Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dvojdňový maratón k reforme štátnej ochrany prírody je vo finiši.
Chcem povedať, že pre mňa, ako aj pre mnohých spolupredkladateľov, je to naozaj vec, ktorá je bytostne spätá s našou profesnou činnosťou a aktivitou, skúsenosťami, ktoré máme v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, kam agenda ochrany prírody patrí.
Pripomínam si situáciu, ktorá bola asi pred štyrmi rokmi tu na pôde parlamentu, kedy sa podpisovali rôzne tiež memorandá o strome. Možné rôzne sľuby predchádzajúcich vlád, ministrov životného prostredia a ministerky pôdohospodárstva, a deklarovali, ako budú, ako budú spolupracovať. Ja v tejto, v tom čase ako opozičná poslankyňa som sa snažila tiež nájsť, byť zmiercom, mediátorom pred tými, pri týchto dvoch skupinách, ktorí v podstate hovorili všetci to isté. Hovorili o tom, ako chcú chrániť prírodu, akí sú ochrancovia prírody, ako im záleží na národných parkoch, ako chceme rozvíjať vidiek, ako chceme rozvíjať všetky činnosti na ochranu klímy. Každý hovoril to isté, ale ako keby každý hovoril nejakým iným jazykom. Som to nazvala, ako keby to boli dva indiánske kmene, ktoré každý rozpráva svojím jazykom, ale hovorí stále o tom istom.
Som to vtedy povedala, že, že my sme všetci les. Tu nie je, že ten, ten má iné záujmy v ochrane prírody alebo s ochranou prírody s národnými parkami ako ten druhý. Nie je viacej lesník ako biológ, botanik, ekológ, hydrogeológ, pretože les, hora, naša príroda je jeden veľmi silný komplex. Žiadna reforma neprináša, ale nie je jednoduchá. Žiadna reforma sa neprináša s potleskom všetkých. Vždy sú tu rôzne názorové tábory, ktoré zmeny vítajú, niektorí sa, majú obavy zo zmeny, zo, z vybočenia zaužívaných stereotypných krokov.
Rozumiem tomu a celý čas som počúvala všetky zainteresované strany a hľadala som nejaké odpovede. Preto by som aj teraz chcela možno zareagovať na tie stále do kolečka opakujúce sa otázky o tom, ako reforma, ktorá má priniesť, priniesť táto novela zákona, ktorá je orientovaná na štátne pozemky. Práve tam, na štátnych pozemkoch by štát mal v prvom rade realizovať svoju politiku, svoju politiku aj v ochrane prírody. A až v druhom kroku do nej pozývať a nejakým spôsobom obmedzovať alebo vnucovať pravidlá súkromným vlastníkom. A to je cieľom tejto novely, aby štát realizoval v prvom rade na vlastných pozemkoch túto reformu.
Ale, samozrejme, je nevyhnutná spolupráca. Národný park nie sú len štátne pozemky. Národný park je biotop, ktorý sa skladá aj z pozemkov súkromných vlastníkov alebo cirkevných vlastníkov, mestských vlastníkov. Bez spolupráce žiaden trvalo udržateľný rozvoj alebo samofinancovanie fungovania takejto ochrany prírody nie je možné. Máme spoločný cieľ, ale tá cesta je naozaj zložitá. Niektorí máte rôzne predstavy, ale musím povedať, že vychádzajú z nepochopenia podstaty.
Zamieňajú sa pojmy ako zonácia a samostatná správa národných parkov. Zonácia nemá nič spoločné s týmto, s touto novelou zákona. Ale je pravdou, ak tento zákon prejde, tá zonácia sa oveľa jednoduchšie a ľahšie zrealizuje, pretože ten, kto bude spravovať pozemky, štátne pozemky v národných parkoch, bude mať oveľa väčšie rokovacie možnosti s vlastníkmi a ďalšími subjektami, ktoré v národnom parku pôsobia.
Boli tu otázky o tom, že čo sa bude s pozemkami napríklad na, o poľnohospodárskej pôde, ktoré je tiež súčasťou národných parkov. Sú zapísané v LPIS-e. Teraz sú prenajaté napríklad do Slovenského pozemkového fondu, no nestane sa s nimi nič. Všetky nájomné zmluvy prechádzajú na nové, novú právnickú osobu. Naďalej zostanú užívatelia, nájomcovia, správcovia týchto pozemkov tak, ako sú, ako majú zmluvy, naďalej budú môcť byť zapísaní v LPIS-e, požadovať a dostávať príspevky cez spoločnú poľnohospodársku politiku.
Bola tu otázka o tom, že je zákaz prevodu majetku. To nie je pravda. Je tam len zákaz štátneho majetku. Čo sa týka predkupného práva, áno, štát má v zákone o ochrane prírody právo na predkupné právo v treťom, štvrtom a piatom stupni. Na to je ale metodika, kde sa presne posudzuje, takáto situácia sa boduje, či si štát uplatní toto predkupné právo, pretože je to správny postup, ak by dochádzalo k prevodu majetku v územiach, ktoré majú ten ekologický potenciál, ktorý je potrebný na dosiahnutie toho cieľa, aby štát mohol predísť komplikáciám, ale aj nejakým ďalším do budúcna finančným výdavkom v rámci kompenzácií súkromných vlastníkov.
Treba povedať a zhrnúť, ide, zjednotenie sa týka štátneho majetku. Vznikne Koordinačná rada národných parkov, to znamená všetky subjekty, ktoré v národných parkoch sú, budú poradným orgánom národného parku a spolu budú hovoriť o tom, čo sa bude robiť. Už sa nebude brzdiť rozvoj cyklotrás, turistického ruku (ruchu, pozn. red.), nebude sa brzdiť vybudovanie napríklad staničiek na odpady pre medvede. Dnes nie je, štátne lesy nedajú súhlas na vybudovanie na ich pozemkoch staničiek, medvedích. Toto všetky, tieto problematické body zaniknú.
Bude rozvoj podnikania, turizmu, budú pracovné miesta. Práve dnes vidiek je vyľudňovaný, lebo mladí ľudia hľadajú nové pracovné príležitosti. To im ponúkne nová forma národného parku. Budú sa vyplácať tak naďalej, ale cielene finančná ujma v prípade obmedzovania vlastníckeho práva. Zlepší sa koordinácia aktivít. Urýchli sa zonácia. A je tu aj garancia práce. Práce tých ľudí, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní ako lesníci alebo iné činnosti vykonávajú v Lesoch Slovenskej republiky alebo v Štátnych lesoch TANAP-u.
V platnosti zostávajú aj programy starostlivosti o les, ale aj činnosť Národného lesníckeho centra. Chcem sa im poďakovať za ich prácu, pretože vďaka intenzívnej komunikácii sa zvyšuje transparentnosť práve pri týchto programoch starostlivosti o les a verím, že v priebehu najbližších týždňov bude aj zverejnená aplikácia, ktorá veľmi ujedno, zjednoduší prácu nielen v národných parkoch, ale všade.
Zonácia je dôležitá, ale nie je pod, nie je podmieňujúca prijatím tohto zákona, ale bude, bude jednoduchšia. A zopakujem, tento zákon, ktorý predkladáme aj spolu s pozmeňovacím návrhom, naozaj reflektuje na tie otázky z terénu. Pozorne sme počúvali nielen terén, ale aj našich kolegov poslancov. Kritiku jednej, oponentov, ale aj priaznivcov.
Ja vás prosím a verím, že nájdeme podporu, pretože táto reforma je veľmi dôležitá práve pre rozvoj vidieka, pre ochranu klímy, pre ochranu prírody, pre ochranu budúcich generácií, aby sa na Slovensku dalo naozaj kvalitne žiť, aj podnikať a pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Karahuta, často hovoríš o vidieku. Áno, a vidiek je súčasťou krajiny, je to práve ten vidiecky život, je štýl a spôsob, ktorý ponúka aj osobitné, osobitné pracovné príležitosti. A práve aj táto reforma zákona o ochrane prírody prináša nové príležitosti, veď povedzme si pravdu, ani dnes ten vidiek nemá ľahký život, odchádzajú odtiaľ mladí ľudia. Strata zamestnania len v drevospracujúcom priemysle minulý rok poklesol o 8 %, zamestnanosť, a práve táto reforma prináša nové atraktívne príležitosti tak, aby ten život na vidieku bol trvalo udržateľný.
Reforma sa nerobí pre peniaze. To je, myslím, zavádzanie a veľmi neférové, keď sa tu hovorí, že všetko sa to robí len preto, aby sme mohli čerpať nejaké peniaze. To nie je pravda. Peniaze sú potrebné na to, aby sa naštartovali niektoré dlhodobo zanedbávané napríklad infraštrukturálne projekty, ktoré je potrebné pre rozvoj regiónov, najmä tých obcí a miest, ktoré sú v národných parkoch, tak aby boli atraktívne práve pre tie nové príležitosti, ktoré musí doniesť táto reforma.
Cieľom je to, aby život bol trvalo udržateľný. Naštartuje sa, dá sa tam tá injekcia a potom tie národné parky, tak ako v iných vyspelých krajinách, kde to funguje, si dokážu na seba zabezpečiť. K tomu má byť aj koordinácia práve ľudí, ktorí tam žijú. Čo sa týka tej zonácie, tá sa bude robiť a robí sa bez ohľadu na to, či tento zákon prejde alebo neprejde. Ale môže sa robiť len s ľuďmi na tom vidieku a ten nástroj, ktorý je potrebný na dohodu s ľuďmi, je práve možnosť správy na pozemkoch, ktoré, na ktorých sa štát funguje.

Ďakujem veľmi pekne ministrovi Jankovi Budajovi za múdre slová, ktoré tu predniesol, za to, ako jasne pomenoval to, kto stojí na ktorej strane, a ja som veľmi rád a považujem si za česť, že tak ako v roku 1989, tak aj dnes stojím s Jánom Budajom na jednej strane. Pekný bol aj ten, to porovnanie s tým vlastne, že tak ako v tomto prípade stoja na jednej strane akí ľudia, a rovnakí stoja aj v boji proti pandemickým opatreniam, že sú to často, často veľmi, veľmi zvláštne, zvláštne osoby, antivaxeri, chrapúnsky sú správajúci jedinci či politici, ktorí neváhajú zneužiť ľudí pre svoje ciele, a to aj za cenu vlastne, že ohrozujú, bárs obetujú ich vlastné životy.
No a k tomu, čo povedal pán minister o tom pánovi s palicou, ktorý tu tvrdil, že tú palicu mu dal do rúk nejaký pospolitý ľud, ktorý on bude udatne brániť pred tými neodborníkmi z Bratislavy, tak tým pospolitým ľudom bol podľa správ z toho regiónu bývalý okresný predseda strany SMER a dnes okresný predseda strany HLAS. No tak takéto je súčasné rozloženie síl.
Ďakujem.

Pán minister, ja vám pekne ďakujem za pripomenutie aj toho vývoja, ako prešla ochrana prírody, vývojom prešla celá ochrana prírody. Treba pripomenúť, že vlastne ty si bol jeden z tých, ktorý nielen upozorňovali na zmenu spoločnosti, ale aj na ochranu prírody. Už len samotným dokumentom ešte za minulého režimu Bratislava nahlas, len následne si stál aj pri zrode Slovenskej komisie životného prostredia, ktorá bola ako jedno historicky prvé ministerstvo v dobe, kedy sa vlastne začala realizovať v novodobej dobe ochrana prírody a ochrana životného prostredia.
Treba povedať, že práve tento rezort SMER zrušil k 1. júlu 2010 z toho dôvodu, aby následne sa to prenieslo, celá kompetencia ochrany životného prostredia pod rezort pôdohospodárstva, ktorý následne bol o dva roky obnovený ako samostatné ministerstvo. Ale to trápenie, ktoré nastalo potom po vláde SMER-u aj na tomto rezorte, bolo práve tým impulzom, že sa práve v národných parkoch, chránených územiach začalo bačovať za vlády SMER-u, za vlády ministra Žigu, a nádej k patričnej legislatíve, transformácii ochrany prírody je aj tento zákon.
Samozrejme, je oprávnené, že otvára otázky, otvára obavy, ale práve preto sme tu, aby sme vysvetľovali, aby sme dávali odpovede aj na také veľmi hlúpe pripomienky niektorých kolegov poslancov, ktorí si tu naozaj robia len svoju populistickú agendu a štvavú agendu proti ľuďom, ktorí žijú na vidieku. Pretože tento zákon, ktorý tuná spolu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, som veľmi rada, že včera večer veľmi kultivovane vystúpila pani kolegyňa Šofranko s takým precíznym vystúpením. A dnešný rokovací deň, že ste aj vy uviedli tiež takýmito presnými, jasnými, vecnými argumentami. Je to tak, ako hovoríte, ale myslím si, že táto reforma si naozaj zaslúži takúto dôslednú debatu aj tu v pléne, aby sme rozprávali, aby sme argumentovali a aj ľudia práve z regiónov, to je, to je dôležité, že vy sa prihovárate, pretože ktokoľvek, kto žije mimo národného parku a povie svoj názor, tak sme odsúdení na to, že tomu nerozumieme, lebo žijeme v Bratislave a nie na vidieku.
Takže chcem sa len veľmi poďakovať za vaše vystúpenie a angažovanosť v tejto reforme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste preverili, že kto vlastne je spravodajcom k tomuto bodu, pretože ja mám uvedené v tlači, aj si pamätám, na výbore že sme hlasovali iba o pánu predsedovi Karahutovi, že je spravodajca, celý deň tu vlastne sedí už pán poslanec Linhart, nema... nenamietala som to, ale myslím si, že jemu neprislúcha, aby určoval termín na hlasovania, buď je, to určí spravodajca, ktorý je výborom určený, alebo je to po dohode, takže vás poprosím, aby ste buď prerušili schôdzu, kým to overíte.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja som, ja som úprimne potešený, že som tu videl prvý signál, kedy vy naozaj intenzívne podporujete túto normu, teda túto zmenu zákona. Povedali ste, že podporujete zonáciu, že tam, kde má byť bezzásah, tak musí byť bezzásah, podporujete kategorizáciu lesov.
No ale však po tomto všetci voláme, a teda predkladatelia tvrdia, že teda toto je vlastne prvý krok, ktorý má viesť k týmto ďalším opatreniam, ktoré povedú práve k zonácii a k bezzásahovým lesom.
Prosím, upresnite to potom aj pre tým ľuďom, s ktorými sa stretávate, že ste naozaj za zonáciu, ste naozaj za kategorizáciu lesu, lesov a rešpektujete verejný záujem.
Ja som naozaj úprimne potešený, že konečne vo vás nastal takýto prerod.
Čo sa týka poznámky o ekoteroristov, no tak to musím trochu namietať. O tom zjavne evidentne neviete vôbec nič. Ale rozumiem tomu v tom kontexte, že veľmi radi vystupujete tu v pléne k spoluobčanom, aj ste sa im tu hovorili, že vážení spoluobčania, ale tentoraz naozaj chválim, že sa pridávate na správnu stranu.

Ďakujem. Pán poslanec Blcháč, hovorili ste o tom prevode lesov pod ministerstvo životného prostredia celkovo. Prikláňam sa v tejto veci viac k vášmu názoru a menej teda k názoru pána poslanca Mičovského, s ktorým vo veľa názoroch súhlasím. Vnímam tam isté riziká a tie riziká vnímam podobne také isté aj teraz v tom samotnom návrhu na prevod týchto pozemkov pod Štátnu ochranu prírody, vysvetlím prečo.
Lesy Slovenskej republiky sú štátne lesy, nie sú riadené súkromným manažmentom, sú riadené, v podstate rozhodnutia, ktoré sa tam robia, sú politické väčšinou, je to naozaj byrokratický aparát a samotné takéto riadenie je veľmi nešťastné, ale keďže sú štátny podnik tak minimálne sú, minimálne sú motivovaní tým, že musia dosiahnuť hospodársky výsledok plusový. V prípade, že by teda prešli tieto pozemky pod Štátnu ochranu prírody, ktorá je príspevková organizácia, vnímam tam dosť veľké riziká, ako, ako budú motivovaní, práve tento manažment, robiť zásadné rozhodnutia, a v prípade napríklad, že by chceli väčšinu tých pozemkov lesov teda spravovať blízkemu hospodáreniu, prírode blízkemu hospodáreniu, ktoré nemá, nemá, ktorým nevedia dosiahnuť, konkurovať na trhu, pretože keby vedeli konkurovať na trhu s drevom takýmto spôsobom hospodárenia, tak, samozrejme, už je zavedené všade, tak keby sa dostali do tejto situácie, naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom by boli manažované tieto lesy.
Vidím tam naozaj veľmi veľké riziká, že v podstate veľké hospodárske lesy by boli manažované byrokratickým aparátom navyše v organizácii, ktorá nemusí mať zisk.

Ďakujem veľmi pekne. Nie, kolega, nechcem povedať, že poslanecké zákony, že by boli menej plnohodnotné. A teraz budem trošku proti sebe hovoriť, ja si myslím, že určite by bolo lepšie, aby bolo viac vládnych návrhov zákona, a najmä takých, ktoré sú, komplexne riešia problematiku, a menej tým pádom poslaneckých, pretože sama som bola na ministerstve a viem, že aku... ako sa vypracovávajú na ministerstve zákony a ako viem to posúdiť dobre, a ako sa, ako sa vypracovávajú návrhy zákonov tu v rámci, v rámci, ako by som povedala, poslaneckej praxe.
Nemôžme povedať, že sú, že sú však plnohodnotné ako vládny návrh zákona už len z toho dôvodu, z toho dôvodu, že ten legislatívny proces nie je rovnocenný, to dobre vieš, takže jednoznačne neprebieha informácia o pripravovanom zákone, neprebieha tá diskusia. Pokiaľ ide o pripomienkové konanie, dobre, tuná prebehlo 15-dňové, ale pripomienky sú, majú len odporúčací charakter. Ak by boli záväzné, resp. mohli byť dané ako, ako zásadné pripomienky, tak určite ten zákon by nemal túto podobu, ako, ako má teraz a akú hu máme na stole. A sú tam aj ďalšie iné veci. Ako notifikácia a tak ďalej. Čiže neporovnávajme tieto dva procesy, že sú rovnocenné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia. Je, faktom je, že teda ja nechcem robiť ani trucpodnik. Ja si myslím, že toto ani nebolo politické, ale odborné vystúpenie, pretože ja som hlboko presvedčená, že takto by to malo byť, že teda najprv zonácia a následne presun lesov. A môže sa uskutočniť. Nemám najmenšie, najmenší dôvod následne za taký návrh zahlasovať.
Ja som presvedčená, že je tu stále čas a dostatok časového priestoru na to, aby sa pripravil dobrý pozmeňovací návrh. Nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že vlastne by k zonácii, zonácia neprebehla ešte v tomto volebnom období, pretože nikdy v histórii, a podľa mňa sa to ani nestane, aby dvaja ministri, minister životného prostredia a minister pôdohospodárstva boli z rovnakej strany. Čiže oni sa vedia dohodnúť raz-dva, raz-dva. Takže toto môže prebehnúť veľmi rýchlo a následne môže prebehnúť presun pozemkov.
Ďakujem pekne za to ešte raz.