Videokanál klubu

K tvrdeniam, ktoré odzneli v siahodlhom traktáte pána generálneho prokurátora Žilinku, ktorý tu čítal pán poslanec Blanár, a k tvrdeniam, ktoré tu predniesol pán poslanec Fico, kde bola porovnávaná obranná dohoda vlády Slovenskej republiky a vlády Spojených štátov amerických so zmluvou medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu Sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky iba podotknem, že tá zmluva bola uzavretá niekoľko mesiacov po násilnej okupácii našej vlasti a ten dočasný pobyt trval viac ako dvadsaťtri rokov.
A teraz ten príklad. V roku 1981 zbehol z posádky v Olomouci vojak Jurij Nikolajevič Kononov, ktorý sa následne na úteku, kde sa skrýval, dopustil vraždy. Až potom, keď ho zadržali orgány československej vtedy, vtedajšej, Zboru národnej bezpečnosti, až vtedy ruská strana oznámila jeho zbehnutie a následne si ho prevzala z rúk československej polície a odovzdala ho do rúk hlavného prokurátora strednej skupiny sovietskych vojsk. Následne bol súdený v Zväze sovietskych socialistických republík vrchným súdom v Ľvove a odsúdený na trest smrti zastrelením.
Teda toľko o tom, že ako bola uplatňovaná jurisdikcia vtedy a dnes. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico, boli ste vecný, teda budem aj ja vecný. Chronologicky si prejdeme, chronologicky pre vašich voličov, teda po časovom horizonte si prejdeme udalosti.
Rok 2013. Návšteva Fica, Kaliňáka, Erika Tomáša a tak ďalej v USA, dnes Kaliňák deklaruje, že tam prejednávali reverzný tok na Ukrajinu.
Rok 2013 tiež informuje minister Glváč o pomoci zo strany USA, kde nám prisľúbili až 20 mil. eur na dobudovanie našej špeciálnej jednotky Special Operation Task Group, malo by to byť za našu pomoc pri operácii ISAF, teda za 3 000 vojakov v Afganistane.
Rok 2014. Oligarcha SMER-u sa výrazne zapája do obchodu so zbraňami, dokonca aj samotný Robert Fico sa zapojil v lobingu pre jeho firmu pri biznise s Pandur II pre Českú republiku.
Rok 2015. Vláda pod vedením SMER-u podpisuje dohodu o zakúpení 9 kusov bojových vrtuľníkov Black Hawk, teda vrtuľníky z USA .
Rok 2015. Hlasovanie o prítomnosti vojakov z USA, 95 % poslancov zo SMER-u hlasovalo za.
Rok 2018. Vláda pod vedením SMER-u podpisuje zmluvu na nákup 14 kusov bojových stíhačiek F-16, teda stíhačky z USA.
Rok 2018. Hlasovanie o prítomnosti vojakov z USA, 95 % poslancov SMER-u hlasovalo za.
Rok 2018 taktiež. Robert Kaliňák informuje o svojej firme, ktorá nielen vyrába strelné zbrane, ale dostala aj licenciu na obchodovanie iných zbraní.
Rok 2022. SMER je v opozícii a hejtuje prezidentku a vládu. Označuje ich za vlastizradcov a amerických agentov.
Rok 2022. Robert Fico spochybňuje previerku špeciálneho prokurátora, pritom jeho asistentka Trošková nemala previerku vôbec a podľa dôkazov prichádzala do styku nielen s utajovanými skutočnosťami a s vlastným šéfom, ale pravidelne bola v kontakte s Vadalom, Bödörom, a to dokonca cez telefón patriaci Úradu vlády.
Čiže najprv dostanú príspevok z USA na vybudovanie špeciálnej jednotky, nakúpia vrtuľníky, stíhačky, niekoľkokrát si odhlasujú prítomnosť Amíkov u nás a teraz idú hejtovať aj to, aby nám Američania pomohli vybudovať letiská na tie nakúpené stíhačky, keďže doterajší stav to neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

To, že je Maroš Žilinka klamár (reakcie z pléna), to bolo potvrdené oficiálne. O tom niet žiadneho sporu, to sa vie jednoducho. A, samozrejme, je to obrovská hanba všetkých tých, ktorí priložili ruku k tomu, že sa on stal generálnym prokurátorom napriek tomu, že sa vedelo, že je to klamár. Táto jeho správa je len potvrdením tejto skutočnosti. Je to klamstvo na klamstvo, zavádzanie od začiatku až do konca.
A vrcholom, samozrejme, je tvrdenie, že vrahúnsky, odporný režim, ktorý tu bol nastolený po príchode sovietskych vojsk, že bol snáď nejako lepší ako ten režim, ktorý sa tu údajne nejako zmení, keď sem príde, neviem, či desať, alebo sto amerických vojakov.
Toto je vrchol klamstva, takého klamstva, akým klamárom je Maroš Žilinka, hanba Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pozerám, že toto bolo správa pána Žilinku, ale predniesol ju pán Blanár, tak neviem teda presne, na koho mám reagovať, ale budem reagovať na pána Žilinku a chcem povedať, že chcem sa ospravedlniť všetkým ľuďom, že som odovzdal hlas tomuto človeku v tom období, keď sa volil. Ja som sa už na sociálnych sieťach tiež ospravedlnil a môžem povedať, že je to hanbou. Ak by pán Žilinka bol ruský platený agend, tak by sa asi nechoval inak. Ale iné som chcel.
Dostal som správu od, z Ameriky, že Zuckerberg chce vypnúť Facebook, ale zistil, že pán Blaha tam platí dostatočne veľa peňazí, tak prehodnotil toto, toto rozhodnutie.

Pán podpredseda, ja vás len som chcel upozorniť, že v rozprave sú prihlásení aj ľudia, ktorí boli vykázaní počas konfliktu a dokonca aj mali procedurálne návrhy. Tak poprosím, aby ste to dali na vedomie a vyškrtli ich z toho zoznamu, ktorí majú byť ako vystupovaní.

Pán posl... á, pán predseda, ja by som chcel len upozorniť, že je obvyklou praxou v Národnej rade, že keď sa schvaľuje program rokovania Národnej rady, tak sa vyslovuje súhlas s vystúpením iných osôb, ktorým na to nedáva právo zákon o rokovacom poriadku automaticky, ale iba v prípade, že ak tak nikto nenamieta. Ak by tak niekto namietal, tak je potrebné o tom hlasovať samostatne a schváliť možnosť vystúpenia takej osoby samostatne.
Čiže podľa môjho názoru by sa nemalo hlasovať ani o vašom procedurálnom návrhu, ani o procedurálnom návrhu pána poslanca Šeligu, ale automaticky by sa mal osobitne schváliť program, a ak bude schválený, tak potom by sa malo hlasovať o žiadosti pána generálneho prokurátora.

Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhujem, aby Národná rada ubezpečila Lotyšsko, že vyslaním slovenských vojakov na pomoc na ich územie v žiadnom prípade nechcela ohroziť ich suverenitu, aby boli, aby si boli istí.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa z tohto miesta prihovoriť pani ministerke kultúry. Svoje otázky a výhrady som jej chcela prv komunikovať za dverami nášho poslaneckého klubu, ale, žiaľ, v uplynulých týždňoch si nenašla čas na diskusiu s nami, s druhým najväčším poslaneckým klubom koalície, čo ma naozaj mrzí, pretože voči zmenám obsiahnutým v novom stavebnom zákone, ktoré podľa môjho názoru pri ochrane pamiatok neprinášajú žiadny progres a zlepšenie stavu, je naozaj nevyhnutná diskusia.
Svoje výhrady pre krátkosť času zhrniem do piatich bodov.
Po prvé, považujem za mimoriadne znepokojivé, že počas našej vlády, ktorú ja osobne vnímam ako ambicióznu v tom byť transparentná a rešpektujúca, sa jedna skupina profesionálov ocitla v situácii, kedy má strach vysloviť svoj názor a nesúhlas verejne napriek tomu, že sa pamiatkový úrad odhodlal na vydanie zásadnej pripomienky voči úmyslom svojho nadriadeného - ministerstva kultúry. Ich vyhlásenie budete len márne hľadať na internete. Po krátkom zverejnení na webe pamiatkového úradu bolo stiahnuté. Navyše nejestvuje nikto, kto by sa za ich záujmy bil na najvyšších poschodiach, keďže už vyše roka je pamiatkový úrad bez riaditeľa. Výberové konanie nového bolo zrušené a nové zatiaľ nie je vyhlásené.
Druhé, druhá výhrada je tá, že súhlasím s tým, že to, ako na Slovensku chránime pamiatky, je nedokonalý systém, v tomto máme zhodu všetci. Zaslúžil by si revíziu, ale nesúhlasím s tým, aby sa to udialo spôsobom, kedy finančne, ale najmä personálne podvyživený systém prakticky stratí akúkoľvek kontrolu nad stavebnými zmenami v historických územiach a objektoch.
Ďalšou výhradou je, ďalšia výhrada je spojená s pozitívnym trendom, ktorý sa v našej spoločnosti udial, a to je vzťah verejnosti k pamiatkam, pozitívne sa mení. Veľkú zásluhu na tom majú aj nadšenci ako napríklad združenie Čierne diery, ktoré pre popularizáciu slovenských pamiatok a priemyselnej architektúry podľa mňa spravili viac ako my všetci, teda štát dohromady. A často počúvam od pamiatkarov, že im trochu závidia, že aj oni by chceli byť popularizátormi našich pamiatok, ale cítia sa viac ako úradníci, nemajú na to vytvorené podmienky. To je jedna tiež z vecí, o ktorú žiadajú, aby naozaj mohli byť aj výskumníkmi, mohli byť naozaj pamiatkarmi v pravom zmysle slova.
Ďalšou výhradou je to, že si úprimne želám, ako možno badať aj z celého navrhovaného znenia nového stavebného zákona, aby bolo stavebné konanie na Slovensku rýchlejšie, efektívnejšie, predvídateľnejšie, s tým absolútne súhlasím. Je to úplne legitímny cieľ pána vicepremiéra a ja developerov nevnímam ako zloduchov dnešnej doby, ale ako potrebných partnerov pri stavebnom rozvoji Slovenska. Čo však odmietam, je, aby sme k nohám developerov položili naše kultúrne dedičstvo ako lacný podklad realizácie ich podnikateľských plánov. Uľahčime stavebné konanie, realizujme moderné projektové zámery pružne a rýchlo, ale nedávajme tomu za obeť kultúrne pamiatky.
Dopomôžem si slovami architektky Lívie Gažovej z jej včerajšieho komentára uverejneného v Denníku N: "Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, nemali by sa zaoberať národnými kultúrnymi pamiatkami. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná remeselná obnova. Existujú nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. A podľa mňa na tomto treba stavať."
A posledná výhrada, ktorej sa dotknem, je súčasťou praktických dopadov navrhovaných zmien. Ja sama žijem v byte, ktorý je súčasťou historického objektu a poznám boľavý proces rekonštrukcie. Aj zvýšené náklady na takúto rekonštrukciu. Ak si však predstavím, že by som mala k vynaloženým nákladom pridať ešte 1,5 % z kalkulácie cenových nákladov, čo nové znenie predpokladá, viem si predstaviť, že v mnohých prípadoch to ľudí od rekonštrukcie svojej pamiatky bude demotivovať a v niektorých prípadoch nabádať k obchádzaniu zákona, ktorý bude v konečnom dôsledku pri nekontrolovaných rekonštrukciách na škodu nášho kultúrneho dedičstva. O absurdnosti toho, že po uplynutí 30 dní od žiadosti o vyjadrenie sa nevydanie takéhoto vyjadrenia považuje za súhlas, o tom ani nebudem hovoriť. Spomenula to moja kolegyňa Kozelová a úplne s ňou súhlasím. Pri viac ako 10-tisíc kultúrnych pamiatkach je táto zmena v priamom rozpore s ich ochranou. Alebo nebodaj plánuje ministerstvo kultúry navýšiť počet pamiatkarov z 200 na tisícku, ak áno, v akom časovom horizonte? Lebo toto je jediné riešenie. Poďme sa o tomto riešení rozprávať.
Pán podpredseda, pán podpredseda vlády Holý sa už v pléne vyjadril, že v rámci právnej úpravy ochrany pamiatok je otvorený návrhom oboch strán a flexibilný pokiaľ ide o naše výhrady. Chcem tiež na jeho adresu oceniť, že vedie diskusiu. Zatiaľ k všetkým zákonom, ktoré boli pod jeho gesciou, ale, žiaľ, ja nemám tento priestor a ani pocit z pani ministerky kultúry a naozaj úprimne žiadam o diskusiu v tejto veci. Ja neviem podporiť navrhované znenie bez toho, aby som vedela, ako bude reflektovať na výhrady, ktoré máme k ochrane pamiatok.
Ďakujem pekne.

Chcem len pripomenúť kolegom zo zdravotníckeho výboru, že o 12.00 h pokračuje zdravotnícky výbor. Ďakujem.

(Prestávka.)

Aj ja ďakujem pekne pani poslankyni Kozelovej, pretože aj na mňa sa obracajú ľudia, pamiatkari, ktorí teda nemajú výhrady priamo k pánovi podpredsedovi vlády Holému, ale práve k ministerstvu kultúry a mrzí ma, že aj kolega, ktorí v klube SaS je poverený rokovaním o tomto zákone, oslovil pani ministerku kultúry a ktorá si dosiaľ ani nenašla čas a ja teda musím povedať, že pokiaľ sa tento problém nevyrieši, budem veľmi zvažovať, či potom v ďalšom čítaní tento zákon podporím. Ďakujem.