšie opatrenia, ak by to mohlo teda pomôcť Slovensku a situácii a zároveň prosím, aby sme sprísnili kontrolu. Ešte raz opakujem, nebojme sa, ale veľmi prosím, nechoďme cestou, že len všetko pozatvárame a len na základe toho by sa situácia mala zlepšiť. Buďme odvážnejší a prestaňme zatvárať oči pred tým, že zatvorením ekonomiky ľudia prichádzajú o prácu a prichádzajú aj o prostriedky na plnohodnotné živobytie. Nemôžme sa tváriť, že tento problém neexistuje, musíme sa zaoberať aj otváraním ekonomiky a otváraním prevádzok. Od toho predsa závisia existencie mnohých rodín a samozrejme státisícov ľudí. A aj v tomto stave môžme otvárať či už kostoly alebo prevádzky, ale za prísnych bezpečnostných opatrení, o ktorých, prosím, rokujme. Podčiarkujem, že núdzový stav nerovná sa zavretie prevádzky a kostolov. Aj počas núdzového stavu môžu byť otvorené a aj počas normálneho stavu môžu byť prevádzky a kostoly zatvorené.
Čiže tak často diskutovaná téma otvárania a zatvárania prevádzok vôbec s núdzovým stavom nesúvisí. A ak sme dosiahli, že táto krajina sa riadi COVID-automatom a ľudia sa testujú každých sedem dní a ak sú negatívni, tak im, prosím, umožnime normálne fungovať. Pre tých, ktorí sú zdraví, jednoducho urobme niečo, aby sme im pomohli tieto ťažké časy prežiť. A toto nie je podružný problém, ja si myslím, že by sme ho mali riešiť oveľa razantnejšie, systematicky cez jednoznačné pravidlá tak, aby aj živnostníci prežili. Pretože medzi opravovňou bicyklov a opravovňou šijacích strojov ja nevidím žiaden rozdiel, resp. vidím v tom, že človek ide do opravovne bicyklov vtedy, keď sa mu pokazí bicykel a do opravovne šijacích strojov vtedy, keď sa mu pokazí ten šijací stroj, nikdy nie naopak. Čiže zásadne by mal byť ten prístup taký, že môžem ísť, ak sa dokážem preukázať negatívnym testom. Preto prosím, myslime na chorých, ale nezabúdajme aj na tých zdravých a pomáhajme im aj v tejto zúfalej ekonomickej situácii.
Ďakujem veľmi pekne.
