Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne, a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovanie, a treba hľadať formy, akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsob, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechceme nechať opakovane premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý, je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať, teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril, a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje, alebo teda tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne, využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pri tom vznikne, je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu, a teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal.
Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné, aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých povedzme dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa... a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť povedzme tieto benefity, ale je to jeden z možných spôsobov, a teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nejaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa aj k tej, k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť, a teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty pre to, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotní zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát, a nie zamestnávateľ, čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legitímne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba, a teda, samozrejme, že sekundárne to, to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať. Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku, a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novozaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %.
To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať, a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja, a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré, ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 671). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na nerovnosť vo vyplácaní miezd medzi mužmi a ženami.
Samozrejme, keď si pozrieme akékoľvek štatistiky, akékoľvek analýzy, či to, či zo zdroja slovenských inštitúcií, alebo zo zdroja európskych inštitúcií, tak to, čo tu tvrdí Tomáš Valášek, je pravda. Naozaj tie platy žien a postavenie žien ako zamestnancov, ale aj v iných oblastiach, ale to sa týka hlavne v zamestnaneckom pomere, sú, samozrejme, nižšie, tu je to v poriadku.
Pre mňa ale tento návrh je troška rozporuplný v tom, že zavádza ďalšie byrokratické povinnosti pre podnikateľov, a vlastne ten, kto podnikal a viedol nejakú firmu, tak vie, že tých byrokratických povinností, výkazov a tak ďalej od januára do... dakedy do pol roka a potom v takom veľkom návale a potom v takom menšom pravidelnom návale treba zasielať. Čiže človek, aby sa venoval podnikaniu, tak musí veľkú časť svojho času venovať týmto štatistikám. Čiže tu si treba uvedomiť, že naozaj zaťažujeme tých podnikateľov alebo zaťažíme tých podnikateľov ďalším nejakým výkazom, ktorý ešte navyše musia, musia aj spracovať, a v tom je ten návrh rozporuplný a vôbec, vôbec nepolemizujem o tom, že tie, že... tie ženy majú, samozrejme, na rovnakých pozíciách nižšie platy, a sám nie som rozhodnutý, ak by som mal teraz o tom hlasovať, predpokladám, že bude k tomu nejaká diskusia, a nechám sa nejakými argumentami presvedčiť, že či to stojí za to, aby sme naozaj, naozaj ten zákon prijali, lebo mám obavu, že tá nadmerná byrokratická administratívna záťaž tomu až tak veľmi nepomôže tomu výsledku, o ktorý v tomto, v tomto zákone ide.
Takže, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán kolega, ja skúsim tým listom, teda čo ste čítali.
Tak ak tá pani nechce pracovať v nedeľu, prečo si teda nenájde inú prácu? Nebude náhodou tá odpoveď, že si inú prácu nevie nájsť? No ale ak zakážeme pracovať v nedeľu, tak sa jej práve presne to môže stať, že o tú prácu príde, a už síce nebude frflať na to, že musí pracovať v nedeľu, ale nebude pracovať vôbec.
Ďalšia vec. Ani ísť v nedeľu na turistiku nie je nevyhnutné, dokonca ani nie je nevyhnutné, aby vám na tej turistike niekto urobil kávu, čaj alebo, ja neviem, nejaký obed, ale ak je, ak niečo nie je nevyhnutné, to v žiadnom prípade nemôže byť argumentom na nejaký zákaz, že zakážme to, čo je nevyhnutné. Kde to skončí?
A ešte pár čísel, aby sme teda možnože pozerali nejaký iný prieskum, ale teda ja tu mám aj Eurostat. Každopádne teraz aktuálne 16,3 % občanov Slovenska teda pacuje v nedeľu, nie 21, ako ste povedali, 21 sme naposledy mali, ja neviem, niekedy okolo roku možno 2010, potom to teda začalo klesať a dnes máme tých 16,3. Čiže kľudne sa dá povedať, že možno tie 4 - 4,5 %, ktoré, ktorí nechceli pracovať v tú nedeľu, si svoj problém už vyriešili. Jednoducho v nedeľu, v nedeľu nepracujú. No a spomínali ste krajiny, ja to zopakujem: Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko, Holandsko, to sú všetko krajiny, ktoré majú vyšší podiel práce v nedeľu ako Slovensko. Ani jedna z nich nie je zaostalá, a teda treba si, zasa pozrime si tie čísla. Spomínali ste, že Fínsko teda má menej nedeľnej práce aj, aj myslím aj tú Veľkú Britániu, čo... takže nie ono je to, je to proste takto, opačne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Čepček, citovali ste tu z listu alebo e-mailu, alebo teda neviem, čo to bolo, pracovníčky jedného obchodného domu, ktorá chce, aby bol zákaz práce v nedeľu.
No tak ja mám zasa kamaráta, ktorý je tiež zamestnancom jedného obchodného domu alebo supermarketu, ktorý nechce, aby bol zákaz práce v nedeľu, a vždy, keď takéto návrhy prichádzajú, tak je tým pobúrený. Ak chcete, aby som ho zacitoval, no tak si od neho ten citát vypýtam, a keď nabudúce, niekedy o pol roka alebo o rok budete znova predkladať takýto návrh zákona, tak vám ho môžem prečítať, aby sme tu mali, že citát proti citátu, lebo naozaj sú ľudia, nepochybujem, že sú ľudia, ktorým by to vyhovovalo, keby sa to zakázalo, ale sú ľudia, ktorým to nebude vyhovovať a budú s tým, budú s tým nespokojní, ale to samo osebe asi nie je kľúčový argument.
Ale teda viac ma zaujala vaša téza, že zamestnanosť neklesne, lebo obchodom neklesne zisk, lebo sa to, čo by sa predalo v nedeľu, sa predá v pondelok alebo v sobotu. No to je veľmi dobre možné, že obchodom neklesne zisk, lebo ľudia, keď niečo potrebujú, tak si, si to kúpia v iný deň, aj keď nejaký pokles tam, tam môže byť, lebo niektoré veci si nekúpia, ale dobre. V zásade tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia, potrebujú, si kúpia v iné dni, ale to predsa neznamená, že keď obchodom neklesne zisk, predajú rovnako, že neprepustia nejakých zamestnancov, keď ich budú potrebovať menej, lebo oni ich v nedeľu potrebovať nebudú. Teraz ich potrebujú sedem dní, tie obchody, ktoré majú otvorené sedem dní, a potom ich budú potrebovať iba šesť dní.
No tak, samozrejme, ak je to obchodík s dvomi alebo tromi zamestnancami, tak ich nebude prepúšťať, ale v tých väčších obchodoch to naozaj môže stáť prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, chcel by som oponovať tomu vášmu použitému príkladu. Ja sa poznám s jedným manažérom obchodnej prevádzky a on minulý rok, keď boli zatvorené nedele počas lockdownu, tak vlastne konštatoval, že všetci zamestnanci, drvivá väčšina zamestnancov chce sa vrátiť do pôvodného rytmu. Aj z jednoduchého dôvodu, že zatiaľ čo v tom normálnom, klasickom rytme mali dva víkendy v mesiaci voľné plnohodnotné, v tomto režime sobotnom ho vlastne prakticky nemajú, ani jeden takýto plnohodnotný víkend. Nemyslím si, že ide, ide o sociálne opatrenie. Zaznelo tu číslo, že 90 % z nejakého prieskumu, že 90% zamestnancov chce túto nedeľu. Dôležité je položiť ale otázku, keby sme tú otázku položili inak, a položili by sme im otázku, že súhlasíte s tým, aby boli voľné nedele a zároveň jeden zo siedmich z vás bude prepustený, tak, si myslím, že ten výsledok by bol naprosto odlišný. Reálnym faktom je, skráti sa to o jednu sedminu, jeden človek musí ísť von. Ten človek v súčasnosti berie nejaký plat, ktorý mu vyhovuje. Tú prácu si nebude môcť potom nájsť. Zrejme je dôvodný predpoklad, že si nájde prácu menej platenú. Pripomínal mi to jeden film, kde mali práve v tíme rozhodnúť, že koho vyhodia zo svojho tímu, koho budú musieť prepustiť. Bola to taká zaujímavá psychologická analýza.
Nevidím na tomto opatrení absolútne nič, absolútne nič sociálne, je to protisociálne opatrenie, ktoré spôsobí, že veľa ľudí dostane sa na dlažbu.

Ďakujem pekne. Ja začnem asi pánom kolegom Kuffom. No dobre, no tak bola teda nezamestnanosť cca 5 %, tak stúpla, to sa v krízach stáva, teraz je teda nejakých 7,2. No ale zároveň teda hlásim, že teda všetkými opatreniami, teda nech stúpla o nejakých povedzme 1,9 - 2 %, no ale toto jedno opatrenie, keby proste fakt prišlo o prácu tých cca 40-tisíc ľudí, no tak ju, pán Kuffa, jedným rozhodnutím, jedným stlačením tlačítka tú nezamestnanosť vytlačíte o ďalšieho 1,5 % hore, no takže asi na nejakých 8,7, hej. Nehovorím, že sa to musí tak presne stať, ale jednoducho nejaký a výrazný nárast by tam bol. To je jedna vec.
Ešte raz, ľuďom ste nepomohli, ľuďom ste zobrali aj príplatky nedeľné aj nedeľnú prácu a celú prácu.
Ďalšia vec, tí brigádnici, no tak ako zakážete im pracovať, budú spokojnejší? Veď teda ten študent asi, samozrejme, tiež pracuje, lebo chce peniaze, ale teda mu zoberiete tú možnosť pracovať. Hej? To nie je, fakt nie je dobré. Proste neberme slobodu ľuďom tam, kde... kde proste si to vedia zvládnuť. Nedávajme pravidlá tam, kde to vyrieši trh. Proste fakt toto je vec, ktorú netreba, netreba riešiť.
A ešte chcem poďakovať kolegovi Dostálovi a kolegovi Kazdovi teda za ich, ich faktické, špeciálne od Rada Kazdu, to bola faktická, ktorá dala viacero odpovedí na, na tie otázky vlastne, ktoré tu padali vo faktických. Dajme ľuďom možnosť sa rozhodovať. Nestarajme sa do toho, ako trávia aj ich voľný čas, keď sa teda na to pozerám z tej druhej strany.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ja myslím, že si teda pomenoval podstatu toho problému. Ako ten spor je, myslím si, že legitímny.
Ja teda tým nechcem predkladateľov tohto návrhu z dôvodu, že ho predkladajú, vykazovať mimo nejaký demokratický rámec, lebo existujú krajiny, kde zákaz predaja je rozšírenejší ako, ako v Slovenskej republike v súčasnosti, a otázka je len, či je to dobré. Ja sa podobne ako ty, alebo rovnako ako ty nazdávam, že to, že to dobré nie je, že, v poriadku, sú nejaké, sú nejaké dni 24. december, dobre. To myslím, že s tým nikto nemá, nemá zásadný problém, ale rozšíriť zákaz práce v maloobchode na všetky nedele sa mi naozaj zdá úplne neprimerané. A hovorím to aj, aj teda z pozície, keď pripúšťam, že je to legitímna debata.
Nemyslím si, že je dobré zasahovať do vecí, ktoré je možné vyriešiť prirodzeným spôsobom, a prirodzený spôsob v ekonomike je trh. Nie je tam nevyhnutná štátna regulácia v tomto konkrétnom, v tomto konkrétnom bode. Ekonomika nejakým spôsobom funguje, ľudia majú možnosť vybrať si. Majú možnosť vybrať si zamestnávatelia, majú možnosť vybrať si zamestnanci, majú možnosť vybrať si zákazníci. A keď to necháme na nich, tak to rozhodnutie nakoniec povedie k lepším výsledkom pre všetkých, ako keď tu, majúc na mysli aj nejaké, samozrejme, že postranné, postranné úmysly, ktoré sú s tým spojené, ktoré tu nie sú v tejto chvíli zdôrazňované predkladateľmi, niečo zaregulujeme a zakážeme.

Ďakujem, pán poslanec. Myslím, že to najdôležitejšie tam je, že naozaj upierame, takýmto návrhom by sme upierali slobodu, slobodu ľudí, ktorí chcú pracovať, a to je dosť dôležité.
Ja som prekvapený, že sa vraciame opäť k tomu po vlastne roku k tejto téme, a ja by som tu možno, preto som vtedy aj vystúpil v rozprave, ale jednu, jeden prieskum by som zacitoval. Britská štúdia z roku 2018 reagovala na prebiehajúcu debatu ohľadom zákona, ktorý by chcel zakázať v nedeľu obchody, a tá prišla s dvomi zaujímavými číslami, 64 % zákazníkov považuje nedeľné nákupy za rodinnú aktivitu, za rodinnú aktivitu tieto nákupy. Približne tretina ľudí v čase, keď sú obchody v nedeľu zatvorené, trávi voľný čas prácou, 86 % zákazníkov si myslí, že otvorené obchody v nedeľu žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňujú ich rodinný život, a 96 % si myslí, že by otvorenie obchodov v nedeľu nemalo žiaden negatívny vplyv na náboženský život.
Naozaj tento návrh sa opakovane tu vracia. Ja myslím, že, a dúfam, teda že zbytočne a že už sa prestane vracať, lebo mnohé ďalšie štúdie potvrdzujú, že autori, ktorí, teda predkladatelia toho zákona vychádzajú z úplne mylných predpokladov.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu, o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude.
Prečo? Pretože to nie je tak, ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho ak 47-tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47-, ale odhady hovoria, že takých tých 40-tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú, a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberieme týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40-tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len prezamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70-tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problémov zamestnať.
Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie a popritom, keďže je život ťažký, a proste alebo sa chcú, teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No, asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument, prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len 20 euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte predtým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce, je možné, že nie príde o 20 euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nieže paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje 6-7 dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky - dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna, alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale, samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo... tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojím slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť.
A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na, na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o, ja neviem, 23. hod. v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky, alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do, ja neviem, 22.00 hod. Takisto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, takisto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na, na toho najslabšieho, že?
Toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte, ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi 13 % teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach, tak ako tu boli spomínané. A prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej? Už sa, majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to, čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 hod. na, na Štedrý deň v práci, hej. O. K. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. O. K., pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že 53 nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. (Reakcia z pléna.) Áno, dobre. (Povedané so smiechom.)
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Kuffa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, a teda mám pár otázok, a keby ste mohli, poprosil by som, odpovedať.
Ako budete vnímať, ak kvôli zákazu nedeľného predaja prídu ľudia o prácu?
Ďalšia otázka. Prečo vlastne zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorým zakazujete v nedeľu pracovať? Aj keď chcú, im to neumožňujete.
Ďalšia otázka, to isté. Prečo obmedzujete slobodu podnikateľov podnikať a pracovať?
A potom je posledná otázka. Prečo tiež zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorí chcú ísť cez víkend v nedeľu do obchodu a chcú povedzme tráviť svoj voľný čas nakupovaním alebo proste potrebujú? Poprosil by som odpoveď.
Ďakujem pekne.