Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, už vidím, že je pokročilá hodina. Rokuje sa od deviatej rána, že ja sa pokúsim byť veľmi stručný a nebudem naťahovať už toto rokovanie. Ale nedá mi nevystúpiť v tejto veci, pretože myslím si, že je to potrebné pri tých informáciách, ktoré tu odzneli.
Ja sa vôbec nečudujem, že opozícia chce odvolávať pani ministerku. Keď si predstavíme, koľkí ľudia zo súčasnej opozície sedia práve teraz vo väzení, či už je to kolízna (kolúzna, pozn. red.) väzba, ale niektorí sú aj skutočne odsúdení, alebo aj niektorí z druhej strany brehu, ktorí ešte neboli v koalícii a stále sú v opozícii, majú problém, skutočný problém konečne so zákonom, vôbec sa nečujem, že takýto tlak na pani ministerku je tu vytváraný.
A k tomu sa dostávame aj k tej spolupráci ľudákov a našim komunistov, resp. kvázi sociálnych demokratov. Tak táto, táto zvláštna spolupráca, kedy boli ešte v predchádzajúcom období konkurenti, tak teraz následne spolupracujú, vychádza vlastne aj z genetického ich DNA, kedy aj v minulosti, či to bol pakt Molotov – Ribbentrop alebo iné pakty, ktoré tieto dve ideológie, zvrátené, presadzovali, tak tu vlastne prichádzame do toho, do toho gro, kedy si našli svoju cestu, ako ovládnuť moc, a v prípadných predčasným voľbách alebo v inom probléme by nastolili takí diktatúru, akú si teda ja ani neviem predstaviť.
Ja nehovorím, že pani ministerka je chodiaca dokonalosť a predsa každý, kto niečo robí, tak robí aj chyby. A hlavne keď robí tie nepopulárne opatrenia, tak sa na vás vedia vyliať kýble špiny. Ani si neviete predstaviť, odkiaľ prichádzajú, a myslím si, že na, aj na najčistejšieho apoštola alebo Ježiša by sa v tomto parlamente a v slovenskom systéme dokázali nájsť nejaké diskreditačné kampane.
A opakujem, že pani ministerka nie je destilovaná dokonalosť a, ale však ten jej dobrý úmysel sa nedá poprieť. A keď vidím, aký hon na čarodejnice sa voči nej spustil a hlavne zo strany tých, ktorí majú najväčší problém, ktorým tečie do topánok, tak má jednoznačnú moju podporu. A nielen moju, ale aj celej strany SaS.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi rýchlo. Pán poslanec Taraba, ty si povedal, že strany, politické strany otvárali referendové hárky, ale my veľmi dobre vieme, že, alebo teda bolo veľmi silno prezentované, že toto referendum malo byť apolitické, a tým pádom si to aj verejne priznal, však aj mimo toho tie strany sa s vami hlásili k tomu, že je to ich iniciatíva, a teda nezdá sa mi, že referendum by mala byť občianska povinnosť a nie vyvíjaná politickou stranou. To len toľko k tomu.

Pán poslanec Susko, ja teraz normálne som začal byť trochu zvedavý, že kto zaujal miesto Erika Tomáša a pripravuje vám tie noty, lebo v každom vystúpení spomínate to piešťanské CT-čko a ako ste vy vyvodzovali zodpovednosť, ale akože tie desiatky a stovky káuz, z ktorých (v ktorých, pozn. red.) boli namočení smeráci, a žiadna zodpovednosť z nich nebola vyvodená, nespomínate, ale teda dobre to robíte a teraz to som si všimol a myslel som si, že je za tým rukopis Erika Tomáša. Ale keď už teraz tam nie je, tak ma zaujímalo, že kto vám to robí, ale tak to mi asi nepoviete v odpovedi.
A fascinuje ma, ako, ako ste schopný naďalej vyrábať z komára slona, teraz myslím tú nešťastnú pasáž v odôvodnení predĺženia núdzového stavu, ktorú uvádzal, ktorý uvádzala pani ministerka Kolíková, kde sa spomínalo, že, že teda núdzový stav bude bezpečné ukončiť vtedy, keď bude preočkovanosť populácie na úrovni 80 alebo koľko percenta, čo teda bolo zjavné, že sa to tam dostalo nejakým omylom, že to nikto nemôže myslieť vážne, dokonca ja som v tom mal prsty, lebo videl som nejakú pracovnú verziu a povedal som, že mi tam chýba nejaký odhad, kedy bude možné ukončiť núdzový stav, no tak nejaký úradník to tam napísal, že keď bude preočkovanosť 80 %. Ale však veď nikto so zdravým rozumom si nemyslí, že môže trvať núdzový stav, kým bude preočkovanosť 80 %, preboha. A toto vy tvrdíte, že je nejaká nepravda zo strany, zo strany pani ministerky, čo je proste zjavná chyba, ktorú urobil niekto, kto pripravoval ten materiál.
No a teda spomínali ste to, to vydržanie pozemkov v Malinove, ale možno ste nepočúvali to, tú odpoveď pani ministerky. Však ona hovorila, že tam išlo o pozemky, ktoré vlastnila obec, alebo teda Československý štát od roku 1926 a až potom ich pre istotu vydržali, keďže tam niekto vzniesol nárok, ktorý bol ale zjavne neopodstatnený. Od roku 1926.

Ja si asi budem dávať pozor, aby som sa nehlásil s faktickými poznámkami po pánovi poslancovi Ledeckom, lebo častokrát si všimne to isté, na čo chcem aj ja upozorniť, takže mňa tiež teší, že si pán poslanec Benčík svoj príhovor písal sám a dokonca ani necitoval žiadny celý článok z nejakého médiá. Bolo to takto zaujímavejšie.
A teda nerozumiem, čomu niektorí kolegovia nerozumejú, keď pán poslanec Benčík hovoril o tých, ktorí prichádzajú s návrhom na vyslovenie nedôvery pani ministerke Kolíkovej. Pretože pani ministerka Kolíková niekoľkokrát opakovane odpovedala na všetky tie pochybnosti, vysvetlila ich. Keď boli nejaké otázky, tak na ne, na ne odpovedala.
A rovnako dôležité je ale poukázať na to, kto prichádza s týmto návrhom, a porovnať, čo sa vyčíta pani ministerke Kolíkovej, aké pseudoargumenty a pseudokauzy a konšpirácie sa proti nej vyťahujú a že to vyťahujú tí, ktorí majú na rováši toho toľko, že to bol iba zlomok, to bol taký, taký slabý výber z toho, čo všetko oni, oni napáchali. U seba problém nevidia, ale fabulujú a vymýšľajú si dôvody, prečo by mala skončiť Mária Kolíková.

Pán poslanec Kéry, chcel by som sa vám v mene Jaroslava Danišku poďakovať za to, že ste prečítali celý jeho článok. Myslím si, že keďže má nové médium, tak ako veľmi dobre mu padne, keď články z jeho produkcie sú prezentované priamo na pôde zákonodarného zboru. Ale ako už povedal pán poslanec Ledecký, možno v budúcnosti by stačilo, keby ste vypichli nejakú jednu, dve myšlienky a potom prípadne nás odkázali, aby aj tí, ktorí ten článok ešte nečítali, si ho mohli prečítať. Ako nie je, nie je nutné čítať, čítať celý článok.
Čo sa týka, čo sa teda týka vášho hodnotenia vzťahu k médiám, tak naozaj mi to príde opovážlivé, keď poslanec SMER-u komukoľvek vyčíta, ako sa správa k novinárom. Ja teda neviem, či sme tu mali iného politika ako predsedu SMER-u – SD, ktorý nadával novinárom do špinavých protislovenských prostitútok. To teda naozaj neviem, s čím sa dá porovnať čo, kedy, ktorý politik z jednej, druhej, tretej alebo šiestej strany, strany urobil.
A teda vtipné je, že, že teda takéto niečo urobíte vo vystúpení, kde spomínate aj, aj dvojaký meter. Lebo čo iné ako dvojaký meter je to, keď ktorýkoľvek politik SMER-u má tú drzosť, že niekomu vyčíta, akým spôsobom sa správa k politikom, á, k novinárom, keď vie, akým spôsobom sa k novinárom správa, správal jeho predseda.

Úlohou ministerky spravodlivosti nie je, aby ju milovali sudcovia, advokáti, notári alebo prokurátori, úlohou ministerky spravodlivosti je snažiť sa dobre nastaviť právny systém, zabezpečiť, aby fungovali inštitúcie, aby fungovala justícia, aby právo bolo vymožiteľné. Preto som rád, že pani ministerka vystúpila k téme súdnej mapy a vysvetlila, o čo v nej ide.
Ja som sa podobne snažil zareagovať len vo veľmi krátkom čase v reakcii na pána poslanca Blanára a naozaj som presvedčený, že nie je podstatné to, čo tu vy alebo kritici tejto už pripravovanej reformy zdôrazňujú, že súdy majú byť dostupné. Podstatné je, aby súdy fungovali efektívne, kvalitne a aby rozhodovali spravodlivo.
Ako povedala pani ministerka vo svojom vystúpení, koľkokrát za život bežný človek ide na súd? Súd naozaj nie je predajňa základných potravín, ktorú potrebujete mať blízko, a je dôležitejšie, aby rozhodoval rýchlo a spravodlivo, než to, aby bol dva, dve minúty alebo desať minút cesty, cesty pešo.
Aby som to povedal na príklade, ktorý s obľubou používa pán poslanec Mizík. Aj pre človeka z Revúcej je lepšie, ak súd v Rožňave rozhodne na prvý raz, ako keď by mal šesťkrát chodiť na súd v Revúcej. A to sa nechcem dotknúť, to som použil iba ako ilustračný príklad súdu v Revúcej. A je dôležité, aby to rozhodnutie bolo kvalitné už prvostupňového súdu, aby sa to nemuselo vracať z krajov na okres a, a pendlovať a aby to rozhodnutie bolo spravodlivé, aby aj tá strana, ktorá neuspeje, vedela, že súd rozhodol na základe legitímnych dôvodov.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, z posledných pätnásť rokov ste boli dvanásť rokov vo vláde. A súhlasím s vami, bolo by úžasné mať v každom okresnom meste kvalitný a dokonale fungujúci súd, rovnako ako by bolo ideálne v každom okresnom meste mať dokonale vybavenú fungujúcu nemocnicu s najlepšími lekármi na každom oddelení.
Ale prečo potom všetci, keď máme nejaký vážny zdravotný problém, hľadáme najlepšieho slovenského špecialistu a sme ochotní za ním precestovať aj pol Slovenska? Ja si myslím, že práve väčšia špecializácia je cesta k lepším výsledkom v zdravotníctve aj v súdnictve.
Ďakujem.

Pán podpredseda Blanár, chvíľami som mal pocit, akoby ste tu neriešili návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke Kolíkovej, ale mne. Teší ma váš záujem.
K tomu rannému incidentu počas vystúpenia pani podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej, ktorý ste spomenuli, by som rád dodal, že zákon o rokovacom poriadku nijako neupravuje, akým spôsobom má poverený člen vlády uviesť stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Nie je o tom ani jeden paragraf, ani jeden odsek, ani jedna veta, nič. Vláda poverila pani podpredsedníčku vlády, aby odôvodnila stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery, nie aby prečítala stanovisko vlády, aby odôvodnila. Čiže podľa mňa pani podpredsedníčka vlády Remišová postupovala úplne legitímne. A tak ako pán poslanec Kamenický, keď uvádzal návrh na vyslovenie nedôvery, tak nebolo to iba, že prečítal návrh, ktorý sme mali všetci písomne alebo pred, ale ho odôvodnil, vystúpil, hovoril tam viac. Tak rovnakú možnosť mala dostať aj pani podpredsedníčka vlády Remišová.
A rád by som teda pripomenul, že pán poslanec Fico, keď bol ešte premiérom a odvolávala sa jeho vláda alebo člen jeho vlády, tak úplne bežne vystupoval takýmto spôsobom a nečítal stanovisko vlády, vystúpil, zaštekal tu raz na pani poslankyňu Blahovú alebo, alebo si povedal niečo iné. Nebola možnosť naňho reagovať, jednoducho odišiel a, a potom, potom, potom tu nebol celý čas. Škoda, že ste vtedy neboli predsedom alebo podpredsedom Národnej rady, pán Blanár, možno by ste ho zahriakli.
No a pokiaľ ide o tú súdnu mapu, súdnictvo nemá byť dostupné. Súdnictvo má rozhodovať rýchle, efektívne a spravodlivo, to je dôležité pre ľudí a tomu môže súdna mapa pomôcť.

Ďakujem za reakcie.
Pán poslanec Lehotský, to je nielen SaS, ale aj OKS má v tejto veci jasný postoj, ostatní, ostatní teda kolegovia.
Pán poslanec Suja tvrdí, že som povedal, že právo na Slovensku bude iba vtedy, keď bude pani Kolíková ministerkou spravodlivosti. Klamete, nič také som nepovedal. Povedal som, kládol som si otázku, či sa vymožiteľnosť práva zvýši alebo zníži, ak odíde Mária Kolíková zo svojej funkcie. A som presvedčený, že by sa znížilo, pretože vymožiteľnosti práva napomáhajú a môžu aj do budúcnosti napomôcť tie reformy, s ktorými ona prichádza.
Pýtal som sa, že čo je morálne? No neviem, či som sa také niečo pýtal.
Hovorili ste o tom, že koľko trestných oznámení som podal na zločineckú organizáciu Kaliňák, Fico. No opäť zavádzate. Ja som nepovedal, že, že Fico a Kaliňák boli zločinecká skupina organizovaná. Ja som povedal, že za ich vlády sa z vedenia polície a špeciálneho prokurátora stala organizovaná zločinecká skupina. Ja som síce dal všelikoľko už trestných oznámení, v tejto veci som nedával trestné oznámenie. Dozvedel som sa o tom z médií, a to z dôvodu, lebo orgány činné v trestnom konaní si robia svoju prácu a vyšetrujú týchto podozrivých zo zosnovania organizovanej zločineckej skupiny.
A pán poslanec Mazurek tiež si trošku zaklamal, že tu sedím niekoľko dekád. No, som tu, myslím, že siedmy, siedmy rok. Čiže teda to už tie dekády nie sú ani jedna.
A, a obaja, aj pán poslanec Mazurek, aj pán poslanec Mizík, tu iba niečo hovorili, že mám nejaký dvojaký meter, ale ja som konkrétne hovoril, prečo tie obvinenia považujem za nedôveryhodné. Oni len teda viedli nejaké všeobecné reči.
A teda nie, pán poslanec Mazure..., á, Mizík, asi vás sklamem, ale žiadny stroj si s vami patentovať spolu nebudem.

Vážená pani ministerka, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril plnú podporu ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej. Všetci prítomní poslanci za SaS budú hlasovať proti návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti. Poslanecký klub SaS, strana SaS, a keď už som tu, tak aj strana OKS si vážia činnosti pani ministerky Kolíkovej, myslia si, že vláda aj celá vládna koalícia môžu byť na jej pôsobenie hrdé, a chcem povedať, že má našu plnú dôveru a podporu.
Dôvody, s ktorými prichádza opozícia a ktorými chce zdôvodniť svoj návrh na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery Márii Kolíkovej, sú nedostatočné, nedôveryhodné až absurdné. Pani ministerka Kolíková viackrát, nielen teraz v pléne, ale aj predtým odpovedala na otázky a podrobne a dôveryhodne vysvetlila všetky výhrady, ktoré sú voči nej vznášané.
Tie dôvody, s ktorými prichádza opozícia, ja by som rozdelil do takých dvoch základných kategórií. Prvou sú blahovské konšpirácie a druhou sú pseudokauzy.
K tým blahovským konšpiráciám sa radšej nebudem vyjadrovať, tie, tie, tie šialené konštrukcie o podpore mimovládok, samovražde Milana Lučanského, likvidácii demokracie, to nechajme na konšpiračné médiá, nemá zmysel sa tým bav..., á, zaoberať na pôde parlamentu.
No a potom sú tu tie údajné kauzy, teda ale skôr pseudokauzy, ktorým venujú pozornosť aj médiá, aj kolegovia z vládnej koalície, preto by som sa pri nich rád trochu pristavil.
Prvý okruh pseudokáuz sa týka spoločnosti MK REAL. Poukazuje sa na to, aký trestný čin spáchala nevlastná sestra Márie Kolíkovej, aj na podozrenia z ďalšej nekalej a možno aj trestnej, trestnej činnosti. Musím povedať, že vystúpenie pána poslanca Kamenického, keď ráno uvádzal ten návrh, bolo veľmi pôsobivé v tomto smere, a keby sme dnes rozhodovali o tom, že ideme odvolať nevlastnú sestru pani ministerky Kolíkovej z nejakej funkcie, tak veru bol by som náchylný hlasovať za odvolanie nevlastnej sestry pani Márie Kolíkovej z funkcie. Len teda, žiaľ, nebudeme dnes rozhodovať o vyslovení nedôvery sestre alebo nevlastnej sestre Márie Kolíkovej, ale jej samej, a teda každý je zodpovedný sám za seba. Mária Kolíková nebola odsúdená za trestný čin, ktorý je vyčítaný jej sestre, nebola ani trestne stíhaná, nebola ani podozrivá z toho, že by do toho bola nejakým spôsobom namočená alebo sa na týchto aktivitách nejako podieľala. Nie je zodpovedná za konanie inej osoby, aj keď je s ňou v príbuzenskom vzťahu, tak ako napríklad pán poslanec Robert Fico a vtedajší premiér Robert Fico nie je zodpovedný za konanie svojho brata, ktorý mal tiež všelijaké pochybné ťahy vo svojom podnikaní, hovorilo sa o tom v médiách, ale nepamätám si, že by opozícia prišla s návrhom vysloviť nedôveru Robertovi Ficovi, lebo jeho brat má nejaké pochybné podnikanie. Čiže nevidím v tomto smere žiadny dôvod na vyslovenie nedôvery Márii Kolíkovej.
Druhý okruh alebo druhá kauza či pseudokauza je firma ELEKTRONIKA a jej obchodný vzťah s RTVS. Len mi nejako uniká, ako to súvisí s pôsobením pani Márie Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti. Na čele RTVS je už pekných pár rokov pán Jaroslav Rezník, pre zábudlivejších pripomínam, že bol zvolený do svojej funkcie ako nominant SNS s podporou SMER-u a so škrípajúcimi zubami ho nakoniec podporil, podporil aj MOST. Čo má Mária Kolíková s Jaroslavom Rezníkom? Pred ním bol šéfom RTVS Václav Mika a stal sa ním v roku 2012 za jednofarebnej vlády SMER-u – sociálnej demokracie. Čo s ním má Mária Kolíková? Čo má ministerstvo spravodlivosti vecne s RTVS?
Ešte by som chápal, keby niekto vymyslel nejakú konštrukciu, že ministerstvo kultúry vecne zasahuje do RTVS alebo ministerstvo financií môže, môže nejaké peniaze uvoľniť alebo neuvoľniť pre RTVS. Ale čo, preboha, má ministerstvo spravodlivosti s RTVS? Akým spôsobom by mohla ministerka spravodlivosti ovplyvniť rozhodovanie generálneho riaditeľa RTVS o tom, ktorej firme dá zákazku? Aký je tam konflikt záujmov? Je to iba zjavná manipulácia zo strany opozície.
Ale zaujali ma tie tvrdenia pána Kamenického o tom, že aké sú tie zákazky predražené, a teda asi by sa bolo dobre na to pozreť, ja, mňa by teda veľmi zaujímalo, či už poslanci SMER-u dali nejaký podnet na NKÚ, aby preveril tie zmluvy, prípadne dali podnet na trestné stíhanie pána Rezníka, lebo však zodpovedný je aj ten, kto, kto tie zmluvy uzatvára na čele verejnej inštitúcie, alebo teda či už je v parlamente návrh na odvolanie Jaroslava Rezníka, keď takýmto spôsobom nehospodárne nakladá s majetkom RTVS. Myslím si, že my by sme taký návrh určite podporili.
Tá tretia pseudokauza, ktorá ani nie je spomínaná v samotnom písomnom návrhu, ale teda hovorí sa o nej, sa týka budovy, v ktorej dnes sídli ministerstvo spravodlivosti. Myslím si, že pani ministerka zrozumiteľne vysvetlila, že nebola to ona, kto o tom rozhodoval. Ak by sa to rozhodnutie zrodilo za pôsobenia pani ministerky Žitňanskej, s ktorou mala dobrý vzťah, tak, áno, mohli by sme teoreticky predpokladať, že ho nejako ovplyvnila. Ale bolo to rozhodnutie, rozhodnutie ministra Gábora Gála, s ktorým mala celkom iný vzťah. A teda nerozumiem, že akú by malo logiku, kedy minister Gábor Gál dohadzoval nejaký kšeft svojej štátnej tajomníčke, ktorá od neho odchádza, pretože si s ním nerozumie. To je, to je asi na takej úrovni, ako keby sme teraz podozrievali Luciu Žitňanskú, že v čase svojho ministrovania urobila nejaké rozhodnutie, ktorým zvýhodnila nejakú firmu blízku Monike Jankovskej, lebo, lebo teda vieme všetci, že aký bol vzťah medzi, medzi Luciou Žitňanskou a Monikou Jankovskou.
Veľmi často aj zo strany predkladateľov, aj zo strany niektorých koaličných kolegov sa spomína, že test Ficom, test Kaliňákom. Ale tuto opomína dôležitú skutočnosť, že aj kontext je dôležitý. Samozrejme, sú situácie, keď niekoho usvedčíte z trestnej činnosti alebo iného nekalého konania a máte na to jasné dôkazy alebo aj aspoň veľmi silné indície, a potom sú situácie, keď sa len domnievate, že niečo by za tým mohlo byť. Nemáte v ruke žiadny dôkaz, len špekulujete. A v tom prvom prípade, samozrejme, je dôležité uplatňovať princíp „padni, komu padni“, keď niekto spácha trestný čin, má byť za to vyšetrený, súdený a odsúdený a má, má si, má si vykonať trest.
Ak sa politik dopustí nejakého nekalého konania, za ktoré je zodpovedný, tak má byť voči nemu vyvodená politická zodpovednosť, buď to urobí sám, alebo to urobí jeho politická strana, alebo to urobia jeho koaliční partneri. Ale v tom druhom prípade, keď iba špekulujete, chýbajú dôkazy, chýbajú priame indície, nejaké jasné logické z, zdôvodnenia, len si myslíte, že by to tak mohlo byť, máte taký pocit, tak v takej situácii je to trošku zložitejšie. A samozrejme, že je dôležité aj to, čo o tej osobe viete. Čo viete o doterajšej činnosti, o jeho skutkoch, o jeho správaní, o jeho minulosti.
Poviem taký príklad. Idete, cestujete v noci vlakom dlhšiu, dlhšiu trasu, trochu si pospíte, odídete na toaletu, potom vystúpite a zistíte, že vám zmizla, zmizla peňaženka. No a potom sa dozviete, že v tom istom kupé alebo v susednom kupé išiel nejaký známy vreckový zlodej, ktorý už bol niekoľkokrát prichytený na tej trase, ako, ako okráda, okráda ľudí, ale vy ste ho nevideli ani nikto z ľudí, ktorí cestovali, cestovali s vami, ho nevidel. Budete mať pocit a presvedčenie, že vás okradol on, ale nemáte na to žiadny dôkaz a nemôžete ho a nemôžete ho za to odsúdiť, nie sú dôkazy. Na to, aby bol niekto odsúdený, musia existovať dôkazy, ale je prirodzené, že máte to podozrenie a že, že budete žiť v presvedčení, ak sa neukáže niečo iné, že vás okradol práve tento vreckový zlodej.
No a teraz si predstavte, že okrem neho s vami cestuje aj vaša sesternica, ktorú poznáte od detstva, viete o nej, že je to slušný človek, že nikdy nikoho neukradla, nikdy nikoho neoklamala, ale tiež bola v tom vlaku. Tak budete vašu sesternicu podrobovať testu vreckovým zlodejom? Lebo veď aj ona bola v tom vlaku, tak aj ona teoreticky vám mohla čmajznúť tú peňaženku.
Takže nie, Mária Kolíková nie je ani Robert Fico, ani Robert Kaliňák. Robert Fico a Robert Kaliňák tu vytvorili oligarchicko-mafiánsko-zločinecký systém, ktorý bol založený na korupcii, rozkrádaní verejných zdrojov a krytí tejto trestnej činnosti z najvyšších poschodí orgánov činných v trestnom konaní. Vedenie polície ustanovené Robertom Kaliňákom sa spolu so špeciálnym prokurátorom stali organizovanou zločineckou skupinou. S čím, preboha, z doterajšieho pôsobenia Márie Kolíkovej chcete toto porovnávať?
A teraz by som sa ale obrátil na kolegov z vládnej koalície, ktorým tiež teda nejako rezonujú niektoré, niektoré z tých argumentov a tiež som aj z ich radov počul, že však skúsme test Ficom alebo skúsme test Kaliňákom. Tak ja mám pre vás ešte jeden test, skúsme test Matovičom.
Iste si pamätáte na tú kauzu, keď bolo celoplošné testovanie a AG testy dodala firma z Trnavy. Opozícia vtedy okolo toho narobila veľa kriku, lebo veď Igor Matovič je z Trnavy, firma je z Trnavy, je to podozrivé. Zacitujem Roberta Fica, ako argumentoval v tejto veci: „Igor Matovič ani raz neodmietol informácie o tom, že jeho deti chodia do súkromnej školy, ktorá je spravovaná firmou, ktorej majiteľom je presne ten istý človek, ktorý bol vo firme, ktorá kupovala testy za 43,5 mil. eur. Igor Matovič ani raz nepoprel informáciu, že jeho manželka pôsobila v orgánoch tejto školy, čiže bola úplne napojená na vlastnícke štruktúry firmy, ktorá zabezpečuje chod tohto školského zariadenia,“ povedal Robert Fico.
Tomu, že by to mohla byť pravda, priznám sa, že neverím, že verili tí, čo to tvrdili. Ale tak smeráci sa tak aspoň museli tváriť, lebo, lebo keď to tvrdili a keď chceli si nájsť nejakú palicu, ktorú by otrepali o hlavu vláde a Igorovi Matovičovi, no tak si ju našli. Ale nikto v koalícii, nikto príčetný, nikto, komu ostali zvyšky zdravého rozumu, nemohol veriť, že toto prepojenie je reálne, že si ho iba nevymysleli v SMER-e, lebo veď Matovič je z Trnavy, firma je z Trnavy, podozrivé, aj keď tam nie je žiadna súvislosť. Všetci sme vedeli, že je to blbosť, a teraz bez ohľadu, že čo, kto z nás si myslí o Igorovi Matovičovi, či ho máme radi, alebo nemáme radi, či to chválime a obdivujeme, alebo ho kritizujeme, čo si myslíme o celoplošnom testovaní, čo si myslíme o AG testoch, neverím tomu, že bol vo vládnej koalícii a medzi príčetnými ľuďmi niekto, kto by veril tým žvástom o tom, že Igor Matovič dal zarobiť nejakej trnavskej firme, lebo je tam nejaké prepojenie cez školu jeho detí.
Je nám jasné, že opozícia si v tomto prípade vymyslela nejaké prepojenia a súvislosti, ktoré reálne neexistujú. Tak sa chcem len spýtať, že prečo nám nie je rovnako jasné, že si tie prepojenia a súvislosti, ktoré reálne neexistujú, vymyslela aj v prípade obvinení voči ministerke Márie Kolíkovej.
No a na záver už teda len otázka, komu to prospeje? V čí prospech môže byť odvolanie Márie Kolíkovej z funkcie, či už formou vyslovenia nedôvery, alebo formou, formou iného tlaku, ktorý bude zvnútra vládnej koalície? Pomôže to vymožiteľnosti práva? Práve vymožiteľnosť práva je spolu s rozviazaním rúk orgánom činným v trestnom konaní snáď najdôležitejšia vec, ktorá sa podarila súčasnej vládnej koalícii, a v tej vymožiteľnosti práva sú dôležité a kľúčové práve reformy, s ktorými prišla a prichádza ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Čiže pýtam sa, ak Mária Kolíková odíde z funkcie ministerky spravodlivosti, bude na Slovensku lepšia alebo horšia vymožiteľnosť práva? Ja som hlboko presvedčený, že horšia. Chápem, že opozícii, teda najmä tej smerácko-hlasistickej to môže vyhovovať, lebo však im vyhovovalo, keď tu bolo prostredie, keď bolo možné porušovať zákony, keď bolo možné beztrestne páchať trestnú činnosť, rozkrádať celý štát, keď súdy nefungovali, keď sa kauzy zametali pod koberec, keď ich topili policajti, prokurátori, keď sudcov usmerňoval Marian Kočner.
Ale vyhovuje to niekomu z vládnej koalície? Tomu neverím. Neverím, že by menšia vymožiteľnosť práva alebo menší pokrok vo vymožiteľnosti práva bola vec, ktorú by si želal ktokoľvek z vládnej koalície. A hovorím, to môžme mať rôzne názory na milión vecí, môžeme sa dostávať do sporov vecných aj osobných, ale myslím si, že vymožiteľnosť práva je to, čo nás spája, to, čo považujeme za dôležité všetci.
Pomohol by odchod Márie Kolíkovej stabilite vládnej koalície? Len nedávno sme prekonali jednu vládnu krízu, vláda bola rekonštruovaná. Ak by odišla Mária Kolíková zo svojej funkcie, bude vláda stabilnejšia, bude mať väčšiu šancu, aby dovládla do riadneho konca volebného obdobia, alebo menšiu? Ja som presvedčený, že menšiu. Nepochybujem opäť, že opozícii, SMER-u a HLAS-u, by to vyhovovalo, keď čím skôr skončí táto vláda, tým lepšie pre nich. Už sa trasú, aby sa mohli vrátiť k moci. Cítia, že ich ľudia sú ohrození, lebo orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky a robia si svoju prácu statoční policajti, statoční prokurátori a verím, že si ju budú robiť aj statoční sudcovia. Ale opäť, môže toto vyhovovať niekomu z vládnej koalície? Neverím.
A tretia, podstatná vec, ktorá sa mi zdá dôležitá, je, že ak by sme dopriali sluchu týmto pseudoargumentom, s ktorými prišla opozícia proti Márii Kolíkovej, tak tým budeme stierať veľmi podstatné rozdiely. Rozdiely medzi pravdou a lžou, medzi realitou a konštruktami, medzi reálnou korupciou, medzi podozreniami z korupcie založenými na silných indíciách až dôkazoch na jednej strane a medzi vymyslenými, účelovo poskladanými konštrukciami a výmyslami na strane druhej.
A opäť nepochybujem, že SMER-u a HLAS-u by takéto stieranie rozdielov vyhovovalo, lebo vlastne bagatelizuje všetko to, čo za tých 12 rokov napáchali. Všetko to, čo za tých 12 rokov vlád SMER-u majú na svedomí so svojimi oligarchami, so svojím prepojením s mafiou, so svojou korupciou, so zneužívaním moci a zločineckými skupinami. Im to nepochybne vyhovuje.
Nemôže to však vyhovovať nikomu, komu záleží na tom, aby sa Slovensko vysporiadalo s korupciou, klientelizmom, vládou oligarchie a mafie, s dedičstvom, ktoré nám tu zanechal SMER.
Preto som presvedčený, že každý, kto to s bojom proti korupcii myslí vážne, by dnes mal hlasovať proti vysloveniu nedôvery ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej.
Ďakujem. (Potlesk.)