Videokanál klubu

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva, tlač 533.
Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácie a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Ondrej Dostál, Ján Benčík, Petra Hajšelová, Jana Bittó Cigániková, Juraj Šeliga, Milan Vetrák a Miloš Svrček.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii.
Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné miesta a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Viac o obsahu poviem potom v rámci rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem od konca ku kolegynke Zitke Pleštinskej. Zitka, hovoril som o, o programe stability, nie o pláne obnovy, to je trošku iný dokument, ale okej. K programu, teda k plánu obnovy súhlas, ale o ňom som nehovoril.
Ku kolegom ostatným, úplne zdieľam ten názor, potrebujeme aj, aj, aj my a myslím, že aj pre všetkých ostatných vytvoriť nejaký časový priestor, takže ja verím, že v druhom čítaní budeme, budeme rokovať až budúci týždeň. Uvidíme, ako sa to podarí, ale, samozrejme, dáva to zmysel. Ten čas tu je a je potrebný, je potrebný. To, to nie je 15 mil., to je 3 a pol miliardy. Ja len, aby sme vnímali, že 3 a pol miliardy zvýšenie deficitu, je polovica celého ročného výberu DPH na Slovensku. Všetci, na všetkých blokoch, čo máme, všetkú dépehačku, proste to je polovica toho, čo sa za rok vyzberá. Je to viac ako polovica kompletného výberu dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Je to strašne veľa peňazí, strašne veľa peňazí. No a budem sa snažiť možno byť optimistickejší, ale nie vždy to úplne ide.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v mojom vystúpení sa krátko povenujem takisto tejto téme, ako už spomínal aj náš pán predseda, máme, máme výhrady voči forme a spôsobu prípravy prekladanej úpravy rozpočtu na rok 2021. Aj teda k samotnému, aj voči samotnému návrhu, aj obsahu dokumentu a tabuliek, ktoré sme dostali do programu rokovania.
Ako občan, ale aj ako predseda finančného výboru sa, aj ako koaličný partner ako SaS-ka, sa teda ohradzujeme voči opakovanej praxi zrýchlených konaní, a teda s týmto súvisiacou situáciou, kedy nie je priestor sa dostatočne povenovať, povenovať jednotlivým položkám.
V tomto prípade okrem teda zrýchleného konania je pre mňa trošku neakceptovateľný aj spôsob prípravy ohľadom prerokovávania návrhu úpravy rozpočtu vo vláde, nedostatok času na jeho prerokovanie vo výboroch. Trochu mi chýba aj, aj oponentúra z odborných kruhov, NBS-ky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj, samozrejme, v kruhu koaličných partnerov a prípadne teda aj odbornú verejnosť.
Už to bolo spomínané, ale nerád aj ja musím konštatovať, že teda je nešťastným, že tu sedíme, nešťastným je teda prerokovávanie návrhu v čase neprítomnosti pána ministra financií. Trvám na tom, aby sme teda mali možnosť počuť jeho osobné zdôvodnenie návrhu položku po položke, jeho argumentáciu základných, veľkých položkách a ja teda osobne potrebujem, aby, aby počul vlastne v sále výhrady, výhrady poslancov, a teda aby sme sa vyhli postupne.
Ja verím, že toto sa nám podarí zabezpečiť, že pán minister teda na prerokovávaní samotného, samotného návrhu bude, keďže sa teraz teda sa bavíme o skrátenom a možno by som k tomuto spomenul ešte, že teda predložený návrh, o ktorom sa budeme baviť je zakomponovaný v programe stability, ktorý je síce výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok. Je to teda rozsiahly, podrobný, ale, ale smutný materiál. Bol schválený na vláde, a teda už sme ho poslali do Bruselu a neviem teda, či z toho Bruselu bude aplauz, skôr budú pripomienky, a teda asi skôr kritické hodnotenie. K samotnému aspoň, aspoň toľko.
K úprave rozpočtu, navrhované navýšenie tých 3,4 mld. eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou v pokračovaní vo vysoko deficitnom hospodárení štátu aj teda v roku 2021, keď pozreme tie plány na rok ´22, je cestou, no nie dobrou. Veľmi otvorene chcem pomenovať to, že sa potrebujeme či ako krajina, či ako naša vláda držať našich záväzkov opatrného míňania financií, konsolidácie rozpočtového hospodárenia, investovania do reforiem a nielen sanovania dier deficitov a strát. To by sme sa fakt veľmi rýchlo ocitli vo vlaku smer Grécko. Túto skúsenosť sme videli na inej krajine, musíme si dať veľký pozor, aby, aby sme teda sa na ňu neposlali aj my... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musím vás v dobrom upozorniť, že teraz naozaj rokujeme o bode návrh na skrátené legislatívne konanie, nie o úprave rozpočtu.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dobre, každopádne, tak ako bolo povedané, nepodporíme schválenie skráteného legislatívneho konania. Zároveň jednoznačne vnímame potrebu v určitých položkách, teda že sa môže upraviť rozpočet aj teda čiastočne zvýšiť deficit, takže sme pripravení na rokovania. Máme nejaký priestor a sme pripravení rokovať.
Ďakujem pekne, zatiaľ takto.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne uviesť, že som presvedčený, že v tomto prípade existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Tými ohrozenými základnými právami sú právo na život a právo na zdravie, ktoré by mohli byť ohrozené, ak by štát, keď sa vypne núdzový stav, a nemá k dispozícií nástroje, ktoré mu dáva zákon o hospodárskej mobilizácii, ktoré sa týkajú či už reprofilizácie nemocníc, lôžok, núdzového zásobovania, použitia štátnych hmotných rezerv.
Sú to dôležité opatrenia, ktoré spolu s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva podľa zákona o ochrane verejného zdravia predstavujú dôležitú súčasť boja proti pandémii. Doteraz existoval, existovali tieto opatrenia alebo bolo ich možno uplatňovať na základe toho, že bol vyhlásený núdzový stav a ten núdzový stav mal opodstatnenie, pretože vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu bolo potrebné aj obmedzovať pohyb, obmedzovať pohyb prostredníctvom zákazu vychádzania, zákazu zhromažďovania, ale vzhľadom na zlepšujúcu sa situáciu už tieto opatrenia podľa nášho presvedčenia, podľa, predpokladám, presvedčenia väčšiny poslancov Národnej rady je možné vypnúť a nie je potrebné uplatňovať takéto zásadné a závažné zásahy do základných práv a slobôd. A vieme, vieme sa s pandémiou vysporiadať aj tými mäkšími opatreniami, ale musíme mať na to pripravenú legislatívu. A tú prípravu legislatívy môže predstavovať práve ten návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý predkladá skupina koaličných poslancov zo všetkých štyroch koaličných poslaneckých klubov.
Ale má to, samozrejme, zmysel iba v prípade, že ten návrh bude prerokovaný čoskoro. Lebo ak by, ak by k tomu nedošlo, ak by sme išli riadnym legislatívnym procesom, tak by tá novela zákona o hospodárskej mobilizácii nadobudla účinnosť až niekedy najskôr začiatkom, začiatkom júla a ak by núdzový stav skončil, tak, tak by sme boli obdobie jeden, jeden a pol mesiaca zhruba zrejme bez potrebných opatrení hospodárskej mobilizácie, čo by mohlo ohrozovať život a zdravie ľudí v dôsledku absencie týchto, týchto opatrení.
Alebo teda druhou možnosťou by bolo, že by sa predĺžil núdzový stav len z dôvodu, aby, aby boli zachované opatrenia hospodárskej mobilizácie, čo sa domnievam, že by bol závažnejší zásah do základných práv a slobôd ako navrhovaná novela, ktorá prenáša opatrenia hospodárskej mobilizácie aj do režimu mimoriadnej situácie, ktorá bude pokračovať aj po skončení núdzového stavu.
Takže si vás dovolím požiadať o podporu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 546 z 12. mája 2021 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupinou, skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 o civilnej ochrane. Ide o tlač 538 s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej schôdzi dnes 13. mája 2021 na 57. schôdzi. Uznesením 173 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 28. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. V mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ – navrhujem hlasovať o bode 496, ide o novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Suja, no, vy ste chceli ten jeden konkrétny prípad. Tak dovolím si povedať, že sa mi podarilo dať poslanecký návrh na zaradenie potravinárskeho, potravinárstva a poľnohospodárstva medzi kritickú infraštruktúru, čím sa dostali medzi uprednostnené, uprednostnené odvetvia. To je len jeden. Ale, samozrejme, vy ste opozičný poslanec a boli ste aj v predchádzajúcom volebnom období... tak vy nie, ale vaša strana asi áno. Preto bolo potrebné aj za, keď vládla strana SMER a kombinovaná vláda spolu so SNS, tam ste mali apelovať a tam ste sa, bolo potrebné pýtať a dávať im odporúčania, ako treba riadiť agropotravinársky sektor. To je rovnako aj na margo pána poslanca Kočiša. Čiže boli ste v opozícii aj vtedy a oni dvanásť rokov viedli rezort agropotravinárstva do trvalého úpadku. Takže to na margo.
Pokiaľ ide o obchodné reťazce a uprednostňovanie potravín, choďte do Billy do Rakúska. Odporúčam vám, choďte im tam predať jeden slovenský produkt, keď aj hlboko pod cenu. Billa vám nezoberie slovenský produkt zo zásady. Príde rakúsky dodávateľ, bude tá potravina drahšia a zoberie ju všetkými desiatimi. Čiže je to aj o určitej kultúre a určitých týchto vzťahoch. Čiže toto, na toto apelujem a odberateľov aj tu na Slovensku, aby uprednostňovali slovenské potraviny a nepozerali hlavne na cenu.
Kolega, ďakujem veľmi pekne a ja sa ospravedlňujem, veľmi zle vidím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, no, predloženým návrhom zákona je potrebné, ako už bolo spomenuté, transponovať do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
Otvorili sme týmto však veľmi náročnú tému, pri ktorej na seba narážajú rôzne pohľady na situáciu v celej potravinovej vertikále. Na stole máme zásadný právny predpis. Z pohľadu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v potravinách ako obchodníkom, tak aj dodávateľom ide najmä o peniaze a je našou úlohou nájsť v tomto systéme rovnováhu, ktorá by nepoškodila ani jednu zo strán.
Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami vznikla na mnohohodinových diskusiách. A získať kompromis bolo mimoriadne ťažké najmä preto, lebo zblížiť rôzne stanoviská dodávateľov, odberateľov k tak zásadným otázkam, ako sú splatnosť faktúr, logistický bonus alebo predajné akcie, je prakticky nemožné. A akokoľvek by sme chceli diskutovať výlučne v odbornej rovine, na konci dňa bolo potrebné prijať kompromisné politické rozhodnutie.
Zákon prijímame, ale je potrebné nezabúdať na slabších a v tomto prípade sú to určite dodávatelia, výrobcovia potravín. Naši potravinári v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch stále ťahajú za kratší koniec. Nemôžeme si nič nahovárať. Čelia ohromnej konkurencii zo zahraničia, ktorá vďaka štátnym podporám a vyšším dotáciám môže podliezať cenami. A dopredu vieme, že akékoľvek úľavy v prospech obchodu túto situáciu ešte zhoršia. Tržby a zisky najväčších priemyselných podnikov, ako napríklad Volkswagen, sú porovnateľné s tržbami a ziskami obchodných reťazcov. Kontinuálne im rastú a sú teda v rebríčku top 10 našich najväčších priemyselných podnikov a máme možnosť sa o tom presvedčiť aj z dostupných štatistických údajov.
Obchodné reťazce sa preto ľahšie vysporiadavajú s rastúcimi nákladmi, ako sú to dodávatelia potravín. Denne dostávam množstvo podnetov od dodávateľov aj odberateľov a našim potravinárom neustále stúpajú náklady, či už je to v súvislosti s pandémiou, alebo je to v dôsledku rastu cien surovín, obalových materiálov, alebo, ako spomenul kolega, dramatických zvýšenia, dramatického zvýšenia cien práce alebo nákladov na odpady napríklad z dôvodu zavedenia regulovaných cien na zberové spoločnosti. A tieto náklady sa musia aspoň čiastočne premietnuť do predajných cien, pretože inak to nejde. Matematika nepustí. Problém je, že narážajú na odpor obchodníkov, ktorí teda nechcú zvyšovať ceny pre svojich odberateľov, na pultoch to už je iná vec. A akokoľvek sa obchod môže tváriť, že chce predávať slovenské potraviny, nižšia cena je rozhodujúca, a preto častokrát uprednostnia zahraničných dodávateľov. Nikto sa nemôže čudovať, že peniaze sú vždy na prvom mieste, a preto mi ostáva aspoň apelovať na to, aby domáci, domácich dodávateľov nenechávali pred svojimi dverami, ale aby ich pozvali na svoje pulty.
My v tejto miestnosti sme tu najmä na to, aby sme vytvárali také zákony, ktoré pomôžu slovenským výrobcom potravín, tak aby boli konkurencieschopnými, aby sa vedeli dostať na pulty obchodov. V opačnom prípade sa budú lacné potraviny na pulty našich obchodov dovážať z cudziny a nielenže tým budeme poskytovať prácu ľuďom v zahraničí a vytvárať tam pridanú hodnotu, ale na pulty sa dostanú potraviny, ktorých pôvod nebudeme, nevieme ani skontrolovať. A tomuto by sme sa mali zo všetkých síl vyhnúť či už dnes, alebo v budúcnosti.
Ešte na margo tej potravinovej sebestačnosti. Na záver by som povedala, že ani možno nejde o to, dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, ale z môjho pohľadu je trestuhodné, aby sme vyvážali poľnohospodárske suroviny von do zahraničia a na Slovensko dovážali tieto suroviny spracované na potraviny alebo teda ani nie tieto suroviny, ale nevieme, aké suroviny spracované na potraviny. A preto som presvedčená o tom, že je potrebné vyrovnať investičný dlh potravinárskeho priemyslu, tak aby bol konkurencieschopný zahraničným potravinárom, aby dokázal spracovávať suroviny a pre mňa za mňa aj keď sú dovezené zo zahraničia, aj vytvárať pridanú hodnotu, ale nosievať ich na pulty. A keď aj v zahraničí, pretože ja som presvedčená, že dopekané výrobky, ak by vyrábali slovenskí výrobcovia, nech ich vyvážajú do zahraničia, ale slovenskí občania si zaslúžia čerstvý chlieb.
Ďakujem za pozornosť.

Halgašová. Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy ste kde boli doteraz? Lebo pokiaľ ja mám informácie a teda vedomosti, tak záporné obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami klesá kontinuálne od roku 2004. A teda aj za posledných dvanásť rokov, takže ako toto zistenie nie je žiadne nové. A za posledných dvanásť rokov, respektíve, môžem povedať, od roku 2004 zanikli viaceré priemyselné odve..., potravinárske odvetvia, nielen výroba droždia. Je to napríklad aj spracovanie olejnatých semien. Tuná naša Palma bola pred piatimi rokmi, poviem to tak odhadom, zatvorená, pretože nový majiteľ vyhodnotil, že je lepšie z toho urobiť developerskú aktivitu.
Takže áno, žiaľ, tento vývoj potravinárstva je, to je dlhodobý trend. A v minulom roku pasívne obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami kleslo o 5 miliónov eur. Otázka je, môžme vyhodnocovať prečo, ale teda sa vylepšilo v náš prospech.
Určite by som chcela dať do pozornosti aj v rámci rozpočtu 80 miliónov eur na štátnu pomoc, ktorá je, myslím, výnimočná. Síce stále malá, nízka v porovnaní s okolitými členskými štátmi, ale výnimočná v porovnaní v histórii samostatnej Slovenskej republiky. A dúfam teda, že aj toto pomôže skorigovať ten investičný dlh, ako hovoril kolega Karahuta, pretože potravinári majú, majú asi polmiliardový investičný dlh, čo sa týka technológií.
Ďakujem.