Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k návrhu zákona o rokovacom poriadku.
Keby pandémia taká, akú ju zažívame dnes, prepukla niekoľko desať, desať alebo dvadsať rokov dozadu, tak asi by na stole takýto návrh sme nemohli mať, neboli by poznatky, neboli by technológie ani, ani možnosti na realizáciu takýchto opatrení. Dnes máme ale situáciu inú a je tu možnosť niečo vylepšiť a niečo zmeniť. Je preto veľmi zodpovedné rozmýšľať, ako kráčať s dobou a snažiť sa využiť možnosti a technológie, ktoré nám doba a trh ponúka, aby sme mohli ďalej v Národnej rade plnohodnotne pracovať.
Čo je potrebné zdôrazniť, je to, že online forma rokovania je potrebná a vhodná najmä v situáciách podobných tej dnešnej, kedy pracovať z bezpečia domova je jedným z kľúčových spôsobov prejavu zodpovednosti voči sebe a voči vlastnému okoliu. To, že spoľahlivé formy online rokovania nie sú science-fiction, dokazuje rokovanie aj Európskeho parlamentu alebo Rady Európy. Mimo politického diania iste všetci dobre registrujete množstvo firiem, ktoré komunikuje a rokuje online aj v bežnom, nepandemickom režime. Veľké nadnárodné koncerny, ktoré majú pobočky po celom svete v rôznych časových pásmach, dokážu takýmto spôsobom bezpečne a operatívne riešiť a zabezpečovať svoj chod a svoju činnosť. Nie je preto žiadny dôvod, prečo by sme sa nevedeli prispôsobiť dobe a situácii aj my v Národnej rade Slovenskej republiky.
V susedných Čechách k takémuto riešeniu síce ešte nepristúpili, no to, samozrejme, že neznamená, že takéto kroky nemôžeme realizovať my na Slovensku, alebo sú nám príkladom aj iné štáty, kde takéto kroky už realizujú. Pre inšpiráciu a overenie netreba chodiť teda veľmi ďaleko do zahraničia. Môžeme to, takéto online rokovania môžeme pozorovať na fungovaní škôl, ktoré už od októbra prešli na dištančnú formu vzdelávania a vyučovania. A ďalším príkladom je aj to, že správna cesta sú rokovania miestnych či mestských zastupiteľstiev a ich komisií či ďalších úradov. Sme teda svedkami toho, že online rokovanie funguje a je zavedené v celej škále činností jaku, jak spoločenského života, inštitúcií a obchodných spoločností.
To, že v neprospech návrhu stojí finančná investícia potrebná pre technické zabezpečenie, je fakt. Ale treba si aj uvedomiť a určiť priority, ktorými sú v prvom rade ochrana zdravia všetkých tých, ktorí sa rokovaní zúčastňujú, a takisto aj ich blízkeho okolia, to znamená rodinných príslušníkov. V čase pandémie je prínosom, ktorý preváži nevyhnutnú investíciu práve možnosť zamedziť fyzickému stretávaniu sa ľudí a v konečnom dôsledku stojí za zamyslenie aj iný uhol pohľadu či nepripravenosť v tomto smere, teda v nedostatočnom zabezpečení chodu parlamentu nebude koniec koncov pre štát oveľa finančne nákladnejšia, ako je zmieňovaných 70-tisíc eur, potrebných na technické zabezpečenie online rokovaní a ich prenosov. Z dlhšieho časového hľadiska môže byť táto varianta rokovaní dokonca aj výhodnejšia - úspora financií na ubytovanie, cestovanie a s tým spojené šetrenie životného prostredia.
Možno stojí za to pozrieť sa na návrh aj z tohto uhla pohľadu a zamyslieť sa a odobriť ho aj v zmysle takéhoto širokého kontextu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Správne ste odhadli, že sa teda hlásim do rozpravy.
Ako som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Toto ustanovenie vyvolalo veľké diskusie a aj podozrenie, že ide o rozpor s ústavou, pretože ústava garantuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to pani prezidentka považovala toto ustanovenie za nesúladné s ústavou a napadla ho na Ústavnom súde. Ústavný súd prijal jej podnet na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť tohto ustanovenia.
Predkladatelia sa však domnievajú, že toto ustanovenie je možné vykladať aj ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda iba prípadnej škody, ktorá bude spôsobená zákonným vykonávaním vyhlášok a opatrení, ktoré boli prijaté a schválené a sú uplatňované v súlade so zákonom.
V záujme toho, aby toto bolo jednoznačné, navrhujeme doplniť do predmetného ustanovenia formuláciu, že tým vylúčením náhrady škody nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby to bolo úplne jasné.
Druhá otázka sa týka výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. Aj tieto sa stali predmetom diskusie. Boli napadnuté protestom generálneho prokurátora, pričom treba povedať, že tie opatrenia obsahujú dva typy výnimiek.
Jeden typ výnimiek je takpovediac typové výnimky. V skutočnosti nejde o výnimky, ale o vymedzenie, na ktoré prípady sa predmetné opatrenie, obmedzenie či povinnosť vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nejde o to, že by niekto povoľoval výnimku, ide o to, že v zákone sú vymedzené prípady, na ktoré opatrenie platí a na ktoré opatrenie neplatí. Ale je pravda, že v niektorých opatreniach sú aj výnimky, ktoré sú individuálne a kde sa individuálne rozhoduje o výnimkách z opatrení.
A nie je celkom jasné, či samotné zákonné zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na vydávanie týchto výnimiek, na vydávanie týchto opatrení v sebe obsahuje aj právomoc zadefinovať spôsob, spôsob udeľovania výnimiek z opatrení. Vzhľadom na to navrhujeme do zákona doplniť, aby takéto výnimky individuálne bolo možné povoľovať, ale zároveň by zákon mal upraviť aj to, že povoľovanie týchto výnimiek by nemalo byť svojvoľné, ale rozhodovanie o výnimkách by malo byť na základe postupu a pravidiel, ktoré budú upravené v predmetnej vyhláške. Čiže nemalo by sa stať, že bude vo vyhláške napísané, že Úrad verejného zdravotníctva napríklad na základe člena vlády, v žiadosti člena vlády poskytuje výnimku, a nebude tam upravené, na aký účel má slúžiť alebo akým spôsobom bude o tej výnimke rozhodovať.
Posledný, tretí okruh, ktorý návrh zákona rieši, je odôvodňovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tam ide o to, že po tej minuloročnej novele sú opatrenia Úradu verejného zdravotníctva vydávané formou vyhlášky, a teda sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzné právne predpisy sú štandardne schvaľované tak, že sa najprv zverejní ich návrh, ktorý obsahuje aj dôvodovú správu, a následne po pripomienkovom konaní je všeobecne záväzný právny predpis schválený a publikovaný v Zbierke zákonov alebo v tomto prípade vo vestníku vlády. Čiže to, aké sú dôvody predloženia návrhu, sa dozvieme z dôvodovej správy pri iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pri individuálnych správnych aktoch sa to odôvodnenie dozvieme z odôvodnenia nejakého rozhodnutia vydaného, vydaného v správnom konaní, čiže okrem výroku rozhodnutia je tam aj odôvodnenie. Čiže v oboch prípadoch vieme, aké sú dôvody, príčiny, okolnosti, ako treba vysvetľovať či už všeobecne záväzný právny predpis, alebo individuálny správny akt.
V prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva akékoľvek odôvodnenie chýba, pretože nie je tam pripomienkové konanie, nezverejňuje sa návrh a zároveň to nie je individuálny správny akt, ktorý by obsahoval aj odôvodnenie. Preto navrhujeme, aby sa tieto vyhlášky vydávali tak, že okrem samotného textu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu bude povinnou prílohou vyhlášky, ktorá bude publikovaná spolu s ňou, aj odôvodnenie, odôvodnenie, ktoré by malo mať náležitosti dôvodovej správy. Pretože činnosť orgánov verejnej správy by mala byť zrozumiteľná adresátom práva, či už ide o všeobecne záväzné právne predpisy, alebo individuálne správne akty. Toto vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva dosiaľ chýba a to sa pokúšame naším návrhom napraviť.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia alebo teda v úplnom znení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona. To, po prvé, otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, ktorý sa týka vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku. Po druhé, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. A po tretie, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko úvodné slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 457). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, táto novela je veľmi krátka, týka sa len jedného ustanovenia. Skúsim veľmi v krátkosti uviesť, že o čo v tomto návrhu ide.
V novembri 2019 predchádzajúci parlament schválil... (reakcia z pléna), schválil novelu zákona o odpadoch, bolo to ešte teda za vlády, za predchádzajúcej vlády, ministrom bol László Solymos. Poslanci koalície odobrili v tejto novele aj povinnosť pre, na zavedenie, na vybavenie zvozového vozidla vážiacim systémom. To znamená, že ten, kto vykonáva zber, teraz už citujem priamo teda z ustanovenia toho konkrétneho, ktoré teraz chceme zmeniť, išlo o ustanovenie § 16 ods. 10. Ten paragraf znel takto: "Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, tzv. neobalov, v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo." To znamená, že de facto každá zberová spoločnosť musela v termíne do 1. januára 2023 vybaviť zberové vozidlá takýmto vážiacim systémom.
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje novelu zákona o odpadoch, my sme sa rozhodli, že nebudeme čakať teda na túto novelu, keďže zostáva tam už len nejakých 22 mesiacov a táto novela zákona by mohla prísť možno na prerokovanie až niekedy na jeseň, čo už by bolo naozaj veľmi málo času na zariadenie sa tých zberových spoločností týmito zberovými zvozovými vozidlami. Ministerstvo životného prostredia argumentovalo práve snahou vtedy, vtedajšie ministerstvo, snahou zaviesť množstvový zber komunálneho odpadu. Toto, tento zámer, je úplne relevantný korektný, rešpektujeme ho, teda ako navrhovatelia. Chcem len povedať to, že k čomu on vedie, k akým negatívnym dôsledkom. Skúsim vymenovať niektoré.
No, predovšetkým táto povinnosť neznamená, keď zrušíme túto povinnosť, neznamená to, že to nebudú môcť ďalej si dávať na tie vozidlá tieto vážiace systémy.
On je však veľmi nevýhodný napríklad pre mestá. V mestách žije skoro polovica obyvateľstva Slovenska. Mestá zvážajú, približne polovica obyvateľov žije v komplexnej bytovej výstavbe, a mestá zvážajú tým istým vozidlom tú istú obec na to isté miesto. Ony toto vážiace zariadenie vôbec nepotrebujú. Pre nich je to absolútne zbytočná, stratová investícia, pretože tam zberá sa to väčšinou teda zo stojísk, existuje tam nejaký paušálny systém alebo paušálny, teda poplatkový alebo paušálny kombinovaný s množstvovým systémom. Ony to teda vôbec, vôbec, nijakým spôsobom nepotrebujú a teraz by boli vlastne zaťažení tou povinnosťou zakúpiť tieto vážiace systémy, ktoré vážia, teda ktoré stoja približne, v rozsahu od nejakých 5-tisíc do 30-tisíc eur. Samozrejme, to by sa premietlo potom aj do poplatkov za komunálny odpad, lebo tá zberová spoločnosť by ich musela následne teda nainštalovať na to zariadenie, na tú, na ten smetiarsky voz, keď to takto povieme.
A treba povedať ďalšiu vec teda, že každý odpad, ktorý je teda smetiarskym vozidlom vyzdvihnutý, ten je následne potom odvážený ešte aj na skládke. To znamená, že ide o dvoj... v podstate o dvojnásobné váženie tej istej hmotnosti. Nedáva to zmysel naozaj pre veľmi veľkú väčšinu miest a obcí na Slovensku. Pre tých, ktorým to dáva zmysel, tí naďalej môžu požiadať zberovú spoločnosť, dohodnúť sa so zberovou spoločnosťou, ktorá to vozí, aby tento vážiaci systém, tieto váhy si tam nainštalovala.
Podobne tak je to riešené v podstate vo všetkých krajinách, ktoré poznám na okolí. Nepoznám jednu jedinú krajinu, kde by takáto povinnosť bola zavedená. To je dosť dôležité povedať, že naozaj ide o takú veľmi zvláštnu reguláciu, ktorú, ktorá, neviem, z akých dôvodov bola takto prísne stanovená.
Treba povedať aj to, že tie vážiace systémy, to teda mám informácie priamo od zberových spoločností, nie sú veľmi výhodné napríklad do sklonitého terénu, lebo tam nie sú veľmi použiteľné, keďže tam sú proste, v nejakých tých horských dedinách to nie je veľmi použiteľné. A má to aj ďalšie negatíva, napríklad v tom, že to spomaľuje, spomaľuje to nakladanie toho smetného koša, keď to tak nazveme, tej kukanádoby. A takisto to aj spomaľuje tú premávku, samozrejme, tým pádom. A takisto to aj znižuje operatívnu hmotnosť toho vozidla. To znamená, že následne to má aj dokonca negatívny environmentálny efekt v tom zmysle, že to vozidlo sa musí otočiť viackrát, pretože povedzme, no, ja neviem o 5 % menej môže tú operatívnu hmotnosť toho vozidla naložiť tým odpadom. To znamená, že má to ešte aj takýto ten negatívny efekt.
Nespochybňujeme, nespochybňujeme, samozrejme, to, že tam, kde sa obec rozhodne, tam to môže v pokoji, kľudne, v komunikácii so zberovou spoločnosťou zaviesť, tak ako to bolo doteraz a tak ako aj v iných obciach na Slovensku je už takýto systém zavedený a podľa mojich informácií už aj sú teda zberové vozidlá vybavené týmto zariadením.
Takže toľko asi tak v skratke. Je veľmi dôležité povedať, že keď niečo neprikážeme, tak to neznamená, že niečo zakazujeme. A toto je, myslím, že taký hlavný message, ktorý chceme dať v tejto úprave.
A chcel som spomenúť ešte jednu vec. Túto úpravu, resp. pri tvorbe tohto zákona v roku 2019 my sme, teda nie my, ale tuto kolegyňa a kolegovia niektorí, ktorí sú aj dnes v parlamente, aj zo SaS, aj z OĽANO, aj z ďalších klubov, sme práve namietali túto pripomienku. Teda mali sme túto pripomienku. Namietali sme teda toto znenie tohto paragrafu a podpísalo sa pod neho viacero poslancov vrátane poslancov OĽANO aj pána ministra Budaja. To znamená, toto znenie prakticky preberáme v tej podobe, ako bolo vtedy, vtedy navrhnuté, a teda súhlasili s ním aj v súčasnosti už koaliční poslanci, ktorí sú aj tu v parlamente, alebo teda v prípade pána ministra Budaja už teraz priamo v exekutíve. A my sme to, samozrejme, konzultovali aj s ministerstvom životného prostredia, ktoré odobrilo tento návrh.
Toľko asi v stručnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som, kolega Szőllős, k tomu dodal len to, že aj na Národnom cintoríne v Martine ležia vedľa seba evanjelici a katolíci a nebijú sa. Teda ten argument, že by sme mali mať teda tri, nie je celkom podstatný. Myslím si, že Národný cintorín v Bratislave by spokojne zniesol to, žeby v ňom boli aj evanjelici, aj katolíci a keby na to prišlo tak aj Vrba s Wetzlerom. To je predsa nie miesto, kde sa bude pokračovať v neblahých sporoch. Ja si myslím, že je to miesto zmierenia, a preto nie je dôvodné zohľadniť nič iné skôr ako priestorovo dostupnostnú a inú stránku toho návrhu a nie to, že či by mal byť ešte nejaký ďalší.
Keď môj vzdialený rodinný príbuzný John Palka dopravil na Slovensko pozostatky prvého slovenského premiéra Milana Hodžu, tak tohto luterána pochovali povedzme že v luteránskom Martine, ale iste by sme v jeho okolí našli i hroby význačných katolíkov. Pretože tento spôsob delenia nie je namieste. A to, že by vznikol ešte jeden cintorín v hlavnom meste, ktoré nepochybne dalo, pripusťme, Slovensku ľudí vedy, kultúry, pokroku v zmáhaniach sa Slovenska, ktorých rodiny možno by chceli mať svojich pochovaných v Bratislave a nie v Martine. Nemyslím si, že na tom je niečo zlé, neprimerané, keď, znova zdôrazňujem, že nikto z nás nechce brať Martinu národný cintorín. Toľko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedomujem si, že ako Bratislavčan sa týmto príspevkom vystavujem riziku, že to bude považované za prejav chamtivosti a bratislavocentrizmu. Chápal by som to, ak by som siahol kradmou rukou na fakt, že v Martine je a bude národný cintorín, ale to by ma nikdy nenapadlo. Nikdy nepodporím ani krátenie dotácie na jeho fungovanie. Ak budem hlasovať za predložený návrh, budem tak robiť s vedomím, že nikomu a ničomu – teda ani Martinčanom, ani Martinu – národný cintorín neberiem.
To, že existujú precedensy, ukáže pohľad za rieku Moravu. Všetci poznáme impozantnú budovu Zlatej kapličky Národního divadla v Prahe. Možno ale niekoho prekvapí, že to nie je jediné národní divadlo. Národní divadlo bez ďalších je aj v Brne a rozhodne nepredpokladám, že v Prahe vznikali petície proti tomu, aby v Brne bolo národní divadlo.
Domnievam sa teda, že nikoho tento návrh o nič neoberá, ale umožňuje i niečo ďalšie. V tomto zmysle som pevne presvedčený, že je to rozumný a dobrý návrh, ešte raz podčiarkujúc, že nikdy by ma martinským priateľom nenapadlo vyviesť to, že im zoberem ich národný cintorín.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finanč... pardon, pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické. Chcem sa špeciálne venovať len faktickej poznámke Romany Tabák. Ja si totiž myslím, že ona chválila ženy a ďakovala ženám, čo je vždy k veci, čiže bola úplne k veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len rýchlo. Pani predkladateľka ma nejakým spôsobom inšpirovala, by som rada povedala, že aj pani poslankyňa Horváthová, ale musím povedať, z vášho klubu a teda zo zdravotníckeho výboru určite aj pani poslankyňa Hatráková, v minulosti to bola Zuzka Šebová zo SME RODINA.
Ja chcem naozaj veľmi oceniť, keď tie návrhy zákonov, ktoré dávame, prechádzajú takýmto spôsobom. Pani predkladateľka naozaj v podstate vyše mesiaca komunikuje tento návrh, každú jednu pripomienku sa snaží zapracovať. A ja chcem len povedať, že cítim, tak ako pri dvoch ďalších spomenutých dámach, úprimný záujem pomôcť ľuďom. Tak chcem, chcem to teda naozaj zdôrazniť, lebo často prichádzam s kritikou toho, keď idú zákony narýchlo, ale v tomto prípade to je naozaj prediskutované.
Čo oceňujem za nás, je to, ja som sa úprimne bála toho, že keď teda by bol automatický súhlas, že naozaj typický príklad alebo možno, neviem, či typický, ale môže byť teda príklad, keď napríklad žena za svojho života – viete, že to pre mňa je dôležitá téma – bola na zákroku, s ktorým by nesúhlasila jej rodina, a nechce napríklad, aby sa to jej matka, jej otec dozvedeli, tak bála som sa toho, že v takomto prípade by jednoducho sme ublížili tej rodine, preto sme spoločne sa zhodli na tom, aby bol tento inštitút. To znamená, keď napríklad žena pôjde na interrupciu a nebude chcieť, aby o tom jej rodina vedela, tak jednoducho vie dať takýto zákaz a tá rodina sa o tom nedozvie.
Ale druhá vec, čo je veľmi dôležité aj pri iných, nielen pri takýchto citlivých veciach, pani poslankyňa mi vyšla v ústrety aj v tom, že sa to týka len toho aktuálneho zdravotného stavu. Teda nebude teda nahliadať do komplet histórie zdravotnej dokumentácie, ale týka sa to toho konkrétneho prípadu, kedy si myslím, že naozaj aj ten prípad toho chlapca, ale aj ďalšie, v týchto prípadoch je to naozaj opodstatnené a je dobré, keď tá rodina sa k tej dokumentácii dostať vie.
Takže ďakujem veľmi pekne za spoluprácu a návrh zákona určite podporím. Vďaka.