Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne zhrnula môj postoj k predkladanému návrhu zákona.
V programovom vyhlásení vlády v časti životné prostredie je uvedené, že vláda zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvo životného prostredia a zváži právnu subjektivitu práv... správ národných parkov. V časti pôdohospodárstvo je však uvedené, že všetky sporné otázky sa budú posudzovať spoločnými expertnými skupinami lesníkov, ochranárov, krajinárov a ekonómov.
Rozumiem tomu, že základnou úlohou poslancov je legislatívna činnosť, predkladanie a schvaľovanie zákonov, avšak tak komplexná legislatívna zmena, akou táto právna úprava je, pretože zasahuje až do siedmich zákonov, by mala byť v gescii príslušného rezortu, a nielen podľa môjho názoru by nemala byť predkladaná ako poslanecký návrh. Pri všetkej úcte, nie je v silách a možnostiach poslanca, aby v niekoľkých, alebo teda niekoľkých poslancov predložiť návrh zákona v takej kvalite, ako by malo garantovať príslušné ministerstvo. A tento návrh by mal byť vládnym návrhom zákona aj z viacerých iných dôvodov.
Kolegyne, kolegovia, môj postoj nie je žiadnym truc podnikom, môj postoj k tejto téme je celý čas konzistentný a vedia o tom aj moji koaliční kolegovia. Predkladanému návrhu chýba najpodstatnejšia časť a to je relevantná, nezávislá analýza dopadov a komunikácia s verejnosťou, ktorá by sa opierala o objektívne fakty. Analýza by mala poukázať na to, ako sa presun lesov dotkne vidieka, lesníkov, poľnohospodárov a všetkých súvisiacich odvetví. Ja toto cit... citlivo vnímam a komplexne, a aby ste zle nepochopili, s cieľom nemám problém, ale so spôsobom, ako sa ide táto zmena vykonať, áno.
Celý čas tvrdím, nech sa presunie Slovenský raj, PIENAP, pretože tie zónované sú, nech sa presunú pozemky v IV. a V. stupni ochrany a v III. stupni ochrany až po zonáciách. A nepotešilo ma, naozaj nie, že k týmto územiam sa pridala aj pôda nezistených vlastníkov, ktorej výmera sa môže momentálne len odhadovať. Ministerstvo životného prostredia to nevie, ministerstvo pôdohospodárstva to nevie a ja po pracných analýzach a zisteniach môžem povedať, že kvalifikovaným odhadom sa táto pôda pohybuje vo výmere do 30-tisíc hektárov.
Celkom dobre si viem predstaviť, že ministerstvo životného prostredia by mohlo vykonávať reštitúcie, ale nie celkom dobre si viem predstaviť, ako chce skĺbiť svoju politiku s politikou rezortu pôdohospodárstva, a najmä pred vykonaním zonácie. V zákone aj v environmentálnej stratégii sa totiž uvádza, že 75 % územia má byť bez zásahu. Ak by sa to konalo po zonácii, tak ako by to podľa správnosti malo byť, tak by to znamenalo, že sa zrejme bude musieť znížiť výmera národných parkov. Ak sa to bude vykonávať pred zonáciou, tak ministerstvo životného prostredia bude siahať na územia v III. stupni ochrany a v praxi teda to bude znamenať aj obmedzovanie poľnohospodárskej činnosti. A neviem, či si všetci a plne uvedomujeme, že pozemky v III. stupni ochrany, a nielen v správe Slovenského pozemkového fondu, sú vedené v LPIS výmere, teda je to poľnohospodárska pôda, na ktorú sa poberajú dotácie, priame platby, a na tejto pôde sa môžu vykonávať poľnohospodárske činnosti, a to nielen živočíšna výroba, ale aj rastlinná výroba. Prevažne ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, to znamená, že priame platby sú navýšené a aj za činnosti, ktoré sa na týchto územiach nemôžu vykonávať.
To znamená, keď si to zoberieme kvalifikovaným odhadom, mne sa zdá, kolega hovoril okolo 800 eur, ja som si to tak spočítala, bola som skromnejšia, 700 eur na jeden hektár a na rok. Ak sa prevod vykoná pred zonáciou, pýtam sa, čo sa bude robiť s touto pôdou, a najmä teda keď skončia nájomné zmluvy na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože, samozrejme, že ten poľnohospodár nemá nárok na predlžovanie zmluvy, čo s tou pôdou bude. Ako sa skĺbia záujmy rezortu pôdohospodárstva, ktorého cieľom je hlavne teda, máme to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, zvyšovanie výroby, to znamená podpora aj živočíšnej výroby. To znamená, že bude, by sa mala zaťažovať poľnohospodárska pôda hospodárskymi zvieratami preto, aby, aby tam nebola len tráva, ale aby sa, aby bola užitočne využitá táto pôda.
Ako chceme skĺbiť tieto záujmy rezortu pôdohospodárstva a nasledujúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky so záujmami rezortu životného prostredia, ktorý ak prevezme túto pôdu pred zonáciou, tak bude musieť obmedzovať a utlmovať tieto poľnohospodárske činnosti? To sú jednoducho protichodné záujmy, ktoré v tejto chvíli a pred zonáciou skĺbiť nevieme. Dajú sa skĺbiť vtedy, ak III. stupeň ochrany pôjde pod ministerstvo životného prostredia až po vykonaní zonácie, ak nechceme, aby sa teda ľudia sťahovali z týchto regiónov, pretože ak im zoberieme to, čomu rozumejú, zoberieme im zmysel života a dôvod žiť tam, kam sa, kde sa narodili, no tak jednoducho odídu.
Ešte raz chcem zdôrazniť, nie som proti cieľu presunúť kompetencie, ale proti spôsobu, nie takýmto spôsobom. Najskôr analýza dopadov, následne zonácia a následne presun kompetencií. Ja pevne verím, že sa ešte stihne uzatvoriť rozumná dohoda, na to čas máme, pretože v tejto podobe ja navrhovaný zákon neviem podporiť, a informovala som o tom všetkých svojich koaličných partnerov ešte pred vystúpením.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi dobre viem, že toto je veľmi komplikovaná téma, preto sa budem snažiť vypichnúť len to najpodstatnejšie, čo ja považujem za kardinálny problém. Najviac sa tu skloňuje slovo zonácia, predložený návrh ide na vec ale z opačného konca. My najskôr musíme urobiť zonáciu parkov, a až potom presúvať kompetencie na rezort životného prostredia.
Tento návrh, v ktorom tu máme na stole, proste zonáciu nechce robiť predtým, najmä nie pred prevodom pozemkov. Máme tu nezodpovedané otázky a ja viem, že vlastne tým, že sa neurobí zonácia, poškodí to záujmy slovenských poľnohospodárov.
Preto vás chcem požiadať, aby sme hlasovali za dobré zákony. Dohodnime sa, máme naozaj dostatok času a nič nás netlačí, takže urobme najprv dobrú dohodu, dobrý zákon a nemám problém za ten, za taký zákon zahlasovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Šíbl, bol to veľmi rozsiahly príspevok a vecný. Veľmi ma zaujal, chcel by som ho oceniť. Doktorát, váš doktorát sa nezaprie. Bolo tam dosť veľa vecných informácií, veľmi veľa. V zásade nemám nejaké zásadné výhrady, voči čomu ste hovorili, ale dve veci ma tam zaujali a tá prvá vec je, sa mi zdalo, že trochu spochybňujete údaje zo Zelenej správy o poľnohospodárstve a o lesnom hos..., teda o lesnom hospodárstve, o náraste plochy lesov. Tá správa je naprosto jednoznačná. Pokiaľ sú nejaké, nejaké výhrady, pokiaľ máte nejaké výhrady voči nárastu plochy lesov, Zelená správa konštatuje aj nárast drevnej hmoty, tak potom to treba nejakým spôsobom asi, asi riešiť možno v rámci výboru a pýtať sa, že, že kto teda podvádza v tých číslach.
A trochu ma ešte vyrušila, také, také možno sa mi tam zdalo, taký náznak splošťovania verejnej debaty práve na problém náhodnej ťažby, na holorubné ťažby. Viem, že spomínali ste teda, že ochrana prírody neznamená len teda ochrana pred holorubnou ťažbou, tá sa koniec koncov deje takisto v národných parkoch, je to riadne, riadne, legitímna ťažba v zmysle zákona o lesoch, ale zdalo sa mi, že teda možno ten príspevok smeroval k tomu, že to trošku tak splošťuje, aj tá verejnosť to potom tak vníma ako, že lesy znamená, že holoruby a že dnes sa robia len holoruby. Toľko asi stihnem v tomto čase.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel som zareagovať na pána Linharta, lebo pán, spravodajcu Linharta, ktorý tu teraz nie je. Pán spravodajca hovoril o tom, že on predsa neporušuje koaličnú zmluvu, lebo on prejavuje iba svoj názor. No nie je to tak.
Koaličná zmluva sa dodržiava práve hlasovaním. A keďže ju nepretržite porušuje, tak som si dovolil oslo... osloviť ho ako pána opozičného poslanca.
To je celé.

Ďakujem, pán poslanec Linhart, pardon, tak ja som si naozaj nevšimol, že vy ste, vy ste koaličný poslanec, nepretržite porušujete koaličnú zmluvu a hrubo urážate a hrubo útočíte na koaličných partnerov. Takto sa koaličný poslanec nespráva, takže netušil som, že takto to je.
Pán Blcháč, ďakujem, o financiách považujem za veľmi potrebné hovoriť a táto analýza Inštitútu environmentálnej politiky je naozaj, považujem ju za veľmi dobrú. Mám len malú výhradu, že teda nevenovali sa viac porovnaniu bezzásahových území v iných krajinách, ale to je len taká malá výhrada, ona je naozaj, naozaj dosť vecná.
Pani kolegyňa Zemanová, smeroval som teda predovšetkým k tomu, že zlučovanie, teda že v súčasnosti v režime CHKO máme mnoho ďalších lesných, veľkých lesných celkov a nelesných máme Biele Karpaty, Malé Karpaty a tak ďalej. Ja si viem predstaviť, že by aj tam mohla byť nejaká miera bezzásahových území a, samozrejme, nehovorím, aká miera, hovorím, že nejaká miera by tam mohla byť, ale v súčasnosti vlastne riešime len národné parky, a preto som myslel, že tá prekategorizácia by mohla viesť k tomu, že by sme vedeli nejaké tie bezzásahové územia vytvoriť aj napríklad v chránených krajinných oblastiach.

Ďakujem pekne za slovo.
Rado, myslím si, že asi musím si zobrať takú domácu úlohu a trošičku aj vo vnútri nášho klubu debatovať o niektorých veciach v ochrane prírody viacej. No s tou legislatívou to nie je celkom také jednoduché, že by sme si mali mohli urobiť legislatívu podľa seba, zlučovať nejaké kategórie alebo stupne ochrany. No myslím si, že to bolo v roku 2019, kedy bola urobená veľká novela zákona o ochrane prírody, ktorá v podstate implementovala smernicu Európskej únie, kde vlastne roztriedenie, nová kategorizácia chránených území bola urobená. Z tohto titulu aj v súčasnosti proces, cez vládu prechádzajú prekategorizácie chránených území ako národných prírodných rezervácií a podobne.
Čiže od toho 2019 je rad takých nových krokov, čiže nie je to celkom len na nás. Čo sa týka samotných národných parkov alebo prehodnotenia kvalitatívnych ukazovateľov, áno, to je pravda, máme to aj v programovom vyhlásení vlády, ale v podstate dá sa povedať, že sa to postupne deje. Nie je to jednoduché, v roku 1998, kedy sme robili prístupové dokumenty pred vstupom do Európskej únie, kedy sa robil zoznam takých cenných území, tak naozaj to bolo urobené na základe nejakých vedeckých štúdií a predpokladov, hlavne čo sa týkalo hraničných oblastí, kde bolo neprístupný, neprístupné pre vstup človeka, tak mnohé územia spĺňali vysoké kritériá. Otvorením hraníc sa to trošku zmenilo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán koaličný navrhovateľ Szőllős, vážený pán opozičný poslanec Linhart, vážené dámy, vážení páni, dovolím si povedať pár slov k tomuto návrhu.
Tá prvá vec, ktorú som chcel povedať, programové vyhlásenie vlády. Vláda Slovenskej republiky, tak to znie v programovom vyhlásení vlády, zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov. Pokiaľ moja úvaha ide tým smerom, teda, že či správa, pod správou je nevyhnutné, aby sa myslelo aj správa priamo prevedenie pozemkov pod správu.
Nemyslím si to, ale z kontextu programového vyhlásenia vlády to tak vylučovacou metódou jednoznačne vyplýva vzhľadom k tomu, že vlastne jednotnú správu máme cez štátnu ochranu prírody. Keď som povedal, že si to nemyslím, že je to nevyhnutné, naozaj si to nemyslím, pretože Slovenská republika ako vlastník časti pozemkov sa môže rozhodnúť samostatne, či hospodárske lesy prekategorizovať do ochranných alebo dokonca bezzásahových, má legislatívu, aby účinne obraňovala okolité porasty. Nie je na to nevyhnutné, aby prechádzala správa pod priamo správu teda Štátnej ochrany prírody. Dá sa to robiť aj bez toho. Akceptujem však teda, že programové vyhlásenie vlády toto opatrenie dalo a v tomto smere by malo byť naplnené.
Za druhé. Miera chránených území. Chcel som povedať pár viet k miere chránených území na Slovensku. V prípade oblasti Natura 2000 je Slovensko na 4. mieste, čo sa týka podielu Natura 2000 v Európskej únii a zároveň je to siedma najlesnatejšia krajina v Európskej únii. Patríme bezpochyby k špičke sveta, prvej štvrtine Európskej únie. Mali by sme sa možno zaoberať aj tým, že či je potrebné mať takúto vysokú mieru chránených území v Natura 2000, čiže chránených vtáčích území a území európskeho významu. Toto si myslím, že by bolo dôležité v budúcnosti ako ten zásadný, kľúčový prvok reformy, k reformy chránených území, aby zaznelo aj toto a položili si tú otázku, že či je to naozaj také nevyhnutné, či nie sme nejakým spôsobom, a neberte ma za slovo, že "diskriminovaní" tým, že máme vysoký podiel lesov a následne teda by nám mal patriť nejaký veľmi vysoký podiel chránených území v systéme Natura 2000.
Podobne tak je to aj v prípade národných parkov, čo je zase národná sústava. Ona je veľmi do veľkej miery prekrytá z Natura 2000. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá vyšla v marci 2020 v čase, keď sa menila vláda, je to veľmi dobrá analýza, odporúčam prečítať si ju. Je to analýza ministerstva životného prostredia, tak tá hovorí o tom, že slovenské národné parky pokrývajú v porovnaní s inými krajinami EÚ nadpriemerne vysoký podiel územia krajiny. Rozšírenie bezzásahových zón na väčšie percento národných parkov bude mať preto väčšie dopady ako v krajinách, kde národné parky tvoria menšiu časť územia štátu. Podľa stratégie environmentálnej politiky má výmera bezzásahových zón sa zvýšiť do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 na 75 %. V súčasnosti máme 20 % rozlohy národných parkov v bezzásahovom režime, pričom máme tretí najvyšší podiel, tretí najvyšší podiel národných parkov v EÚ-20, bývalej EÚ-28.
Toľko teda k faktom, že takisto aj v tomto ukazovateli národných parkov máme naozaj veľmi vysoký podiel, nadpriemerne vysoký podiel a keď chceme hovoriť o systémovej reforme, mali by sme asi hovoriť aj o možno, aj o tomto.
Tretia vec je vlastníctvo. Takisto sa budem opierať o analýzu Inštitútu environmentálnej politiky. V národných parkoch je takmer 50 %, myslím, že 48 neštátnych, tých 52 je štátnych, ale keď si pozrieme niektoré parky ako je Malá Fatra, tak tam je dokonca 84 % výmery neštátnych. Ak chceme hovoriť o kľúčovej reforme ochrany prírody, tak by sme mali hovoriť aj o tomto, akým spôsobom vieme zabezpečiť bezzásahové zóny na štátnych pozemkoch a akým spôsobom vyriešiť vzťahy v prípade národných parkov, kde sú napríklad veľmi veľká časť neštátnych pozemkov. Či už ide teda o lesné alebo nelesné.
Štvrtý bod. Koľko bude stáť bezzásahovosť? Analýza, o ktorú sa tu opieram, zväčša hovorí, že v prípade, že, keď by sme chceli prejsť na tú 50 % bezzásahovosť, bude to stáť asi 11,6 mil. eur ročne. Čiže bezzásahovosť nie je zadarmo. Znamená to vlastne vyčíslenie nákladov rozšírenia bezzásahovosti na polovicu rozlohy súčasných národných parkov. Sú tam kalkulované náklady územia bezzásahov, náklady nárazníkovej zóny, verejnej správy a takisto aj nižšej zamestnanosti. Táto analýza hovorí aj o poklese zamestnanosti.
Mám ešte chvíľku čas. No čo som chcel povedať záverom, tá prvá vec je, že systémová reforma, domnievam sa, chránených území, teda systémová reforma chránených území, domnievam sa, nemusí byť nevyhnutne spojená so správou pozemku vo vlastníctve štátu v chránených územiach. Napokon takmer polovica tých území, 48 % sú neštátne. To znamená, že tak či tak sú tam národné parky a je tam veľmi veľká časť neštátnych, ktoré nebudú spravované štátom. To, čo si myslím, že je oveľa dôležitejšie ako tento predmetný návrh, o ktorom si myslím, že nie je kľúčový pre reformu národných parkov, je nastavenie zonácie. To je absolútne kľúčová vec, potrebujeme nastaviť zonáciu, teda určiť, na ktorých územiach sa bude, ktoré územia budú úplne bezzásahové a na ktorých sa môže nejakým spôsobom v prírode blízkemu hospodáreniu v lese aj ťažiť. To je úplne kľúčové.
Dôležité je vyriešiť aj vzťahy, medzirezortné vzťahy, štátna ochrana prírody, okresné úrady, ktoré zase patria, ktoré rozhodujú o výnimkách o povoleniach, tie zasa patria pod ministerstvo vnútra, štátna ochrana prírody patrí pod ministerstvo životného prostredia.
A to posledné, dôležité je podľa mňa uskutočniť reformu, to, čo som hovoril už na začiatku, reformu rozlohy národných parkov a chránených krajinných oblastí a takisto uvažovať o tom, či naozaj potrebujeme mať päť rôznych stupňov, myslím, že ich je päť rôznych stupňov, rôznych foriem chránených území, či by nebolo vhodnejšie ísť cestou nejakého zlúčenia. Naozaj rozdiel medzi národným parkom a chránenou krajinnou oblasťou a potom medzi tými menšími celkami, to by kľudne mohlo byť zlúčené, nevidím tam nejaký zásadný problém.
Myslím si, že takéto, takýto návrh má aj v lesoch ochranárske združenie VLK, tento návrh mi je celkom sympatický, vedeli by sme možno ísť tou cestou, zbytočne nerozlišovať CHKO alebo národné parky, ale vytvoriť jednotný systém, kde povieme, toľko bezzásahových, toľkoto v takomto režime a týmto spôsobom by sme aj zjednodušili celú vlastne správu chránených území ako takých. Takže toto považujem za oveľa dôležitejšie tieto štyri body.
A ten piaty bod, aby som nezabudol, hovorme o tých financiách ešte. Hovorme o tých financiách, koľko to bude stáť, potrebujeme jednoznačne mať vopred vyčíslené, aké budú škody na stratených pracovných príležitostiach, aké budú náklady na správu národných parkov, aké budú náklady obetovaných príležitostí, keď to poviem v ekonomickom pojme a potom následne poďme do absolútne zásadnej reformy chránených území.
Ďakujem.

36
Ďakujem pekne, kolega Jaro Šíbl, za prečítanie pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že je to správne, aby to bolo korektné na stole. Návrh, o ktorom sa ešte môže rokovať, a aby bolo možné aj o ňom hlasovať, ak dôjde k takej situácii. Takže, bol to hrdinský výkon. Sme poučení, ako treba čítať poslanecké pozmeňovacie návrhy. Takže do budúcnosti asi dostaneš medailu čítania pozmeňovacích návrhov. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, že akým spôsobom sa vy, pán Suja, vyjadrujete o svojich kolegoch a kolegyniach a s akým dešpektom až pohŕdaním sa vyjadrujete o minulosti ministra životného prostredia, čo je veľmi zarážajúce vzhľadom na práve vašu minulosť, pán Suja. Zatiaľ čo Ján Budaj je jednou z tvári novembra ´89 a jeden z hlavných protagonistov tých udalostí. A bez novembra ´89 by sme tu asi jeden z nás nesedeli. Sedeli by tu úplne iní ľudia. Asi členovia jednej strany a nimi tolerovaní nejakí tajtrlíci. Z toho hľadiska ja to pokladám za vyslovene neakceptovateľné, aby ste sa vy takto vyjadrovali.
A druhá vec sa týka hlasitosti vášho prejavu. Ja neviem, vy ste starší presne o šesť dní ako môj syn a na mojom synovi nebadám, že by ako dobre nepočul, pretože zvyčajne takto kričia starší ľudia, ktorí už dobre nepočujú a zrejme sa domnievajú, že ani ostatní nepočujú.
A posledná vec je tá, že ste sa tu neraz dostali do konfliktu s kolegom, ktorý vás obvinil z užívania anabolických steroidov, že z toho pochádza vaša agresivita. No vy ste sa ohradili, tak je nemám dôvod vám neveriť, ale neviem, či je to lepšie. Pretože pokiaľ by ste užívali anaboliká a vaša agresivita by pochádzala len z toho, po ich vysadení by sa to upravilo. A ak táto agresivita, neprehliadnuteľná agresivita, je prirodzeným rysom vašej povahy, je to podľa mňa omnoho horšie.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak naozaj lustráciu navrhovateľov sme tu ešte nemali, ale aj to svedčí o tom, že ak máte krátkozraký pohľad na jednej strane, bagatelizujete a zosmiešňuje navrhovateľov, ktorí majú iné vzdelanie ako nejaké prírodovedné, ale práve na druhej strane hovoríte, aké dopady socioekonomické bude mať táto novela zákona na celý región, čiže práve aj na tie iné povolania, ktorými disponujú, napríklad profesiami naši kolegovia spolupredkladatelia návrhu zákona.
Vy hovoríte o sebe, že ste lesník. Ale Národný park, les, hora to nie sú, to nie je len lesníctvo. Lesníctvo je jedna z profesií, ktorá sa venuje starostlivosti alebo činnosti v Národných parkoch, tak ako, áno, je to biológ, geológ, geograf, botanik, zoológ a ďalšie profesie. Tam nemysliteľne patria aj samosprávy a obce, všetko prekrúcate, tak ako ste prekrútili aj vaše opísanie vášho násilného správania sa pri prerokovávaní v Národnom parku, keď sme boli vo Svite, ako ste sa násilne správali, pretože to bolo celkom inak. Stretnutie bolo pozvané, organizované ministerstvom životného prostredia pre pozvaný okruh ľudí, vy ste sa násilne dostavili do miestnosti, kde bolo rokovanie so starostami a primátormi a pokiaľ viem, nie ste ani starostom, ani primátorom. Zapierate fakty, ste hluchý k argumentom, stále pýtate to isté dokolečka, desaťkrát vám je to predložené, ani to vám nestačí. Takže je to úplne zbytočná diskusia s vami, lebo robíte len divadlo pre vaše YouTube výstupy.