Videokanál klubu

Ďakujem. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, o nastavení odpadovej politiky, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana aj ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak, tie, ktoré vidia, sú plasty, tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať, a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať alebo obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým - nepravicovým a populistickým - nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú, si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, a podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa ods. 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov, a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne, na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že... s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu a to je, v § 6 sa dopĺňa ods. 13, ktorý znie: „Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť.“ Takto: „Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený.“
To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca, myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov, a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili, nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však, samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať, a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno, na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch, a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu. Hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali ešte, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha neísť na cieľ, neísť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril aj pán minister, spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych, povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné, keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta.
Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie.
My v Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii, proste idú, trejdujú sa po celom svete, predovšetkým, predpokladám, že na, na východnú časť zemegule, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku, a tak toto, čo sa deje, vnímajú za ekologické len zelené populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme.
Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší. A v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou, aký je podiel toho obyvateľstva. To gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých, ako sú Čína, India, východný svet.
Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná, viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho, tie plasty sú také, majú také vlastnosti, ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie je možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia odpadového hospodárstva, lepšie riešenie, ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité, teda bolo by to po... je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, neza... nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú, a v dobrej vôli, samozrejme, ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby, akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To, to, si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu. A napriek tomu, teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu.
Poviem, aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov, mnohí hovoria, že vraj sme nejako, že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch: plasty, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov sme na tom veľmi dobre. Samozrejme, nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom... aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach.
Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ: 41,4, Slovensko: 51,4, dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov, plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom, a ku ktorým sme, teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň, aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody, by sa malo zlepšiť. Inak, čo sa týka toho triedenia, to asi bude, resp. tie výťažnosti toho systému, asi až také veľké rozdiely nebudú.
Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ: 34,5, Slovensko: 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za európskym... priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu takisto nad priemer Európskej únie.
Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký naratív, ktorý sa tu objavoval, a bol by som rád, aj keby pán minister možno, možno, na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký naratív smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi ani s plastovými takisto nie, ani s komunálnymi, tak ako boli, teda napriek tomu, že tam pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras, to odpadové hospodárstvo je v relatívne, by som povedal, až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme, environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie, kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým, naozaj toto je, naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je, nie je populistický, ale je, naozaj preto populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku.
Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovský, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda MH Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti, a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov.
Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce, síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli, kvôli tomu, že tie, tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež takisto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá, tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. To nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi, veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým, než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu, a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom, a zvlášť s tou ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku.
Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú, sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenie, a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť, a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Tam, si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac, viac hovoriť s tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny, a, samozrejme, pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré, si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, teda sú prevádzky v obchodnom centre, a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri, v tom obchodnom centre, takže tam to uľahčujeme tým, tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude ho posielať ďalej.
Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré a efektívne riešenie,
takže ďakujem.

Pánovi poslancovi Valockému odpoviem možno niekedy v budúcnosti písomne.
Pán poslanec Blaha, význam právnej kontinuity vo vývoji britského parlamentarizmu dávať do kontextu s prípadnou novelizáciou Trestného poriadku v otázke 363, no to je tiež fascinujúce. Vy ste síce na rozdiel odo mňa PhD., ale zrejme vaša schopnosť počúvať s porozumením nie je vašou najsilnejšou stránkou. A keď hovoríme o právnej kontinuite, tak zmena § 363 sa dá vnímať aj ako kontinuita po diskontinuite, ktorú smeráci spravili za svojich vlád. To neznamená, že právna kontinuita, že sa nič nezmení.
Pán poslanec Jarjabek, volili sme generálneho prokurátora s tým, že platil § 363, z toho teda vyplýva, že teraz až kým neskončí funkčné obdobie pána generálneho prokurátora, tak to nemôžeme zmeniť? Nemôžeme zmeniť nič na právnej úprave? Tak ste to mysleli? Spýtali ste sa, že či by som mal tieto výhrady aj vtedy, keby bol generálny prokurátor špeciálny a špeciálny generálny. Ďakujem za otázku. Áno, mal by som, máme to v programovom vyhlásení vlády. Rovnako by som sa o tú zmenu usiloval.
Pán poslanec Pčolinský, povedali ste, povedal si, pardon, že ten, tá časť programového vyhlásenia začína slovom preskúma. No nezačína slovom preskúma, začína vetou: "Vláda bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma" a tak ďalej. Čiže v súvislosti so zákazom negatívnych pokynov. Prekvapuje ma, ak hovoríš, že nikto nenavrhol z SaS riešiť § 363, lebo z kolegov, od kolegu Baránika som tie návrhy registroval dlhodobo, dávno pred tým, ako sa tuto niečo zmenilo, a myslím si, že boli aj na koaličnej rade.
Pán poslanec Svrček, že vyčítam, že sa stretol s ruským generálnym prokurátorom. No božechráň. Ja nevyčítam, ja som sa iba pýtal, o čom sa rozprávali.

Keď sa človek preriekne, tak aj pravdu povie, však, pán poslanec Borguľa.
A kým teda začnem, tak by som zareagoval na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke od pána poslanca Svrčeka, že je nehorázne, aby zákonodarná moc zasahovala do súdnej moci alebo výkonnej moci, a že teda máme tu odjakživa rozdelenie, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tak teda neviem, ešte tu máme prokuratúru, tam sú tiež nejaké pochybnosti, že či je výkonná moc, ale teda hlavne, hlavne zákonodarná moc úplne prirodzene zasahuje aj do súdnej, aj do výkonnej moci tým, že schvaľuje zákony, lebo je to jej úloha, čiže to nie je žiadne narúšanie deľby moci, to je, naopak, napĺňanie deľby moci.
No, a teraz k samotnej správe pána generálneho prokurátora. Na úvod mám pre pána generálneho prokurátora dobrú správu. Povedal vo svojom vystúpení, že nemá možnosť každý deň vystúpiť v pléne Národnej rady, tak ja by som rád upresnil, že v podstate každý týždeň môže prísť pán generálny prokurátor do Národnej rady, lebo každý týždeň, keď Národná rada rokuje, tak vo štvrtok o štrnástej hodine je hodina otázok, na ktorej poslanci kladú otázky ako členom vlády, tak aj predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi, a teda tí by mali na ne odpovedať. Ja som vám minulý týždeň položil otázku, nemohli ste prísť, tak dúfam, že zajtra, zajtra sa uvidíme, a predpokladám, že otázky od poslancov budete dostávať, takže budete mať možnosť vystupovať v pléne aj častejšie, tak je upravený zákon.
Chcel by som sa trošku ohradiť voči tomu hrubému útoku na pána predsedu Národnej rady, ktorý som teda počul vo vašom úvodnom vystúpení, keď ste hovorili o politikovi, ktorý si nenapísal diplomovku sám. Však áno, vieme o tom, že to tak bolo, a teda pán predseda Národnej rady to aj verejne priznal, len som teda celkom nepochopil, že prečo to ťaháte do tejto rozpravy a prečo o tom hovoríte v rámci uvádzania správy o činnosti prokuratúry. Teda ak ste mysleli pána predsedu Národnej rady, lebo teda dúfam, že to neberiete tak, že keď vás niekto kritizuje, tak naňho vytiahnete, že je plagiátor, a keď vás niekto chváli, tak si to nevšimnete. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalšia vec, ktorá ma zaujala vo vašom úvodnom vstupe, je, že ste sa poďakovali prokurátorom, že sa vás zastali, to je v poriadku, ale povedali ste, že "našli silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému". Priznám sa, že toto je jedna z vecí, ktorej nerozumiem, lebo keď sa podriadení zastanú svojho nadriadeného v rámci hierarchického systému, tak na to treba nájsť nejakú silu? Nie je to, naopak, to, čo tak človek očakáva, že podriadení sa zastanú svojho nadriadeného alebo sa vyjadria spôsobom, ktorý sa tomu nadriadenému páči? Keby sa ozvali kriticky, na to asi treba nájsť silu, ale pochváliť svojho nadriadeného, postaviť sa zaňho, no, možno len ja tomu nerozumiem, ak je to tak, tak mi to, prosím, vysvetlite, lebo som z toho trošku zmätený.
Hovorili ste o znižovaní dôvery občanov v právny štát. To, že sa tu znižuje dôvera občanov v právny štát, a dlhodobo, na tom sa asi zhodneme viacerí. Zrejme sa nezhodneme na tých príčinách, zrejme sa nezhodneme na tom, čo sa dialo v minulosti a čo sa deje teraz, ale myslím si, že by zvýšeniu dôvery v právny štát pomohlo, keby sa generálny prokurátor, ktorý stojí na čele hierarchicky usporiadanej Generálnej prokuratúry, verejne vyjadroval spôsobom, ktorý je pravdivý a ktorý nie je zavádzajúci. A môžem to ilustrovať na vašich vyjadreniach tu, ktoré ste mali pred krátkou chvíľou.
Viackrát ste zopakovali, že reakciou vládnej moci na vaše dve rozhodnutia, alebo teda na jedno rozhodnutie vaše a rozhodnutie vášho dnes už prvého námestníka, je snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, len pre tie dve rozhodnutia. Účelovo, hneď, opakovane, myslím, že najmenej trikrát ste to povedali. Ale to predsa nie je pravda. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku, tak aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu."
A vy o tom veľmi dobre viete, že vláda má tento úmysel, má ho úplne od začiatku, napísala si ho do programového vyhlásenia, keď pravdepodobne ešte nikto netušil, kto sa stane generálnym prokurátorom, keď nikto netušil, akým spôsobom bude § 363 vami použitý v tých verejne diskutovaných kauzách, čiže žiadna účelovosť, je to niečo, čo má vláda v programe, vo svojom programovom vyhlásení. A vy to viete, vy ste o tom hovorili alebo hovorili sme o tom spolu počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora a vy ste o tom v podstate sám od seba začali hovoriť, čiže túto časť programového vyhlásenia ste určite mali prečítanú. Čiže nie je pravda, že niekto chce niečo účelovo zmeniť.
Rovnako nie je pravda, že tak ako to máme dnes v Trestnom poriadku, to bolo nastavené za ministrovania súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V roku 2005, áno, pri rekodifikácii sa dostal do Trestného poriadku § 363, predtým takýto mimoriadny opravný prostriedok nebol, ale 363 ods. 1 vtedy znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Tá druhá veta tam už dnes nie je.
A z dôvodovej správy je zaujímavé zacitovať, z dôvodovej správy k návrhu nového Trestného poriadku, kde sa hovorí, že "zámer návrhu spočíva v tom, že teba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom podstúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor". Ani slovo o tom, že by sa § 363 mal používať na rušenie uznesení o vznesení obvinenia, už ani nehovoriac o tom, že by sa takýto, toto ustanovenie malo používať na zrušenie uznesení o začatí trestného stíhania.
No ale takto to bolo prijaté v roku 2005, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic, a potom sa to vyvíjalo, keď za vlády Ivety Radičovej boli zrušené negatívne pokyny, tak Generálna prokuratúra rozšírila výkladom svojvoľne uplatňovanie tohto ustanovenia aj na rušenie obvinení a keď Ústavný súd zapochyboval o tom, že toto je správny výklad § 363, tak prišla zmena v roku 2015, za vlády SMER-u, desať rokov po Lipšicovi. Tá druhá veta, ktorá predpokladala, že § 363 sa má používať na meritórne rozhodnutia, na tie, ktoré som citoval z dôvodovej správy, odtiaľ vypadla. Prečo? Čiže Ústavný súd povedal, že to nie je v poriadku, tak ste zmenili zákon, aby sa, aby to aj takýmto spôsobom bolo možné používať. Nepochybujem o tom, že toto všetko pán generálny prokurátor vie, keďže sa s tým potýkal, pracoval s tým, a teda neupodozrievam ho z toho, že by mu vývoj právnej úpravy nebol známy. Napriek tomu nám tu povedal, že takto to bolo nastavené za ministrovania Daniela Lipšica, súčasného špeciálneho prokurátora. Nie, nebolo to takto nastavené za Daniela Lipšica.
K § 363, pýtal som sa na to aj na výbore, taká zaujímavá vec, že v správe o stave prokuratúry za rok 2019 bol taký kritický, kritický odstavec, ktorý sa týkal uplatňovania § 363, zacitujem zo správy za rok 2019: "Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využívajú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok a to iba z dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku."
Toto bolo v správe o činnosti prokuratúry za rok 2019. Podobné pasáže nájdeme aj v správe za rok, za roky 2018, ´16, za predchádzajúce roky, ale takéto kritické hodnotenie § 363 v správe o činnosti prokuratúry za rok 2020 chýba. Naopak, tam je § 363 hodnotený veľmi pozitívne. Čiže nejaká zmena, zmena tónu už aj v správe o činnosti je.
Rovnako tá zmena tónu je badateľná vo vyjadreniach pána generálneho prokurátora z čias, keď sa iba uchádzal o túto pozíciu a vystupoval pred ústavnoprávnym výborom ako jeden z kandidátov, tak som sa ho zhodou okolností ja pýtal na to, že čo by sa mohlo zmeniť v právnej úprave. A pán vtedy ešte kandidát Žilinka povedal, že "bolo by dobré zaoberať sa tým, a ono je to aj v programovom vyhlásení, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na Úrade špeciálnej prokuratúry robilo posledné roky šarapatu". Ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí. A tiež ste ohľadom § 363 vyhlásili, že, citujem, "má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne".
Ja netvrdím, že vy ste na vypočúvaní hovorili, že chcete zrušiť § 363, ale boli ste si vedomý, že vládna koalícia má vo svojom programovom vyhlásení zámer zúžiť § 363, boli ste s tým uzrozumený, hovorili ste o tom, že je to jedna z možností. Môžme to urobiť tak, ako to majú v Českej republike, že sa môžu napádať iba meritórne rozhodnutia, iba tie negatívne, ktorými sa de facto zastavuje trestné stíhanie, a môže to byť aj tak, ako to je u nás, teda boli to dve možnosti; nevravím, že ste sa prikláňali k zrušeniu, ale pripúšťali ste to ako možnosť, ako jednu z možností.
Dnes hovoríte o tom, že ak by parlament zmenil právnu úpravu a odobral by vám túto právomoc alebo by ju zúžil, tak by ste sa zmenili na štatistu, ktorý nemá žiadny vplyv. Ale ja teda neviem, mne sa to tak bije, možno vám sa to nebije, ale tie vyjadrenia, keď na jednej strane hovorím o tom, že ak by sa takto zmenil zákon ohľadom § 363, tak je to možné, veď môžme to mať tak ako v Českej republike, a vyjadrenie, že v tom prípade, v tom prípade by bol generálny prokurátor iba štatistom, čiže v žiadnom prípade nie, nevidíte v tom nijaký rozpor? Lebo ja v tom vidím hlboký rozpor. Buď teda ste, buď teda si myslíte naozaj to, čo hovoríte teraz, ale potom ste nám to mali povedať, aj keď sme sa na ústavnoprávnom výbore rozprávali o tom, aké sú vaše predstavy, mali ste povedať, že nie, v žiadnom prípade, toto si myslím, že síce vládna koalícia to zamýšľa, ale bolo by to veľmi zlé, ale to ste nám nepovedali. Alebo ste si to vtedy mysleli a teraz si z nejakého dôvodu myslíte niečo iné.
Vy ste nepriamo hovorili aj o vzťahu k špeciálnej prokuratúre, a teda keďže ste hovorili o tých aktuálnych veciach, tak aj ja sa spýtam a zopakujem tú otázku, na ktorú som zatiaľ teda nedostal odpoveď, že či ste zakázali, alebo nezakázali Danielovi Lipšicovi účasť v tých pracovných skupinách k zmene § 363 a v tej, pri bezpečnostnej rade, lebo tu ste povedali pred pár okamihmi, že ste nezakázali. Ale z toho, čo ste potom hovorili, tak mi to tak vyšlo, že de facto ste zakázali alebo, alebo teda neviem, to by som rád počul, že ako to je, lebo som to z tej odpovede nepochopil. Pochopil som, že si myslíte, že by prokuratúra mala hovoriť jedným hlasom, ja si to nemyslím, už som to povedal vo faktickej, že zdá sa mi úplne legitímne, že keď sa bavíme o zmene právnej úpravy, tak aj prokurátori môžu mať rôzne názory a je dobré a dokonca cenné, ak zaznejú viaceré názory, to nie je uplatňovanie trestnej politiky v trestnom konaní, ktoré má byť jednotné, naopak, pluralita názorov je žiaduca.
A keď ste teda hovorili, že keď bolo to ďalšie kolo, tak komisia sa uskutočnila bez vedomia vášho zástupcu, ktorého ste tam vyslali a presunulo sa z utorka na pondelok a potom sa zrušila, no, ono to bolo tak, že dohodli sme sa na tom stretnutí predchádzajúci týždeň aj za účasti vášho zástupcu, že stretnutie bude v pondelok, potom prišiel nejaký zmätočný mail z ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorilo, kde sa hovorilo o utorku, ale teda ostatní členovia komisie prišli, lebo boli sme dohodnutí na pondelok. A zrušila sa, lebo sa asi vyčerpalo to, o čom sa dalo hovoriť a tie názory zjavne boli rôzne, takže teraz asi o tom je potrebné rozhodnúť na inom fóre.
Keď hovoríme o špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, tak on verejne povedal, že prokurátor krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Filo úmyselne a opakovane uvádza vo svojich podaniach a stanoviskách dokázateľne nepravdivé skutočnosti týkajúce sa návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina. Chcem sa spýtať, či sa tým Generálna prokuratúra zaoberala a s akým výsledkom, či teda boli preverené tieto skutočnosti.
Rovnako by ma zaujímal váš návrh, názor na to obvinenie tesne pred koncom premlčacej doby alebo začiatkom skončenia premlčacej doby redaktorov Denníka N Konštantína Čikovského a Moniky Tódovej, ktoré bolo už zrušené, ale teda bolo to, bolo to zvláštne, aspoň tak to vyznelo. Takže by ma zaujímal váš názor.
Potom vaše stretnutie s generálnym prokurátorom Ruskej federácie s Igorom Viktorovičom Krasnovom. Vyjadrili ste záujem o prehĺbenie spolupráce okrem iného aj v téme ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany verejného záujmu. Čo teda ochrana ľudských práv v Ruskej federácii, kde sú politickí oponenti režimu a občianska spoločnosť potláčaní až likvidovaní aj s účasťou orgánov činných v trestnom konaní, takže naozaj by ma zaujímalo, či ste sa aj o tomto bavili a či naozaj vidíte niečo, v čom by sa Slovenská republika mohla v otázke ochrany ľudských práv v Rusku inšpirovať.
Posledná vec. Hovoril tu o tom pán poslanec Peter Pollák, tak ja by som zopakoval tú otázku, on ma možno doplní a bude to teda súvisieť, vo faktickej, v správe o činnosti sa spomína trestná činnosť mladistvých. Dáva sa to do súvislosti v tej príslušnej pasáži s vysokým podielom marginalizovaných skupín obyvateľstva. Takže sa chcem spýtať, že či prokuratúra sleduje etnicitu, etnickú príslušnosť alebo príslušnosť k marginalizovaným komunitám ako nejaký údaj, ktorý si zaznamenáva, a teda, alebo na základe čoho táto formulácia sa objavila v správe o činnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán generálny prokurátor, priznám sa, že som sa trochu stratil v tom vysvetľovaní toho, či ste zakázali alebo nezakázali pánu špeciálnemu prokurátorovi účasť v tých pracovných skupinách, lebo ste povedali, že ste nezakázali, ale teda nepriamo z toho, čo ste povedali, teda mám dojem, že ste zakázali, tak len aby sme si to nejako ujasnili.
Ďalej ste hovorili, že je dôležité, aby Generálna prokuratúra hovorila jednotným hlasom. To by ma zaujímalo, že prečo, lebo jasné, že v trestnom konaní má mať Generálna prokuratúra jednotnú líniu, to nikto nespochybňuje, že v rovnakých alebo podobných veciach má rozhodovať rovnako alebo podobne. Ale keď sa diskutuje o zmene legislatívy, tak sa mi zdá úplne legitímne, že rôzni prokurátori, a nemusí to byť iba že generálny prokurátor a špeciálny prokurátor, môžu to byť rôzni prokurátori v rámci Generálnej prokuratúry alebo v rámci iných prokuratúr, majú iné názory o tom, akoby sa mala alebo nemala a ak mala, tak akým spôsobom, zmeniť legislatíva. Tak nerozumiem, v čom je problém, keby tie rôzne názory zazneli aj v rámci nejakej diskusie.
A teda ešte jednu vec som celkom neporozumel, lebo ste povedali, že vy ste neobiehali spravodaj... spriaznené médiá ako Sputnik, tak dúfam, že ste to nemysleli tak, že Sputnik je spriaznené médium.

Ďakujem pekne. Apelujete na nás, aby sme dodržiavali rokovací poriadok, pán Podmanický, ale rokovací poriadok presne hovorí o tom, že vlastne do rozpravy o prerokovávanej veci sa prihlasujú poslanci. Prepáčte, ale vy ste vôbec sa nedotkli prerokúvavanej veci, ktorá je zákon o významných investíciách, čiže ste vlastne svojím vystúpením porušili rokovací poriadok, a pritom nás všetkých zase moralizujete a poúčate. To, že vlastne my tu nie sme na pretekoch a keď sa vlastne nejaký zákon preloží, má na to asi nejaký dôvod. Je cieľom, aby sa prijali kvalitné zákony a keď je potrebné dlhší čas na prerokovanie alebo doladenie niečoho, presne aj na to pamätá rokovací poriadok, preto je tu aj táto možnosť, ktorú dnes využil pán minister Doležal. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Vystúpil v rozprave, ktorá sa otvorila, a úplne v súlade so zákonom pokračujeme.
Vy nechcete chodiť do práce, sa tu nudíte, chcete už mať všetko za sebou. Nie sme tu na dostihových pretekoch, tak, prosím pekne, nás nepoučujte, seďte, choďte do práce, sadnite si na svoje miesto a čakajte, kým príde na vás rad, keď máte nejaký bod prednesený v pléne alebo ak chcete vystúpiť v rozprave.

Pán poslanec Podmanický, no, už to tu zaznelo, že to, čo teraz vyčítate vy nám, ste úplne bežne robili počas predchádzajúcich volebných období a ja si teda iba na jeden prípad spomínam, že keď ja som to kritizoval, tak vy ste tak ticho priznali vo faktickej, že áno, niečo na tom je, niečo sa vám nepáči. Ale v tých zvyšných prípadoch ste to akceptovali rovnako ako všetci ostatní koaliční poslanci.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení... (ruch v sále, zaznievanie gongu), vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetnej správy vo výboroch.
Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť správu prerokovali a odporúčali ju vziať na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenej správe nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča správu generálneho prokurátora vziať na vedomie.
Spoločná správa výborov o prerokovaní správy generálneho prokurátora bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 28. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Marcinkovou ako hlavnou predkladateľkou návrhu zákona. Ten pozmeňujúci návrh reaguje na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré upozornilo na možné problémy v uplatňovaní zákona. Jednak parlamentná legislatíva vyslovila teda takú pochybnosť, či tá navrhovaná, to navrhované zrušenie ochrany osobných údajov po zosnulých osobách nie je príliš široké, prečo by nemalo byť vymedzené, vymedzené nejakými účelmi, na ktoré sa táto ochrana osobných údajov nesprístupňuje.
Druhá výhrada parlamentnej legislatívy sa týkala toho, že mali by sme tým pádom opraviť aj zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa tiež rieši sprístupňovanie osobných údajov, a teda aby nedošlo buď teda k nepriamej novelizácii, alebo kolízii týchto dvoch právnych predpisov, tak by bolo potrebné novelizovať aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Čo sa týka tej prvej pripomienky, tak tam síce pristupujeme k tomu, že vymedzujeme účely, na ktoré sa pri spracovaní osobných údajov neposkytuje osobným údajom zosnulých osôb ochrana, ale chcel by som zdôrazniť, že aj to pôvodné riešenie, s ktorým prišli predkladatelia, je úplne, úplne v poriadku. Je úplne v poriadku z hľadiska nariadenia Európskej únie o ochrane osobných údajov, GDPR, a teda by som rád zacitoval relevantné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že toto nariadenie sa neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov zosnulých osôb.
Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na spracovanie osobných údajov na účely archivácie, berúc pritom do úvahy, že by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby. Orgány verejnej moci alebo verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty, ktoré majú záznamy verejného záujmu, by mali mať, by mali byť útvary, ktoré majú podľa práva Únie alebo práva členského štátu zákonnú povinnosť získavať, uchovávať, oceňovať, viesť, opisovať, oznamovať, propagovať a šíriť záznamy trvalej hodnoty pre všeobecný verejný záujem a poskytovať k nim prístup. Členské štáty by okrem toho mali byť oprávnené stanoviť, že osobné údaje možno ďalej spracúvať na účely archivácie, napríklad s cieľom poskytnúť špecifické informácie o politickom správaní počas minulých totalitných štátnych režimov, o genocíde, zločinoch proti ľudskosti, najmä holokauste alebo vojnových zločinoch.
Ďalšie ustanovenie nariadenia o GDPR hovorí o tom, že keď sa osobné údaje spracúvajú na účely historického výskumu, toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na takéto spracúvanie. Malo by to zahŕňať aj historický výskum a výskum pre, na genealogické účely, berúc do úvahy, že toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby.
Čiže aj bez toho, aby sme vymedzovali účel, na ktorý sa ochrana podľa zákona o ochrane osobných údajov pri spracúvaní osobných údajov zosnulých osôb neuplatňuje, tak by to bolo v súlade s európskou legislatívou. Napriek tomu sme sa rozhodli, že tie účely tam vymedzíme, aby to nebolo úplne, úplne naširoko, preto tam chceme doplniť do ustanovenia teda článku I bodu 1, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, tie účely, na ktoré sa vlastne táto výnimka bude vzťahovať a mal by to byť vedecký účel, štatistický účel, účel umeleckej činnosti, tlačové spravodajstvo, rozhlasové a televízne vysielanie, archivácia, dokumentačná činnosť, historický výskum, činnosť pohrebísk, umiestnenie pamätníkov a pamätných tabúľ, konanie spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre naplnenie tohto ustanovenia.
Zároveň tam dopĺňame, samozrejme, aj novelizáciu prostredníctvom článku, nového článku II, novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde takisto sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby, pokiaľ sa spracúvajú osobné údaje žijúcej osoby, a ak dotknutá osoba nežije, tak súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Dopĺňame tam obdobné výnimky, keď sa súhlas nevyžaduje. Ide o podobné účely, akurát je to zúžené, nie je tam napríklad umelecký účel, nie je tam televízne, rozhlasové a tlačové spravodajstvo. Čiže tam sa nebude vzťahovať výnimka zo sprístupňovania informácií obsahujúcich osobné údaje.
A posledná, tretia zmena je v podstate vyvolaná zúžením toho účelu, pretože v návrhu zákona je navrhnuté vypustiť § 78 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, ktorý znie: "Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas."
To, samozrejme, keby sme úplne vyňali osobné údaje zosnulých osôb z režimu zákona o ochrane osobných údajov, tak by táto veta nemala žiadny zmysel, a teda, alebo tieto dve vety, a teda tento odsek 7 z § 78 by mal byť vypustený. Avšak tým, že pozmeňujúcim návrhom navrhujeme, aby sa tá výnimka zúžila, a teda v prípadoch, keď ide o osobné údaje zosnulých osôb, ktoré sa spracúvajú na zákonom vymedzené účely, tak sa ochrana podľa zákona o osobných údajoch, ochrane osobných údajov na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb nevzťahuje, ale v iných prípadoch, ktorých sa netýkajú tieto účely, sa naďalej tá ochrana podľa zákona vzťahuje. Takže tým pádom by mal ostať § 70, teda v § 78 odsek 7 zachovaný, aby pokrýval tieto situácie, preto je potrebné ten súčasný bod 2 z návrhu zákona z článku I vypustiť.
Ale nahrádzame ho novým znením bodu 2, ktoré sa týka nasledujúceho odseku, v § 78 ide o odsek 8, kde sa hovorí o tom, že pri spracúvaní osobných údajov na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel je prevádzkovateľ a sprostredkovateľ povinný prijať primerané záruky pre práva dotknutej osoby. Tieto záruky obsahujú zavedenie primeraných a účinných technických a organizačných opatrení, najmä na zabezpečenie dodržiavania zásady minimalizácie údajov a pseudonimizácie. Tam navrhujeme doplniť, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb.
Takže tým končím uvádzanie pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prečítal jeho text bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 575).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 1 § 3 ods. 6 sa za slovo "osôb" vkladá čiarka a slová "ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho spravodajstva, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činnosti pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie".
Druhý pozmeňujúci, druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 78 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Ustanovenie prvej a druhej vety sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb."."
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"ČI. II
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 543/2002 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 207/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 382/2011 Z. z., zákona č. 341/2012 Z. z., zákona č. 340/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 276/2020 Z. z. a zákona č. 392/2020 Z. z. sa mení takto:
1. V § 9 ods. 1 druhá veta znie: "Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba, odkaz 13); súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie."
2. V § 9 ods. 2 tretia veta znie: "Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba, odkaz na poznámku pod čiarou 13); súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem.