Videokanál poslanca

Ďakujem pekne obom kolegom a ako som už povedal, ďakujem nielen signatárom, ale tí, ktorí si osvoja posolstvo tohto uznesenia a áno, tá hrozná podoba textov, ktoré písal ideológ Tretej ríše Alfred Rosenberg, ktorý po zásluhe odvisol v Norimbergu na šibenici, o tom, ako títo podľudia budú smieť, ak budú vybratí, pracovať na nemeckých gazdov v obilnici Európy, budú sa smieť naučiť tlačené písmená ich detí, nie písané, a budú smieť vedieť rátať do päťsto. To bol normálny plán. A, samozrejme, išlo o to, že to nie je žiaden národ, že je to podnárod. A keď človek počúval v prvých týždňoch agresie proti Ukrajine tie reči o tom, že to nie je žiaden národ, tak sa mne v pamäti vynoril Alfred Rosenberg. A je skutočne dobré poznať vlastnú históriu a je možno aj dobré, a to nechcem robiť teraz ani literárne okienko, ani povinné čítanie, ale často na malých novelách veľkých autorov si uvedomíme obludnosť tých čias. Vrele odporúčam prečítať si útlu knižočku Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna a ešte kratšiu poviedku Príhoda na stanici v Krečetovke, toho istého autora. Je to malý kúsok literatúry s obrovským obsahom a dosahom. Tomu sa vyvarujme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milý Tomáš, chcem ti poďakovať za tvoj prierez smutnými dejinami zločineckého režimu Sovietskeho zväzu, na ktorý, žiaľbohu, nadviazal stále vo väčšom rozsahu nacista sediaci v Kremli. Tie tri zástavy, ktoré vejú v Peterburgu, ktoré si zmienil, sú skutočne nehoráznosťou a tá nehoráznosť vznikne vtedy, keby pred Reichstagom v Berlíne, teda pred sídlom dnešného Bundestagu, viala zástava cisárskeho Nemecka, potom zástava s hakenkreuzom, ktorá bola oficiálnou zástavou Tretej ríše, a zástava Spolkovej republiky Nemecko.
Pravda je, že sa tie režimy od seba učili. Pravda ale je, že keď sa nad tým zamyslíme, tak tá neuveriteľná perverznosť boľševického stalinistického režimu, ale i Leninovho režimu, i toho poststalinistického je v tom, že on ten režim v zásade nosne škodil a genocidoval vlastných občanov. Toto sa o Hitlerovi povedať nedá. Ten vraždil, kade chodil. Ale tak ako boľševický režim vraždil v Estónsku, Litve, Lotyšsku, ako vraždil všade, kam prišiel, tak tak vraždil aj Hitlerov režim. Ale to, čo robil boľševický režim s vlastnými občanmi, je donebavolajúce.
My si môžme vyvolať, ktorí sa tomu venujeme, z vlastnej pamäti, tí, ktorí by si to chceli prečítať, tak stačí dnes v Googli naklepkať meno Pavlik Morozov. Legenda, ktorý udal vlastného otca, ktorý zachránil trochu pšenice. Vtedy existoval v boľševickom Sovietskom zväze hrozný kláskový zákon. Za zbieranie vypadnutých kláskov na požatom poli boli neuveriteľné desaťročia trvajúce tresty. Ešte tá perfídnosť vynikne v tom, a to sa zopakovalo i v Československu vo februári, že jedna z takých hlavných sľubových, sľubotechnických prísľubov boľševického Leninovho režimu bol ´dikrét o zemlje´, tak ako ´dikrét o míre´ sľuboval mier, tak tento sľuboval roľníkom pôdu, veľkostatkársku pôdu. Trvalo necelé desaťročie a ten režim kolektivizoval a zabíjal tých, ktorých lákal na prísľub pôdy.
A my keď si spomenieme na Ďurišovu pozemkovú reformu, ktorá, nedali si komunisti v Československu toľko času na čakanie, za päť rokov, za štyri prerástla do teroru, ktorým sa vstupovalo do jednotlivých, jednotných roľníckych družstiev. Teda najprv vlákame: dostaneš pôdu, a potom ťa násilím zlikvidujeme a zjednotíme.
Samozrejme, s perfídnosťou jemu vlastnou Stalin sa ako Pontský Pilát dištancoval od obrovských zločinov tým, že ich okomentoval v nosnom článku, všetko sa dá nájsť na webe, ktorý bol nazvaný Závrat z úspechu. Hovoril o obrovskom úspechu kolektivizácie, ktorý stál na mŕtvolách miliónov ľudí, ktorý stál, to si predstavme a akokoľvek nie je svet plný blahobytu, na kanibalizme. Tie zúfalé rodiny jedli svojich príslušníkov na Ukrajine. Predstavme si toto. To znamená, k tomuto sa dopracoval režim, ktorý začal ´dikrétom o zemlje´. A v tom je celá tá hanebnosť a perfídnosť a repríza historická.
Nedá mi nespomenúť si na Jána Langoša a jeho obľúbený citát o tých, ktorí nepoznajú svoju históriu a budú ju nútení opakovať. My by sme mali poznať históriu, v akej boli dedovia dnešných občanov, pradedovia hnaní do družstiev. Mali by sme poznať všetko to, čo sa napáchalo i v našej réžii, i keď inšpirované boľševickým režimom. Preto si myslím, že prijatie takéhoto uznesenia je prihlásením sa k historickej pravde a k tomu, že ju musíme poznať, aby sa neopakovalo to, že niekto mocný bude rozhodovať o tom, čo smieme a čo nesmieme, kam smieme patriť a kam patriť nesmieme, s kým sa máme združovať a s kým sa nesmieme, proste všetko to, čo dnes aplikuje zločinecký nacistický ruský režim na Ukrajincov, mohol a tiež sa pokúšal aplikovať i na nás. A je našou povinnosťou stáť na strane slabšieho, je našou povinnosťou pomáhať mu, aby konečné víťazstvo bolo v súlade s vôľou ľudu Ukrajiny, ktorý prežil ´holodomor´, ktorý prežil hrozné veci od boľševikov i od nacistov a ktorý dnes prežíva, žiaľ, ich reprízu.
Sláva Ukrajine!
Prosím o vašu podporu a ďakujem signatárom i všetkým tým, ktorí toto uznesenie podporia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, uplynulo už 90 rokov od tragických udalostí holodomoru na Ukrajine v rokoch ´32/´33 minulého storočia. My v náväznosti na uznesenie Národnej rady z roku 2007 o Deklarácii Národnej rady o hladomore, na základe výzvy Najvyššej rady Ukrajiny zo 16. novembra roku 2022 adresovanú parlamentom celého sveta, pokiaľ ide o uznanie holodomoru za genocídu ukrajinského ľudu, a tiež s ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra minulého roku, v ktorom bolo uznané masové zabíjanie vyhladovaním za genocídu, sa Národná rada Slovenskej republiky má a môže týmto uznesením pripojiť k podobným vyjadreniam, uzneseniam Kongresu Spojených štátov, nemeckého Bundestagu, belgického parlamentu, českého parlamentu, poslaneckej snemovne i senátu Českej republiky a francúzskeho Národného zhromaždenia, medzitým k uvedeným pribudol i britský parlament.
A preto sme predložili toto uznesenie, ktorým uznávame, že umelo vyvolaný hladomor v rokoch ´32/´33 bol výsledkom zámernej politiky sovietskeho režimu na čele s Josifom Vissarionovičom Stalinom ako akt genocídy ukrajinského ľudu, ktorý, povedané jednoducho, mal zlomiť chrbticu Ukrajincov, ktorí boli i historicky, v časoch cárskeho Ruska, i potom obilnicou Európy a ktorých nosnú zložku boľševický režim prehlásil za kulakov a zlikvidoval ich. A navrch všetkého spôsobil umelý hladomor, aby totálne rozvrátil nosnú štruktúru ukrajinského ľudu.
Je smutnou realitou, že obilie v tom istom čase, keď na Ukrajine zomierali státisíce ľudí, často detí, hladom, sa z boľševického Sovietskeho zväzu vyvážalo a používalo sa teda ako dvojitý prostriedok. Prostriedok genocídy tých, ktorých sme chceli zlomiť, a prostriedok budovania režimu, ktorý toto všetko spôsoboval. A je smutnou realitou, že obilie ako zbraň zla sa využíva po deväťdesiatich rokoch znovu. Že sa blokujú prístavy, že sa robí všetko možné pre to, aby sa nielen sťažovala a lámala sila ukrajinskej ekonomiky, ktorej silnou zložkou je poľnohospodárstvo, ale spôsobuje sa tiež ohrozenie hladom krajín, ktoré sú roky rokúce odkázané na ukrajinské zbožie, na ukrajinské nie drahé obilie.
Zhodou okolností sme dnes prijali v parlamente delegáciu arménskeho parlamentu a Arménsko je tiež krajinou, ktorá roky žije z ukrajinského obilia. Preto si myslíme, že sa máme pripojiť k parlamentom demokracií, ktoré uznali hrozný zločin cielenej likvidácie ľudí práce sovietskym stalinistickým režimom za genocídu, tak ako demokratické parlamenty uznali osudy Musa Daghu a hnaných Arménov v 20. rokoch 20. storočia za genocídu arménskeho ľudu.
Verím, že náš parlament sa pridá k demokratickým zastupiteľským orgánom Európy a sveta a toto uznesenie prijme. Prosím vás preto, ctení kolegovia, aby ste podporili svojím hlasovaním toto uznesenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Taraba, skutočne už to tu zaznelo, ale nedá mi to a je možno dobré, keď sa za tú vec postavím ja, ako sám kolega Benčík. Úplne hladko bez mihnutia brvou ste ho oslovili ako eštebáka. Skúste si predstaviť, že by som ja začal svoje vystúpenie tým, že reagujem na pedofila Tarabu, ktorý je drogovým dílerom. A keď sa teraz zamyslíme nad tým pojmom vážiť slová, ktoré adresujete prof. Šuchovi a vy s plechovou tvárou začnete svoje vystúpenie slovami eštebák Benčík. Jako normálnemu človeku by zostal špeciálne v tomto kontexte, na tejto schôdzi s týmto bodom rozum stáť.

Ďakujem pekne. Na tému prepisovanie rozprávok si dovolím zacitovať z klasiky ľudovej hudby. "S jedným budem ženu bíti a s tým druhým deti, deti, deti a s tým tretím kyjačiskom pôjdem na zálety." Toto by ste mohli spievať ako hymnu tých hrdinských bojovníkov proti Istanbulskému protokolu, lebo toto zrejme akokoľvek to budeme popierať, kdesi vo vás je.

Ďakujem pekne. Nebudem sa šíriť a zdržiavať toto ctené dvanásťčlenné grémium. Chcem len povedať, že s výrokmi je to niekedy problém. Kolega, poslanec, predkladateľ zmienil štúrovcov a z historickej pamäti vyplýva legenda hry, aj keď možno nie celkom široko známy výrok Jozefa Miloslava Hurbana zvlášť statočného vynikajúceho predstaviteľa štúrovskej generácie, ktorý v ťažkých rokoch meruôsmych povedal nasledovné hodnotenie svojich spolurodákov. Povedal, že sú kože otrocké. A ja sa teraz pýtam, zbúrame jeho bustu vo foyer Národnej rady. Urazil generáciu svojich rodákov? Potupil Slovákov? Je dôstojné mať jeho sochu vo foyer Národnej rady?
Na adresu Žilinčanov sa v kritickych dňoch meruôsmych, keď sa formovali dobrovoľníci, vyjadril ešte oveľa horšie, ale nebudem kvôli tomu volať, že sa urážlivo dotkol nás na tisíc rokov dopredu a na tisíc rokov dozadu a nebudem volať po zbúraní jeho busty vo foyer Národnej rady.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ide o rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu voči slovenskému národu a výzve Európskej komisie na jeho odvolanie, tlač 1722. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1793 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore pre európske záležitosti.
Predseda Národnej rady uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti. Výbor uvedený materiál prerokoval a prijal uznesenie č. 149 z 19. mája 2023, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s vynechaním slov.
Po prvé. V názve návrhu vynechať slová: "a výzve Európskej komisie na jeho odvolanie."
Po druhé. V bode B vynechať slová: "a vyzvať na odvolanie Vladimíra Šuchu z pozície vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku."
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Začal by som a venoval svoje vystúpenie presne tomu, s čím začal kolega Lehotský, a to jest naplneniu i v tejto diskusii pravidlá, keď chceme psa biť, palicu si nájdeme. Tu sa na adresu ľudí s istým názorom vytiahne slovenská demografia a jej prognózy. Ja sa priznám, že ctím slobodu názoru svojej kolegyni Anky Záborskej, ctím slobodu názoru kňaza, rabína aj imám, ale zaťahovať do takejto diskusie ako úplnú podpásovku demografický vývoj, ma vedie k nasledovnej úvahe. Kresťania by sa mohli a mali riadiť biblickým ´milujte sa a množte sa´. A tak sa pýtam, na kresťanskom Slovensku, na dominantne rímskokatolícky kresťanskom Slovensku zabudli kresťania na toto biblické? Zabudli, že by bolo hádam ich povinnosťou v rámci tej demografie, ktorú kresťan na SaS vyťahuje, mať povedzme štyri deti ako štandard, ako východisko. Iste by ste povedali, že to musí byť nechané na ich slobodnom rozhodnutí. Ajhľa, obrana slobodného rozhodnutia. Ja mám štyri deti, ale nebijem sa v prsia, len to konštatujem z hľadiska demografického vývoja. Keby mali všetky kresťanské páry štyri deti na Slovensku, tak by sme hladko na jednej nohe preskákali demografický vývoj. Preto by bolo veľmi dobré nevyťahovať podpásovky a zamiesť si pred vlastným prahom.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa ospravedlňujem, že vystupujem k tejto téme ako muž. No už to tak je. Ešte aj ako lekár. Vopred, podobne ako Ondrej Dostál, môžem povedať, že nie som priateľom zabíjania detí. A rozhodne sa domnievam, že život začína počatím. Napriek tomu ale si dovolím oponovať takému vyčítavému názoru, že k téme teraz za SaS vystupujú muži. No nepochybne by vystúpila i Jana Bittó Cigániková a ďalší. Niet pochyby, že SaS nemá tento názor genderovo nevybalansovaný. Ale na tému vystupovania muži k tejto téme by som dovolil sa spýtať, či predkladateľom a tým, ktorí nám vyčítajú vystupovanie mužov, neudrelo akosi do mysle, že sa k tejto téme dlhodobo, trvalo, takmer ex offo vyjadruje rímsko-katolícka cirkevná hierarchia. Ja nemám pocit, že by v Konferencii biskupov Slovenska boli nadmerne zastúpené ženy, že by artikulované názory Konferencie biskupov Slovenska reprezentovali aj ženský názor. Takže od rímskeho pápeža až po duchovného Kuffu sa k tejto téme vyjadrujú muži v rímsko-katolíckej cirkvi a nespomínam si námietku nikoho, že by sa k tomu vôbec nemali vyjadrovať, lebo o tom nemajú dumstu, nemajú deti, nemajú nijakú súvislosť s touto tematikou, okrem ideológie. Tak potom merajme rovnakým, keď ideme vyčítať SaS, že sa vyjadrujeme my.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, záverom by som len povedal jednu zásadnú oponentúru voči názoru, ktorý tu zaznel. Jeho autor je zhodou okolností opäť práve preč, ale áno. Vojna prináša utrpenie, ale nie je pozícia každej strany v tej vojne úplne rovnaká. Ak teda Osmanská ríša chcela dobyť Európu, tak by priateľ mieru prijal turban, prijal by klaňanie sa smerom k Mekke a polmesiac nad hlavou. Bolo by to mierové. Sobieski by nemusel prísť pred Viedeň a dedičia veľkých tureckých dobyvateľov by tu mohli vládnuť. Presne tak mohli vyhrať centrálne mocnosti - Nemecká ríša, Rakúsko-Uhorsko, Turecko v prvej svetovej vojne.
Maďari by nás možno nevyhladili, stačilo by, aby sme sa stali Maďarmi. Nemali genocidalne úmysly, len chceli jednotný maďarský národ. Nebolo hádam treba viesť vojnu, mohli sme sa ticho podrobiť a dnes by sme tu v krajinskom sneme, ak by nám taký povolili, mondokovali. A mohli sme tu, tak ako naši hrdinský predkovia v aule Univerzity Komenského, ticho hajlovať, pripojiť sa k veľkému vodcovi tisícročnej Tretej ríši a neviesť vojnu. Ale len hlupák sa môže domnievať, že vojna vedená kýmkoľvek je stále rovnaká vojna. Ešte aj kresťanská náuka pozná spravodlivé vojny. A treba povedať, že naši legionári a spojenci viedli v prvej svetovej vojne spravodlivú vojnu, ktorej výsledkom bolo oslobodenie našich národov. A pripusťme, že demokratickí spojenci viedli proti Hitlerovi spravodlivú vojnu a nebola to teda rovnaká vojna zo strany napadnutých a zo strany napádajúcich.
A presne tak je to aj na Ukrajine. Ukrajina nenapadla Rusko. Ukrajinskí vojaci neznásilňujú a nezabíjajú ruských civilistov. Ukrajinskí vojaci neznásilňujúc ruské ženy a ruských mužov a neberú ruské deti po preosiatí na výchovu. Summa summarum, keď dvaja niečo robia, nie je to to isté. Bojujúci slovenský vojak a partizán proti pohotovostnému oddielu Hlinkovej gardy nie je taký ako ten gardista. Inými slovami, len úplný hlupák alebo agent agresora a vraha môže v tomto bode prísť k ačohentizmu a k tomu, že všetko je to rovnaké. Nie, nie je to rovnaké.
Keď začali na Londýn padať v bitke o Anglicko bomby Luftwaffe, potom, keď tam neskôr padali v Peenemünde vystreľované rakety Fau-1 a Fau-2, teda zbrane vergeltung, odplata, tak britský kráľ George VI., jeho manželka kráľovná Mary a jeho deti, vtedy už dospievajúca Alžbeta, neskôr druhá toho mena ostali v Londýne. Tak ako tam ostali milióny Londýnčanov. A Zelenskyj s manželkou neodleteli lietadlom do exilu, pretože pochopil, že v tejto spravodlivej vojne je jeho miesto tam, kde je. A márne teda tu budú bľabotať neonacisti a boľševici o tom, že všetko je nespravodlivosť. Nie. Nie je všetko nespravodlivosť. Obrana svojich domovov, ktorí ruskí vrahovia rozstreľujú raketami, obrana škôl, obrana miest je spravodlivá vojna. A len úplný odpad, úplný ľudský odpad môže tvrdiť opak.
Ďakujem. (Potlesk.)