Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, to, čo tu zaznelo na vašu adresu zo strany opozície, je okrem vašich jasných a priamych odpovedí ďalším nosným dôvodom prečo za vami stojím a budem stáť. Všetky tie lži, bludy, konšpirácie, všetko to svinstvo i sprostosti, čo tu zazneli len postavilo do kontrastu vaše postoje a to čo pre budúcnosť slovenskej justície predstavujete s tou bandou, s tou, s tým súborom podozrivých, ktorí sa na vás obrátili. Ja vám ďakujem, že ste to tu vydržali a ďakujem vám i za tie tri roky práce, ktoré vás čakajú.

Ďakujem. Pán kolega Blaha, najprv jazykové okienku. Nepokulhávame, pokrivkávame po slovensky. Ale tým končím jazykové okienko. Pokiaľ ide o to relativizovanie všetkého, tak to samozrejme potom dostaneme sa do bodu, kde agent A54 Paul Thümmel alebo povedzme doktor Sorge, Richard Sorge je rovnaký zločinec ako povedzme špióni a agenti Reichzicherhaupt, lebo však špiónovali. A každý režim má svoje. No je hádam trošku rozdiel niekým kto špiónuje proti nacistom a kto špiónujú za nacistov. U vás sa to samozrejme stiera. Keď vy hovoríte o mafiánskych praktikách. Viete to je tak ťažko je hovoriť o Budajovi, keď sa na príslušnom poschodí so zvláštnym vchodom Double Tree by Hilton v Bratislave stretával rezident štátnej bezpečnosti istý Široký s poverencami vašej strany. A ak budete hovoriť o kolektívnej vine, kolektívna vina by bola vtedy, keby sme zobrali stranícke zoznamy SMER-u a dali do basy všetkých. Ja si myslím, že tam nie sme. Pretože sme v demokracii. A vy dokonca aj tieto sprosté reči môžte viesť úplne bez problémov, pretože viete, že sa vám hrdinovi nič nestane. Takže márne sa mňa pýtate na nejaké hrdinstvá.
A pokiaľ vy hovoríte o Davidovej hviezde a červenej hviezde ako o tom istom. Tak ja vám poviem jeden lepší prímer. Červená hviezda a hákový kríž, to je to isté.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. No pán kolega Blaha viete, ja som v socializme, áno liečil ľudí a vzdelával piatakov medikov dermatovenerológii, vy sa živíte oblbovaním študentov alebo publika, ktoré vám tie sprostosti žerie, to je trošku rozdiel medzi tými povolaniami. neviem aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stáť a to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí že demokracia mi veľmi nevadí, no nemala by vadiť ani jemu lebo v bývalom režime by
===== alebo publika, ktorá vám tie sprostosti žerie. To je trošku rozdiel medzi tými povolaniami. Neviem, aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stať. A to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že demokracia mi veľmi nevadí. No nemala by vadiť ani jemu, lebo v bývalom režime by vaša partaj bola čierna z toho, ako by sedeli v base do nohy všetci. Takže ak niekto má byť vďačí za demokraciu, tak ste to vy.
Pokiaľ ide o tie reči o Ukrajine, tak ja som bol zhodou okolností v minulom roku trikrát v Ukrajine pozorovať voľby. A videl som volebné výsledky toho, o čom vy hovoríte, že je hegemónom ukrajinskej politiky pravého sektora. Tak je ešte menej úspešný, ako ktorákoľvek z tých vašich dvoch protofašistických strán, ktoré teraz na Slovensku máme. Takže asi taká hrozba pre Ukrajinu, ako vy pre nás našťastie boli tamtí.
Pokiaľ ide o tie reči, čo koho trápi a akých občanov čo trápi. Tento blbý argument môžem použiť na tri štvrtiny čohokoľvek, čo kedy prešlo týmto plénom. Lebo vždy nájdem nejakých ľudí, ktorých trápia iné veci. Takže táto sprostá demagógia skutočne nestojí za väčší rozbor.
A ešte raz platí aj pre kolegu Mizíka. Tí lotyšskí nacisti sú skutočne asi tak významní ako vy v slovenskej politike. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci. No pán kolega Blaha viete, ja som v socializme, áno liečil ľudí a vzdelával piatakov medikov dermatovenerológii, vy sa živíte oblbovaním študentov alebo publika, ktoré vám tie sprostosti žerie, to je trošku rozdiel medzi tými povolaniami. neviem aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stáť a to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí že demokracia mi veľmi nevadí, no nemala by vadiť ani jemu lebo v bývalom režime by
===== alebo publika, ktorá vám tie sprostosti žerie. To je trošku rozdiel medzi tými povolaniami. Neviem, aký hrdina ste bol kedy vy, ale vy ste hrdinom teraz, keď sa vám nič nemôže stať. A to platí aj pre pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že demokracia mi veľmi nevadí. No nemala by vadiť ani jemu, lebo v bývalom režime by vaša partaj bola čierna z toho, ako by sedeli v base do nohy všetci. Takže ak niekto má byť vďačí za demokraciu, tak ste to vy.
Pokiaľ ide o tie reči o Ukrajine, tak ja som bol zhodou okolností v minulom roku trikrát v Ukrajine pozorovať voľby. A videl som volebné výsledky toho, o čom vy hovoríte, že je hegemónom ukrajinskej politiky pravého sektora. Tak je ešte menej úspešný, ako ktorákoľvek z tých vašich dvoch protofašistických strán, ktoré teraz na Slovensku máme. Takže asi taká hrozba pre Ukrajinu, ako vy pre nás našťastie boli tamtí.
Pokiaľ ide o tie reči, čo koho trápi a akých občanov čo trápi. Tento blbý argument môžem použiť na tri štvrtiny čohokoľvek, čo kedy prešlo týmto plénom. Lebo vždy nájdem nejakých ľudí, ktorých trápia iné veci. Takže táto sprostá demagógia skutočne nestojí za väčší rozbor.
A ešte raz platí aj pre kolegu Mizíka. Tí lotyšskí nacisti sú skutočne asi tak významní ako vy v slovenskej politike. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená snemovňa. Dovolím si zareagovať aspoň na zopár z vecí, ktoré zaznievajú z rôznych reakcií a vystúpení nielen v pléne, ale aj v diskusných fórach. Začnem s jedným z prvých argumentov. Prečo po tridsiatich rokoch? No jednoducho z prostej príčiny, že teraz je v parlamente zvolená konštalácia poslancov, ktorí nevlečú na svojich nohách červenú guľu komunizmu. Že je to prvýkrát, keď má takýto návrh zákona šancu na to, aby prešiel. Je to neskoro, ale až teraz je čas urobiť to, za čo patrí moja veľká vďaka poslankyni Andrejuvovej, pretože sa dala na riešenie niečoho, čo sme mali riešiť dávno.
Jedna z ďalších pripomienok je, že je to, ako hovorí pán poslanec Blaha, ktorý dnes čerpal veľmi hlboko zo žumpy pri svojich príspevkoch, že je to akt živočíšnej pomsty. No, keď oslobodení väzni koncetrákov sem tam zavraždili SS-manov, tak by to iste považoval tiež za akt živočíšnej pomsty. Nebola to, bola to normálna, ľudská pomsta. Keď na kandelábroch v Budapešti v roku 56 viseli komunisti, nebola to živočíšna pomsta, bola to ľudská pomsta alebo predtým viseli na šibeniciach iní. A základným pravidlom je, aby sme si uvedomili, že je zásadný rozdiel medzi totalitou a demokraciou. Komunizmus a fašizmus majú k sebe bytostne blízko. Jeden bol založený na triednej nenávisti, druhý na rasovej, ale konečný efekt i milióny mŕtvych sa dajú úspešne porovnávať.
Počujem argument, že berieme bezmocným. Bezmocné boli obete tých ľudí, ktorým beriem, bezmocná bola doktor Milada Horáková, ktorú nechali dvadsať minút škrtiť sa a dusiť v slučke na šibenici a nie jej sudkyňa Polednová, ktorá prišla pred súd v deväťdesiatke. Opäť starý človek. Zaujímavé je, že sa nikto nepostavil ani z obhájcov týchto starých ľudí, keď 86-ročný Ladislav Nižňanský z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy bol v Nemecku zadržaný za svoje zločiny spáchané v Kľaku a Ostrom Grúni. To nám nevadil vek. Tak ako nám nevadí vek chlapa, ktorý v koncentrákoch Litovec či Lotyš vraždí ľudí a pred súd prišiel v 82 rokoch. Títo ľudia, ktorí používajú takéto hanebné sofizmy, by možno bránili aj Mengeleho, ak by naňho prišli po 35 rokoch ako na starého človeka, lebo však je chudák starý.
Ale ešte niečo je tu zásadné. Viete, aký je rozdiel medzi červenoarmejcom vojakom Wehrmachtu alebo vojakom akejkoľvek armády a SS-manom, KGB-ákom a eštebákom? Zásadný. Do tých prvých troch boli ľudia povolávaní a nemali možnosť výberu. Naopak. Stať sa pracovníkom gestapa, Sicherheitsdiestu, KGB a ŠTB bola výberová organizácia každá. Tam si sa musel aktívne prihlásiť, aktívne súhlasiť s tým, čo robí železná päsť robotníckej triedy demokratom, kňazom, mníškam, s tým si sa musel stotožniť, teda aktívne si si vybral službu zločinu.
V Rakúsku bol kedysi predsedom ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) Fridrich Péter. O tom sa ukázalo, že bol kuchárom v jednotkách SS, ale pozor SS nebol Wehrmacht. Ak si sa chcel stať čo i len kuchárom v SS, musel si sa prihlásiť, uchádzať sa a prejsť previerkou. Ergosi sa aktívne hlási k zločineckej organizácii. A preto neexistujú také porovnania a tieto patetické reči o nevinných úradníkoch. Je úplne svinstvo vracať sa vždy len k tým no trošku problematických päťdesiatym rokom. 9. augusta 1986 v Petržalke vykrvácal a nad ním stáli ochrancovia hraníc, ktorí majú dodnes Námestie Hraničiarov, čo je čistá perverzia a počkali, kým dotrhaného psami nechajú tohto sedemnásťročného východného Nemca bezpečne prísť na kraj smrti a potom ho zobrali do nemocnice, kde pre ťažkú stratu krve tri roky pred pádom komunizmu zomrel. Teda neboli to žiadne päťdesiate roky. Tie svinstvá sa páchali ib až do konca, až do poslednej guľky nad riekou Moravou pod Devínom. Obľúbené reči sú tiež, počúvali rozkazy. No počúvaním rozkazov omluvím aj náčelníka Osvienčimu, lebo i ten len počúval rozkazy. Lebo rozkaz prišiel z Wannsee, z konferencii, kde sa rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky a odtiaľ prišli rozkazy, takže tí popravení velitelia koncentráku a plynových komôr boli vlastne nevinní, lebo len poslúchali rozkazy. Jeden z obľúbených argumentov komunistických a nacistických relativistov je to, že každý režim mal svoje zákony. No nepochybne. Zákon na ochranu republiky a norimberské zákony boli zákony, mali paragrafové znenie, odseky, chceme ...
===== že každý režim mal svoje zákony, no nepochybne, zákon na ochranu republiky a Norimberské zákony boli zákony, mali paragrafové znenie odseky, chceme tým povedať, že boli v poriadku, je výborné keď sa hovorí o kolektívnej vine, viete, náš štát a je to trochu smutné, stojí na princípe etnického čistenia na princípe kolektívnej viny, lenže byť eštébakom a byť tým, ktorý robí zlo normálnym ľuďom je trošku iné, ako narodiť sa ako karpatský Nemec v rodine, ktorá žije na Slovensku 400 rokov. My sme vyhnali karpatských Nemcov a vyhnali Maďarov, ktorý na tej pôde v tých domoch žili generácie a vyhnali sme mužov, ženy, deti, starcov i starenky, náš štát stojí na kolektívnej vine a nespomínam si, že by sa komunistický geroji typu Blaha niekedy hlboko omlúvali karpatským Nemcom, sudetským Nemcom a Maďarom. Pretože s nimi sme naložili len na princípe kolektívnej viny a je to trošku iná kolektívna (nie je rozumieť) o ktorej hovorí pán poslanec Susko. Lebo byť dieťaťom štvorročným je trošku iné ako byť vyšetrovateľom štátnej bezpečnosti. Takže takto je to s tou kolektívnou vinou a s našim svatým štátom. Argumenty kolegu Jarjabka o tom, že herci robili propagandu skutočne veľkolepe porovnanie, Richard Strauss dirigoval olympijskú kantátu pri otvorení olympijských hier v Berlíne 36. Všetci ktorý videli veľkolepý film Istvána Szabóa Mefisto z Klaus Maria Brandauerom v hlavnej úlohe vidia aké pekelné bolo postavenie umelcov. Ale hádam si kolega Jarjabek nemyslí, že mlátiť vyslúchaných pri výsluchu je to isté ako hrať Hamleta, to snáď nie je to isté. Takže to je ďalšia ukážka relativizácie. Relativizácie zločinov. Pokiaľ ide o to, že sa berú ľuďom dôchodky a že je to nefér, vdova po Rolandovi Frieslerovi predsedovi Folsgrichtu ktorý zahynul na jar 45 pritom ako bola bombardovaná budova Folsgrichtu ostala po ňom vdova Marión. Vdova Marión sa dožadovala a dostala vyrovnávací príspevok k dôchodku vychádzajúci z toho, že jej muž ako vysokopostavený právnik by mal po vojne keby prežil primerané zamestnanie a z neho by mal vyšší príjem. V roku 1997 Správny súd v Nemecku zrušil tento nárok v prípade, že sa vypláca osobám ktoré porušovali právny štát a osobám ktoré sa priečili normám ľudskosti. A presne o tomto je štátny bezpečnosť, gestapo aj KGB. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená snemovňa. Dovolím si zareagovať aspoň na zopár z vecí, ktoré zaznievajú z rôznych reakcií a vystúpení nielen v pléne, ale aj v diskusných fórach. Začnem s jedným z prvých argumentov. Prečo po tridsiatich rokoch? No jednoducho z prostej príčiny, že teraz je v parlamente zvolená konštalácia poslancov, ktorí nevlečú na svojich nohách červenú guľu komunizmu. Že je to prvýkrát, keď má takýto návrh zákona šancu na to, aby prešiel. Je to neskoro, ale až teraz je čas urobiť to, za čo patrí moja veľká vďaka poslankyni Andrejuvovej, pretože sa dala na riešenie niečoho, čo sme mali riešiť dávno.
Jedna z ďalších pripomienok je, že je to, ako hovorí pán poslanec Blaha, ktorý dnes čerpal veľmi hlboko zo žumpy pri svojich príspevkoch, že je to akt živočíšnej pomsty. No, keď oslobodení väzni koncetrákov sem tam zavraždili SS-manov, tak by to iste považoval tiež za akt živočíšnej pomsty. Nebola to, bola to normálna, ľudská pomsta. Keď na kandelábroch v Budapešti v roku 56 viseli komunisti, nebola to živočíšna pomsta, bola to ľudská pomsta alebo predtým viseli na šibeniciach iní. A základným pravidlom je, aby sme si uvedomili, že je zásadný rozdiel medzi totalitou a demokraciou. Komunizmus a fašizmus majú k sebe bytostne blízko. Jeden bol založený na triednej nenávisti, druhý na rasovej, ale konečný efekt i milióny mŕtvych sa dajú úspešne porovnávať.
Počujem argument, že berieme bezmocným. Bezmocné boli obete tých ľudí, ktorým beriem, bezmocná bola doktor Milada Horáková, ktorú nechali dvadsať minút škrtiť sa a dusiť v slučke na šibenici a nie jej sudkyňa Polednová, ktorá prišla pred súd v deväťdesiatke. Opäť starý človek. Zaujímavé je, že sa nikto nepostavil ani z obhájcov týchto starých ľudí, keď 86-ročný Ladislav Nižňanský z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy bol v Nemecku zadržaný za svoje zločiny spáchané v Kľaku a Ostrom Grúni. To nám nevadil vek. Tak ako nám nevadí vek chlapa, ktorý v koncentrákoch Litovec či Lotyš vraždí ľudí a pred súd prišiel v 82 rokoch. Títo ľudia, ktorí používajú takéto hanebné sofizmy, by možno bránili aj Mengeleho, ak by naňho prišli po 35 rokoch ako na starého človeka, lebo však je chudák starý.
Ale ešte niečo je tu zásadné. Viete, aký je rozdiel medzi červenoarmejcom vojakom Wehrmachtu alebo vojakom akejkoľvek armády a SS-manom, KGB-ákom a eštebákom? Zásadný. Do tých prvých troch boli ľudia povolávaní a nemali možnosť výberu. Naopak. Stať sa pracovníkom gestapa, Sicherheitsdiestu, KGB a ŠTB bola výberová organizácia každá. Tam si sa musel aktívne prihlásiť, aktívne súhlasiť s tým, čo robí železná päsť robotníckej triedy demokratom, kňazom, mníškam, s tým si sa musel stotožniť, teda aktívne si si vybral službu zločinu.
V Rakúsku bol kedysi predsedom ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) Fridrich Péter. O tom sa ukázalo, že bol kuchárom v jednotkách SS, ale pozor SS nebol Wehrmacht. Ak si sa chcel stať čo i len kuchárom v SS, musel si sa prihlásiť, uchádzať sa a prejsť previerkou. Ergosi sa aktívne hlási k zločineckej organizácii. A preto neexistujú také porovnania a tieto patetické reči o nevinných úradníkoch. Je úplne svinstvo vracať sa vždy len k tým no trošku problematických päťdesiatym rokom. 9. augusta 1986 v Petržalke vykrvácal a nad ním stáli ochrancovia hraníc, ktorí majú dodnes Námestie Hraničiarov, čo je čistá perverzia a počkali, kým dotrhaného psami nechajú tohto sedemnásťročného východného Nemca bezpečne prísť na kraj smrti a potom ho zobrali do nemocnice, kde pre ťažkú stratu krve tri roky pred pádom komunizmu zomrel. Teda neboli to žiadne päťdesiate roky. Tie svinstvá sa páchali ib až do konca, až do poslednej guľky nad riekou Moravou pod Devínom. Obľúbené reči sú tiež, počúvali rozkazy. No počúvaním rozkazov omluvím aj náčelníka Osvienčimu, lebo i ten len počúval rozkazy. Lebo rozkaz prišiel z Wannsee, z konferencii, kde sa rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky a odtiaľ prišli rozkazy, takže tí popravení velitelia koncentráku a plynových komôr boli vlastne nevinní, lebo len poslúchali rozkazy. Jeden z obľúbených argumentov komunistických a nacistických relativistov je to, že každý režim mal svoje zákony. No nepochybne. Zákon na ochranu republiky a norimberské zákony boli zákony, mali paragrafové znenie, odseky, chceme ...
===== že každý režim mal svoje zákony, no nepochybne, zákon na ochranu republiky a Norimberské zákony boli zákony, mali paragrafové znenie odseky, chceme tým povedať, že boli v poriadku, je výborné keď sa hovorí o kolektívnej vine, viete, náš štát a je to trochu smutné, stojí na princípe etnického čistenia na princípe kolektívnej viny, lenže byť eštébakom a byť tým, ktorý robí zlo normálnym ľuďom je trošku iné, ako narodiť sa ako karpatský Nemec v rodine, ktorá žije na Slovensku 400 rokov. My sme vyhnali karpatských Nemcov a vyhnali Maďarov, ktorý na tej pôde v tých domoch žili generácie a vyhnali sme mužov, ženy, deti, starcov i starenky, náš štát stojí na kolektívnej vine a nespomínam si, že by sa komunistický geroji typu Blaha niekedy hlboko omlúvali karpatským Nemcom, sudetským Nemcom a Maďarom. Pretože s nimi sme naložili len na princípe kolektívnej viny a je to trošku iná kolektívna (nie je rozumieť) o ktorej hovorí pán poslanec Susko. Lebo byť dieťaťom štvorročným je trošku iné ako byť vyšetrovateľom štátnej bezpečnosti. Takže takto je to s tou kolektívnou vinou a s našim svatým štátom. Argumenty kolegu Jarjabka o tom, že herci robili propagandu skutočne veľkolepe porovnanie, Richard Strauss dirigoval olympijskú kantátu pri otvorení olympijských hier v Berlíne 36. Všetci ktorý videli veľkolepý film Istvána Szabóa Mefisto z Klaus Maria Brandauerom v hlavnej úlohe vidia aké pekelné bolo postavenie umelcov. Ale hádam si kolega Jarjabek nemyslí, že mlátiť vyslúchaných pri výsluchu je to isté ako hrať Hamleta, to snáď nie je to isté. Takže to je ďalšia ukážka relativizácie. Relativizácie zločinov. Pokiaľ ide o to, že sa berú ľuďom dôchodky a že je to nefér, vdova po Rolandovi Frieslerovi predsedovi Folsgrichtu ktorý zahynul na jar 45 pritom ako bola bombardovaná budova Folsgrichtu ostala po ňom vdova Marión. Vdova Marión sa dožadovala a dostala vyrovnávací príspevok k dôchodku vychádzajúci z toho, že jej muž ako vysokopostavený právnik by mal po vojne keby prežil primerané zamestnanie a z neho by mal vyšší príjem. V roku 1997 Správny súd v Nemecku zrušil tento nárok v prípade, že sa vypláca osobám ktoré porušovali právny štát a osobám ktoré sa priečili normám ľudskosti. A presne o tomto je štátny bezpečnosť, gestapo aj KGB. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Zajtra sa zrejme bez veľkého halasu priblíži 17. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď som vstupoval pred 27 rokmi prvýkrát do nejakej politickej strany v živote, tak to bola éra, keď sa nad nami vznášal pamätný výrok: "Keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ." Jeho autorom bol, samozrejme, Vladimír Mečiar. Treba povedať, že keď sme prevzali v ´98. Mečiarom zdevastovanú krajinu, tak nádej, že sa nám podarí vstúpiť zároveň s troma okolitými členmi dnešnej Visegrádskej štvorky do Európskej únie zároveň s nimi, bola takmer utópiou. Stal sa zázrak a stali sme sa členmi.
Ja som veľmi rád, že dlhodobá línia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa špeciálne i v týchto neľahkých časoch pevne drží v našej bezalternatívnej existenčnej záležitosti, ako je členstvo v Európskej únii a v NATO. A všetka česť i predchádzajúcemu ministrovi zahraničia, ktorý v rámci možností robil, čo sa dalo, tak musím povedať, že som veľmi rád, že tak pevné odhodlanie držať sa maxím našej zahraničnej politiky a zahraničnopolitickej orientácie, akú reprezentuje ministerstvo zahraničných vecí s Ivanom Korčokom, ma napĺňa istotou, že s nami nepohnú a neobrátime sa nikam inam.

Ďakujem pekne. Začnem starým múdroslovím, ktoré hovorí, kto zachráni jedného človeka, ani keby zachránil ľudstvo. Teraz v tejto ére nejde o záchranu jedného človeka, ale desiatok, stovák, tisícov ľudí. A ja keď ako lekár počúvam argumenty typu, len 50 %. Viete, keď sa zavádzali pásy v autách, tak ľudia navyknutí celý život jazdiť za volantom bez pásov, to považovali za krutý zásah, ktorý ich obmedzuje. Keď sa zaviedli na lyžiarskych svahoch prilby, tak to tiež mnohí považovali za absolútny zásah a nepáčilo sa im, že nemajú vietor vo vlasoch. Samozrejme, niekto mohol namietnuť, no aj tak sú mŕtvi pri autonehodách. Aj tak sú možno ochrnutí na lyžiarskych svahoch. Len je to vždy otázka kvantity. Viete, kým nevozíte svojho syna na vozíku zvyšok jeho života ako ochrnutého, kým nie ste Schumacher, dovtedy sa vám to môže zdať blbosť a môžte tvrdiť, že je to len v takomto percente. Ale tak je to aj s tými testami. Zodpovedný človek, keď sa dozvedel, že bol pozitívny, vás za takého považujem, tak som nevystrčil 14 dní, okrem toho, že som mal päť dní isté problémy, celkom vážne chvíľami, som nevystrčil nos z baráka a nikoho som, okrem mojej manželky, ktoré sa o mňa starala, ale bola zaočkovaná, nenakazil. Keby som nevedel, tak budem chodiť po svete. A možno niekoho nakazím. A vy poviete, no dobre, tak stane sa. Ale viem, že jedno percento z nakazených skončí v krematóriu. Jedno percento je málo, ak to nie je váš otec, vaša matka alebo vaša stará matka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No milá Zitka, nie, že by som ti chcel kaziť radosť, ale vo finále svojho vystúpenia si hovorila o prísľube, ktorý ti dal kriminálny komunistický režim v Pekingu. My teda začneme v Európe škrtiť seba samoškrtením a oni sľubujú, že do roku 30 budú stúpať a do roku 60 budú nuloví. Napadá ma Klement Gottwald, ktorý povedal pamätnú vetu: "Straně věřte, soudruzi." A potom ma napadá Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý povedal: "Da gnať i pere gnať." Čím myslel, že Sovietsky zväz predstihne Spojené štáty. V 80. roku mal byť komunizmus. Ja teda, keď počujem prísľuby z Pekingu, tak necítim veľkú istotu a je fajn, že sa zaväzujeme naplniť to v roku 2060, to budeme na to zítka obidvaja pozerať z obláčku, ak dobre pôjde, ak ešte nejaké obláčky budú, ak ich Číňania nechajú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Kéry, ja si dovolím zareagovať na jednu vec, ktorú ste spomenuli v závere, že niektorí koaliční politici kritizujú. No, pochopiteľne, že byť v akomkoľvek zoskupení, neznamená stáť tam v zákryte so zrazenými opätkami. Takto to nie je. to nemá pre nás platiť ani v prípade Európskej únie, ani v prípade čohokoľvek iného. Pretože ak sme raz členmi nejakého klubu, alebo nejakého zoskupenia, to neznamená, že máme v duchu najlepších komunistických tradícií chodiť si niekam nechať vymeniť názory. Naše názory na konkrétne veci samozrejme implicitne znamenajú, že ich môžme mať iné ako ich majú iné krajiny. Teda nepochybne máme iné pohľady na iliberálnu demokraciu Viktora Orbána ako ju má on. Nepochybne môžme mať iné názory na niektoré zákony dotýkajúce sa reprodukčných práv prijímaným poľským parlamentom ako ho má ten väčšina poľského parlamentu. A jednoducho je naším svätým právom mať svoje názory v akomkoľvek zoskupení. A ak teda voláš po tom, že kritické hlasy, no však sám si ako nosnú vec uviedol náš kritický hlas voči Európskej únii vo veci dvojitej kvality potravín. Tiež by som ti mohol povedať, že máme stáť v rade, a byť ticho. Takže nie, nikdy nemáme byť ticho a už sme v pánskom klube, máme tam mať názor.