Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No všetka česť vám, milé dámy, že ste išli na Ukrajinu, že ste videli opáskované mínové polia na ukrajinskom území, mínami položenými ruskými vrahmi, že ste stretli obete a len tie, ktoré prežili, lebo tie, ktoré boli v masových hroboch, tie ste stretnúť nemohli. A na to povie ten hlupák, ktorý tu teraz nie je, ale iste je jasné, o kom hovorím, ktorý je militaristický génius a geopolitický veleduh, že tam zrejme nebola vojna, keď ste tam boli. No keď 12. decembra 1943 prišiel Edvard Beneš do Moskvy podpísať zmluvu o spojenectve so Sovietskym zväzom, tak tam zrejme tiež nebola vojna, keď sa Beneš mohol, ako by povedal ten truľo, ponevierať po Moskve. Ale v tom čase umierali od hladu ľudia v blokovanom Leningrade, už boli hory mŕtvych okolo Stalingradu a všelikde, ale hlupák by povedal, že zrejme tam nebola vojna.
Áno, povedala si pekne, Anka, že nepočúvali reprezentantku ukrajinského parlamentu, volenú zástupkyňu hrdinského ukrajinského ľudu. Nie. Nacisti ani Putinovi prisluhovači a zradcovia tu neboli. Tak to proste je. Ale je dobré, že o nich vieme a musíme s tým počítať, pretože i oni sú súčasťou slovenského národa, ktorého majú veľmi často plnú hubu.

Beží mi čas... Takže tá analógia, ktorú zachytil vo svojej básni Turčín Poničan, slovenský poet, je, samozrejme, z dôb turecký vojen. Svet od tej doby hádam trošku civilizačne pokročil. Ale to, čo predvádza Putinov nacistický režim, má aj bližšiu historickú analógiu. Po obsadení Lidic nemeckým vojskom boli odňaté niektoré deti matkám a boli poslané na preskúmanie, ako hovorila pani poslankyňa Kozelová, na preosiatie. Niektoré z nich bolo vybratých hneď tri, sedem ďalších bolo poslaných do nemeckého sirotinca a potom odovzdaní nemeckým rodinám na prevýchovu. Ostatní neboli uznaní za súcich. A skončili v Chelmne vo vyhladzovacom tábore. Samozrejme, od tej doby uplynulo takmer 80 rokov a svet by mal znova pokročiť. Ale tak ako KGB viazalo poľským dôstojníkom drôtom ruky za chrbtom a strieľalo ich ranou do zátylku. Strieľali v Buči a inde ruskí vrahovia Ukrajincov takisto. A presne tak, ako preosievali lidické deti nacisti, preosievajú ruskí nacisti ukrajinské deti. Ako keby ich jedna mater mala.

Ďakujem pekne. Kolega Faič, my sme to tam necapli. My sme boli na výbore, kde ste vy predkladali svoj návrh a vaši kolegovia neboli na výbore. Mohli si tam capnúť na zadok a vypočuť si to a vyjadriť sa. Oni neboli. Takže o cápaní je v tomto zmysle zbytočné hovoriť. Ja som neodišiel a nechal som vás predniesť váš, takže to môžem absolútne spoľahlivo porovnať a potom tento výborný argument, že toto je lokálna vojna. No viete, keď vás zavraždia s rukami zviazanými drôtom za chrbtom, ako mali obete v Katyni, obete sovietskej KGB, v ktorej je Putin ukážkovým výhonkom po mnohých desaťročiach, tak je tej obeti úplne jedno, či ju znásilnia a zabijú naprostred ulice v Buči v lokálnom konflikte alebo v svetovom konflikte. Mŕtvi totižto nie sú iní, ak ich zavraždí niekto v lokálnej vojne, lebo vypálenie Kľaku a Ostrého Grúňa ani Kremnička a jej vápenka neboli svetovými konfliktmi. To bolo lokálne účtovanie Edelweissu, pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a podobných zločincov a nemeckých hrdlorezov s lokálne občanmi podporujúcimi partizánov. Tiež to nebol žiaden svetový konflikt. Takže to porovnanie je absolútne na mieste. Znásilnená žena, unesené deti sú živí, jednotliví ľudia a nedodávať zbrane je fajn, mohli mať Nemci Lebenstraum až po Moskvu. Nedodávali by sme zbrane.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ctená snemovňa, celkom reálne konštatujem, že nosným dôvodom pre prijatie tohto textu je okrem toho, že je, dá sa povedať, principiálne absolútne správny, že veľmi dôvodne vychádza zo zmienených skúseností nás malej krajiny Československa, ktoré v ilúzií výmeny obete iného za mier pre Európu obetovali signatári Mníchovskej dohody. Dôvodom, prečo takéto uznesenie predkladáme, je tiež nedokonalé znenie istého článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pri ortodoxne gramatickej interpretácii môže viesť k dezinterpretácii zdravého rozumu. Naši poslaneckí kolegovia zo strany SMER predložili vo výbore pre európske záležitosti svoje uznesenie, ktoré sa líši od tuná predloženého uznesenia nosne v jednom hlavnom bode, a to je v tom, že sa v ňom snažili zaviazať vládu Slovenskej republiky neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Inými slovami, neposkytovať tomu slabšiemu, tomu, ktorý je obeťou agresie silnejšieho a lepšie vyzbrojeného súpera, to jediné, čo môže umožniť statočne bojovať s nádejou na víťazstvo s presilou, a to je vojenskú pomoc. I preto sme predložili toto uznesenie a veríme, že tak ako a za to patrí všecká česť vláde Slovenskej republiky a jej zodpovedným ministrom v týchto oblastiach, že od samého počiatku agresie sa zaradila medzi špičkovo principiálne stojace exekutívy členských štátov NATO a Európskej únie a podporovala Ukrajinu okrem pomoci humanitárnej i v tom, čo je pre bojujúcu krajinu najdôležitejšie.
Ja som to spomínal aj na výbore, keď sa pod heslom mierotvorstva predkladala alternatíva nepomáhať vojensky Ukrajine a znižovať tak počty obetí. Nedá mi než nezopakovať nepriestrelný argument, že keby sa rozhodli svetové demokracie v decembri alebo v novembri roku ´41, keď stála Wehrmacht 70 kilometrov od Červeného námestia zachovať blahosklonnú neutralitu a nechať to bývalých spojencov, spojencov, ktorí začali agresiou voči Poľsku druhú svetovú vojnu, t. j. Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina, aby si to vybavili medzi sebou, tak by možno svet dnes vyzeral inak. A tí z nás, ktorí by tu boli a neboli by v zmysle riešenia pod ľudí vybavení v konečnom riešení, tak by tu možno hajlovali. No nedopadlo to tak okrem iného preto, že konvojmi v ľadových vodách severného mora pumpovali demokratické veľmoci do Sovietskeho zväzu zbrane, benzín, nákladné autá, všetko, čo potrebovala bojujúca Červená armáda. Z pohľadu dnešných mierotvorcov tak vlastne podnecovali vojnu, tak vlastne prispievali k ďalším a ďalším obetiam, pretože keby nebolo zbraní, keby nebolo benzínu, keby nebolo 150-tisíc two the back row nákladných áut, ktoré v tomto počte dodali Spojené štáty Červenej armáde za vojny, tak by možno sa začas hajlovalo aj vo Vladivostoku. Preto sa domnievam, že hovoriť o mierotvorstve a znižovaní obetí by mohli dnešní mierotvorcovia poradiť spojeneckým dodávateľom zbraní partizánom a vojakom bojujúceho Slovenského národného povstania.
Pretože keby im nedali zbrane a nedodali ďalšie zbrane, no tak by, samozrejme, zrejme asi s nemeckými vojskami nemohli ďalej bojovať, možno by mnohí z nich nepadli, možno by nevyhoreli obce na strednom Slovensku proste bol by mier. No ak je toto cesta, tak to je presne tá cesta, na ktorú nás dnes mierotvorcovia všetkých typov a kategórií posielajú.
My si myslíme, že tak ako sa mali krajiny brániť Hitlerovskej agresii, tak sa má Ukrajina brániť Putinovej agresii a aby sa mohla brániť, tak môžem len zopakovať to, čo som povedal na stretnutí OBSE vo Viedni, rovnako ako to povedal môj ctený kolega Mark Pritchard, vedúci britskej delegácie: weapons, weapons and weapons. Zbrane, zbrane a zbrane. Statočnosť Ukrajina už ukázala a hoci menšia a slabšia ukázala Európe niečo, čo Európa od Normandie, dobýjania Berlína a bitky v Ardenách nezažila. Statočnosť menšieho a slabšieho v boji so silným agresorom. Preto trváme na nosnom posolstve tohto uznesenia a zaväzujeme vládu Slovenskej republiky, aby v jeho duchu pokračovala vo svojej doterajšej jednoznačnej vojenskej, hmotnej, politickej a humanitárnej podpore bojujúcej Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s návrhom skupiny 34 signatárov tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny v kontexte vojenskej agresie Ruskej federácie.
Dovolím si vás s nim oboznámiť stručne a konštatujem, že Národná rada na základe tohto schvaľuje stanovisko Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny podľa č. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
To nosné nasleduje teraz: Slovenská republika podporuje poskytovanie všestrannej, t. j. politickej, vojenskej, humanitárnej, materiálnej a makrofinančnej pomoci a podpory Ukrajine, ktorá má na základe čl. 51 Charty Organizácie Spojených národov neodňateľné právo na sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku. Slovenská republika dôrazne odsudzuje ničím nevyprovokovanú a neobhájiteľnú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
Slovenská republika je vedená trpkou historickou skúsenosťou Mníchovského diktátu z roku ´38 a ja na tomto mieste dodávam aj Viedenskej arbitráže z toho istého roku a silne podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ako aj suverénne právo Ukrajiny jej vlády a občanov rozhodovať o kľúčových otázkach svojej budúcnosti a národného záujmu, vrátane spôsobu a modalít urovnania vojnového konfliktu a dosiahnutia komplexného, spravodlivého a trvalého mieru v súlade s princípmi Charty OSN.
Kompletné znenie je, ako bolo uvedené pánom predsedajúcim, ako tlač 1533 a jeho súčasťou je aj zdôvodnenie.
Toľkoto na úvod a prosím pána predsedajúceho, aby následne otvoril rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážených dvanásť statočných, ďakujem, že ste vydržali. Po prvých pár vystúpeniach oponentov tejto rezolúcie som hovoril, že to, čo vidím, je festival ačohentizmu. Musím povedať, že keď, ako ma správne vyzval pán predsedajúci, že mám zbilancovať, tak už musím hovoriť o ohňostroji ačohentizmu. Skutočne sme sa nedostali k dobitiu ríše Aztékov, ani ríše Inkov a k vinníkom a k tomu, že sme ich nezahrnuli do tejto rezolúcie. A to, že sa ako argument vytiahne čokoľvek, zaznelo tu Somálsko. Dokonca tu zaznela americká agresia v Sýrii. Pričom ten, kto má úplne vymetenú hlavu, vie, kto dostal Aleppo a jeho civilov do stavu, v ktorom ho dneska nachádzame.
Nehovoriac o tom, že keď niekto hovorí o nehoráznostiach, ktorým trpeli rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny niekde na Donbase a ako je to strašné, ako sa tá Ukrajina k nim chovala, je strašne pozoruhodné, že nikto z týchto gerojov tu nevystúpil a nepripomenul to, čo predviedla ruská armáda na svojich spoluobčanoch v Groznom. Pohľad na zbombardované Grozny, ktoré sa podobá na zbombardované Drážďany, nebolo dielo amerických imperialistov platených zloduchmi z Wallstreetu. Nie. To bolo dielo ruskej armády riadenej a vedenej Putinom, pričom je drobná otázka, či vyhodenie tých činžiakov, ktoré sa stalo a stalo sa zámienkou k tomuto mierotvornému podujatiu, nebolo tiež dielom jeho bývalých kolegov z KGB.
Ale dosť na tom a na tom ačohentizme, lebo by sme sa mohli dopracovať k momentu, že tí Pershingoví dobrovoľníci, teda americkí dobrovoľníci, nie narukovaní povinne, ktorí prišli pod vedením generála Pershinga urobiť obrat v prvej svetovej vojne, prekazili to, že sme dodnes mohli tuná pekne mierovo mondokovať vo Felvidéku a byť radi, že sme pod svätoštefanskou korunou. Ale aj to by sme hádam vytkli, lebo tí Američania furt robia len zle. Ale dosť na tom a na týchto všetkých strašných zločinoch, ktorých sa dopustili títo hrozní agresori, na rozdiel od mierového Ruska, ktoré bolo donútené. Pravda je, že jedným z tých pozitív v tejto strašnej veci je, že sa vykoval ukrajinský národ. Ukrajinský národ presne vie, kde sú jeho nepriatelia a kde sú jeho priatelia.
Pre nás je vecou cti byť priateľom hrdinsky bojujúceho ukrajinského ľudu, pretože si od, dá sa povedať statočného nasadenia Royal Navy pri Falklandoch nepamätám na to, že sa nejaká krajina rozhodla rázne a jasne čeliť zlu. V tomto prípade v chunte v Buenos Aires, ktorá si chcela zlepšiť profil obsadením tzv. Malvín, čiže Falklandských ostrovov.
Toto dnešné dlhé posedenie, samozrejme, prinieslo i také veci, ktoré ma vedú k potešeniu, že som bol nosne, ale aj iní kolegovia tuná tzv. komunista Dostál, ktorý nikdy v žiadnej strane na rozdiel od predsedu strany, ktorý, ktorého hlasná trúba to tu vykrikovala, v strane nebol. No a ja som, ako som sa dozvedel, som vyštudoval za peniaze komunistov. Proste bolo to veľmi k veci, bolo to skutočne primerane vyargumentované, pravdivé, nepriestrelné a tak ďalej.
Keďže je záver, tak by bolo primerané poďakovať. Rád by som poďakoval, aj keď mi to neprisluší, lebo oni sa na tom najmenej tak, tuná Janko, Ondro, ostatní signatári, podieľali . Ďakujem aj pozitívnemu vkladu ministerstva zahraničia, aj bez neho by sme to predložili, ale i tak ďakujeme. A nezabudnem poďakovať i napríklad Slávke Henčekovej, ktorá nie je členom parlamentu, ale ktorá urobila pre tento projekt veľkú prácu. Je pekné, že tu zaznelo meno našej milej kolegyne Vierky Dubačovej a ona v podmienkach bojujúcej Ukrajiny koná dobro a nerieši tu to, čo rieši druhý breh. To, kto si čo zaslúžil, kto, kto v Minsku ako oklamal a podobne. Pretože ako správne povedal Ondro Dostál, zrada nastala na budapeštianskom memorande. Presne tak ako v Mníchove. A tam tí Mníchovania, ktorí chceli v tomto parlamente prijať zákon o pamätnom dni mníchovskej zrady, by pri zajtrajšom hlasovaní mohli prispieť do dejín slovenského parlamentarizmu svojím osobným menovitým mníchovanstvom. Pretože zajtra to hlasovanie bude verejné a nastane pri ňom to, čomu sa hovorí triedenie duchov. Bude to ako katióny a anióny. Každý ión pôjde k svojej elektróde. A dejiny si to zapamätajú.
Takže i v tom je cena tohto predloženého materiálu a myslím si, a to tu už tiež zaznelo, čiže slúži ku cti slovenskej vládnej exekutíve, že v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti hodnotovej zahraničnej politiky má jasno. Škoda, že to nebolo aj mnohých iných oblastiach a rezortoch. Ale komu česť, tomu česť, toto treba aj exekutíve uznať.
Tak na záver mi neostáva už povedať nič iné a možno budete vedieť, ako môžte reagovať na toto: "Sláva Ukrajine." (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, vám skutočne musím znova zopakovať to, že vaša strana zdobí parlamentné lavice už najmenej od roku 2016. Za tú dobu sa odohrali niektoré konflikty, ktoré zmieňujete. Čo vám bránilo navrhnúť uznesenia, že teraz, keď je reč o tomto uznesení a o tomto konflikte, tu prebieha skutočný festival ačohentizmu tam to, mohli by sme sa teoreticky vrátiť aj k dobytiu ríše Aztékov, ale znova. Nič vám nebránilo konať, ak ste mali pocit, že vaša vec je spravodlivá.
Pokiaľ ide o tej vode na Krym, no je skutočne chorá predstava, že niekto anektuje moje územie a ja mu budem umožňovať, aby mu to tam pekne fungovalo dodávkami čohokoľvek. Sovietsky zväz ešte o druhej v noci 22. júna 1941 posledným vlakom prekročil hranicu Veľkonemeckej ríše, keď plnil svoje záväzky k Adolfovi Hitlerovi. Ale iste uznáme, nech si o Stalinovi, vrahovi, myslíme, čo chceme, že asi dvadsiateho tretieho už nijaký vlak neprešiel. Takže diviť sa nad tým, je tak ako diviť sa nad tým, že Putin je dojatý, že sa Rusi ocitli mimo hraníc. No presne to hovoril Horthy: "Nem, nem, soha!" Vrátiť sa, visszajött. A to isté hovoril Hitler: "Heim ins Reich." Sudeckí Nemci neboli sudeckí Česi ani Maďari na Slovensku neboli slovenskí Maďari, boli to tí, ktorých chcel Horthy a Hitler naspäť do ríše. No ak tomu dáme za pravdu a považujeme za tragédiu, že tak nie je, tak sa nad tým zamyslite.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Hovoríte, že predsa súhlasíte s tým, že si krajina má možnosť vybrať, napriek tomu z vystúpení z vášho brehu zaznelo, že NATO dalo prísľub o nerozširovaní. Za prvé, je to blaf a za druhé, oveľa dôležitejšie je to, že za mňa, za občanov Slovenskej republiky ani za kohokoľvek druhého nemôže ktokoľvek dávať nejaké sľuby, čo ja budem chcieť. Samozrejme, mohli nás nevziať, vziať len niektorých, urobiť to akokoľvek, ale neexistuje, aby sa niekto zaviazal, že tam tých neprijme za nás. Čo to je? To sme čo? Podriadení otroci, nemáme nárok? Toľkoto k tomu právu na vlastné rozhodnutie.
Pokiaľ ide o to, že vám chýba ohodnotenie Saudskej Arábie vojny v Jemene alebo čohokoľvek, preboha, dneska ste doniesli uznesenie o Michalovciach, čo vám tri roky bráni priniesť rovnako dobré alebo zlé uznesenie o Jemene, prečo to chcete od nás? Nemáte plné práva poslancov predkladať uznesenia, to je úplne smiešne.
A posledná vec, ktorú naznačil Ondrej, viete ja som bol pozorovať ostatné zatiaľ parlamentné voľby na Ukrajine. Neonacisti, o ktorých sa tak hovorí, tam ostali dve aj niečo desatín percenta a ostali pekne pred dverami parlamentu na mraze na rozdiel od Slovenska. Takže keď Slovensko hovorí o Ukrajine ako o štáte neonacistov a skorumpovanom, tak nech sa Slovensko pozre do zrkadla a to len uvidí veci.

Ďakujem pekne.
Kolegovi Sujovi odpoviem hlavne na jeden jediný bod a síce na obľúbenú tému všetkých ľudí z vášho brehu - moju americkú hymnu. Ku cti hymny Sovietskeho zväzu, a tým pádom aj Ruskej federácie, kde sa zmenili len slová, musím povedať, že je to krásna hymna a patrí hudobne k jedným z najkrajších. Keby som teda postupoval čisto esteticky, mohol by som mať ako zvonenie aj ruskú hymnu. Samozrejme, iste uznáte, že mám právo urobiť si aj istý emotívny, nielen estetický výber. A keď si pomyslím, že prvú svetovú vojnu výrazne rozhodli Pershingovi dobrovoľníci, ktorí prispeli k porazeniu centrálnych mocností oslobodenia Čechoslovákov od habsburského útlaku, tak to je prvý bod, kde sa lámal osud našich národov vďaka Američanom. Keď potom skončila druhá svetová vojna a v Normandii krvácal Private Ryan, tak to boli opäť Američania, ktorí prišli riešiť konflikt v Európe. Nemuseli, mohli sa postarať o svoje a nechať nás tak. Nie, prišli a pomohli poraziť nacizmus. A potom tu boli roky, 40 rokov života za ostnatým drôtom. A vtedy prišiel americký prezident Donald Regan a povedal, že to je ríša zla a budeme sa k nej chovať primerane. Tú ríšu zla uzbrojil a dneska môže pán poslanec Mizík používať Facebook, hlásať to, čo hlása, a dokonca aj počítač, ktorý tí hnusní Američania vymysleli. Ja som si pre to všetko vybral americkú hymnu.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ďakujem vám pekne za prednesenie pozmeňovacieho návrhu i za jeho podporu a áno, ste nielen mierna, ale ste aj krásne predniesli a zasluhujete si v tejto vykrikujúcej pánskej spoločnosti primeraný obdiv a úctu.
Chcem ja len za seba povedať, že keď tu nado mnou stojí pán poslanec Mazurek a vrieska, tak aj nemá problém so zvýšením hlasu a opäť celý svoj život sa domnievam, že zlu sa má čeliť. A táto rezolúcia je o čistom zle a čeliť sa mu má primerane nahlas, aby nevyzeralo, že sa dáme prekričať. Tak ako sa tu dozvedáme teda o tom ako pár desiatok ľudí, ja sa stále pýtam, prečo Vladimír Putin nebubnoval o tých tisícoch, o ktorých hovoríte, obetí. Podotýkam, že tí zelení mužíci, ktorí prišli dovolenkovať zrejme aj do Luhanska a Donecka, všetci tí girkinovia, strelkovia a podobní, ktorí tam boli na dovolenke, tam začali občiansku vojnu proti vlastnému štátu. To znamená, že to nebolo tak, že akýsi Azov z ničoho nič vpálil kamsi a začal kohosi mordovať. Tam začalo regulérne podrývanie štátnej autority krajiny a je pomerne štandardné, ak sa s bratom tuná Slovanom nezdá, tak sa skúste zamyslieť, čo predviedol Putin v Čečensku. Čo predviedol na území Ruskej federácie Vladimír Putin, ženám a deťom v Groznom. Videli ste fotografie v Grozného? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)