Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, milí kolegovia, po mesiacoch odkladov a hľadania riešení práve prerokovávame zavedenie výdavkových limitov. Pre tých, ktorí tento proces nesledujú podrobne, aktuálne nezavádzame komplexné riešenie formou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti so všetkými ostatnými parametrami, dlhovou brzdou, daňovou brzdou. V tomto momente zavádzame do zákona o rozpočtových...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, milí kolegovia, po mesiacoch odkladov a hľadania riešení práve prerokovávame zavedenie výdavkových limitov. Pre tých, ktorí tento proces nesledujú podrobne, aktuálne nezavádzame komplexné riešenie formou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti so všetkými ostatnými parametrami, dlhovou brzdou, daňovou brzdou. V tomto momente zavádzame do zákona o rozpočtových pravidlách iba samotné výdavkové limity ako hlavné operatívne rozpočtové pravidlo. Ich prijatie dlhodobo odporúčala akademická obec, ale aj medzinárodné inštitúcie.
Zavedenie míľnikov, pardon, zavedenie výdavkových limitov sa stalo aj míľnikom plánu obnovy a odolnosti, treba však jasne povedať, že peniaze z plánu obnovy nie sú a nemôžu byť hlavným motívom. Hlavným motívom prijatia výdavkových limitov je a musí byť to, že Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v celej EÚ. To je problém, ktorý máme, to je problém dlhodobý a ten musíme riešiť.
Ako už aj pán minister spomínal, výdavkové limity sú transparentné, rozpočtové pravidlo, ktoré ukotvuje proticyklickú fiškálnu politiku a rozpočtovú disciplínu. V rozpočtovom procese vytvára synergie aj s revíziami výdavkov, ktoré môžu byť zapracované priamo do výdavkových limitov. Špecifikuje sa proces výpočtu a predloženia limitu verejných výdavkov do Národnej rady, vrátane stanovenia termínu, kedy k tomu má dôjsť.
Jedným dychom však dodávam, že každý zákon je tak dobrý, aká je vôľa na jeho dodržiavanie, ale aj to ako veľa únikových klauzúl obsahuje. Slovenská história verejných financií je totiž história častokrát nezmysluplného míňania všetkých dostupných verejných zdrojov, ale tiež história kontinuálneho zadlžovania. Teda nielen míňania dostupných zdrojov, ale ešte aj teda požičaných zdrojov. Slovensko za svoju takmer tridsaťročnú históriu nedokázalo mať ani jeden prebytkový či aspoň vyrovnaný rozpočet.
Áno, mohol by som rozprávať o prejedaní dobrých časov predchádzajúcimi vládami, ale zároveň nemôžem nespomenúť výrazný rast zadlženia aj v posledných dvoch rokoch. Áno, bežný pohľad je, že v zlých časoch môže a má štát viac míňať, ale čo sú to zlé časy a o koľko je zmysluplné míňať viac, než má krajina k dispozícii.
Práve zavedenie výdavkových limitov prináša odpovede na tieto otázky, treba však mať na pamäti aj a zamýšľať sa aj nad tým, že zlé časy nie sú len externý pojem, ale každá vláda v každej krajine vie svojimi rozhodnutiami situáciu výrazne ovplyvniť pozitívne i negatívne. Tu si dovolím príklad Švédska, ktoré sa svojou cestou stalo víťazom covidovej doby. Vďaka správnym rozhodnutiam nečelili výraznému prepadu ekonomiky. V roku 2021 dokonca znížili svoj verejný dlh. A aj najväčší problém dnešnej doby, ktorým je inflácia, majú najnižšiu v Európe.
Podotýkam, že v čase, keď sa väčšina krajín EÚ, vrátane Slovenska, výrazne zadlžila a ako dôsledok viacerých nesprávnych rozhodnutí, hlavne bezprecedentné kvantitatívne urovnanie, celá Európa čelí výraznej inflácii.
V priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacov sme mohli sledovať zvyšovanie cien rôznych komodít tempom, ktoré si Slovensko a ani celá EÚ nepamätá dlhé roky. Európska centrálna banka zo začiatku rozprávala len krátkodobo o vyššej inflácii, teraz je však jasné, že zvýšená inflácia s nami bude dlhšie obdobie, prejavuje sa v celej eurozóne alebo takmer v celej eurozóne, v ostatných krajinách EÚ a v podstate v celom svete. Asi nie je človek, ktorý by si teraz v januári nevšimol razantne zvýšené cenovky hádam v každom obchode bez ohľadu na predávané komodity. Rovnaká situácia je aj v službách. Veci sa jednoducho nedejú len tak, nedejú sa bez príčiny.
Výsledkom bezprecedentného zadlženia sa štátov, paradoxne nie sú spokojní občania, ku ktorým tie peniaze nejak smerovali, práve naopak. Je výrazne zhoršené ekonomické prostredie a už spomínaná inflácia, akú európsky kontinent nezažil desaťročia.
Ale poďme naspäť k výdavkovým limitom. Majú schopnosť do nejakej miery korigovať, resp. neumožniť zlé rozhodnutia, neumožnia vláde sa neriadene zadlžovať, presnejšie povedané, nútia vládu, aby v dobrých časoch neprejedla všetky dostupné príjmy. Ale zároveň v tomto je aj slabé miesto výdavkových limitov, v ekonomicky ťažších časoch sa vypínajú. Teda tiež nie sú takým tým nástrojom, ktorý nám umožní, že vlastne všetky problémy zmiznú. Ako teda budú fungovať? Pozmeňujúci návrh bol podaný až dnes na výbore, ako spomínal aj pán poslanec Beluský, na výbore pre financie a rozpočet, preto si dovolím podrobnejšie vysvetlenie pre prítomných kolegov.
Pre posilnenie strednodobej záväznosti rozpočtu sa limit výdavkov stanovuje na každý rok volebného obdobia. Pre dosiahnutie cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií je samotný limit výdavkov potrebné napojiť na výsledkové ciele štrukturálneho salda. Ak je plánovaná hodnota štrukturálneho salda rozpočtu negatívna, napríklad vo výške mínus 1 mld., tak vypočítaný limit výdavkov umožní použiť o 1 mld. eur viac výdavkov, ako sú predpokladané príjmy. Aby bolo pravidlo pod priamou kontrolou vlády, je vhodné z výdavkového limitu odčleniť niektoré rozpočtové položky, ktoré definuje ods. 3 a 4 prijatého pozmeňujúceho návrhu.
Takisto sa zavádza rozpočtová rezerva, ktorá slúži na vykrytie neočakávaných výdavkov bez prekročenia výdavkového limitu, zavádza sa v odseku 5. V odseku 5 sa tiež reaguje na skutočnosť, že s dlhším horizontom prognóz sa zvyšuje neistota ich naplnenia, a teda rastie veľkosť prípadných odchýlok. Výška rezervy preto mala byť najnižšia v rámci limitu verejných výdavkov vypočítaného na prvý rok štvorročného obdobia a, samozrejme, najvyššia by mala byť v rámci vypočítaného limitu na posledný štvrtý rok.
Pri konkrétnom stanovení výšky rezerv by sa mali zohľadniť aj historicky pozorované odchýlky skutočného a predpokladaného ekonomického vývoja a plnenia príjmov rozpočtu verejnej správy. Jednoducho povedané, bližšie obdobie vieme predikovať presnejšie ako vzdialenejšie obdobie. Samozrejme, výdavkové limity reagujú, reagujú aj na toto.
V odsekoch 6 a 7 sa automatizuje výpočet plánovanej hodnoty štrukturálneho salda potrebného na výpočet, pre výpočet limitu verejných výdavkov bez potreby určenia cieľov vládou. Vláda môže navrhnúť rozpočet verejnej správy s prísnejšími rozpočtovými cieľmi, teda výdavkami, ktoré sú nižšie ako platný limit, ale plnenie limitu sa vyhodnotí vždy voči platnému limitu.
Automatizovaný postup výpočtu plánovanej hodnoty štrukturálneho salda s presne definovanými hodnotami umožňuje symetricky zohľadniť plnenie, resp. neplnenie limitu verejných výdavkov pri jeho aktualizácii podľa odseku 9. Ak je v čase určenia limitu verejných výdavkov dosiahnutá dlhodobá udržateľnosť verejných financií podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, plánované hodnoty štrukturálneho salda sa určia tak, aby sa dlhodobá udržateľnosť zachovala a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol v najbližších štyroch rokoch nulový. No toto je ten sen, ku ktorému by sme sa chceli raz dostať, aby naše financie boli dlhodobo udržateľné, takže to je akoby ten cieľ, ku ktorému by sme chceli ísť.
S cieľom zvýšiť legitímnosť nástroja limitov verejných výdavkov pri riadení verejných financií sa v odseku 8 navrhuje, aby limity verejných výdavkov schvaľovala Národná rada a aby uznesenie Národnej rady obsahovalo hodnotu limitu verejných výdavkov na jednotlivé roky a zverejňovalo sa v Zbierke zákonov. Zároveň sa v odseku 8 zavádza povinnosť, aby počas uplatňovania opatrení podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a potreby prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia Slovenskej republiky boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných financií, limitu verejných výdavkov bolo predkladané a prerokované už vo výboroch Národnej rady.
Táto úprava nijako nelimituje zákonodarnú iniciatívu poslancov, iba vyžaduje predkladanie návrhov v konkrétnej fáze legislatívneho procesu. Zároveň sa, zároveň sa týmto návrhom vytvára priestor na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov podaním a schválením pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. V prípade, že sa tak nestane, dopĺňa sa požiadavka na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných, s platným limitom verejných výdavkov vládou. Jednoducho povedané proste, aby sa nerozbíjalo pozmeňujúcimi návrhmi podanými v pléne ten samotný limit.
Aktualizácia stanoveného limitu zohľadňuje prípadné odchýlenia v odhadoch jednotlivých rozpočtových položkách či identifikované neplnenie výdavkového limitu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Podobne sa v aktualizácii limitu zohľadní potreba uplatňovania sankčných mechanizmov vychádzajúcich z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy.
V odseku 9 sa ďalej spresňuje spôsob výpočtu vplyvov, ktoré sa zohľadňujú pri aktualizácii limitu, vrátane zahrnutia odlišného výsledku hospodárenia samospráv oproti predpokladom pri určení limitu. Dôvodom je to, že predpokladaný výsledok hospodárenia samospráv neprognózujú nezávislé inštitúcie, resp. výbory. Rovnako sa v odseku 9 navrhuje obmedzenie na zmeny zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť v období, keď je dlh nad sankčnými pásmami. Zároveň sa spresňuje, že výdavkové limity môžu takéto zmeny zohľadniť len takým spôsobom, aby nedošlo k nesúladu pri uplatňovaní v súvislosti s prekročením sankčných pásiem.
Odseky 10 a 11 určujú ďalšie situácie, kedy sa limity výdavkov aktualizujú. Významné odchýlky v prognózach daňových a nedaňových príjmov oproti pôvodným predpokladom pri výpočte limitu verejných výdavkov na začiatku volebného obdobia sú vzhľadom na výrazne zmenené ekonomické podmienky dôvodom na povinnú aktualizáciu limitu, pričom sa navrhuje rovnaký termín aktualizácie ako pri iných štandardných aktualizáciách.
Pri aktualizácii sa okrem nových prognóz príjmov zohľadní aj aktuálna výška ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Takisto zmeny zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií by sa čo najskôr mali premietnuť do limitu výdavkov aj v situácii, ak o aktualizáciu limitov vláda nepožiadala. Rýchle premietnutie vytvorí priestor pre vládu navrhnúť kompenzačné opatrenia v prípade, že sa zvýšia riziká nesplnenia limitu. Len situácia, keď sa stane tak, ako keď začal covid, že sa svet behom nejakého krátkeho času veľmi zmení a, samozrejme, je potrebné reagovať i na takého veci a musí to mať vláda umožnené.
K tomuto vlastne slúžia aj navrhované odseky 12 až 15. Riešia fungovanie limitu výdavkov počas ekonomickej krízy a po jej skončení. Limity sú zachované aj v časoch krízy. Rada ich do 15 dní prepočíta tak, aby neviedli k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Napríklad ak boli na začiatku volebného obdobia vypočítané tak, aby pri stredných rizikách spojených s dlhodobou udržateľnosťou každý rok zlepšili štrukturálne saldo o 0,5 % HDP, tak počas rokov, kedy platí mimoriadna okolnosť, môže to byť maximálne tri rozpočtové roky, ak mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov a nie je vyhlásená teda už od 1. januára, sa nevyžaduje žiadna zmena štrukturálneho salda. Navyše vláda má možnosť prekročiť takto vypočítané limity, ak prekročenie transparentne zdôvodní Národnej rade konkrétnymi opatreniami a Národná rada ich navýšenie odsúhlasí.
Po skončení krízového obdobia rada do 30 dní aktualizuje limity pri zohľadnení aktuálneho stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a aktuálnych prognóz príjmov a vybraných výdavkov. V prvom roku po ukončení mimoriadnej udalosti, po skončení krízy je požiadavka na zlepšenie stavu verejných financií polovičná oproti štandardným ekonomickým časom.
K tomuto bolo asi možno najviac debát, že tie pohľady sú, či by sa nemalo konsolidovať viac, či by nemali byť podmienky vypnutia limitov nastavené prísnejšie alebo kratšie. Čiže tuto v týchto oblastiach prebiehala dosť výrazná diskusia. Samozrejme, vo finále sa nejaké hodnoty musia nastaviť. A tak ako som aj na výbore povedal, reálne až budúcnosť ukáže, ako veľmi dobrý zákon sa podarilo napísať alebo ako veľmi bude treba hľadať v budúcnosti iné riešenia.
Možno ešte k odseku 16, ktorý určuje postup, že ak sa do 30. septembra v roku konania volieb do Národnej rady neschváli programové vyhlásenie vlády spolu s vyslovením dôvery vláde. V takej situácii rada vypočíta a zverejní limity verejných výdavkov, aj keď nebudú záväzné, nebudú zverejnené v Zbierke zákonov. Termín bol zvolený s ohľadom na prípravu návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom takto vypočítané limity môžu byť indikatívne pre jeho zostavenie. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde rada limity opätovne prepočíta podľa štandardného postupu. Čiže zákon myslí, samozrejme, aj na takéto situácie. Voľby nemusia byť vždy v jarnom termíne. Proste môže to byť akokoľvek. Čiže zákon rieši aj takéto rôzne situácie, ktoré môžu nastať.
Možno je ešte zaujímavé, v odseku 17 je stanovený termín vyhodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok tak, aby predchádzal termínu na pravidelnú aktualizáciu limitu radou, keďže vyhodnotenie plnenia limitu sa zohľadňuje pri jeho aktualizácii, samozrejme.
Áno, možno para... možno ešte odsek 18, ktorým sa stanovuje, že nad rámec limitu verejných výdavkov bude možné realizovať výdavky z účelovo určených príjmov, napríklad darov, grantov, transferov. Nedodržanie limitu verejných výdavkov z titulu týchto príjmov bude zohľadnené radou pri hodnotení plnenia limitu, pričom nebude považované za prekročenie limitu verejných výdavkov. Tu možno len príklad, keď niektoré rozpočtové organizácie dokážu si vygenerovať, vygenerovať určité, určité príjmy, aby boli motivované, aby tak, tak vedeli spraviť.
Možno ešte, okej, navrhovaný odsek 20, tam tiež boli dosť zásadné debaty. Upravuje zodpovednosť za vypracovanie metodiky výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov. Podľa návrhu na metodike výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov musí byť vždy zhoda s ministerstvom financií, čo vyplýva z navrhovanej úpravy, že metodiku vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada. Z dôvodu predvídateľnosti postupov sa tiež určuje, k akému dátumu sa použije príslušná metodika. Upravuje sa tu aj záväznosť aktualizovaných limitov verejných výdavkov, ktoré schvaľujú Výbor Národnej rady pre financie a rozpočtu a tiež výbor pre hospodárske záležitosti uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Takisto až budúcnosť ukáže, ako bude fungovať teda to hľadanie dohody na metodike, či sa teda vláda bude vedieť dohodnúť. Takže sú veci, ktoré, hovorím, až budúcnosť ukáže.
No a potom ešte každá jedna prognóza, analýza, výpočet špeciálne týkajúci sa dlhodobejšieho obdobia je vždy tak dobrý, ako dobré údaje máte. Samozrejme, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť potrebuje rôzne dáta z rôznych inštitúcií, z rôznych zdrojov tak, aby, aby teda bola schopná dokonale a čo najpresnejšie vypočítať všetky parametre. Preto teda v tomto zákone zavádzame a určuje sa v ďalších článkoch, že teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má právo na poskytnutie dokonca aj neanonymizovaných informácií a, samozrejme, tiež sa zavádza, ako s nimi musia pracovať, a teda že môžu byť len na jasné a konkrétne účely použité. A len tu zdôrazním teda, že rada pre výkon svojej pôsobnosti nemôže vyžadovať informácie o mene, priezvisku a ani v spojení s trvalým bydliskom na úrovni konkrétnej ulice, nakoľko v jej pôsobnosti nie je spracúvanie osobných údajov s cieľom identifikovať konkrétnu osobu.
Cieľom a účelom činnosti rady je získať poznatok o určitých skupinách obyvateľstva, ktoré môžu byť rôznym spôsobom dotknuté realizovanou hospodárskou politikou alebo prijímanými opatreniami. Údaje obsahujúce všeobecne použiteľný identifikátor, ako je napríklad rodné číslo, môže rada spracúvať len za účelom prepojenia rôznych databáz a len v osobitne chránenom režime tak, aby k nim mal prístup len nevyhnutný okruh osobitne poverených osôb. V zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nepatrí všeobecne použiteľný identifikátor, vrátane rodného čísla, medzi osobitné kategórie osobných údajov, teda citlivé osobné údaje.
Každopádne, čiže myslí sa na to, aby rada mala dáta, aby vedela efektívne a presne spravovať svoje analýzy. Zároveň sa teda myslí aj na to, že aj ľudia, samozrejme, majú svoje práva, sú to citlivé údaje, takže musí s nimi byť pracované veľmi obozretne a veľmi dôsledne. Samozrejme, nesmie prísť k žiadnemu zneužitiu.
Kolegynka, ó, kolegynky, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
