Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno.
Takto. Je bez ohľadu na to, samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaným a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno.
Takto. Je bez ohľadu na to, samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaným a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajzol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4, teraz už takmer o 3,8 mld. euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopní alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 mil., a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo, nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera, a rokovanie výboru sme pekne od 8.30 hod. začali, bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, O. K., veď o tom to je, proste ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál prijme. A všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral.
Áno, celková suma navýšenia, ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 mil. aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej už, teda o ktorú teraz navyšujeme výdavky, sú 3,739 mld. euro. Treba však povedať, že aj tých 350 mil. sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný, a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 mil. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 mil., ono je to plus 480 mil. za tie dva týždne, pretože teda aj to bol - a dobrý - výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní, prečo teda že sa, že sa rokovalo, až sa teda určité veci podarilo vylepšiť, je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 mil., a to v dvoch položkách. Preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia, tam sa to znižuje o 67 mil. A ďalšia položka je mimoriadny COVID príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 mil. Ale tieto zníženia teda boli nahradené, 480 mil. ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo, no keď sa otvára v priebehu roka, tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás, nás finančákov a to, aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií, je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku, akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme, alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesi. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke, a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na 13-ročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka, keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020, s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba, je to zlé. Keď začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021. Môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 mld. bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie alebo bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer 8 mld.
A zasa, počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme? Nie, stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme, už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu, a navyšujeme ho už teda o 3,7 mld. a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne. Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie, cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami.
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel, jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré, aj my s nimi súhlasíme, treba. Ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielenže nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie je nefungujúci štát. Najhoršie sú zruinované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší. Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov, hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom, o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech, je nás tu relatívne veľa, nech počujeme tie čísla. Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť, čo je to hodnota 1 mld. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí, alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je, samozrejme, pre väčšinu ľudí dom alebo byt. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150-, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá, no proste taká nejaká hmlistá. A, a, a miliardu, to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať, koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 806 mil., drobné už hovoriť nebudem, čiže necelých 16 mld. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej Finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme dali nový manažment, zabezpečili, aby teda to, čo tam bolo, skončilo vo väzení, a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my, podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr stomilióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre, výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 mld. To už to bolo o mld. viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 mld. a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 mld. výdavkov. Ešte raz ,16 ku 28, 32 je dvojnásobok. My minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať, dámy, páni! Toto si musíme uvedomiť! Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc, my tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopní vybrať. A všetci vieme, že, dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že, áno, SAS-ka, my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď, ja neviem, akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane, nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym, so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky, so zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať, a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu, ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše 7 mld. 7 mld. - výdavky 28. Proste to, to je, normálne že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť? No my hovoríme, o nič. Pretože ak by sa dépeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou.
Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať dépeháčku, že žiadny, ani percento, nie päť.
No, spotrebné dane. Všetci frfleme, o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol, aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 mld. euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako 2 mld. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy. Keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom, tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali že necelé 4.
(Ruch v sále.) No, proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami, jasné, chcime pomáhať, nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak, nedaňové príjmy štátu, to sú rôzne poplatky všetky, všetky, keď si niečo zo štátu, nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie, toho je asi 1 mld. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem, výdavky štátu posúvame na takmer 28 mld. a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol, keďže treba hľadať, že kde, ako to efektívne proste nájsť, nejaké úspory, dve som spomenul. 130 mil. sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 mil., čo tam zostalo, je 70 plus-mínus minuté a 20 mil. je rezerva, lebo áno, veď môže byť tretia vlna. Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67... 67 600 mil. znížilo.
Ďalšia vec. No, kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám, ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu, keď to teda volajme tak, v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 mil. euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že, všetci vieme, ako to funguje. V momente, keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
A potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente, keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre, veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká, taká tá voľná tam nebola, a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza, je to ťažké, všetko, uhm.
Existuje krajina, volá sa Dánsko, je ale že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno, majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 %. Prosím, 3! Nám hrozí cez 10 už teraz po tomto pozmeňováku. My hovoríme, že aj Rakúsko, áno, zvyšovalo, len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus-mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že, zasa to zopakujem, áno, veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť, aj SaS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera, nie je to isté, či, či sa zvyšuje, ja neviem, deficit o 2 mld. alebo takmer o 4. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SaS je stranou rozpočtovej zodpovednosti. Vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ, a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej, takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky.
Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH. Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali, sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálna poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu, nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto.
Potom, potom takéto zníženia, viete, keď si dáme rezervu 1,6 mil. na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme, resp. nedáme niečo, čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi, bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to, tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá, ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie, pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť, a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať, len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná, a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika dokázala generovať viacero, viac príjmov. Toto je to, čo potrebujeme.
A potrebujeme strážiť výdavky. Toto je kľúčové. To je najťažšia úloha pána ministra financií, to je najťažšia úloha aj mňa a najnevďačnejšia. My potrebujeme strážiť výdavky. To je niečo, čo keď sa tomu nevenujeme dostatočne, to, to rastie, to bobtná. To je to, že to nie, že keď nerobíte nič, ten štát zostáva rovnako veľký. Keď nerobíte nič, ten štát proste bobtná, zväčšuje sa, funguje stále neefektívnejšie. Je najťažšie, najťažšie znižovať alebo aspoň nezvyšovať výdavky. Je to najbolestivejšie, je to to, čo politici, nechceme nikto robiť proste, lebo to, áno, to bolí, bolí to voličov, ale treba to, pretože ak to nebudeme robiť, a proste krajina, budeme mať zruinované financie, tak to bude bolieť ešte viacej. Dnešné deficity sú budúce dane. Toto majme, prosím, všetci na pamäti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
