Videokanál klubu

V krátkosti. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Áno, samozrejme, aj túto rovinu diskusie sme mali, mali sme ju s pánom ministrom a ja som veľmi rada, že aj po konzultácii s viacerými detskými klinikami sme dospeli k názoru, že tak ako v iných oblastiach sa táto koalícia snaží o zlepšenie postavenia maloletých a naozaj napĺňanie ich práv trebárs, ak hovoríme o materských školách a povinnej predškolskej výchove, tak sa musíme snažiť aj v zdravotníckej oblasti, aby sme smerovali práve k týmto cieľom. Čiže verím, že táto právna úprava tomu prospeje, ale veľmi sa teším aj z tej konštruktívnej debaty, ktorú, ktorú budeme viesť naďalej. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Detský pacient má v rámci zdravotníckeho systému špecifické postavenie, keďže choré dieťa sa psychosomaticky odlišuje od chorého dospelého človeka. Dieťa reaguje na skutočnosť, že musí byť hospitalizované, odlišne. A objavujú sa uňho častokrát pocity strachu nielen zo samotného pobytu v nemocnici, liečby, ale aj strachu z opustenosti. Preto je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevyhnutné dbať aj na psychickú a emocionálnu stránku dieťaťa.
Prínos prítomnosti rodiča k celkovej pohode dieťaťa, ktorá má vplyv aj na rýchlejšie uzdravenie dieťaťa, je dokázaný. Prítomnosť osoby, ktorú dieťa pozná, ktorej dôveruje, pomáha zmierniť stres z neznámeho nemocničného prostredia. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie rodiča na hospitalizáciu spolu s dieťaťom, ktorý pre dieťa nepochybne predstavuje významnú psychickú podporu a v konečnom dôsledku prispieva k efektívnejšiemu procesu liečby dieťaťa, o čo sa všetci snažíme v slovenských podmienkach, verím. (Zaznievanie gongu.)
Právo detských pacientov na sprevádzajúcu osobu okrem vyššie uvedeného vychádza aj z ústavného práva na súkromný a rodinný život, ktoré je už dnes súčasťou nášho právneho rámca a je tiež súčasťou práv dieťaťa zakotvený v medzinárodných dohovoroch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a majú prednosť pred slovenskými zákonmi. Vnútroštátna legislatíva v tejto oblasti však toto právo nedostatočne upravovala a absentovala jednoznačná legislatívna úprava. Preto táto zmena, preto táto motivácia dostať to tam.
Právo rodičov na nepretržitý kontakt s dieťaťom nemožno obmedziť a naozaj rodičov možno odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu alebo na základe zákona. Toto je veľmi kľúčové, keď sa opierame o právne argumenty tu v našich slovenských podmienkach. A samozrejme aj Charta základných práv Európskej únie hovorí, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy tie najlepšie záujmy dieťaťa.
Ďalším veľmi významným dokumentom, ktorý túto skutočnosť upravuje, je Charta práv hospitalizovaných detí, na ktorú už dnes odkazujú mnohé slovenské nemocnice, čomu som ja veľmi rada. Podľa čl. II tejto Charty majú deti v nemocnici vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Právo všetkých detí mať pri sebe kedykoľvek bez obmedzenia svojich rodičov je integrálnou súčasťou starostlivosti o deti v nemocnici, tak ako to mu priznali medzinárodné organizácie.
Nebudem vás ďalej zaťažovať ďalšími právnymi argumentami, viete ich nájsť v mojej dôvodovej správe, ale čo považujem za veľmi kľúčové ako, ako matku, ako človeka, ktorý sa venuje témam matky a dieťaťa v našom politickom prostredí, je to možno jeden príbeh, ktorý vo mne naozaj vyvolal potrebu zaoberať sa touto témou.
Pred pol rokom mi uprostred noci volala jedna matka, ktorá si na mňa kontakt našla cez ix ďalších ľudí a naozaj s obrovským plačom ma prosila o pomoc. Hospitalizovali jej polročného syna. V tom čase som aj ja mala polročné dieťa, no pravidlá oddelení nedovoľovali, aby zostala v nemocnici s ním. Pukalo mi srdce z jej strachu a z bolesti o vlastné dieťa a ja rozumiem, že skúšala možné aj nemožné, aby svojho synčeka mohla v týchto ťažkých chvíľach mať pri sebe, držať ho za ruku a byť mu oporou. Urobila by som presne to isté a priznám sa, že ako právničku ma zarazilo, že je vôbec možné, právne možné vzhľadom na súčasnú legislatívu oddeliť matku od niekoľkomesačného dieťaťa. Personál bol však citliví, vôbec im to nedávam za vinu, naozaj v spleti pandemických pravidiel nechceli pochybiť. No som rada, že to nakoniec tejto mame umožnili a že bola pri svojom dieťatku.
V mnohých iných prípadoch to však nedopadlo rovnako a rovnako to nedávam za vinu zdravotníckemu personálu, ale možno nejednoznačnosti našej právnej úpravy, ktorá pre nás právnikov je v tomto veľmi čitateľná, ako som už povedala odkazujúc na medzinárodnú právnu úpravu, ale aj našu ústavu, no pre ľudí v tomto zdravotníckom prostredí a taktiež rodičov nemusí byť úplne zreteľná. Preto považujem za kľúčové, aby sme my z tejto pozície zákonodarcov naozaj urobili poriadok v našom legislatívnom rámci a tieto práva sprehľadnili a urobili ich naozaj čitateľnejšie pre verejnosť a ak ide o maloletých, práve pre tých, ktorí majú ich práva chrániť.
Takže toľko z mojej strany a som otvorená naozaj konštruktívnej diskusii, ktorá už prebieha aj v iných poslaneckých kluboch, veľmi sa tomu teším a v druhom čítaní bude priestor na precizovanie tých vecí, o ktorých sme sa už s kolegami bavili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Iniciujem novelu, ktorá deťom zákonom prizná právo na prítomnosť blízkej osoby počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Toto právo je štandardom práv maloletého pacienta v celej Európskej únii. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej alebo zdravotnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. O tom som presvedčená. Aby už žiaden rodič nemusel bojovať za možnosť držať svoje dieťa za ruku, keď ho dieťa najviac potrebuje.
Zároveň táto novela zakotvuje aj právo ženy pri pôrode mať pri sebe blízku osobu, ktorá si sama, ktorú si sama určí. Sama som rodila počas pandémie a viem, akú nálož strachu ženy prežívali, keď nevedeli, či im bude dovolené mať pri pôrode prítomného partnera alebo inú blízku osobu. Veľmi si želám, aby sme aj do budúcna dokázali aj my ako zákonodarcovia predísť týmto obmedzeniam práv a aby sa tieto ženy už nikdy nemuseli strachovať o túto možnosť.
Viem, že pripravenosť nemocníc na túto zmenu nie je stopercentná. Uvedomujeme si to my ako zákonodarcovia, uvedomuje si to aj exekutíva. Navyše stále bojujeme s pandémiou, ktorú porazíme len zodpovedným dodržiavaním opatrení. Preto aj z tohto miesta navrhovateľa chcem vyzvať všetkých rodičov, budúcich rodičov a taktiež aj zdravotníkov k ohľaduplnosti, pracujú v ťažkých podmienkach práve ľudia v zdravotníctve a denne zachraňujú životy. Preto vzájomným rešpektom a úctou dokážeme získať na oboch stranách. Chcem poďakovať pánovi ministrovi Lengvarskému za jeho snahu posúvať naše zdravotníctvo vpred a ďalším kolegom, ktorí na tomto participovali.
Do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Pán kolega Urban, mňa ste neprekvapili vôbec, a to preto, lebo ste človek z praxe, ste lekár a prišli ste s presne rovnakými obavami, s akými som prišla za Jankou Žitňanskou ja, keď prišla s týmto návrhom, je to jej iniciatíva. Jej reakcia bola naozaj absolútne zrozumiteľná, požiadavka, vysvetlenie. Konzultovala to na ministerstve zdravotníctva, kde som bola aj ja a dokonca boli aj u nás na výbore. Konzultovala to so školstvom. Vyriešila sa tá obava, ktorú som mala aj ja, že prídeme o zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú nevyhnutní a už teraz chýbajú v tých nemocniciach spôsobom, že sa rozšírili, rozšíril rad tých ľudí, ktorí to môžu to vykonávať. Na môj vkus málo. Ja teda, Janka, vieš, že ja by som ešte ďalej išla, ale zas musí tam byť aj teda naozaj nejaká, nejaká ochrana tých detí. Vyriešilo sa aj financovanie na ministerstve školstva, vyriešilo sa to, že to nemusí byť povinné, môže to byť dobrovoľné, môže to byť na čiastočný úväzok. Rozumiem, že, rozumiem úplne naozaj tej obave a nedá sa to asi v dvoch minútach vysvetliť presne, aj keď verím, že Janka vysvetlí podrobnejšie veci. Ale ak by ste mali ešte otázky, som si istá, že vám ich pani Žitňanská bez problémov zodpovie. Kľudne príďte na výbor a radi, radi sa o tom porozprávame. Ten návrh, tieto obavy, ktoré máte, už rieši a precizuje do maximálnej možnej miery. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ohlasujem, že o tomto návrhu zákona sa v prvom čítaní bude hlasovať dnes o 11.00 h.

Ďakujem veľmi pekne, budem veľmi rýchla a stručná.
Pán Mazurek, áno, počúvam ľudí a úbytok stavu oviec a hovädzieho dobytka je, súvisí s tým v rámci Európskej únie aj so zvyšovaním ich produkcie, že sa šľachtia nové plemená, ale to sa netýka v rámci Slovenska, pretože politika na Slovensku nie je správne nastavená.
Pán Kuffa, tých tridsať rokov vlastne, pardon, pán Šimko. Tých tridsať rokov, áno, to je dôsledok predchádzajúcich vlád a preto hovoríme, že je potrebné podporovať tvorbu pridanej, pridanej hodnoty.
Pán poslanec Karahuta, súhlasím s tým, čo hovoríš. Áno, jednoznačne naším cieľom je, aby sme nedávali tabletky na spanie, tak ako tomu bolo doteraz.
Pán Kuffa, Rakúsko, áno, môže byť pre nás vzor a aj je a všade to zdôrazňujem. To, že sa treba, že si treba od nich dať príklad, ale chcela by som vedieť, ako vy viete, akú predstavu a názory má pán Sulík? Neviete o ňom nič.
Čo sa týka plánu obnovy, obnovy, pán Kočiš, nechcem sa spoliehať na peniaze z tých, ktoré má pridelené rezort životného prostredia, len hovorím, že komplexné pozemkové úpravy a vodozádržné opatrenia sú nadrezortné, nepatria výlučne do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, preto by bolo, preto by bolo spravodlivé a férové, ak by sa vyčlenilo minimálne 100 miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne za podporu pána poslanca Mičovského aj Fecka. Samozrejme, my tie peniaze budeme, resp. podporovať tieto rokovania a dohodu budeme podporovať preto, že ak sa toto podarí, tak samozrejme bude viac peňazí pre poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcem sa zastať toho, čo si hovorila. Žiaľ, je veľmi ťažké argumentovať v prítomnosti pánov poslancov, ako je pán poslanec Mazurek alebo Suja, ktorí jednoducho hovoria úplne od veci, úplne od veci, neustále urážajú, absolútne dezinterpretujú svoje, dezinterpretujú to, čo bolo povedané v sále. Európska únia je jeden veľký geopolitický celok, hovoriť v tomto prípade o nejakej sebestačnosti je síce dôležité, ale mali by sme hovoriť o tom, že sme súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky v zjednotenej Európskej únii, a tá poskytuje dostatočne veľký priestor na zabezpečenie potravín v rámci tohto priestoru. Žiaľ, Európska únia je veľmi predotovaná, napriek tomu, napriek tomu, že je veľmi predotovovaná, tak dochádza práve aj k úbytku stavu týchto niektorých zvierat. Je to, je to veľmi negatívny trend. Zdá sa byť evidentné, že iné krajiny mimo európskeho priestoru dokážu produkovať lacnejšie tieto, tieto komodity, tieto napr. poľnohospodárske zvieratá, alebo aj poľnohospodárske suroviny.
Chcel som ešte krátko spomenúť to, čo je veľmi dôležité, sú naozaj pozemkové úpravy, ale takisto aj identifikovanie vlastníctva. Slovenskí poľnohospodári nepodnikajú na vlastnom kvôli tomu, že práve máme tu veľkú rozdrobenosť pozemkov a slabé identifikovanie vlastníctva.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, ja záverom by som bola veľmi krátko chcela vyjadriť podporu tomuto zákonu. Samozrejme, je to dobré, tie diskusie, my v rámci koalície máme vždy korektné a vždy sa vieme dohodnúť na dobrom a správnom riešení.
Nerozumiem však pánovi poslancovi Sujovi, ktorý teraz odišiel, povedal si svoje, nechcem povedať, že vulgárne, ale nakydal na SaS-ku. Ja si myslím a teda pán predseda to môže potvrdiť, programové vyhlásenie vlády sme pripravovali všetci štyria koaliční partneri, zhodli sme sa na tom, že treba podporovať produkciu, treba zvyšovať potravinovú sebestačnosť a aj keď to mnohí nechcú počuť, je to sanovanie poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva po predchádzajúcich vládach. Je to, je v katastrofálnom stave, zle boli nastavené pravidlá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, takže to, čo teraz robíme, sanujeme, čo sa dialo v predchádzajúcich obdobiach.
Naším hlavným cieľom je pridávanie hodnoty, teda zvyšovanie potravinovej sebestačnosti. To je len, je to síce pekne povedané, pekne to znie, ale z môjho pohľadu je trestuhodné, aby sme vyvážali produkty, poľnohospodárske a teda lesné produkty do zahraničia, poskytovali tam pracovnú silu a dovážali ich spracované s pridanou hodnotou. Našou povinnosťou je vytvárať podmienky tak a také, aby sme poskytovali prácu tu doma a aby sme tu doma vytvárali pridanú hodnotu. Jedine tak bude náš štát bohatší.
Sama som sa prihovorila za to, že aj keď teda ministerstvo pôdohospodárstva dostáva jednu veľkú nulu v rámci plánu obnovy, ja som presvedčená o tom, že ministerstvo životného prostredia ak dostalo 1,3 miliardy eur, neznamená to, že teraz nepomôže v rámci ekologických opatrení všetkým rezortom, pretože komplexné pozemkové úpravy, vodozádržné opatrenia nie sú výlučne v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. To je nadrezortná problematika a aj v pôsobnosti rezortu životného prostredia.
Preto verím, že ministri či už pôdohospodárstva, ale hlavne životného prostredia sa v tejto veci dohodnú a vyčlenia tam peniaze na komplexné pozemkové úpravy, pretože toto je najväčší problém pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva a aj lesníctva. Máme najviac diverzifikovanú poľnohospodársku pôdu v rámci celej Európskej únie. A toto bráni ďalšiemu rozvoju. Pretože nemôžme nič budovať na cudzích pozemkoch. Vysporiadanie pozemkov a následne zabránenie ich ďalšej fragmentácie, opätovnej fragmentácie je jednou z úloh, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády.
Čiže áno, na záver poviem, aj tento zákon pomáha udržateľnosti vidieka, rozvoju regiónov, podpore zamestnanosti, ale máme tam veľmi veľa opatrení, ktoré tomuto pomôžu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ono je fakt, že klesajú niektoré stavy, napríklad aj zmieňovaných oviec, ale ono je to v podstate aj európsky trend. Tie články v poslednej dobe vychádzajú dosť intenzívne, hovoria štatistiky európskej, Európskej únie, Eurostatu, konštatujú, že v prípade mnohých hospodárskych zvierat alebo napríklad aj ovce, aj teda hovädzí dobytok, tie stavy tak, síce pozvoľne, ale klesajú v Európskej únii. Na Slovensku je ten, ten úbytok napríklad oviec, z roku 2011 ich bolo, myslím, že 393-tisíc, v 2020 už iba 320-tisíc, ale napríklad v Španielsku poklesol až o 1,5 milióna oviec, to znamená, že možno tá otázka neznie tak, že či oni nejakým spôsobom zabezpečujú sebestačnosť zle, potravinovú, alebo nejakú, nejaké budovanie svojho vidieka, ale skôr to môže byť ovplyvnené tým, že jednoducho niekto to vie vyrábať, resp. produkovať oveľa lacnejšie. A práve Európska únia je veľmi preregulovaná, je už aj predotovaná, poľnohospodárstvo, napriek tomu stále zaostáva za tou produkciou vo svete.
Takže ešte tu vidím jednu štatistiku hovädzieho dobytka, ten napríklad v Slovenskej republike posledné štyri roky je pomerne stabilizovaný. Takže nemyslím si, že, nevidím to až tak veľmi hrozne so slovenským vidiekom, stavy klesajú podobne ako v iných krajinách Európskej únie, ale v zásade, v zásade naďalej táto produkcia tu existuje.