Videokanál poslanca

Ďakujem pekne pán predsedajúci, pán kolega zrejme ste vo svojej mladosti ako statočný Horehronec, vyhadzovali ob deň do vzduchu paneláky vojakov a dôstojníkov Červenej armády pod Borovou Horou vo Zvolene a vo voľnom čase potom hádzali granáty za betónový plot Sliačskeho letiska, aby ste jasne čelili okupantom a cudzím vojskám. Je mi na koniec jasné, že jediný vojenskí reprezentanti, ktorí by boli bývali vášmu srdcu blízky vás zrejme osudovo časom minuli, bola by to zrejme jednotka edelweiss, ktorá sa preslávila spolu s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy a potom samozrejme jediná poriadna vojenská sila na Slovenskom území, ktorá by sa vám iste nepriečila a to bola Wehrmacht. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Celý život som presvedčený o tom, že zlu sa má čeliť, že sa mu nemá nastavovať druhé líce. A to, čo sa stalo nášmu občanovi, bolo kryštalické čisté zlo. A bol to kriminálny čin ľudí, ktorí sa ho dopustili a verím, že spravodlivosť ich dostihne. A nemyslím si, že je zásadný rozdiel v názoroch celej snemovne na to, ako sa má v takomto prípade postupovať. Ale nemôžem si pomôcť. Do pamäti sa mi derie meno Sendrei. Spomínam si, že tohto občana Slovenskej republiky pripútali v Revúcej k radiátoru a tam zhasol. To sa stalo tu v tejto krajine a nemali sme uznesenie Národnej rady. Tí, ktorí videli výchovnú fackovaciu tých cigánskych chlapcov, si tiež môžu povedať, že toto asi nebolo celkom v poriadku. A tí, ktorí sa dočkali po rokoch v týchto dňoch výsledku akcie Moldava nad Bodvou, ktorá bola zametaná všelikam a sotva priznaná zodpovednými, by sa tiež mali zamyslieť, či sme my tí, ktorí tomu vždy dokážeme čeliť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Plne sa stotožňujem s tým, čo bolo prednesené. Dostali sme zrejme všetci list únie miest, ktorá takisto stojí za touto zmenou. A ja aj keď všeobecne zastávam liberálny postoj v zmysle, že každý je svojho osudu strojcom a kto si ako ustelie, tak si ľahne, predsa len niektoré typy závislostí škodia i iným osobám ako tomu, kto je závislý. A gambling je presne, ako bolo opísané, takáto závislosť. Teda poškodzuje osudy nevinných, ktorí s tým zlozvykom nič nemajú.
Preto teraz čo budem hovoriť, nebude o hazarde a o závislostiach, ale o princípe, na ktorom stojí naša demokracia. Naša demokracia je zastupiteľská demokracia. Je zastupiteľská demokracia, počínajúc obcou cez región až po Národnú radu. Volení poslanci zastupujú občanov a rozhodujú v ich mene až dovtedy, kým tí občania si povedia, že tohto tam nechceme, nebude rozhodovať.
Inými slovami, je celkom jasné a primerané, že nad akoukoľvek petíciou, za či proti, nad akýmikoľvek podnetmi, či za, či proti, stojí vedomie a svedomie poslanca. To znamená, i keby bola petícia akákoľvek, ja budem hlasovať tak, ako káže mne moje vedomie a svedomie. A preto považujem tú petíciu za nepotrebnú a stotožňujem sa s tým, čo je predložené.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, rozhodne si nemyslím, že si môžem trúfnuť považovať sa čo i len za malého ekonomického experta, ale to, čo poviem, je chvála jednoduchosti.
Pred mnohými rokmi si dal ktosi tú prácu a analyzoval európsku normu o, v boji s roztočmi. Roztoče, možno viete, sa vyskytujú v prírode, postihujú napríklad aj ľudí z mojej oblasti dermatológie, vyvolávajú napríklad svrab. Ale roztoče boli kedysi neregulované v Európe, ale každá krajina mala svoju normu pre tento problém. A potom sa začali regulovať. Prvá norma bola tvorená 19-tisíc slovami a tá, ktorú testoval ten autor toho článku, už bola tvorená 37-tisícami slovami. Pričom sa roztoče nezmenili nejako dramaticky, len norma rástla. A to je v duchu toho grafu, ktorý tuná proti vôli expredsedu Danka ukazoval minister hospodárstva.
A druhá vec, Slovensko má, ako vieme, biedne výsledky v chápaní tlačeného textu, ba dokonca aj hovoreného slova. V tomto zmysle je dobrý taký zákon a taká norma, ktorú ten človek, ktorý sa ňou má riadiť, pochopí aj bez podpory hordy právnikov, ktorí mu to vysvetľujú.
A ako svetlý zjav takejto normy uvediem okrem Biblie hádam to najveľkolepejšie, čo vzniklo z rúk a hlavy ľudí, Ústavu Spojených štátov. Keď si pozrieme na veľkosť, rozsah toho textu a na to, že za dvesto rokov potreboval minimum doplnkov a opráv, tak to je ukážka, ako majú vyzerať zákony.

Ďakujem diskutujúcim.
Kolega Baránik, povedal si kus pravdy. Na Slovensku to bolo známe pod všeobecným postojom z gardy do strany. V Hlinkovej garde som síce bol a bol som tam len nasadený rodnou stranou. Tieto totality majú mnoho spoločného a jedným z prvých aktov nastupujúcej hnedej totality bolo zrušenie politických strán. Presne tak, aj keď formálne na semeno si zopár nechali, urobili to isté komunisti. Bola to rovnaká chátra a rovnaký myšlienkový poklad, z ktorého vychádzali, takže takto to bolo.
Kolega Kotleba, viete, ten štát, ktorý milujete, vyhlásil vojnu Spojeným štátom, ak sa nepamätáte. Takže bombardovanie Apollky ako rafinérie pracujúcej pre prospech Wehrmachtu bolo štandardným vojenským aktom, neposýpali Bratislavu fosforovými bombami, hoci mohli. Tak toľko len na margo, čo budeme učiť budúce generácie.
Ďakujem kolegovi Šefčíkovi. Bolo mi cťou sedieť štyri roky vedľa Jána Langoša a budeme hľadieť, aby i ústav sa vrátil opäť pevne na postať, ktorú Ján Langoš ústavu zanechal. A presne tak, ako povedal Ondro Dostál, tá blízkosť myšlienková sa priam personifikuje v dvojici Lacko - Bobák. Každý vychádza z inej postate, ale v konečnom dôsledku sú to tí, ktorí totalitu nelikvidujú, ale skôr bránia.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, vážený predkladateľ správy, milí kolegovia, spolu s pani poslankyňou Záborskou som tu celkom evidentne jediný, ktorý v onen pamätný augustový deň v roku 2002, teda pred takmer osemnástimi rokmi, svojím hlasom prelomil veto bývalého komunistu prezidenta Schustra, ktorým sa postavil proti vzniku zákonu o Ústave pamäti národa a tým pádom proti vzniku Ústavu pamäti národa. Samozrejme, bývalý komunista, ako hovorí známy vtip, je skoro ako niečo ako bývalý černoch. No existujú svetlé výnimky, ktorým patrí naša úcta, ale i toto bol drobný symptóm sveta, ktorý, v ktorom žil a z ktorého vyšiel Rudolf Schuster. Podarilo sa nám nazbierať nie v plnej sále parlamentu dostatok hlasov na prelomenie veta, ako vieme, na to treba 76 hlasov, ale bolo dovolenkové obdobie a išlo o mimoriadnu schôdzu kvôli trom zákonom, dva z nich boli Langošove a jeden môj. Prelomili sme to, pričom ku cti a tiež ilustratívne dodávam, že ani jediný hlas poslancov SDĽ, s ktorými sme boli v koalícii, prelomenie veta nedostalo.
Potom sa môj život tak akosi v istých časoch blížil k existencii Ústavu pamäti národa, samozrejme z toho augustového dňa ako perlu vo svojej knižnici už schovávam trošku ohmataný návrh toho zákona, ktorý mal Jano Langoš, vedľa ktorého som sedel, pred nosom, a keď sme na tabuli videli digitálny výsledok, tak mi Jano napísal krásne slová na ten titulný list: "s úctou venuje Ján Langoš". Bojoval som aj ja pomerne výrazne o získanie nečakaných hlasov pre prelomenie veta, ktoré som získal ozaj nie bez toho, aby som bol istý, v radoch HZDS. No každopádne zákon tu bol a ústav vznikol. Vo vystúpení pána riaditeľa zazneli niektoré faktá, v ktorých som sa tiež akýmsi riadením osudu vyskytol. Pamätná doska na Univerzite Komenského, týkajúca sa študentského pochodu 16. novembra, vznikla v čase, keď som bol súčasťou jej vedenia, na protiľahlej stene univerzity pamätná doska troch obetí zastrelených na tomto námestí okupačnými sovietskymi vojskami bola priam zverená mne a tak som rád, že sa tam ešte stále stretávajú ľudia, ktorých história zaujíma. V čase, keď som bol prorektorom pre zahraničné vzťahy, usporiadali sme v spolupráci s tzv. Gaukovým inštitútom, čo je nemecká obdoba Ústavu pamäti národa, pozoruhodnú výstavu Feind ist, wer anders denkt. Nepriateľ je ten, kto myslí inak. Táto veľmi dobre vybratá výstava hádam otvorila, alebo vôbec otvorila dvere okrem očí študentom Univerzity Komenského, ktoré vzhľadom na jej dobré umiestnenie vo foajé univerzity túto návštevu navštívili. Ale keď sme, alebo keď som si potom listoval v knihe podpisov a hostí, tak okrem očakávateľných pozitívnych názorov bolo miestami desivé čítať komentáre ľudí, ktorí priam napĺňali tých hodnotiteľov, ktorí hovoria, že nepriateľ je ten, kto myslí inak.
Pravda je, že táto výstava o činnosti štázy bola niečím, čo mohlo a malo mobilizovať budúce generácie, o ktorých bola reč aj v súvislosti s plánmi a perspektívami Ústavu pamäti národa. Roky som dostával a dostávam pozvanie na Festival slobody, ktorý je záslužným projektom, ale zároveň ako pamätník musím povedať, že sa pamätám na to smutné a trápne zasadnutie výboru pre ľudské práva, na ktorom glváčovsko-hrnkovská klika zmenili ráz Ústavu pamäti národa, tentoraz aj štrukturálne, a predložili návrh zákona, ktorý bol asi jediný v dejinách našej parlamentnej histórie, kde bol priam určený deň popravy človeka, kvôli ktorému lex Krajňák vznikol. V prechodných ustanoveniach proste bolo napísané, kedy ho zotneme, aby som to povedal tak jasne a stručne. Potom vzhľadom na to, že sa súčasť koalície HÍD mierne vzpriečil, tak sa urobila úprava tejto hanebnosti, ale nič to nemení na tom, že Krajňák bol sťatý, keby ste boli počuli vystúpenie referujúceho o jeho zločinoch typu nákupy kovralov a podobné veci na chodby, tak zostával rozum stáť.
Samozrejme, že Ústav pamäti národa po tragickej smrti Jána Langoša mal, dá sa povedať ťažké obdobia. Jeho sínusoida vývoja bola oscilujúca k jasnému hnednutiu. Bol som pozvaný na desiate výročie vzniku pamäti národa. Musím povedať, že dojem, ktorý to tam zanechalo, rečníci, ktorí boli vybratí, bol desivý. Človek mal pocit, že je v strede Slovenského štátu. A chcem teda povedať, že je veľmi potrebné, aby Ústav pamäti národa plnil svoje úlohy. Bude možno i našou úlohou vyvinúť tlak, aby dostal konečne budovu, aby nechodil krajinou ako kočovný cirkus, aby kreatúry typu Harabina nemali možnosť odvesovať pamätnú dosku Jána Langoša z budovy a hodiť ju do papundeklovej škatule kdesi v suteréne. Vďaka Agnesovi Snopkovi, Andrejovi Petrekovi a ďalším sme tento hanebný ťah tejto hanebnej kreatúry riešili a jeho pamätná doska s basreliéfom stojí na Námestí SNP. Ale i to je jeden z príznakov. To, čo tu zaznelo, historik Holec ako asistent nejakej poslankyne ĽSNS, nie to je dôvod, prečo by mali mať uvažujúci ľudia problém s historikom Holecom. To je len príznak. Pardon, Lackom, prepáčte, prepáčte, hovorím omylom o Holecovi.
Chcem teda povedať, že i na nás je nejaká tá úloha. I my budeme musieť okrem tlaku na vybavenie dôstojnej a trvalej budovy ÚPN i múzea zločinov totalít vyvíjať napríklad aktivitu v zmysle nápravy zákona, teda reštitúcie do stavu pred novelou z roku 2017, lebo to už je úlohou parlamentu. My nemôžme stavať budovy, ale môžme obnovovať zbúrané a v tomto zmysle si okrem iných vecí i my musíme dať svoje úlohy a pokúšať sa ich naplniť.
Ja som tu včera hovoril o stave prokuratúry a práve to, že Ústav pamäti národa je potrebný a nevyhnutný, dokladám i včerajším argumentom o tom, že žijeme v krajine, ktorá má síce zákon o zločinoch komunizmu, ktorá má trestný zákon, ktorý zakazuje propagáciu totalitných režimov, ale zároveň si žijeme v krajine, kde si prokuratúra nevšimne stavanie pamätných dosiek Piešťakovi a pamätných stĺpov Biľakovi. Je teda pole neorané, ktoré stojí pred nami, ale i Ústavom pamäti národa a myslím si, že jedna vec je brániť právo na názor a na vedecký výskum. Druhá vec je, že ten názor, samozrejme, si môže i historik mať, aký uzná za vhodné. Otázka je, či by ho ale mal mať v drese inštitúcie, ktorá reprezentuje demokratický a dá sa povedať nepochybne s daným názorom protikladný názor. Teda historik Irving, ktorý je jedným z apologétov nacizmu a známym kontroverzným britským historikom, by nepochybne nepracoval v Nemecku v inštitúcii, ktorú štát zriadil na to, aby zločiny nacizmu dokumentoval. A tak je to i u nás a je preto len ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musím vás prerušiť.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... ďakujem, je preto len záverečným aktom, že ak Ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol v kauze Bureš, tak je to len dôkazom toho, že i sudcovia Ústavného súdu sú, ako ukazovalo zloženie triumvirátu, len naši ľudia, a preto sa i takémuto rozsudku a nálezu má a musí Ústav pamäti národa postaviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. No, musím povedať, že vo finále mi Ondro vypálil rybník, ako sa hovorí. Ja som chcel práve poukázať na to, že tá argumentácia iným svetom sa často používa. Viem, že keď som ako prodekan pre štúdium na lekárskej fakulte sa spýtal prednostov ústavov a kliník, koľko chcú mať rozsah výuky v rozvrhu, tak keď som to spočítal, čo som dostal, tak mi vyšlo, že by medicínske štúdium malo trvať 9,5 roka. Lebo každý vytiahol nejakú fakultu niekde vo svete, kde má ten jeho obor toľkoto. A tu sme u tých argumentácií civilizovaným svetom. V niektorých európskych krajinách majú eutanáziu. V tých istých, kde môžu mať súbežne nedeľu ako sviatok. Inde majú registrované partnerstvá, sobáše osôb rovnakého pohlavia, ale zároveň tam môžu mať nedeľu ako siedmy deň, v ktorom Boh odpočíval po svojej práci. Inými slovami, samozrejme, že sa dá argumentovať, ale potom by bolo férové prijať i takúto argumentáciu, keď bude úplne iná téma, ako je nedeľa ako deň sviatočný.
A musím povedať, že keďže som lekár aj moja manželka je lekárka, samozrejme, aj keď tu v jednom vystúpení zaznelo, že lekári a čašníci sú nevyhnutní, takže musia pracovať. Keby som spočítal, koľko Štedrých večerov sme v našej rodine s našimi deťmi mali 23. alebo 25. decembra, bolo by ich za tie roky rokúce pekných pár. Ale dali sme sa na tento druh činnosti, sme lekári, slúžili sme v tom špitáli a jednoducho tak to bolo.
My nenútime nikoho slúžiť v nedeľu za pokladňou v Tescu. My im len chceme nechať možnosť a to je rozdiel proti tomu, čo sme my ako lekári a zdravotníci odrobiť museli.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa Drábiková sa dostala do tej známej aj z iných súvislostí vety o tom, kde končí a začína niečia sloboda. Ja teda si hovorím, že sloboda predavačky pracovať v nedeľu, mať iný voľný deň a dostať za tú nedeľu príplatok nemá končiť tam, kde začína naše poslanecké právo zaraziť jej to. Inými slovami, my takýmto rozhodnutím zarazíme jej slobodu voľby z našej pozície, ktorí sme nad vecou, ktorí možno nechceme ten príplatok alebo nám je jedno, či má ona príplatok. Je nám jedno, že jej vyhovuje nedeľa a potom iný voľný deň v týždni. My s touto autoritou jej slobodu obmedzíme a akokoľvek ste tú vetu pekne naštylizovali, toto je jej jadro a podstata, my obmedzujeme jej slobodu voľby.