Videokanál klubu

Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme v byrokratickej spoločnosti, to asi všetci uznáte. Aj pri najlepšej vôli a všeobecnej znalosti predpisov častokrát pochybíme či na niečo zabudneme. Ak prihliadneme na to, o čo ťažšie to majú ťažko zdravotne znevýhodnení, je potešujúce, že takáto novela prichádza a reálne pomôže buď ku skvalitneniu života, alebo k zabráneniu nejakej sociálnej havárií takýchto osôb, pre ktorých to je, samozrejme, o to väčšia tragédia. Verím v bezproblémové schválenie zákona.
Hlasovanie o tomto zákone bude v utorok o 11.00 hodine.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 578.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 831 z 24. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnému (Ústavnoprávnemu, pozn. red.) výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 578, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III v tejto spoločnej správe vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 127 zo dňa 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Áno, ďakujem pekne. Aj na legislatívnej rady vlády sme diskutovali práve o tomto ustanovení. Je tam celkom úmyselne zavedené, i keď po prijatí zákona, keď zákon ukladá nejakú povinnosť, tak v podstate už si ten iný subjekt nemôže uplatňovať takúto výhradu, ale keďže v praxi je to tak, že už aj dnes si niektorí dovolia uplatňovať, že to je ich know-how. Kvalita vody, ktorú dostáva od štátu na úpravu, tak je to tam zámerne explicitne zduplikované, aby vlastne nedochádzalo k takýmto špekuláciám.

Ďakujem veľmi pekne. Voda je základ života, bez nej by nemohla existovať živá ani neživá príroda a voda má svoje ukazovatele. Jedným je kvantitatívny ukazovateľ. To sú vlastne všetky tie opatrenia, ktoré potrebujeme robiť v krajine na to, aby vlastne sa dostatok vody tvoril v krajine, v našich horách, aby sa tam voda dokázala zadržať, udržať a potom vlastne podzemím, najmä podzemím, ale aj zrážkami sa dostáva ďalej do krajiny.
Množstvo vody, ktoré zatiaľ na Slovensku, vďakabohu, máme, je dostatočné, avšak tiež musíme robiť opatrenia na to, aby to tak zostalo. Čoraz častejšie sme svedkami aj toho, že niektoré toky majú iný režim, ako mali v minulosti. To znamená, striedajú sa viacej intenzívnejšie, suché a vlhké obdobia. Čoraz častejšie sme svedkami prívalových dažďov, ktoré namiesto toho, aby krajinu nasýtili vodou, tak mnohokrát sa po povrchu aj z dôvodu, z dôvodu situácie, ktoré človek nezodpovedným svojím konaním robí či už hospodárením lesov, alebo hospodárením na poľnohospodárskej pôde, alebo neuváženými územnoplánovacími zásahmi do urbanizmu a krajinotvorby krajiny, tak spôsobuje, že voda namiesto toho, aby nasýtila naše podzemie, naše hory, našu pôdu, naše štrkopiesky, tak sa spláchne do riek a následne ďalej, samozrejme, do povodí. A to je jedna vec, čo sa týka kvantity.
Druhá vec je situácia ohľadom kvality. Kvalita podzemných vôd, tak ako som povedala v úvodnom slove, je ovplyvnená jednak prirodzeným prostredím, geochemickým zložením pôdy, hornín, cez ktoré voda prechádza, ale, žiaľ, čoraz viacej je ovplyvnená zásahom človeka, nezodpovedným zásahom alebo z minulosti, ale, žiaľ, aj z prítomnosti z dôvodu poľnohospodárskej priemyselnej činnosti. Ale čo je ešte horšie, z dôvodu nezodpovedného uskladňovania, neodstraňovania starých environmentálnych záťaží, ktoré ako časovaná bomba tikajú, tikajú niekde schované, o niektorých vieme a o niektorých nevieme. Avšak tento priestor je dynamický a podzemná voda, ktorá kolíše a často dosiahne až úroveň týchto environmentálnych skládok, tak prirodzenými chemickými procesmi dochádza k vyplavovaniu mnohokrát toxických, toxického kokteilu do podzemných vôd.
Touto problematikou, samozrejme, Slovensko; takto ešte poviem, je bohaté na podzemné vody. Naša voda a najmä zásoby podzemných vôd na chránenom vodohospodárskom v oblasti Žitný ostrov, to je naše zlato, ktoré keď si neuchránime, keď nebudeme sa oňho starať a nezabránime jeho znečisteniu, tak vlastne poškodíme nielen nás, ale hlavne budúce generácie.
Voda je viac ako ropa. Bez ropy si vieme nájsť náhradu, bez vody žiť nedokážeme. Preto je veľmi dôležité, aby sme poznali kvalitu podzemných vôd, aby sa dôsledne monitorovala, aby ľudia, tak ako majú ústavné právo na pravdivé a úplné informácie o stave životného prostredia, tak k tomu patrí aj úplne pravdivé informácie o kvalite podzemných vôd.
Samozrejme, s touto situáciou sa nezaoberáme len tu na Slovensku, ale problematika dostupnosti vody a dostatku pitnej, najmä pitnej vody, ale aj úžitkovej je globálny problém.
Preto bola aj prijatá nová smernica o vode, ktorá transponuje rámcovú smernicu o vode a vykonáva ďalšiu smernicu o pitnej vode, ktorú budeme musieť implementovať do našeho právneho poriadku do roku 2023.
Pitná voda je voda, ktorú už máme dnes na kohútiku, to znamená, že už prechádza istou úpravou, čo vo väčšine prípadov je nevyhnutné minimálne z hľadiska mikrobiologického znečistenia, kedy je potrebné, aby tá voda bola zabezpečená jej dezinfekcia. Čoraz častejšie sa však, ako som povedala, v súvislosti práve s tým dynamickým procesom v prostredí dostávame do situácie, že dovtedy k bezvadným, kvalitným vodárenským zdrojom, ktoré sú v prevažnej miere v hlbokých štruktúrach zeme vo vrtoch, sa dostávajú v priebehu času látky, ktoré tam v minulosti neboli.
Monitoring podzemných vôd, samozrejme, sa vykonáva. Vykonáva ho štát prostredníctvom ministerstva životného prostredia cez svoju sieť v pozorovacích sieťach Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale, samozrejme, sú to vrty, ktoré realizuje geologický ústav Dionýza Štúra. Potom sú to ďalšie monitorovacie vrty, ktoré realizujú aj iné organizácie.
Existuje na stránke SHMÚ monitoring aj výročné správy, pravidelné výročné správy o kvantite aj kvalite podzemných vôd. Len ten je ovplyvnený množstvom tých pozorovacích monitorovacích vrtov, ktoré tieto organizácie majú k dispozícii. Medzi tým, samozrejme, naše prostredie je prevŕtané rôznymi ďalšími vrtnými zásahmi pri, či už sú cez súkromné pozorovacie vrty pre súkromné účely, ale sú to aj vlastne práve vrty studne, ktoré sa nazývajú studne, vodárenské zdroje, ktoré sa používajú na odber tej surovej vody. To znamená, z tej vody z geologického prostredia horninového na úpravu, ďalšiu úpravu pitnej vody. Voda v podzemí je majetkom štátu, čiže štát zodpovedá za jej kvalitu. Je potrebné, aby vlastne poznala aj tú informáciu o jej kvalite.
Návrh zákona hovorí o tom, že vlastne táto kvalita surovej vody, ktorej je povinnosťou prevádzkovateľov vodárenských zariadení, to znamená verejných vodovodov, to znamená tých, ktorí dodávajú vodu do verejného rozvodu, do verejnej rozvodnej siete, buď je to pre viac ako 50 ľudí, alebo je to naviazané na odber, tak musia pravidelne robiť na kvartálnom, na kvartálnej báze úplné rozbory kvality vody.
Netýka sa to len podzemných vôd, týka sa to aj odberu z povrchových vôd, v prípade že teda sa voda dodáva z povrchových zdrojov, to sú také vodárenské nádrže alebo pramene, čiže sa to týka všetkých. Následne takáto voda putuje do úpravni vodárenských zariadení, kde na základe toho, aká tá kvalita je, musia urobiť všetky opatrenia tak, aby do distribučnej siete a v konečnom dôsledku najmä na tom kohútiku sme mali zdravú čistú vodu, tak aby sme ju mohli bez obáv piť.
Pôvodný návrh, tak ako bol predložený v prvom čítaní do Národnej rady, upravoval, že tieto informácie o surovej vode, ale aj o kvalite vody na kohútiku, budú verejne dostupné. V pôvodnom návrhu, samozrejme, sa počíta s tým, že vlastne tie informácie, ktoré už dnes ten prevádzkovateľ vodárenských zariadení je povinný odovzdávať štátu poverenej organizácie, ktorou je Výskumný ústav vodného hospodárstva do takého systému, ktorý sa volá ZBERVaK, tak tieto údaje budú prístupné.
Čo sa týka tej informovanosti o kvalite vody na kohútiku a za kvalitu toho, že vlastne nie je ohrozované zdravie cez a že naozaj si dodávatelia plnia svoju úlohu, zodpovedá Úrad verejného zdravotníctva. Tu sme mali medzi týmto prvým a druhým čítaním viacej diskusií o tom, že akým spôsobom zverejňovať tieto informácie o kvalite vody na kohútiku. Dnes je to povinnosťou vodárenských zariadení, ktoré tieto informácie poskytujú Úradu verejného zdravotníctva, ktorý ich následne prípadne overuje. A ak dostane informáciu, že je tam problém, tak vtedy koná.
Aj ako som povedala, že je vlastne teraz v rámci procesu implementácie smernica o pitnej vode, ktorá by mala byť vlastne do roku 2023 zavedená do našej úpravy, tak v rámci rokovaní sme sa dohodli s Úradom verejného zdravotníctva, že oni vlastne pripravujú informačný systém o pitnej vode, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky na jar alebo, dajme tomu, do prvej polovice budúceho roku, tak aby tie údaje, ktoré ja navrhujem v návrhu zákona v pôvodnom znení poskytovať verejnosti, tak sme sa dohodli, že v tejto novele vypustím túto úpravu. To znamená tú úpravu v čl. 2, kde sa vlastne ukladajú isté povinnosti regionálnym úradom verejného zdravotníctva, tak s tým, že vlastne budeme spoločne rokovať a koordinovať tú tvorbu toho informačného systému, aby tie veci, ktoré tento zákon a ja ako skupina predkladateľov považujeme za dôležité, aby sa premietli do toho informačného systému.
Z tohto dôvodu predkladám pozmeňovací návrh, ktorý je veľmi krátky, ale ktorého podstatou je, že ten článok 2, čo sa týka tohto zákona 355/2007 o ochrane podpore rozvoja verejného zdravia, sa z toho návrhu zákona ako celok vypúšťa.
Čiže teraz dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 576.
Teraz znenie pozmeňujúceho návrhu:
Článok II sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V nadväznosti na vypustenie čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedla a odôvodnila návrh zákona skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Zmyslom tohto zákona je zvýšiť transparentnosť informácií o kvalite podzemných vôd, ktoré slúžia v prvom rade na zásobovanie ľudí pitnou vodou. Je to tzv. surová voda, ktorá sa nachádza v podzemných hydrogeologických štruktúrach a vlastne je ovplyvňovaná, samozrejme, jej kvalita je ovplyvňovaná jednak prirodzeným geologickým prostredím, ale mnohokrát a, žiaľ, čoraz častejšie aj vplyvom ľudskej činnosti, či je to poľnohospodárska činnosť na povrchu, alebo je to, žiaľ, ešte zákernejšia situácia, kedy máme na Slovensku obrovské množstvo starých environmentálnych záťaží, ktoré sú väčšinou uložené v zemi bez nejakého zabezpečenia. O niektorých dokonca ani nemáme dostatok informácií, avšak vplyvom zrážok alebo vplyvom pôsobenia podzemných vôd na zloženie v týchto skládkach dochádza k uvoľňovaniu látok, ktoré sa potom vlastne v tom dynamickom prostredí podzemným vôd šíria podzemím a často sa dostávajú aj do ochranných pásiem alebo priamo aj k vodárenským zdrojom.
Čiže gro je o tom, aby sme mali informácie hlavne o tejto surovej vode.
Potom, pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy ako prvá s pozmeňovacím návrhom, ktorý potom zdôvodním.

Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov SaS, OĽANO a SME RODINA navrhujem termínovať prerokovanie bodu 39, tlač 575, na stredu 29. septembra 2021 o 14.00.

Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predložila krátky pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II.
V čl. II sa navrhuje doplnenie § 19 o nové odseky 2 a 3, podľa ktorých sa ustanovenie o tom, že členov správnej rady volia členovia správnej rady neziskovej organizácii, pri ktorých vklad pri založení presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov. V takýchto prípadoch štát ako zakladateľ menuje nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady a ostatní spoluzakladatelia vymenúvajú na základe vzájomnej dohody zostávajúci počet členov správnej rady.
Ďalším bodom doplňujúcim vlastne sú prechodné ustanovenia k tomuto návrhu zákona.
Čiže dovoľte aby som teraz prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 611.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. II.
V čl. II sa pred doterajší text vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 19 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ustanovenie odseku 2 písm. g) sa nevzťahuje na neziskovú organizáciu založenú štátom, ak vklad štátu pri jej založení presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov. Štát ako zakladateľ neziskovej organizácie podľa prvej vety vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady; ostatní spoluzakladatelia môžu menovať predsedu správnej rady, len ak sa tak dohodnú so štátom ako zakladateľom podľa prvej vety. Ostatní spoluzakladatelia vymenúvajú na základe vzájomnej dohody zostávajúci počet členov správnej rady. Ak k dohode podľa predchádzajúcej vety nedôjde, zostávajúci počet členov správnej rady vymenuje štát ako zakladateľ podľa prvej vety, z kandidátov navrhnutými ostatnými spoluzakladateľmi.
(4) Odsek 3 sa vzťahuje aj na neziskovú organizáciu, ktorá vznikne splynutím alebo zlúčením dvoch alebo viacerých neziskových organizácií, ak je pri zlúčení alebo splynutí aspoň jedna nezisková organizácia založená štátom, ktorého vklad pri jej založení presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov a tento vklad po zlúčení alebo splynutí presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov po započítaní všetkých vkladov neziskovej organizácie alebo neziskových organizácií, s ktorými sa zlučuje alebo splýva."
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 10.
2. V § 19 ods. 10 sa slová "odsekov 4 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 6 až 9"."
Doterajší text čl. II sa označuje ako 3. bod
Nové body 1 a 2 nadobúda účinnosť 1. novembra 2021, čo sa premietne pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti.
2. K čl. II
V čl. II sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa novým bodom 2, ktorý znie:
"2. Za § 37ac sa vkladá § 37ad, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 37ad
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. novembra 2021.
Doterajšie funkčné obdobie členov správnej rady, vrátane predsedu správnej rady neziskovej organizácie založenej štátom, ak vklad štátu pri jej založení presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov, zaniká 1. novembra 2021. Zakladatelia neziskových organizácií založených štátom, ak vklad štátu pri ich založení presiahol polovicu hodnoty všetkých vkladov, vymenujú nových členov správnych rád tak, aby ich funkčné obdobie začalo plynúť najneskôr od 2. novembra 2021. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa použijú aj na neziskovú organizáciu podľa § 19 ods. 4."."
Nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. novembra 2021, čo sa premietne pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti.
Ďakujem pekne, to som prečítala všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, pán minister sa povenoval samotnému návrhu zákona. Ja poviem pár slov ku pozmeňovaciemu návrhu, pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda predkladám, a pokúsim sa teda vysvetliť jednotlivé body a následne ho, samozrejme, kompletne prečítam.
Takže týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa nastavuje jednoduchší postup pri implementácii mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zároveň sa aj spresňujú niektoré legislatívno-technické úpravy zákona v nasledujúcich bodoch.
Prvým bodom je definícia nezrovnalosti. Je to v § 2 ods. 1 písm. m) a v § 4 ods. 4 písm. d), vlastnú definíciu pojmu nezrovnalosť sa navrhuje vypustiť a riešiť definovanie tohto pojmu prostredníctvom odkazu na čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev. Pojem nezrovnalosť takto medzičasom definovala aj Európska komisia vo finálnom návrhu dohody o financovaní. Takže je to úprava na správne znenie.
Ďalším bodom je schvaľovanie operačnej dohody § 3 ods. 1 písm. c), navrhuje sa, aby bolo úlohou vlády schváliť okrem dohody o financovaní aj operačnú dohodu medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Operačnú dohodu bude pred jej uzatvorením schvaľovať vláda Slovenskej republiky.
Poverenie sprostredkovateľa, § 6. Z dôvodu, že už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné poskytovať prostriedky určené na financovanie implementácie plánu obnovy a odolnosti sprostredkovateľom, ktorým sú často rozpočtové a príspevkové organizácie samotného vykonávateľa. Upravuje sa spôsob ustanovenia sprostredkovateľa tak, aby zohľadňoval existujúcu úpravu v zákone č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách. Na základe navrhovanej zmeny môže podriadená rozpočtová a príspevková organizácia plniť úlohy vykonávateľa aj napríklad na základe úpravy zriaďovateľskej listiny alebo štatútu danej organizácie, pričom zmluvu nebude potrebné uzatvárať. Pre iné právnické osoby v pozícii sprostredkovateľ bude možné naďalej uzatvoriť zmluvu.
Súčasne sa v návrhu bližšie vymedzuje, aby sprostredkovateľom mohla byť právnická osoba, ktorá je štátnou organizáciou, vyšším územným celkom, obcou alebo inou právnickou osobou, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh. Oproti pôvodne navrhovanej úprave sa dopĺňa možnosť poveriť sprostredkovateľa, ktorým bude vyšší územná celok alebo obec.
Rozpočtové pravidlá mechanizmu, § 9 ods. 4. Ide o terminologickú úpravu. Zákon rozlišuje pojem prostriedky mechanizmu a prostriedky Európskej únie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky má oprávnenie upraviť rozpočtované príjmy, ak skutočné príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ budú nižšie alebo vyššie, ako sa pôvodne plánovalo.
Ďalším bodom je informačný a monitorovací systém plánu obnovy, § 11 ods. 1. Navrhovanou zmenou sa upresňuje pôsobnosť Národnej implementačnej a koordinačnej autority v oblasti informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy. Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje okrem iného aj tvorbu monitorovacieho systému plánu obnovy.
Ďalším bodom je vylúčenie žiadateľov v dôsledku trestnej zodpovednosti právnických osôb, § 9 ods. 4, aby boli verejné prostriedky poskytované len osobám, ktoré sa nedopustili závažných porušení predpisov, ustanovujú sa vylučujúce podmienky, za ktorých nie je možné poskytnúť prostriedky mechanizmu. Dopĺňa sa odkaz na § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aby bolo zrejmé, že okruh vylúčených osôb zahŕňa aj právnické osoby, ktoré spáchali zákonom definovaný okruh trestných činov. Toto je, myslím, veľmi dôležité doplnenie.
Ďalším bodom je finančný sprostredkovateľ, § 18 ods. 3. Finančný sprostredkovateľ môže vykonávať finančné nástroje. Navrhovanou zmenou sa spresňuje, aby finančný sprostredkovateľ disponoval odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na vykonávanie finančného nástroja.
Ďalším bodom je konflikt záujmov, § 24 ods. 4. Dĺžka obdobia, v ktorom sa posudzuje zainteresovaná osoba na strane žiadateľa alebo prijímateľa, bola stanovená na jeden rok pred vyhlásením výzvy. Toto obdobie sa rozširuje o obdobie, kým má osoba záväzky voči žiadateľovi alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov. Cieľom je zabezpečiť súlad s predpismi Európskej únie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021, § 26. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2022 na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použil tento zákon. Keďže však už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné realizovať investície a reformy z plánu obnovy a odolnosti, tieto sa pred nadobudnutím účinnosti zákona realizujú podľa osobitných predpisov, podľa dotačných zákonov. Avšak aj v takomto prípade je potrebné zabezpečiť zohľadnenie vybraných ustanovení tohto zákona. Navrhuje sa aj posunutie účinnosti zákona na 31. september, pardon, december 2021 z dôvodu zabezpečenia dostatočnej legisvakačnej doby. Pôvodne bol navrhnutý 15. október 2021 ako dátum účinnosti zákona.
Ďalej sa navrhuje výnimka pre financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, ktoré majú špecifický model financovania, normatívy. Na financovanie opatrení z plánu obnovy v tejto oblasti sa aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude vzťahovať osobitný predpis za predpokladu zohľadnenia vybraných ustanovení tohto zákona.
Posledným bodom, ktorý teda bude riešený v pozmeňováku, je spresnenie kompetencií národnej implementačnej a koordinačnej autority, NIKA. V novelizačných ustanoveniach ku kompetenčnému zákonu, zákon č. 575/2001 Z. z., v § 24 ods. 1 písm. c) sa navrhujú spresniť kompetencie NIKA tak, aby NIKA mohla koordinovať a riadiť plán obnovy a odolnosti a mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Györgya Gyimesiho k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 611. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky republiky č. 359/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 2 sa vypúšťa písm. m).
2. V čl. I sa v poznámke pod čiarou k odkazu 4 za slovo "čl." vkladajú slová "20 ods. 6a".
3. V čl. I v § 4 ods. 4 písm. d) sa nad slovo "nezrovnalostiach" umiestňuje odkaz 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
"⁸⁾ Čl. 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 1/zv. 1; Ú.v. ES L 312 z 23. 12. 1995.)."
Odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 9 až 28 sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v § 5 ods. 3 sa slová "písomnou zmluvou" nahrádzajú slovom "písomne".
5. V čl. I v § 5 ods. 4 sa slová "uzavrieť písomnú zmluvu so sprostredkovateľom" nahrádzajú slovami "písomne poveriť sprostredkovateľa".
6. V čl. I v § 5 ods. 6 sa slovo "mechanizmu" nahrádza slovami "plánu obnovy".
7. V čl. I § 6 odsek 1 znie:
"(1) Sprostredkovateľom je ústredný orgán štátnej správy, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, vyšší územný celok, obec alebo iná právnická osoba, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh."
8. V čl. I v § 6 ods. 2 sa slová "plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s vykonávateľom" nahrádzajú slovami "vykonáva úlohy v súlade s písomným poverením vykonávateľa" a slová "uzatvorením takejto zmluvy" sa nahrádzajú slovami "takýmto poverením".
9. V čl. I v § 6 ods. 3 sa slová "dohodnutom v zmluve podľa odseku 2" nahrádzajú slovami "poverenia vykonávateľa".
10. V čl. I v § 9 odsek 4 znie:
"(4) Ak vznikne nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu rozpočtovanými z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy štátneho rozpočtu upraviť."

11. V čl. I § 11 odsek 1 znie:
"(1) Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje tvorbu informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy, je správcom informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy a plní úlohy súvisiace s prevádzkou informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy."
12. V čl. I v § 13 ods. 3 sa slová "orgán vykonávajúci finančné nástroje" nahrádzajú slovami "osoba vykonávajúca finančné nástroje".
13. V čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa na konci pripája táto citácia:
"§ 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
14. V čl. I v § 18 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ktorý má odborné, personálne a materiálne predpoklady na vykonávanie finančného nástroja."
15. V čl. I v § 24 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo dovtedy, kým osoba podľa odseku 3 má záväzky voči žiadateľovi alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov".
16. V čl. I sa dopĺňa nový § 26, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 26 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021
(1) Od 1. januára 2022 sa na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použijú ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 2 a 3.
(2) Ak sa v roku 2020 financovali účely podľa osobitných predpisov²⁹⁾, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom³⁰⁾. Ak sa v roku 2021 financovali účely podľa osobitných predpisov²⁹⁾, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom³⁰⁾. Ak sa v roku 2021 financovalo zabezpečenie odborných, personálnych a materiálnych predpokladov v súvislosti s vykonávaním plánu obnovy alebo financovali reformy a investície uvedené v pláne obnovy, považuje sa takéto financovanie za financovanie v súlade s týmto zákonom. Na účely podľa druhej vety a tretej vety sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 2, 3 a 4, § 8, § 9, § 11 ods. 2, § 21 ods. 1, 2 a 3 a § 22 a na osoby, ktoré poskytli alebo prijali prostriedky, sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 5, § 5, 6, 7 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, 4 a 5, § 23, 24 a § 25.
(3) Na financovanie úloh v oblasti podľa osobitného predpisu³¹⁾, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, sa použijú § 4ad a § 4af zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2021; ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) a § 12 až 20 sa v takomto prípade nepoužijú."
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 až 31 znejú:
"²⁹⁾ Napríklad zákon č. 151/2019 Z. z. o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky.
³⁰⁾ Nariadenie (EÚ) 2021/241.
³¹⁾ Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
17. V čl. III v § 24 ods. 1 písm. c) sa slovo "vykonávanie" nahrádza slovom "riadenie".
18. V čl. VIII sa slová "15. októbra 2021" nahrádzajú slovami "31. decembra 2021."
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, my ako strana SaS veľmi často a hodne silno hovoríme, že zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Tak to je, tak to myslíme. Zároveň ale vždy je dôležité povedať to bé. Proste keď teda tie dane nechceme dovoliť, aby sa zvyšovali, že ako ten štát teda, samozrejme, získa financie, ktoré na svoje fungovanie potrebuje. A toto je to bé. Tento predložený návrh zákona je to bé, čo my hovoríme, že takto sa to má robiť. Preto patrí veľká, veľká pochvala ministerstvu financií, takisto aj finančnej správe, že sa do týchto zmien pustili.
Ja teda by som teda pár slov k tomu povedal. Čiže tá cesta, to bé, je lepší, efektívnejší výber existujúcich daní, existujúcich sadzieb daní. Najprv sa pozrime tak na to akoby všeobecne.
Ak podnikateľ, ktorý platí dane, je, samozrejme, v zásadnej nevýhode oproti tomu podnikateľovi, ktorý tie dane neplatí. Ak my zabezpečíme, aby teda lepšie sa dane platili a zároveň aby ten, kto ich platí, mal ešte aj určité výhody, tak vlastne pomáhame dvakrát, pretože tá nevýhoda toho poctivého podnikateľa oproti tomu nepoctivému sa zmenšuje. A práve takto sa vlastne posilnia v krajine tí poctiví podnikatelia, z čoho potom profituje celá krajina, zamestnanosť, vo finále aj verejné financie.
Takže už tu bolo spomenuté, ja len spomeniem tých pár takých tých základných inštitútov, ktoré prináša táto zmena daňového poriadku, o ktorých som presvedčený, že práve tomuto veľmi pomôžu, lepšiemu výberu existujúcich daní.
Čiže spomínaný verejný index daňovej spoľahlivosti - je to transparentné a objektívne hodnotenie daňových subjektov na základe ich plnenia povinnosti voči finančnej správe. Úplne prirodzený je cieľ teda, aby sa motivovali daňové subjekty k plneniu týchto povinností, pričom, tak ako bolo povedané, toto vlastne ich pozíciu zlepší.
Daňové subjekty s výborným hodnotením budú mať nárok na benefity, napríklad teda dlhšie lehoty na vyjadrenie a predkladanie dokladov, zníženie sumy za úhradu záväzného stanoviska na polovicu. Aj tu je to. Čiže dobrý, poctivý podnikateľ bude mať nižšie náklady. Presne toto potrebujeme. Takého potrebujeme podporiť, hej? Takže to je ďalšia tá forma pomoci, ktorá sa dostane tomu poctivému podnikateľovi.
Naopak, nespoľahlivé daňové subjekty budú dostávať tzv. malusi, napríklad teda budú mať kratšiu lehotu na vyjadrenie. Takisto už pán minister spomínal, len doplním, v rámci boja proti daňovým podvodníkom sa zavádza inštitút vylúčenia fyzickej osoby z podnikateľského prostredia, teda takáto osoba nebude môcť byť štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu. Táto úprava umožní správcom dane vydať rozhodnutie o vylúčení osobe, ktorá je štatutárom daňového subjektu, ak teda tento subjekt závažným spôsobom porušuje svoje daňové povinnosti.
Presne to, čo hovoril pán minister, nemôže to fungovať tak, že podnikateľ urobí podvod, utopí firmu, urobí podvod, utopí firmu a týmto sa živí dvadsať rokov. Nie je ani tento inštitút, ktorý zachráni všetko. Žiadny inštitút nezachráni všetko. Ale je to ďalší krok k tomu, aby sme robili rozdiely medzi poctivými, zodpovednými ľuďmi podnikateľmi a podvodníkmi. To je cesta, ako túto našu krajinu posunúť dopredu. Takže veľmi, veľmi dôležitý inštitút. Má to, samozrejme, svoje pravidlá. Ono to takto to tu čítame pár vetami, ale v tom návrhu zákona je to rozpísané podrobne, kedy je to možné, kedy to nie je možné, tak, aby to, samozrejme, bolo spravodlivé.
Súčasťou novely je i úprava zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zavádza novinku v podobe možnosti odberateľa overiť si, či platí za dodaný tovar, alebo službu na bankový účet dodávateľa, ktorý je finančnej správe známy. V tomto kontexte sa bude vyžadovať, aby všetci platitelia oznámili elektronicky na predvyplnenom formulári svoje bankové účty, ktoré budú používať, ktoré budú využívať v súvislosti s podnikateľskou aktivitou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty. Finančná správa bude zverejňovať aktualizovaný zoznam takto oznámených bankových účtov. Ak odberateľ uhradí platbu dodávateľovi na jeho účet oznámený finančnej správe, nebude musieť ručiť za DPH v prípade, že ju dodávateľ neodvedie.
Toto je zasa veľmi dobrý inštitút používaný aj v iných krajinách, ktorý môže veľmi pomôcť. Za jedno zasa umožní, aby podnikateľ znížil svoje riziká, hej, ak teda platí, proste zaplatí za tovar na daný účet a už sa mu teda nemôže stať, že sa stane ďalej ručiteľom dane a toto je kľúčové.
A ešte jedna vec, že častokrát sa finančnej správe aj podarí proste zdokumentovať daňový únik, dokázať to všetko, ale potom keď sa pozrieme, koľko z týchto zdokumentovaných daňových únikov sme reálne dokázali vymôcť, to číslo bolo veľmi, veľmi, veľmi nízke, práve za to, že tá odvedená DPH končila na rôznych súkromných účtoch, na ktorých už jednoducho Finančná správa nemala ďalej dosah.
Takže aj táto zmena umožní finančnej správe ďaleko efektívnejšie fungovať. Dá vyššiu mieru istoty podnikateľským subjektom. A zasa z tejto zmeny jednoznačne bude profitovať len a len ten poctivý podnikateľ. Takto nejak by to malo byť.
Možno tu mám len jednu pripomienku, ktorú, verím, ešte vyriešime v druhom čítaní z hľadiska teda začiatku fungovania. Bolo by možno dobré tam urobiť nejaké prechodné obdobie, kedy by si, povedzme, hlavne veľké reťazce, ktoré majú veľa, veľa dodávateľov, dokázali vlastne do svojich informačných systémov alebo platobných systémov akoby nahodiť všetky tieto informácie o účtoch, aby teda neboli tie registre verejné až od momentu účinnosti, proste aby sa vedeli na to reálne pripraviť.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem ministerstvu financií a takisto finančnej správe, ideme správnym smerom. Toto je skutočne zákon, ktorý môže veľmi pomôcť.
Takže, kolegynky, kolegovia, všetkých a aj takisto kolegov z opozície prosím o podporu k tomuto predloženému zákonu.
Ďakujem pekne.