Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na voľbu člena Rady pre štátnu službu predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 365 zo 6. decembra 2016 poverený plnením úloh v súvislosti s voľbou a činnosťou Rady pre štátnu službu podľa zákona o štátnej službe.
Rada pre štátnu službu sa skladá z piatich členov. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
Členka rady Daniela Zemanovičová, navrhnutá verejnou ochrankyňou práv, oznámila Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 13. 8. 2021, že sa vzdáva členstva v rade k 1. 10. 2021.
Dňa 22. 11. 2021 doručila verejná ochrankyňa práv návrh na zvolenie Mariána Töröka za člena rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na svojej 64. schôdzi dňa 31. januára 2022 uznesením č. 163 konštatuje, že návrh na člena rady spĺňa podmienky ustanovené v zákone o štátnej službe a odporúča Národnej rade zvoliť za člena Rady pre štátnu službu Mariána Töröka.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
V prípade nezvolenia člena rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci vyzve verejnú ochrankyňu práv, aby predložila nového kandidáta.
Základné údaje o navrhovanom kandidátovi vrátane návrhu uznesenia NR SR sú uvedené v predkladanom materiáli.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pán minister, mňa zaujalo to, čo ste povedali, že viete o veľa prípadoch, kde Katarína Hatráková pomohla. A ja nepochybujem, že hovoríte pravdu, že naozaj, že je to tak, že Katarína Hatráková pomohla v mnohých prípadoch. Ale podľa mňa by bolo fér nespochybňovať aj tú druhú stranu, ktorá hovorí a kde sa prihlásili tie prípady, v ktorých Katarína Hatráková nepomohla a, žiaľ, poškodila svojím pohľadom nie úplne psychologicky rešpektovaným, kedy bagatelizovala ten násilný vzťah, v ktorom sa jej klient ocitol. Čiže naozaj tie úspešné prípady, v ktorých pomohla, nikto nespochybňuje, ale to, že sa dáva momentálne vo verejnej diskusii dôraz na to, na tú citlivosť a vnímanie psychologických aspektov násilia, jej verejne prezentované názory na to, to je podľa mňa legitímne.
Ďakujem.

Pán minister, Katka Hatráková je Kresťanská únia a ja ťa teda podozrievam, že toto je hlavný dôvod, ktorý, pre ktorý jej fandíš a pre ktorý ignoruješ ostatné veci a nazývaš ich špinou. Lebo ja osobne mám Katku Hatrákovú ľudsky rada. Ja si myslím, že to je fajn človek, celkom si s ňou rozumiem, nijako mi neprekáža jej viera ani nič také, takisto ako v iných prípadoch, toto je úplne jej vec. Ale veci, ktoré vy nazývate špinou, aj ty osobne si teraz nazval špinou, je, sú vlastne jej vyjadrenia, ktoré ona povedala, to predsa nie je útok na ňu, keď ona niečo povie. A potom, keď to vysvetľovala, tak to vlastne potvrdila. A našli sa ďalšie, ďalšie veci. A miesto toho, aby sa zoči-voči postavila tým novinárom a tej verejnosti, tak na posledný deň napísala nejaký list. Ja rozumiem, že je to ťažké, rozumiem, že je to nepríjemné, nie som z toho vôbec šťastná, že je to takto, ale jednoducho tie fakty a tie jej vyjadrenia nešťastné z minulosti s ohľadom na pozíciu, ktorú má zastávať, to jednoducho nejde ignorovať. Ide to ignorovať len v prípade, ak človek nebere argumenty, ale má len vieru, na tú argumenty nepotrebujú. A ty máš vieru v Katku Hatrákovú.

Pán minister, samozrejme, je to legitímny názor. Ja rešpektujem, ak niekto si myslí, že pani Hatráková by bola dobrou komisárkou, aj keď ja si myslím úplný opak, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ide tu o nejaké vyvaľovanie špiny. Tie výhrady boli voči nej dlhodobo. Boli voči nej aj predtým, ako oznámila svoju kandidatúru na komisárku pre deti. Tie výhrady súviseli s jej verejne prezentovanými názormi, napríklad na ľudskú dôstojnosť ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ale predovšetkým tie výhrady, ktoré sa objavili v poslednom čase, súvisia s jej názormi na deti a na problematiku násilia, domáceho násilia. V kritike sa spojili veľmi rôznorodé organizácie. Časť tých organizácií, ktoré ju kritizujú, podporuje Máriu Vargovú, časť tých organizácií nepodporuje žiadnu kandidátku, ani jednu v tejto voľbe, čiže nerozumiem celkom, aký by mali, aký by mali motív. Napriek tomu také množstvo aj odborníkov, aj organizácií, ktoré sa v tejto veci ozvalo, podľa mňa svedčí len o tom, že tie výhrady sú opodstatnené.
A čo sa podarilo alebo nepodarilo preukázať, ešte raz, nepodarilo sa preukázať, že nahliadala do spisu, ale bola na tom úrade, zaujímala sa o prípad, ktorý riešila ako psychologička, a išla tam ako poslankyňa v schválenom poslaneckom prieskume. A teda možnosť reagovať mala, však tie výhrady a pochybnosti, ktoré boli napríklad aj voči jej praxi, mohla vyvrátiť, že by spravila tlačovú besedu a na všetko by odpovedala. Ak viem a stojím si za tým, čo som urobil, tak proste nereagujem tým, že pošlem mail poslancom. Otvorene vyvrátim a odpovedám na otázky.

Chcela by som reagovať na jednu vec, ktorá tu zaznela od môjho kolegu a to je to, že Katarína Hatráková sa nemala ako brániť, nemá sa ako brániť, že ani dnes napríklad nevystúpi, aby nedostala do nevýhody svoju protikandidátku. Ja toto nepovažujem za pravdu, že sa politik nemá ako brániť, pretože my ako politici môžme kedykoľvek zvolať – aj o polnoci – tlačovú konferenciu a dať priestor novinárom, verejnosti, aby sa pýtali, aby nám pokladali otázky, na ktoré my môžme odpovedať, a nie odpovedať jednostranným spôsobom, to znamená emailom, ale naozaj v diskusii. Nemusí sa toto diať za zatvorenými dverami, ale môže sa toto naozaj diať pred kamerami, kde, čo je vlastne aj našou povinnosťou ako politikov, aby sme tieto vysvetlenia prinášali bez nejakej cenzúry. Čiže nie je na to potrebné vystúpenie v parlamente, ako tu zaznelo.
A ani nie je pravdou to, že Hospodárske noviny sa ospravedlnili za svoje zistenia, ako tu zaznelo. Ospravedlnili sa len za jednu vetu, ktorú použili, že nahliadla do spisu, pretože to nevedeli, to nevedel nikto dokázať. Za toto sa ospravedlnili. Ale ani pani Hatráková nevyvrátila to, že sa o spis zaujímala. Ja som bola aj na vypočutiach na jednom výbore, na druhom a toto je pravdou. Čiže tie zistenia, ktoré priniesli Hospodárske noviny, v celej šírke až na jednu vetu boli potvrdené a pravdivé. Takže toľko reakcia.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Faič, ja si vážim, že ste k tomuto zaujali aj vlastné stanovisko. A máte úplnú pravdu, že kompetencie komisára pre deti nemajú nejakú priamu systémovú možnosť to riešiť, ale zároveň komisár nesmie tieto veci prehliada. A tak ako verejný ochranca práv, podľa môjho názoru sme na posledné dve ochrankyne práv mali naozaj šťastie, upozorňovali na porušovanie práv aj v prípade rómskych detí a naozaj ponúkali aj riešenia v legislatíve, ponúkali aj systémové riešenia ministerstvám. Presne toto očakávam aj od komisárky pre deti, aby jej prácu nemusel suplovať verejný ochranca práv pre nečinnosť, ale aby proaktívne ponúkala riešenia, upozorňovala na veci, pre ktoré možno iní politici nemajú citlivosť. Ale je to práve jej agenda, aby to robila. Práve ona má strážiť tie detské práva.
A chcem sa poďakovať kolegovi Pollákovi naozaj za to, že držíme v tomto ľudskoprávnom výbore spolu a snažíme sa presadzovať detské práva, snažíme sa precizovať tú prácu detského komisára. Prišli sme naozaj na veľmi závažné nedostatky v činnosti komisariátu doposiaľ. A ja chcem aj apelovať na členov ľudskoprávneho výboru, ktorí so mnou zviedli tieto poslanecké prieskumy, aby sme veľmi spoľahlivo volili ďalšiu kandidátku do tejto funkcie, aby sme naozaj nepátrali po rovnakých chybách, aké sme našli pri poslednom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, deti nemajú volebné právo, nemôžu sedieť na ministerskej stoličke ani tu medzi nami v parlamente. Detské práva, ich ochranu a presadzovanie držíme v rukách my dospelí. A práve preto, že sa nemôžu obhajovať samé, požívajú ich práva najvyššiu mieru ochrany a pri každej našej činnosti, teraz hovorím konkrétne o nás politikoch, pri každej našej činnosti musia byť záujmy detí naším prvoradým hľadiskom. To nie je môj názor, to hovorí legislatíva.
Stanovuje to Dohovor o právach dieťaťa v čl. 3, ktorý ako medzinárodná zmluva, ktorej sme zmluvnou stranou, stojí nad našimi zákonmi a je pre nás pevne záväzný. Citujem: "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi". Tento článok Dohovoru o právach dieťaťa ja nečítam v parlamente prvý raz. Napriek tomu, že tu sedí vrátane mňa 150 zákonodarcov, ktorí máme zákony tvoriť, zlepšovať a, pochopiteľne, aj dodržiavať, sa tak nie vždy deje.
Dnes budeme voliť komisára pre deti. Zase budeme prijímať rozhodnutie, pri ktorom sme viazaní tým, aby bolo naším hlavným kritériom záujem dieťaťa, prvoradý záujem dieťaťa, ten najlepší záujem dieťaťa. A ja dodám, že každého dieťaťa bez ohľadu na jeho sociálnu, náboženskú, etnickú, sexuálnu alebo rodovú príslušnosť.
Spomeniem niektoré z najzraniteľnejších skupín detí, ktorým prajem, aby mali takého ochrancu práv, ktorý bude mať k ich problémom citlivosť a ktorý sa, obrazne povedané, naozaj bude biť v našich podmienkach o zlepšenie kvality ich života. Spomeniem zraniteľné skupiny detí a chcem poprosiť kolegov, aby sme pri komentoch na tieto skupiny detí dali politiku bokom a naozaj si uvedomili, že hovoríme o deťoch, a vzdali sa akýchkoľvek netolerantných alebo inak necitlivých vyjadrení.
Chcem hovoriť o rómskych deťoch. Potrebujeme v osobe komisárky človeka, ktorý nielen uzná, že každé dieťa má právo na teplú vodu, vzdelanie v jazyku, ktorému rozumie, zachovanie dôstojnosti, ale bude to aj presadzovať. Nebude sa prizerať tomu, keď je zdravotný stav rómskeho dievčaťa preberaný celým Slovenskom, ako to bolo v prípade talentovanej bežkyne. Ohradí sa voči tým, ktorí povedia, že mimovládky v práci s Rómami robia málo, lebo naozaj Cesta von, Domček alebo Človek v tiesni sú častokrát jedinou záchrannou sieťou pred tragédiou viacgeneračnej chudoby na Slovensku. Sú častokrát úspešnejší ako my štát v tom, čo robíme.
Potrebujeme komisárku, ktorá sa bude pýtať samospráv a štátu, prečo musia niektoré deti kráčať uprostred Európy do školy cez pole alebo po frekventovanej ceste bez autobusového spojenia, bez chodníka, bez toho, aby sa niekto v štáte bál skôr, než tragédia upozorní na to, čo žijú, než tieto deti prídu o život.
Chcem hovoriť o transrodových deťoch, keďže každé druhé takéto dieťa si siahne na Slovensku na život. Zároveň nemáme žiadnu záväznú metodiku, ktorou by sa lekári v prístupe k týmto deťom riadili. A tak každý vo vzťahu k nim koná podľa svojho úsudku. A ja to považujem za málo.
Chcem hovoriť o týraných deťoch, psychicky týraných, fyzicky týraných, sexuálne zneužívaných, šikanovaných. Každé piate dieťa na Slovensku si zažilo niektorú z týchto rán, ktoré som spomenula. Ja si naozaj vážim mimovládne organizácie, ktoré v tomto robia veľa, a aj orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v tomto tiež konajú. A jedna z kandidátok je toho súčasťou. Mám však k tomu vážne výhrady k doterajšej práci komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá, si myslím, že v tejto téme robila žalostne málo. A preto si želám na tomto poste osobu, ktorá má naozaj výnimočnú citlivosť k tejto problematike, ktorá sa deje za dverami naozaj každého piateho bytu na Slovensku.
A tiež chcem hovoriť o deťoch vplyvných rodičov, ktorých považujem takisto za zraniteľné. Pretože ich rodičia neváhajú použiť všetky svoje kontakty a peniaze, aby pokrivili v slovenských podmienkach spravodlivosť pri rozhodovaní na svoju stranu. O tom sú nahrávky, ktoré tu boli tak často skloňované. O tom je diskusia o poručníckej mafii, na ktorú je málo dôkazov, ale naozaj veľa, veľa obáv, že rozsudky na Slovensku týkajúce sa starostlivosti o dieťa, týkajúce sa rozhodnutia o tom, ktorý z rodičov bude mať primárnu starostlivosť o svojho potomka, majú na niektorých súdoch cenovku. Toto je niečo tak fatálne nebezpečné, čo nemôžeme prehliadať. A ja naozaj túžim po tom, aby na miesto komisárky pre deti zasadla osoba, ktorá v tejto veci bude konať. A ak sa jej dostane do rúk dôkazný materiál, tak v plnej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní privedie tieto problémy k úspešnému riešeniu.
Som presvedčená, že ak budeme svoju prácu v politike robiť poctivo a dôkladne chrániť práva detí, počúvať ich potreby, môžeme pomôcť veľkej časti detí, ktoré som spomenula a ktoré život ťažko skúša, žiť šťastný život. Komisár pre deti, kvôli ktorému tu dnes sme a vedieme túto rozpravu, má stáť na vrchole týchto snáh a presadzovania týchto práv.
Prosím, ak pri ktoromkoľvek mene máte čo i len najmenšiu pochybnosť, že túto úlohu nebude napĺňať v celej jej šírke a chrániť každé jedno ohrozené dieťa, radšej mu nedajte hlas. Škoda, ktorú môže napáchať zlá voľba, je v tomto prípade väčšia než hľadanie ďalšieho kandidáta o týždeň, mesiac alebo dva.
Ale chcem vás poprosiť, kolegovia, postavte sa k tejto voľbe čelom, choďte voliť, pretože ignorácia tohto inštitútu, ignorácia tejto voľby je naozaj signálom, že o práva detí tento parlament nestojí. Možnosťou je nezakrúžkovať nikoho. Možnosťou je dať hlas jednej z týchto osôb. Ale ak máte pochybnosť, radšej sa nepodpíšte k menu, o ktorom nie ste presvedčení, že má citlivosť k všetkým deťom na Slovensku rovnako. O to vás prosím.
Ďakujem.

Pán poslanec Szőllős, ja vám neberem váš názor. Nesúhlasím však s tým, že ide tu o nejaký mediálny lynč. A tie výhrady prichádzajú z rôznych strán, od rôznych ľudí, od bývalých klientov pani Hatrákovej, od rôznych mimovládnych organizácií, od takých, ktoré podporujú Máriu Vargovú, aj od takých, ktoré nepodporujú žiadnu kandidátku. Z rôznych médií, ak vidíme svet ako jedno veľké sprisahanie, tak potom áno, potom je to nejaký mediálny liberálny lynč, ale svet jedno veľké sprisahanie nie je.
No a k tomu Čistému dňu. Mária Vargová pracovala v Čistom dni dokopy šesť mesiacov v roku 2010. Z toho štyri mesiace tam pracovala, potom dala výpoveď a plynula jej výpovedná doba. Odišla odtiaľ, lebo sa jej nepáčili spôsoby, akým sa tam pracovalo, a v tom čase tam žiadne násilie ani sexuálne zneužívanie nezaznamenala. Len rád by som zdôraznil, že nikto z tých ľudí, ktorí boli súdení a vyšetrovaní za násilie alebo sexuálne zneužívanie, tam v tom čase nepracoval a všetky tie veci sa udiali až o päť rokov neskôr. Tie veci, o ktorých sa vie. Ja neviem, ako to bolo, či sa tam niečo dialo, ale podsúvať, že Mária Vargová pracovala v Čistom dni v čase, keď sa tam dialo násilie, alebo v čase, keď sa tam dialo sexuálne zneužívanie, je absolútne nekorektné. Bodka.

Vážené kolegyne, kolegovia, prevažne neprítomní, podobne ako pri predchádzajúcej voľbe by som chcel hovoriť o dôležitosti voľby komisárky pre deti. Hoci na post komisárky pre deti kandidujú v tejto voľbe iba dve kandidátky, poslanci majú pri dnešnej voľbe až tri možnosti, ako vyjadriť svoj názor na to, kto by sa mal stať na dlhých šesť rokov nástupkyňou Viery Tomanovej. A potom je tu ešte jedna možnosť, ale tá nie je vyjadrením názoru, ale prejavom jeho absencie, teda niečoho, čo by pri tak závažnom rozhodnutí u žiadneho poslanca Národnej rady sa nemalo objaviť.
Prvou možnosťou je, tí, ktorí chcú voliť alebo tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Mária Vargová, budú voliť Máriu Vargovú. Tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Katarína Hatráková, budú voliť Katarínu Hatrákovú. A tí, ktorí nepovažujú za dobrú kandidátku ani jednu z nich a myslia si, že by sa novou komisárkou mal stať niekto iný, sa zúčastnia volieb, ale neodovzdajú svoj hlas ani jednej z týchto kandidátok. No ale niektorí poslanci sa tej voľby možno nezúčastnia vôbec.
Tým prvým rozumiem, napokon sám som jedným z nich. Máriu Vargovú som navrhol, respektíve som si osvojil iniciatívu Ligy za duševné zdravie a niekoľkých ďalších mimovládnych organizácií, ktoré prišli s týmto návrhom. A neľutujem to, čím viac sa o Márii Vargovej dozvedám, čím lepšie a dôkladnejšie spoznávam jej názory a jej doterajšiu prácu, čím viac jej vyjadrení a odpovedi na rôzne otázky registrujem, tým viac som so svojou voľbou a so svojím návrhom spokojný.
Mária Vargová vecami, ktoré riešila, nikdy nezapĺňala titulné stránky novín, a tak sa širšej laickej verejnosti môže zdať, že sa téme ochrany práv detí doteraz príliš nevenovala, lebo nezanechala za sebou výraznejšiu stopu, ale nie je to tak. Od viacerých ľudí, ktorí sa téme násilia na deťoch a starostlivosti o deti venujú, ktorých poznám a ich názor si vážim a považujem ho za dôležitý, viem, že Mária Vargová je pre nich autoritou a jej doterajšiu prácu poznajú a cenia si ju.
Tak nejako podvedome snáď očakávame, že po Viere Tomanovej by sa komisárkou mala stať nejaká rozprávková hrdinka, ktorá má za sebou súboje so zlým drakom, o ktorej všetci vieme. To je možný, ale myslím si, že nielen jediný možný a vhodný spôsob obsadzovania dôležitých verejných postov. Legitímnym a dobrým spôsobom je aj dať dôveru odborníkom alebo odborníčkam, ktorí majú čistý štít a vykonávajú kvalitne svoju prácu ako úradníci alebo odborníci v štátnych či iných inštitúciách, hoci svoje zápasy nezvádzajú pred zrakmi širokej verejnosti. Ale kto z nás laikov poznal v čase zvolenia prácu a názory Márie Patakyovej, súčasnej verejnej ochrankyne práv?
Kto zo širšej verejnosti poznal Zuzanu Stavrovskú v čase jej zvolenia za komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím? A obe sa ukázali ako vynikajúce voľby. Som presvedčený, že takou voľbou by bola aj voľba Márie Vargovej za komisárku pre deti.
Poslancom, ktorí chcú v dnešnej voľbe ešte stále dať hlas Kataríne Hatrákovej, priznám sa, že celkom nerozumiem. Po všetkých jej vyjadreniach o tom, čo súvisí s jej kandidatúrou a s jej doterajším pôsobením, a po tom, čo všetko vyplávalo na povrch v súvislosti s touto jej kandidatúrou, tomu naozaj nerozumiem. Nechcem sa bližšie venovať pani poslankyni Hatrákovej, ale chcem len zdôrazniť, aby nedošlo k omylu, že problémom nie sú jej konzervatívne politické názory, ako sa to občas podsúva, ale sú to názory relativizujúce vážnosť problému domáceho násilia a vyvolávajúce doslova zdesenie v radoch odbornej verejnosti. Funkcia komisárky pre deti totiž nie je ani by nemala byť otázkou toho, či je človek konzervatívec alebo liberál, pravičiar alebo ľavičiar, to nie je dôležité. Ale bagatelizovanie domáceho násilia je podľa môjho hlbokého presvedčenia názorom, ktorý kohokoľvek na výkon takejto funkcie vopred a úplne diskvalifikuje.
Treťou skupinou s legitímnym názorom sú poslanci, ktorých predstavy nespĺňa ani jedna z dvoch kandidátok. Ani im celkom nerozumiem, pretože si myslím, že v tejto voľbe je si z koho vyberať, ale je to ich sväté právo. Ak niektorý z poslancov nechce na poste komisárky pre deti vidieť ani Máriu Vargovú, ani Katarínu Hatrákovú, môže na dnešnej voľbe sa zachovať tak, že sa voľby zúčastní a neodovzdá hlas ani jednej z týchto kandidátok. Aj taká možnosť tu existuje. Napokon ako minulá, ani táto voľba nemusí byť úspešná, nemusí viesť k zvoleniu žiadnej z kandidátok a môžu, môžu dostať šancu v ďalšej voľbe prípadne iné kandidátky alebo iní kandidáti.
No ale potom je tu ešte skupina, na ktorú by som chcel záverom apelovať, a je to skupina poslancov, ktorí sa dnešnej voľby komisárky pre deti nezúčastnia vôbec, hoci im v tom nebudú brániť žiadne závažné prekážky, napríklad zdravotný stav. Nevyjadria tým svoj názor, iba dajú najavo, že v takejto dôležitej veci žiadny názor nemajú. A pritom možno práve oni budú tými, ktorí rozhodnú o výsledku voľby, lebo do nej vyjadrením svojho názoru nezasiahnu, nechajú rozhodnutie na iných a zvýšia tým šance na zvolenie papierovo silnejšej kandidátky. Síce si dnes budú môcť nahovárať, že oni jej svoj hlas nedali a nenesú teda zodpovednosť za to, ako sa rozhodli ostatní, ale nebude to tak. Ak sa zvolená kandidátka bude vo funkcii komisárky správať spôsobom, za ktorý sa oni nebudú vedieť postaviť, bude to aj ich zodpovednosť, že nevyjadrením svojho názoru v dnešnej voľbe umožnili jej zvolenie.
Kandidátky sú dve, možnosti vyjadrenia názoru tri. Štvrtá možnosť je len vyhnutím sa vlastnej zodpovednosti. Rozhodnutie o tom, kto sa na šesť rokov, to zdôrazňujem, na šesť rokov stane komisárkou pre deti, je však tak závažné, že žiadny z poslancov a žiadna z poslankýň by sa svojej zodpovednosti v tejto veci vyhýbať nemali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Národná rada na svojej 51. schôdzi vo voľbe ani v opakovanej voľbe nezvolila komisára pre deti. Predseda Národnej rady vyhlásil novú voľbu a určil lehotu na podávanie návrhov na kandidátov do 14. januára 2022.
Do určenej lehoty boli gestorskému výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny doručené dva návrhy. Poslanec Michal Šipoš navrhol zvoliť Katarínu Hatrákovú a poslanec Ondrej Dostál navrhol zvoliť Máriu Vargovú.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny vypočul navrhnuté kandidátky a na svojej 45. schôdzi prerokoval podané návrhy. Svojím uznesením č. 87 konštatoval, že tieto kandidátky spĺňajú podmienky voliteľnosti. Výbor preto navrhuje Národnej rady zvoliť jednu z kandidátok za komisára pre deti.
Správa výboru spolu so zoznamom kandidátok a s návrhom na uznesenie Národnej rady je pod tlačou 875.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte týmto rozpravu.