Ďakujem pekne, pán predseda. Nejako sa vžilo, že ja osobne mám nejakú osobnú animozitu voči pánovi generálnemu prokurátorovi. No, nie je tomu tak. Dokonca, keď bol zvolený napriek tomu, že ja som hlasoval proti nemu, a to aj na výbore, aj v pléne, tak som sa v rozhovore krátko po zvolení pána generálneho prokurátora tu v tomto pléne vyjadril pre Denník N, že verím, že pán generálny prokurátor napriek tomu, že ja som ho nepodporoval a že som...
Ďakujem pekne, pán predseda. Nejako sa vžilo, že ja osobne mám nejakú osobnú animozitu voči pánovi generálnemu prokurátorovi. No, nie je tomu tak. Dokonca, keď bol zvolený napriek tomu, že ja som hlasoval proti nemu, a to aj na výbore, aj v pléne, tak som sa v rozhovore krátko po zvolení pána generálneho prokurátora tu v tomto pléne vyjadril pre Denník N, že verím, že pán generálny prokurátor napriek tomu, že ja som ho nepodporoval a že som ho nepovažoval na vhodného kandidáta, že sa svojej funkcie zhostí dobre, pretože ak tak neurobí, že to vyvolá obrovskú nevôľu medzi ľuďmi, lebo očakávania od neho sú obrovské.
Bohužiaľ, vo svojej viere som bol sklamaný a táto správa, ktorú pán generálny prokurátor predložil, je toho len potvrdením. Aby sme si rozumeli, tá správa sa síce týkala obdobia za rok 2020, avšak bola písaná týmto generálnym prokurátorom, a teda my sme oprávnene očakávali, že bude kritická voči tomu, čo sa za rok 2020 odohralo na Generálnej prokuratúre. To z môjho pohľadu absentovalo. Dokonca, ako už spomínal môj kolega Ondrej Dostál, niektoré veci tam boli tak, by som povedal, zaoblačené nejak, pod nejakým obláčkom takým, nespomenuté, hlavne to, pokiaľ, pokiaľ ide o to, že ako sa využíva mimoriadne oprávnenie generálneho prokurátora.
Zároveň nedostatok plnenia sľubov a oprávnených očakávaní tých, ktorí od generálneho prokurátora Žilinku očakávali aktívne prispenie k očiste spoločnosti v nastolení vlády práva, tu máme, miesto toho máme netransparentné rozhodnutia, potvrdzovanie kontinuity toho, čo sme tu videli doteraz. Uzatváranie prokuratúry, papalášske maniere a organizovanie podpory tými, ktorí majú záujem na tom, aby súčasný stav prokuratúry, doterajší stav prokuratúry, jej výkonnosť a spôsob fungovania zostali nezmenené.
Nezabúdajme, že z môjho pohľadu, ako to teraz vidíme, ako to teraz ja vidím, sa na Generálnej prokuratúre zmenila jediná vec. Generálnym prokurátorom je niekto, kto naozaj stíha mafiánov, a to bez toho, že by bral ohľady na to, ktorému politikovi sa tým šliapne na kurie oko. A to je jediná vec, ktorá sa zmenila. Preto tu máme trenice, preto tu hovoríme o tom, že sa porušuje právny štát, preto tu hovoríme o tom, že, že je tu niekoľko mafií, ktoré proti sebe bojujú, a že jedna z tých mafií je medzi policajtami a tak ďalej. To je ten dôvod.
A to, by som povedal, necivilné chovanie pána generálneho prokurátora voči špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi, ktorý z môjho pohľadu snaží sa byť objektívny, zachováva vždy dekórum, čo teda uznávam, že aj musí, keďže je podriadený pána generálneho prokurátora, je niečo, čo považujem za papalášizmus. Predsa sú to, sú to napriek všetkému, že je tam vzťah nadriadenosti a podriadenosti, sú to kolegovia, sú to, sú to ľudia, ktorí majú porovnateľné vzdelanie, zázemie a podobne, a teda chovať sa nejak povýšenecky a hovoriť o tom, že ja som generálny prokurátor a ja rozhodujem o tom, to jednoducho sa prieči každému, kto videl svet aj inde ako od nás, ako u nás a od nás na východ.
Akosi v rozpore s tým, čo sa očakávalo alebo možno sa to malo očakávať, pán generálny prokurátor pri prezentácii svojej správy nehovoril len o tej správe, ale zabŕdol do aktuálnych tém. A jedna z tých tém je, samozrejme, aj použitie z jeho strany mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku. Neviem, prečo tak urobil. Asi mal potrebu sa nejako obraňovať, kľudne sa tomu mohol vyhnúť a bolo by to podľa mňa oveľa elegantnejšie. Ale keď už tak urobil, tak tu sme v parlamente, sme zvyknutí na to, že si povieme. Je to naše nielen právo, ale aj povinnosť, a teda ja za seba hovorím to, že považujem tieto rozhodnutia nie za ako primárne za nesprávne. Myslím tie rozhodnutia, ktoré sú predmetom všeobecného diskurzu teraz, lebo ja neviem, či sú správne, alebo nesprávne, meritórne.
Samozrejme, fašisti tomu rozumejú lepšie ako ja, takže tí môžu hovoriť k veci, ale ja hovorím toto. Bez ohľadu na to, čo pán generálny prokurátor tu bezostyšne presadzuje, že, že nie je politický činiteľ a že sa politikmi neriadi, a tak, to, samozrejme, je nonsens, pretože generálny prokurátor je ústavný činiteľ, prokuratúra nie je nezávislý orgán, prokuratúra má povinnosť spolupracovať s inými ústavnými činiteľmi. Prokuratúra je kontrolovateľná Národnou radou ako, ako najvyšším orgánom, ktorý kontroluje vykonávanie všetkých zákonov všetkými orgánmi, preto, čo možnože sa tu pána generálneho prokurátora dotýka, ale preto on sedí tu v Národnej rade, a nie my uňho v jeho malej zasadačke, aby som bol trošku aj menej príjemný, ale z môjho pohľadu je treba vidieť to, že generálny prokurátor sa musí chovať tak, ako to zodpovedá všeobecnej predstave toho, že, že ako sa vykonáva spravodlivosť.
A tá všeobecná spravodlivosť, tá všeobecná predstava by mala byť taká, že Generálna prokuratúra je obžalobou, pretože má výhradnú právo na... právo na trestnú obžalobu, a že nie je obhajobou a že obhajoba je zverená súdu a súd rozhodne, či má pravdu za stanovených pravidiel, či má pravdu obžaloba alebo či má pravdu obhajoba.
Ak sa dostane Generálna prokuratúra svojím rozhodnutím na stranu obhajoby, tak potom, aby som sa vrátil k tej pôvodnej myšlienke, potom to vyvoláva obavy, že také rozhodnutie je vedené nejakým politickým záujmom. A je pre mňa veľkým sklamaním, že či už v kauze Vietnamec alebo v tých ostatných, kde sa jednalo o politické figúry, významné, pretože aj Haščák je, samozrejme, politická figúra, veď ako inak môžeme nazvať niekoho, kto povedal, že volič je hovno, jasné, že je to politická figúra, tak aby v takýchto veciach rozhodoval namiesto súdu, to je podľa mňa neprijateľné.
Veľa o tom vraví včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd včera rozhodol o tom, že návrh Generálnej prokuratúry, ktorým Generálna prokuratúra tvrdila, že nejaký zákon je v rozpore s ústavou, sa zamieta. A teraz čo to znamená?
To znamená, že prokuratúra je omylná? Lebo pán Žilinka nám tu celý čas tvrdí, že prokuratúra je neomylná. Na svojej neomylnosti, na neomylnosti svojich rozhodnutí založil to, že v zákone je napísané, že rozhodne v prospech obvineného v prípade, že rozhodnutie, ktorým takým rozhodnu... ktoré takým rozhodnutím ruší, že je v rozpore so zákonom. A to, že je v rozpore so zákonom, to vieme ako? Lebo to povedal generálny prokurátor a našiel tam 27 pochybení? To znamená, že sa, že sa priklonil na stranu obhajoby, pretože ja som čítal tie rozhodnutia. To nie je nič iné ako výlev obhajoby.
To je obhajobný výrok, ktorý je úplne v poriadku, je pravdivý možno aj, len nie jediný. My sme potrebovali počuť aj výroky obžaloby. Tie sme nepočuli, pretože ten posúdil v nejakej, v nejakom prostredí in kamera, kde nikto nemá prístup, za neznámych procesov, tajne rozhodol generálny prokurátor. Nikto nevie, ako dospel k tomu názoru. Nikto nevie, lebo síce pán generálny prokurátor nám to vysvetlil, že tam, že majú systém šiestich očí a takéto, ale tých istých... alebo šesť párov očí, pardon. Ale z tých päť párov očí okrem tých jeho, tie všetky sú podrade... podriadené jemu. Takto to funguje. Čiže veľké sklamanie je to, naozaj, pretože rozumiem tomu, že pán generálny prokurátor neusiluje o to, aby presvedčil niekoho, ako som ja alebo kolega Dostál, alebo podobní. Jemu ide o to, aby presvedčil ľudí, ako je tu pán Suja alebo pán Kotleba, alebo pán Kočiš. Tých presvedčil, samozrejme, alebo proste iných, tých presvedčil bez problémov. A keby nie, no tak zavalí nás jeho, jeho politickými statusmi na, na Facebooku a ubije nás do bezvýznamnosti. To je spôsob, akým sa rieši netransparentné rozhodovanie Generálnej prokuratúry.
Čiže aby som sa vrátil k tomu, že prečo máme problém s oprávnením generálneho prokurátora oslobodzovať ľudí, proti ktorým je vedené trestné stíhanie, a, samozrejme, pán prokurátor namietne, že sa tým neoslobodzuje, ale de facto to tak je, pretože keď sa spojí obžaloba s obhajobou, tak už ťažko potom tá obžaloba niečo následne s tým urobí.
Problém hlavný toho, že, že prečo toto ustanovenie a tento spôsob výkonu tohto ustanovenia je úplne neprijateľný, je spojenie so skutočnosťou, že generálny prokurátor je prakticky neodvolateľný, že má postavenie také, že sa nikomu nezodpovedá.
Teraz, už to tu bolo povedané a pán generálny prokurátor to berie ako zas že samozrejmosť, ale takýto spôsob usporiadania štátnych orgánov, a teda postavenia prokuratúry, ako máme my, neexistuje v žiadnej slušnej demokratickej krajine. V Rusku, v Ruskej federácii určite, v Maďarsku. (Reakcia z pléna.) V Kanade? Neviete, o čom hovoríte, pán doktor, zostaňte vy pekne pri tom, čo robíte, do tohto sa nemotajte. Kanada je, je krajina, krajina, krajina anglického práva, kde, a to som chcel povedať, kde generálny prokurátor rovná sa minister spravodlivosti. Čiže v každej slušnej krajine generálny prokurátor buď zodpovedá ministrovi spravodlivosti, ako napríklad vo Francúzsku, čo pani prezidentka rada spomína, alebo tým ministrom spravodlivosti generálny prokurátor zároveň je. To znamená, že existuje aspoň politická zodpovednosť, ktorú musí generálny prokurátor niesť, či už priamo, alebo prostredníctvom ministra spravodlivosti. Takéto usporiadanie, ktoré máme my, je, vedie ku korupčnému správaniu, pretože neexistuje zodpovednosť, a keď navyše máme zákonom umožnené, aby sa mohlo oslobodzovať zo strany generálneho prokurátora, a pán generálny prokurátor to ťažko znáša, rozumiem tomu, ale pravda je taká, tak je to situácia, ktorá vyvoláva obrovské obavy o to, že ako si stojíme s tým naším právnym štátom.
A ešte by som chcem možno povedať pár slov o tom, čo tu vyhlásený klamár Erik Tomáš povedal, že som povedal, že som za odstránenie pána Žilinku. Samozrejme, nič také som nepovedal. Povedal som, že by mal odísť z funkcie. A môžme sa tým možno trochu zaoberať, pretože v rozpore s tým, čo pán Žilinka v nejakom emočnom výleve uviedol na ústavnoprávnom výbore, nie je to pravda, že je potrebných dve tretiny poslancov na to, aby bol odvolaný. To vôbec nie je pravda. To sú, to je, to je, to je chiméra, to je chiméra.
Realita je taká, že v predchádzajúcej ústa... v predchádzajúcej úprave zákona o prokuratúre bolo vyslovene uvedené, že len prostým neodsúhlasením správy predloženej generálnym prokurátorom v parlamente dochádzalo k návrhu na odvolanie generálneho prokurátora. To znamená, že prostá väčšina v parlamente na to postačovala. Nerozumiem tomu, že prečo strata dôvery v generálneho prokurátora, prečo by aj teraz nemala viesť k tomu, že by mal byť vymenený. Je to podľa mňa úplne legitímna požiadavka. Nehovorím, že, že ju musí zdieľať každý, a som si úplne istý, že fašisti a mafisti, že určite s tým budú ma... (reakcia z pléna) budú mať problém. Ale realita, realita je taká, že toto je úplne štandardné a normálne. (Reakcie z pléna a odmlčanie sa rečníka.)
No, aby sme, aby sme vás netrápili až toľko, chcel som povedať, že tá správa z dôvodov, ktoré som uviedol, to znamená hlavne to, že nereflektovala to, čo my očakávame od generálneho prokurátora, to znamená nejaké kritické zhodnotenie toho obdobia, za ktoré tá správa bola predložená, navrhujem pozmeňujúci návrh uznesenia Národnej rady, pozmeňujúci návrh v nasledujúcom znení:
Pozmeňujúci návrh Národnej rady Slovenskej republiky k Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.
V texte návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike sa slová „berie na vedomie“ nahrádzajú slovom „odmieta“.
Odôvodnenie je to, že správa generálneho prokurátora nedáva pravdivý obraz o stave prokuratúry a o stave právneho štátu a plnení úloh s tým súvisiacich.
Ďakujem.
Skryt prepis
