Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom, ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon, návrh zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený, mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z nej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky. Mám k tomu tri poznámky.
Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je, nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav, môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia, v § 11 je uvedené, územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom, čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn – oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzi tým, čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho, čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru, tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme? Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad ako na Slovensku.
Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu. Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie, ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Takisto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav, kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty, neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Summa summarum, tak ako prezentovala aj spoločnosť Javys, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme, príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo to odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme, toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku.
Obávam sa, že náklady, resp. straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto, a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov, o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté, každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak, samozrejme, dôjde k takémuto zníženiu.
Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej, poctivej zelenej politike.
Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd takisto podporím.
Ďakujem.
