Videokanál klubu

Ďakujem pekne. K tomu poslednému môžem len povedať, že som odovzdala asi trištvrte hodinu pred mojím vystúpením písomný návrh s 15 podpismi od poslancov. To, či je alebo nie je zverejnený na stránke, je mimo mojich možností, ale určite bol v lehote predložený.
Čo sa týka tých pripomienok, ktoré mal pán predseda Susko, tak, áno, musím povedať, ten § 8 pozmeňovacím návrhom sa vypúšťa z toho pôvodného návrhu znenia aj vlastne na základe pripomienok, ako som aj povedala pri uvádzaní tohto bodu, na základe pripomienok nášho parlamentného, parlamentnej legislatívy a legislatívy rady vlády, to bol, v podstate bol ten problém uchopený cez § 1.
Zákon má byť napísaný jasne a čitateľne, aby nespochybňoval nejaký mylný výklad. Týmto mojím pozmeňovacím návrhom alebo celkove legislatívnou iniciatívou práve toto odstraňujeme, pretože v praxi vznikali problémy. V máji majú byť otvorené nové výzvy pre vedu a výskum, a preto je dôležité, aby bolo jednoznačná formulácia, ktorá je teraz úplne v súlade s európskou smernicou.
Tak ako ste aj vy poukazovali, že vám to nebolo celkom jasné, tak teraz touto úpravou, hoc malou, sa vylučujú nejaké aplikačné problémy.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte chcela doplniť moje úvodné slovo o to, že teda okrem tých inštitúcií, ktoré som vymenovala, ktoré, s ktorými sme sa radili, ako najlepšie uchopiť problematiku. Samozrejme, rokovala som aj so Seal of Excellence spoločnosťami, ktoré majú túto pečať, a ambície, samozrejme, vedy a výskumu sú ďaleko, ďaleko vyššie a určite je potrebné tú problematiku obsiahlejšie riešiť a počúvať komplikácie, ktoré veda a výskum má, tak aby sa odstránili. Aby veda a výskum Slovenska, kde máme ozaj veľmi múdrych ľudí, nielen ľudí, ale aj celé spoločnosti, kde majú kopu týchto múdrych ľudí, tak sa, im sú stále kladené legislatívne prekážky, ktoré im sťažujú byť veľmi pružní v rámci konkurencie v, vo svete, a treba to upraviť.
Avšak takáto legislatívna úprava si vyžaduje rozsiahlejšiu analýzu, tak aby to naozaj bolo dobre urobené. Celý ten odborný tím, ktorý sa podarilo zostaviť v rámci prerokovania tohto môjho pozmeňovacieho návrhu, sa dnes ráno dohodli na ďalších termínoch stretnutí a pokúsia sa pripraviť novelu zákona, ak teda dovtedy nepríde veľká vládna novela, tak možno medzitým ešte pripravia menšiu novelu zákona, ktorá sa bude týkať odstránenia tých bariér pre vedu a výskum. Že to je to moje posolstvo, odpoveď pre ľudí, ktorí, ktorí pracujú v oblasti vedy a výskumu, že nekončí sa týmto pozmeňovacím návrhom, že všetci aktéri sú si vedomí, že treba, treba upraviť podmienky tak, aby nám neutekali ľudia do sveta, ale aby aj na Slovensku sme mali vytvorené podmienky pre ich činnosť aj v rámci verejného obstarávania.
Tento samotný pozmeňovací návrh uchopuje inak tú problematiku, ako bolo v pôvodnom návrhu znenia, a prečítam z odôvodnenia tohto pozmeňovacieho návrhu. Čiže on, tento pozmeňovací návrh je za účelom presného a adresného riešenia situácie podpory výskumu a vývoja vykonávaného subjektami, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, sa v bode 1 a 3 navrhuje vyprecizovať úpravu výnimky na výskumno-vývojové služby podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona, aby bolo evidentné, že zákon sa vzťahuje len na verejné zákazky spÍňajúce ďalšie tri podmienky (konkrétne sú to CPV kódy, prospech pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a úhrada verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom).
Čiže primárnym cieľom je nahradiť súčasnú štylisticky komplikovanejšiu formuláciu v tom ustanovení § 1 textáciou zohľadňujúcou štylistickú textáciu článku 14 smernice Európskej únie, ktorá, podľa ktorého článku, teda bodu 35 preambuly, je presne odcitujem: „Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto spresniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému verejnému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo verejný obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní svojej vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb by však nemala brániť uplatneniu tejto smernice." To znamená, že prijatím tejto novely by nemali, nemalo už dochádzať k nejakým aplikačným problémom, ktoré spočívali v tom, že tá výnimka vlastne sa neuplatňovala praxi.
Teraz mi dovoľte, aby som prečítala samotné znenie pozmeňovacieho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej, Petra Kremského, Ľuboša Krajčíra a Tomáša Lehotského, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopÍňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392).
Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopÍňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopÍňa takto:
V čl. I sa vypúšťa celé znenie a nahrádza sa novým nasledovným znením:
"Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z. a zákona č. 9/2021 Z. z. sa dopÍňa takto:
1. V § 1 ods. 2 písmeno d) znie:
"d) výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb uvedených v odseku 16,".
2. V § 1 ods. 2 písm. g) sa slová „slovníka obstarávania" nahrádzajú slovami „Spoločného slovníka obstarávania, s odkazom na č. 2 (ďalej len „slovník obstarávania").
3. § 1 sa dopÍňa odsekom 16, ktorý znie:
"(16) Tento zákon sa vzťahuje na obstarávanie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom slovníka obstarávania 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ."."
Ešte by som chcela požiadať, vážený pán spravodajca, v tejto súvislosti navrhujem vyňať bod 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože môj pozmeňovací návrh predmetnú úpravu rieši lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní (tlač 392), v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 562 z 29. januára 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 244 z 16. marca, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 141 z 11, 142 z 11. marca 2021.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva, vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch jedna a dva spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anne Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní (tlač 392), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 149 zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Sme v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní, týka sa vyjasnenia si najmä výnimok, ktoré sa ťažko uplatňovali v procese obstarávania, týkajúcich sa vedy a výskumu.
Mali sme medzi prvým a druhým čítaním viacero odborných diskusií na úrovni naozaj od legislatívnej rady vlády, Úradu verejného obstarávania, ministerstva hospodárstva, ministerstva investície, regionálneho rozvoja, ministerstva školstva, vedy a výskumu. Napokon teda sme si vyjasnili všetky otázky aj v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania a pripomienok, ktoré vzišli z legislatívnej rady vlády. Vzišla napokon dohoda, ktorá vyjasňuje, vyjasňuje tie okolnosti ohľadom výnimok.
Mám pripravený pozmeňovací návrh, ktorý potom následne prečít... uvediem v rozprave.
Prosím pekne, pán predseda, keby ste, predsedajúci, mohli otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne. Ja by som teda chcela odpovedať na tú vašu otázku. Samozrejme, ten oprávnený užívateľ, on aj teraz tam v zákone vlastne je. To, že tam nie je napísané, že ten užívateľ je oprávnený, tak to neznamená, len sa tam zavádza toto slovo kvôli tomu, kvôli právnej čistote. Proste nemôže niekto prísť na, na pole, rozorať ho a následne rozposielať návrh nájomnej zmluvy. Proste vy ak chcete uzavrieť nájomnú zmluvu, tak treba osloviť najprv vlastníkov pozemkov s návrhom nájomnej zmluvy, až následne by ste mali túto pôdu obhospodarovať. Takže, takže toľko, toľko k tomuto, to znamená.
Pokiaľ ide o pozemkové úpravy, súhlasím s vami, ale ja opäť zdôrazním, je to dlh každej jednej ponovembrovej vlády. Za 30 rokov tie pozemkové úpravy mali byť už dávno vysporiadané, urobené. Ja vám poviem len jeden príklad. Moja mama v ´89., a teda moji rodičia boli mladší ako ja. Ja mám deti, ktoré sú, majú viac ako 30 rokov, a ak si zoberiem, že ony sa dostanú ku sceleným pozemkom, keď budú dôchodcovia, tak mi to pripadá ako nonsens. To je úplne nenormálna situácia. Tie deti tieto, táto generácia už ani nebude vedieť, že nejaké pozemky má a nebude mať záujem. A preto ja sa skôr prikláňam, či to nebol, k názoru, že či to nebol aj zámer, cieľ, aby ľudia proste stratili záujem o poľnohospodársku pôdu a takýmto spôsobom proste sa k nej dostali iní ľudia ako skutoční vlastníci
A ešte na margo toho, tej byrokratickej záťaže by som chcela povedať, že vlastne nájomné zmluvy, návrh nájomných zmlúv tak či tak je potrebné posielať. To, že sa upraví nájomná zmluva s riadnym poučením o tom, že o odvolaní, že môžem túto nájomnú zmluvu odmietnuť v celosti alebo v časti, prepáčte, za administratívnu záťaž nepovažujem. Takže toľko k vašim pripomienkam.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je naozaj len taký malý, krátky krok k tomu, aby sme posilnili vlastnícke práva. Ja verím, že komplexná novela zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá teda, ktorú pripravuje rezort pôdohospodárstva, a ja pochybujem teda, že príde na program tento rok, pretože naozaj to je, to je veľká a náročná práca. Tak verím, že tento návrh podporíte a následne teda bude, bude zapracované aj do tej komplexnej, komplexnej novely.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela teda zareagovať, teda odpovedať na vaše otázky.
Pokiaľ ide o čerpanie eurofondov a tie vaše pripomienky ohľadne nedostupnosti a záťaži, chcela by som pripomenúť, že práve za pôsobenia predchádzajúcich vlád tieto eurofondy neboli dostupné. Vidíte sami, aké zistenia vyplávali na povrch, že museli dávať 18- - 20-percentné úplatky na to, aby boli vôbec schválené tie ich projekty, a teda vlastne rozdeľovali sa podľa subjektívnych kritérií.
Tu chcem upozorniť na to, že už v máji dáva ministerstvo pôdohospodárstva výzvy na 4.1 a na 4.2, 6.3 a tak ďalej, kde sú zaručené, už teraz vlastne ubezpečili, že všetky subjektívne kritériá pôjdu von a projekty sa budú posudzovať výlučne na základe objektívnych kritérií jasne stanovených pravidiel.
Pokiaľ ide o ročnú výpovednú lehotu, ako ste sa pýtali, tam predsa nejde o to, že keď sa uzavrie raz nájomná zmluva na dobu určitú, 15 rokov napríklad, a sú tam teda, čerpajú vlastne projektové podpory, a teda podpory v rámci ekologizácie, tak po skončení tejto zmluvy tu ide o to, keď sa neozve ten vlastník, že je nedostupný, tak až v tom prípade sa, vlastne táto nájomná zmluva má ročnú výpovednú lehotu. Čiže tu nejde o žiadne prekážky v rámci týchto projektov.
Pokiaľ sa pýtate na § 12 ods. 4 poslednú vetu, je to oznámenie. To sme tam pridali na základe pripomienky OLAP-u - Odboru legislatívy a aproximácie práva - s tým, že to oznámenie by tam ani nemuselo byť, pretože je to opätovne zaťaženie len toho vlastníka pôdy, ktorý vôbec by nemusel mať povinnosť oznamovať pôvodnému užívateľovi, že sa tu nejaká nájomná zmluva uzatvorila, pretože ak sa uzatvorí nájomná zmluva s novým užívateľom, tak predpokladáme, že ten nový užívateľ sa bude starať o to, aby si vysporiadal tieto svoje práva a povinnosti. Takže to je len oznamovanie a z dôvodu, aby nevznikol nejaký, nejaký chaos na tej pôde.
A, pán Stredák, vy ste boli na ministerstve pôdohospodárstva osem rokov, takže mali ste možnosť usporiadať všetky tieto pozemkové práva a zákony tak, aby boli v poriadku, žiaľ, nestalo sa tak.
Takže toľko v krátkosti. Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela rovnako zdôrazniť, že vlastne tu nejde o kúskovanie zákona. Tu ide o záväzok, ktorý si plníme v rámci programového vyhlásenia vlády, a celá tá novela bola pripravená v úzkej spolupráci s vedením ministerstva pôdohospodárstva, pretože ešte v roku 2018 hnutie OĽANO a strana SaS dávali podanie na Ústavný súd práve k ustanoveniam § 12 ods. 4 a 13 ods. 3. Čiže je to pripravené v spolupráci a bude to súčasťou veľkej novely zákona.
Ten vzťah vlastníci verzus užívatelia nebude nikdy vyvážený, pokiaľ nebudú vykonané pozemkové úpravy. Pozemkové úpravy je najväčší dlh každej jednej ponovembrovej vlády. Všetci dobre vieme, že viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy sa užíva v nájme a pokiaľ toto nebude usporiadané, tieto vlastnícke vzťahy, tak vždy budeme ťahať za kratší koniec.
Ďalšia vec je, dôsledkom toho je, že cena nájmu a cena vôbec poľnohospodárskej pôdy je najnižšia v rámci celej Európskej únie. Čiže to, že prídu Holanďania a preplatia cenu nájmu, to nie je najmenší problém, pretože u nás sú mimoriadne a extrémne nízke ceny za nájom. Takže, takže nemôžem s vami súhlasiť. Ja si myslím, že táto úprava bola potrebná a už teraz, tak ako povedal kolega, poľnohospodárske práce idú už tento rok a vždy idú podľa počasia.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak ako som včera povedala, tento návrh zákona posilňuje vlastnícke práva a na základe pripomienok, ktoré vyplynuli jednak z medzirezortného pripomienkového konania a jednak na základe pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, sme pripravili pozmeňujúci návrh. Teraz si ho dovoľujem prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, Jaroslava Karahutu a Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 393.
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. § 12 odsek 4 znie:
"(4) Ak oprávnený užívateľ, ktorý pozemok užíva podľa osobitného predpisu, odkaz 12aa), vlastníkovi preukázateľne navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je oprávnený užívateľ pozemku, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok. Návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa prvej vety možno odmietnuť v celom rozsahu alebo v časti. Užívateľ je povinný pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa prvej vety poučiť vlastníka o forme a spôsobe odmietnutia návrhu a upozorniť ho, že ak návrh neodmietne alebo nevyzve užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, vznikne nájomný vzťah podľa prvej vety, inak tento nájomný vzťah nevznikne. Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov odo dňa doručenia návrhu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12aa) znie:
"12aa) § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov."."
2. V čl. I body 2 až 6 znejú:
"2. V § 13 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 2 až 8.
3. V § 13 odsek 2 znie:
"(2) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý je nájom dohodnutý, preukázateľne doručil prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a prenajímateľ do uplynutia času, na ktorý bol nájom dohodnutý, tento návrh neodmietol alebo neoznámil nájomcovi, že uzavrel nájomnú zmluvu s inou osobou, predpokladá sa, že uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, vznikol medzi nimi nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok; § 12 ods. 4 druhá až štvrtá veta sa použijú primerane."
4. V § 13 odsek 4 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 3".
5. V § 13 odsek 5 až 8 sa slová "odseku 5" nahrádzajú slovami "odseku 4".
6. V § 13 odsek 7 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 5"."
3. Čl. I sa dopÍňa bodom 7, ktorý znie:
"(7) Za § 24f sa vkladá § 24g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 24g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2021
Ak nájomná zmluva, ktorá je uzavretá počas trvania nájmu dohodnutého na určitý čas a ktorej predmetom je užívanie toho istého pozemku, nenadobudne účinnosť do 1. mája 2022, stráca platnosť."."
4. Za čl. I sa vkladá čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z. a zákona č. 211/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 34 ods. 3 posledná veta znie: "Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a objektívne kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky."."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví aj názov zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem, môžem vám v stručnosti povedať aj odôvodnenie. Ide o to, pokiaľ ide o bod č. 1, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pokojne povedzte, ale robí sa to tak, že najprv poviete odôvodnenie a potom iba prečítate návrh. Ale už vás nechám to odôvodniť, lebo to bolo extrémne dlhé, len do budúcnosti, že vždy najprv sa musí povedať odôvodnenie, to je taká zvláštnosť, ale tak to je v rokovacom poriadku. Tak nech sa páči.

Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o bod 1, tak ide vlastne, navrhujeme nové znenie odseku 4. Úprava sa bude explicitne týkať len toho užívateľa, ktorý má užívací titul v podobe zákonného nájomného vzťahu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 a s cieľom, aby sme odstránili určité nejasnosti z pôvodne upraveného ustanovenia.
Pokiaľ ide o bod číslo 3, navrhujeme ho, bod číslo, § 13 ods. 2 navrhujeme preformulovať a ponechať pôvodný odsek 3. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečenie legitímneho cieľa doterajšieho nájomcu - zachovať kontinuitu užívania z titulu nájomnej zmluvy v prípade, že prenajímateľ je nedostupný. Tu ide o zachovanie vlastne poľnohospodárskej činnosti na týchto pozemkoch.
Cieľom prechodného ustanovenia je riešiť situáciu, ktorá vzniká najmä v posledných niekoľkých mesiacoch v dôsledku rôznych legislatívnych iniciatív na novelizáciu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Nemalé množstvo nájomcov týchto poľnohospodárskych pozemkov predpokladá, že novelou tohto zákona stratia vlastne nájomné vzťahy, a preto využívajú situáciu a predkladajú nájomné zmluvy aj s päťročným predstihom s tým, že teda vlastne tá nová nájomná zmluva nadobudne účinnosť až o tri až päť rokov. Týmto sa títo nájomcovia snažia vyhnúť novej právnej úprave, ktorá by odstraňovala neprimerane zvýhodnené postavenie doterajších nájomcov.
Pokiaľ ide o čl. 2, tak cieľom je upraviť splnomocňovacie ustanovenie tak, aby bolo možné nariadením vlády preformulovať exaktné a objektívne určené kritériá, ktoré bude možné použiť na určovanie výšky nájomného, a to výlučne zo strany Slovenského pozemkového fondu ako správcu majetku štátu a nehnuteľností nezistených vlastníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to priam neuveriteľné, ale ani po viac ako 30 rokoch od Nežnej revolúcie sa ľudia nevedia dostať k svojej pôde, lebo im na nej hospodári niekto cudzí, komu na to nedali výslovný súhlas, a nič s tým nenarobia. Tridsať rokov sa s pozemkovými úpravami prakticky nehýbe, hoci tento problém sa týka miliónov ľudí.
S dedičstvom komunistického režimu, kolektivizácie súkromného vlastníctva sme sa, žiaľ, doteraz nedokázali vysporiadať. A aj medzi kolegami poslancami sú istotne vlastníci pôdy a tí určite vedia, ako je to s rozdrobenosťou pôdy na Slovensku a nájomnými vzťahmi.
Rozdrobenosť pôdy je obrovská. Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník disponuje spoluvlastníckymi podielmi v priemere k 23 parcelám. Táto fragmentácia okrem iného zamedzuje správnemu fungovaniu trhu s pôdou. Slovensko tak má takmer najnižšiu cenu pôdy v porovnaní s inými členskými štátmi. A ďalšia nelichotivá štatistika, za 30 rokov sa na Slovensku pozemkové úpravy vykonali z celkového počtu 3 559 katastrálnych území len na 12 %, čo je 427 katastrálnych území.
Aj to je dôvod, prečo je viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v nájme. A aj to je dôvod, prečo poľnohospodárska výroba je tak málo diverzifikovaná a prečo nemáme krajinotvorbu na žiadanej úrovni. Nemáme remízky, vetrolamy, pretože sa nemôžu budovať na cudzích pozemkoch. Návrh novely zákona 504/2004 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorý predkladáme, je len čiastočným splatením dlhu Slovenskej republiky voči vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorí s ňou nemôžu riadne disponovať napriek tomu, že sú jej vlastníkmi.
V minulosti schvaľované legislatívne zmeny, ktoré prijímali naši predchodcovia v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou mali, žiaľ, efekt, že de... že deformovali celé toto prostredie, deformovali ústavou garantované právo na ochranu súkromného vlastníctva. Zákon preto v súčasnosti zvýhodňuje viac nájomcu ako vlastníka.
V predloženom návrhu je exaktne vymedzené, že nájomnú zmluvu môže vlastníkovi predložiť iba oprávnený užívateľ, teda nie ten, kto užíva cudziu pôdu bez akéhokoľvek právneho titulu. Nie ako teraz, že ktokoľvek vám môže rozorať pôdu, poslať návrh nájomnej zmluvy, a ak na ňu neodpíšete, dostanete sa k pôde a ešte aj poberáte dotácie. Znemožňujeme tak špekulácie s pôdou.
Ako som už spomenula, užívateľ bude v zmysle právnej úpravy, o ktorej práve rokujeme, povinný vlastníkovi pozemku spolu s návrhom nájomnej zmluvy zaslať poučenie vlastníka o možnosti odmietnuť návrh nájomnej zmluvy v celosti alebo len v časti. Postavili sme sa na stranu vlastníka, pretože platný stav umožňuje uzatvorenie nájomného vzťahu v dôsledku nekonania vlastníka uzatvorenie, teda že sa vlastník návrhu predloženej nájomnej zmluvy nevyjadrí.
Podstatnou zmenou tejto novely bude rozviazanie rúk vlastníkom pôdy, pretože si budú môcť vybrať, s kým uzatvoria nájomný vzťah. Nebudú už viazaní poslednou nájomnou zmluvou, ako je tomu teraz a nebudú rukojemníkmi svojich nájomcov, bude na slobodnej vôli vlastníka, s kým uzatvorí nájomný vzťah.
Dámy a páni, predložený návrh zohľadňuje, že nastavenie zákonnej úpravy zmluvných vzťahov musí byť v rovnováhe medzi oprávnenými záujmami na zachovanie modernej a udržateľnej poľnohospodárskej veľkovýroby a oprávnenými záujmami vlastníkov poľnohospodárskej pôdy aspoň dovtedy, kým sa podarí vysporiadať sa s rozdrobenosťou pozemkov. Verím, že sa dokážeme spojiť pre dobrú vec a touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Chcel by som oceniť, že takto aj na záver debaty tu zaznel taký veľmi, veľmi zaujímavý bod, ktorý ste spomenuli, a to je, že čoraz viac článkov, vyjadrení vedcov sa prikláňa k tomu, že príčina zmien klímy nie sú len produkcia skleníkových plynov, ale čoraz viac aj zmena vo využívaní krajiny.
Stáva sa to dosť významným faktorom, ktorý prispieva ku zmene klímy a domnievam sa, že tomuto treba venovať veľmi veľkú pozornosť, a dokonca si myslím, domnievam sa, že treba tomuto venovať ešte väčšiu pozornosť, alebo minimálne rovnocennú pozornosť ako, ako znižovaniu produkcie skleníkových plynov, z toho dôvodu, nie z toho dôvodu, že by to bol významnejší faktor, ale z toho dôvodu, že tento faktor vieme, vieme ovplyvniť, vieme ho lepšie presadiť aj v krátkodobom horizonte.
Takže toľko som chcel.