Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, chcem len doplniť, že predložený návrh nie je ministerský návrh. Je to návrh poslancov. Často tu bolo nadávané na našich ministrov, takže je to návrh poslancov.
Zosmiešňovanie ministerky ako Kazisvět, Majka z Gurunu hovorí o malosti rečníka a ja sa naozaj vážne čudujem, že takýto človek učil naše deti, lebo je to urážka ženy. Vy môžte spochybňovať ministra aj ministerku na základe jej práce, ale na základe nejakých vonkajších znakov je to neprípustné a neprijateľné, hlavne keď sa jedná o ženu. Takže z toho som dosť silne rozčarovaný.
Spochybňovať šesťmesačnú lehotu, o ktorej rozhoduje ústavnoprávny výbor, je preferovanie anarchie. Platilo to za vašich vlád, platí to teraz a myslím, že to bude platiť aj v ďalšom volebnom období. Tak rešpektujme a nevyzývajme k anarchii, najmä preto, že sme poslanci Národnej rady a mali by sme ísť v dodržiavaní zákonov vzorom. A každá koruna vyplatená na dôchodku skôr, myslím, že je prínosná bez toho, čo ktorý politik tu bude o tom rozprávať. Určite to dôchodcom vyplatenie skôr pomôže.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k tomuto návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 914. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 953 z 25. februára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán Šefčík.
No áno, je to tak, že bude rozhodovať zrejme primár, nejaký vedúci oddelenia, prednosta, podľa toho, kto tam je, možno vedúca sestra, práve ten, ktorý bude priamo v tej chvíli, teda poverený vedením oddelenia, lebo nie je to vždy ten istý, ale, ale ten, kto rozhodne. Ktokoľvek to bude, zdravotnícky pracovník, áno, musí rozhodovať naozaj primerane. To znamená, on musí zniesť aj to prípadné skúmanie a musí to vedieť odôvodniť. To je úplne v poriadku. Je to normálne, to je pri každých právach, toho sa netreba báť.
A rozumiem aj obavy zdravotníckych pracovníkov, že teraz budú čeliť nejakým teda prehnaným reakciám, ale pokiaľ je teda na to naozaj dôvod, toto tak funguje aj v iných situáciách, pokiaľ je teda na to dôvod a oni to vedia jednoznačne vysvetliť, tak tá obava naozaj nie je namieste a už vôbec nie je namieste, aby sme takýto pozmeňujúci návrh, ktorý pomáha tým ženám, aby sme ho zmietli zo stola.
Mne je veľmi ľúto, že možno našli by sme možno riešenie, mne je ľúto, že sme to neodložili na neskôr ten návrh, ako som teda pôvodne chcela. Ale myslím si, že aj v tomto znení je to určite v poriadku, je to lepšie. Nakoniec, bolo to súčasťou aj pôvodného návrhu pani Marcinkovej, ktorý ona vyšperkovala, vylepšila, reagovala priamo na pripomienky nemocníc, ktoré, a tie pripomienky sú v tom pozmeňováku zahrnuté. Takže tohoto by som sa až tak nebála. Ja sa oveľa viac bojím toho, ako sa cíti žena, keď pri sebe v čase pôrodu na v Slovenskej republike, bohužiaľ, úplne pravidelne nemá tú sprevádzajúcu osobu. A myslím si, že by sme tým ženám naozaj mali dopriať túto oporu a podporu.
A ja som presvedčená, že vy, pán kolega, ale aj pani navrhovateľky majú rovnako úprimný záujem.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Chválim návrh zákona, chválim zámer, je to, pokiaľ viem, dlhodobý zámer Zuzany Šebovej, to si pamätám ešte z minulého volebného obdobia. Takisto pani Horváthová sa tejto téme venuje dlhodobo a naozaj konzistentne. Takže oceňujem. Je tiež v podstate časťou toho, čo navrhovala Vladimíra Marcinková, kedy chcela teda sprievod pre všetky deti, kto, čo sa riešilo aj v rámci sektoru.
A preto si dovolím podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý vlastne akoby rozširuje tú prítomnosť. Ja si dovolím najprv prečítať odôvodnenie a potom znenie toho pozmeňujúceho návrhu samostatne. Pani Marcinková tu momentálne nie je, má veľmi dôležité rokovanie, na ktorom, na ktorom aj teraz momentálne vystupuje, čiže naozaj nevie tu byť prítomná, ale vieme všetci, že jej na tom veľmi záleží, takisto ako predkladateľke.
No myslím si, že vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu sa daný zá..., daný dobrý zákon obohatí.
Chcem podotknúť, že som bola pri tom prítomná a videla som aj potvrdenia o tom alebo teda písomné potvrdenia o tom, že s týmto návrhom zákona súhlasí jednak tá exekutívna strana, teda ministerstvo a takisto aj nemocnice poskytovatelia alebo zástupcovia poskytovateľov, ktorým bolo z veľkej časti vyhovené napriek tomu, že pani Marcinková nie je úplne, ona by najradšej bola, keby sa to rozšírilo maximálne, ale je zas úplne pochopiteľné zo strany nemocníc, že a takisto aj pani navrhovateľky to takto majú v tých návrhoch zákona, že nemôže tam byť nekonečný počet osôb, nekonečný počet situácii, že by do toho vlastne akoby nemohli zasiahnuť tie nemocnice samotné, tí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čiže je úplne v poriadku, keď požadujú nejaké obmedzenie a týmto a v tomto im bolo vyjdené v ústrety.
Takže dovolím si prečítať najprv odôvodnenie.
Ohľadom práv žien v súvislosti s pôrodom a prevádzajúcou osobou počas pôrodu Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že právo na rešpektovanie súkromného života v sebe jednoznačne zahŕňa aj právo týkajúce sa rozhodnutia stať sa rodičom, ktoré zahŕňa právo zvoliť si okolnosti, za ktorých sa osoba stane rodičom.
Európsky súd pre ľudské práva je presvedčený, že okolnosti pôrodu sú nespochybniteľne súčasťou súkromného života. Je to rozsudok Európskeho parlamentu zo 14. 12. 2010, bod 22. Obdobne Ústavný súd Českej republiky zaoberajúc sa touto problematikou uviedol, že problematika prítomnosti otca, poprípade inej blízkej osoby pri pôrode súvisí na úrovni ústavného poriadku so všeobecnou ochranou rodinného života v zmysle čl. X ods. 2 listiny, ktorá je súčasťou aj nášho ústavného poriadku, podľa ktorej má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Norma článku 32 ods. 1 prvej vety listiny potom akcentuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Ods. 4 veta prvá toho istého čl. zaručuje právo rodičov na starostlivosť o deti a súčasne právo detí na rodičovskú starostlivosť.
Je to porovnanie Nález Ústavného súdu Českej republiky, je tu aj číslo spisovej značky a je to z 24. 4. 2016, bod 12.
V tuzemskom prostredí verejná ochrankyňa práv poukázala na absenciu právnej úpravy vo vzťahu k právu pacienta na sprevádzajúcu osobu vo svojej správe a tiež v analýze o porušovaní práv rodičiek. Na základe svojich zistení verejná ochrankyňa práv odporúča legislatívnu úpravu, ktorá by zabezpečila, aby rodičky mali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti právo na prítomnosť osoby blízkej alebo osoby určenej pacientom.
Právo na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby podľa výberu ženy, rodičky je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a v žiadnom prípade by nemala byť vnímaná ako nadštandardná služba. Ak to kapacitné možnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dovoľujú, a toto je dôležité, že je v tom návrhu zákona, ak to dovoľujú, je vítaným ľudskoprávnym štandardom poskytnúť žene, rodičke možnosť mať pri sebe viac ako jednu sprievodnú osobu za rešpektovania kapacitných možností zariadenia.
V tomto smere je návrh zákona v súlade s judikatúrou súdnych orgánov ochrany ústavných práv a v súlade s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv, pričom návrh zákona bude na prospech žien, rodičiek a napomôže nerušenému dôstojnému a slobodnejšiemu výkonu ich ústavných práv v spojitosti s pôrodom.
Zákonodarca je povinný pri tvorbe legislatívy ohľadne ochrany zdravia pacientov napĺňať aj pozitívny záväzok štátu, chrániť aj legislatívnou cestou životy, čl. 15 ústavy, a zdravie, čl. 40 ústavy, obyvateľov Slovenskej republiky.
Preto posledná veta ods. 17 reflektuje situáciu, kedy prítomnosť sprevádzajúcich osôb odporuje povahe poskytovaného zdravotného výkonu, ku ktorému v prípade závažných komplikácií pri pôrode môže dôjsť. Takáto prítomnosť však môže byť odoprená len výnimočne, ak ide o také zdravotnícke úkony, ktoré sa štandardne aj v medzinárodnom medicínskom prostredí vykonávajú bez prítomnosti civilného sprievodu pre závažnosť daného výkonu.
V zmysle princípu proporcionality a váženia jednotlivých záujmov, ktoré je treba vzhľadom na stred dvoch ústavných záväzkov naplniť, návrh zákona limituje odoprenie prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri rodičke na nevyhnutnú mieru a na nevyhnutný čas.
Takže toľko k odôvodneniu. Je teda jasné, že myslím si, že sa zhodneme a verím, že aj pani predkladateľky uvítajú takéto rozšírenie, nakoľko nielen teda maloletý alebo, alebo ľudia, ktorí teda nie sú napríklad schopní podpísať informovaný súhlas a podobné veci, potrebujú sprievod, ale keďže ide o ženy, tak asi chápeme, že naozaj aj žena v takomto veľmi intímnom, dôležitom životnom okamihu potrebuje pri sebe oboru. Ako som čítala, je to teda súčasťou aj, aj rôznych dokumentov, práv, nariadení a je to súčasťou určite práv nás žien.
Čiže pokiaľ je to naozaj kapacitne možné a pokiaľ to dovolí daný zákrok, čo opäť teda z pohľadu tých zdravotníckych zariadení, zdôrazňujem, a chcem aj požiadať verejnosť o pochopenie v tomto smere, pokiaľ teda príde k diskusii, tak pokiaľ je to ale kapacitne možné, malo by byť toto vždy umožnené. Jednak tej žene, aby mala pri sebe človeka, ktorého si vyberie, či už partnera, alebo, alebo iného človeka v tomto prípade, ale sa myslí teda na otca dieťaťa. A, samozrejme, aj pre toho otca je to určite veľmi dôležité a nemalo by to byť niečo, niečo, čo je teda zvlášť nejakým spôsobom povoľované alebo zakazované. Malo by to byť automaticky nárokovateľné.
Čiže ďakujem veľmi pekne, vystúpila som teda za pani Marcinkovú a dovolím si prečítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Jany Bittó Cigánikovej, poslanca Vladimíra Ledeckého k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 773.
V čl. I sa § 11 dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
"16) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom sa žene zaručuje právo na prítomnosť blízkej osoby,³³⁾ alebo inej osoby určenej ženou a tiež ďalších blízkych osôb určených ženou, ak to dovoľujú podmienky zdravotníckeho zariadenie. To neplatí, ak ide o osobu, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie. Prítomnosť osôb podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotníckeho výkonu."
Doplnenie odseku 16 sa primerane premietne do úvodnej vety.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate legislatívno-technickou úpravou, ktorou sa upravuje úvodná veta zákona v súlade s názvom ústavného zákona, kde som pri písaní správy o zjavnú chybu, na čo upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku v časti C. Takéto opravy obvykle vykonávame priamo na zasadnutí výboru a premieta sa to do spoločnej správy, ale keďže ide o ústavný zákon a nebolo na výbore dostatok poslancov, teda ústavná väčšina, ktorá by túto legislatívno-technickú úpravu podporila na rokovaní výboru, musím ju predniesť v pléne. A keďže ide o veľmi jednoduchú vec, tak nepovažujem za potrebné ju ďalej uvádzať a odôvodňovať. Čiže prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Ondreja Dostála, Anny Zemanovej, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 871.
V článku I v úvodnej vete sa za slovami "č. 397/2004 Z. z." vypúšťa slovo "zákon".
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Návrh ústavného zákona sa týka pôsobnosti výboru pre európske záležitosti, konkrétne jednak toho, akými záležitosťami alebo výkonom ktorej pôsobnosti môže poveriť Národná rada zákonom výbor, v tomto prípade výbor pre európske záležitosti. Navrhujeme, aby Národná rada mohla poveriť výbor prostredníctvom zákona nielen stanoviskami, zaujatím stanoviska Slovenskej republiky k právne záväzným aktom a iným aktom Európskej únie, o ktorých sa rokuje na pôde orgánov Európskej únie, ale aj stanoviskami k iným záležitostiam Európskej únie. Ak bude schválený ústavný zákon, tak predmetnú úpravu bude možné naplniť zmenou rokovacieho poriadku, ktorú nenavrhujeme teraz, ale teda keď bude najbližšie otvorený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak by sa to tam mohlo premietnuť.
Druhý bod sa týka toho, na návrh koho je predložené stanovisko, ktoré, ak sa k nemu Národná rada nevyjadrí do dvoch týždňov, tak stáva sa toto stano..., návrh tohto stanoviska záväzným pre členov vlády na pôde orgánov Európskej únie. Keďže iniciovať návrh stanoviska môže ako vláda, tak skupina najmenej tridsiatich poslancov. My navrhujeme, aby tá automatická účinnosť v prípade, že sa Národná rada buď nevyjadrí, alebo neschváli návrh stanoviska a súčasne neschváli nejaké iné stanovisko, aby sa to týkalo iba návrhu, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky, ktorá v mene Slovenskej republiky potom koná vo vzťahu k Európskej únii, teda nie návrhu, ktorý predloží skupina tridsiatich poslancov.
Skupina tridsiatich poslancov naďalej bude môcť predkladať svoje návrhy stanovísk k ďalším záležitostiam Európskej únie, ale nebude nastávať situácia, že márnym uplynutím štrnásťdňovej lehoty sa návrh stanoviska stane záväzným. Bližšie by som odkázal na dôvodovú správu a moje vystúpenie v rozprave v rámci prvého čítania.
Tým končím a hlásim sa zároveň do rozpravy ako prvý.

Pán poslanec Faič, musím vám dať čiastočne za pravdu, že tá šťava z toho, že sa tu robí veľká reforma verejnej správy akosi vyprchala a možno je to aj tým, že do toho prišiel aj covid a do toho prišla vojna na Ukrajine a vlastne naozaj riešia sa veci a promptne a venuje sa tomu veľa času a veľa energie a tá energia potom kdesi chýba.
Pán Kočiš, pokiaľ starostom alebo primátorom v regióne poviete, že čo ich najviac trápi, čo najviac potrebujú, tak vám povedia, že potrebujú vyasfaltovať nejakú komunikáciu, nejaký chodník alebo niečo. A preto si myslím, že tie priority musí nastaviť ministerstvo, lebo keď sa identifikujú problémy ako rozviť, rozbiť ten gordický uzol rozvoja v tých najmenej zaostalých regiónoch, tak nie sú identifikované problémy ako cesty miestnej komunikácie alebo miestne chodníky, lebo fajn, ten starosta si to dá opraviť a má politické body.
Ale najväčším problémom sú MRK, najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom je vzdelávanie, naozaj aby každé jedno dieťa, aj keď vyrastá v zlých podmienkach, horších...
===== Ale najväčším problémom sú MRK, najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom je vzdelávanie. Naozaj aby každé jedno dieťa, aj keď vyrastá v zlých podmienkach alebo horších, mohlo navštevovať tú materskú škôlku a to predprimárne vzdelávania malo také, aby bolo na rovnakej štartovacej čiary potom v základnej škole. Takže tu treba naozaj držať tú líniu, že to, čo máme identifikované ako problém, aby sme ho aj prvotne riešili, na to sú peniaze na rozvoj.

Pán poslanec Faič, musím vám dať čiastočne za pravdu, že tá šťava z toho, že sa tu robí veľká reforma verejnej správy akosi vyprchala a možno je to aj tým, že do toho prišiel aj covid a do toho prišla vojna na Ukrajine a vlastne naozaj riešia sa veci a promptne a venuje sa tomu veľa času a veľa energie a tá energia potom kdesi chýba.
Pán Kočiš, pokiaľ starostom alebo primátorom v regióne poviete, že čo ich najviac trápi, čo najviac potrebujú, tak vám povedia, že potrebujú vyasfaltovať nejakú komunikáciu, nejaký chodník alebo niečo. A preto si myslím, že tie priority musí nastaviť ministerstvo, lebo keď sa identifikujú problémy ako rozviť, rozbiť ten gordický uzol rozvoja v tých najmenej zaostalých regiónoch, tak nie sú identifikované problémy ako cesty miestnej komunikácie alebo miestne chodníky, lebo fajn, ten starosta si to dá opraviť a má politické body.
Ale najväčším problémom sú MRK, najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom je vzdelávanie, naozaj aby každé jedno dieťa, aj keď vyrastá v zlých podmienkach, horších...
===== Ale najväčším problémom sú MRK, najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom je vzdelávanie. Naozaj aby každé jedno dieťa, aj keď vyrastá v zlých podmienkach alebo horších, mohlo navštevovať tú materskú škôlku a to predprimárne vzdelávania malo také, aby bolo na rovnakej štartovacej čiary potom v základnej škole. Takže tu treba naozaj držať tú líniu, že to, čo máme identifikované ako problém, aby sme ho aj prvotne riešili, na to sú peniaze na rozvoj.

Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika čerpá európske fondy už takmer osemnásť rokov. A tak ako tu bolo pred chvíľou spomenuté a dáme si ruku na srdce a úprimne si odpovieme na otázku, či sme potenciál prichádzajúcich eurofondov dokázali efektívne využiť. No asi nie, ani nie efektívne a o využívaní alebo zlom využívaní zdrojov počúvame dlho. Čo však efektívne využívanie zdrojov znamenalo minimálne za posledné roky? Pochybné tendre na vedu a výskum, zbití farmári, agrodotácie na betónové plochy, miliardy euro na nefunkčné IT, či stále nedokončená diaľnica na východ, ktorú taktiež z veľkej časti financujeme z európskych fondov. Kompletný zoznam prípadov, kedy boli eurofondy nezodpovedne rozflákané, by bol veľmi dlhý. Čo však ma viac mrzí, sú miliardy euro, ktoré ako krajina sme neboli schopní vyčerpať či kvôli zlému manažmentu a nakoniec sme tieto zdroje museli doplatiť z eurofondov, pardon, zo štátneho rozpočtu.
Každému je jasné, že systém a spôsob, akým čerpáme eurofondy osemnásť rokov, nezmeníme hneď. Čo sa tejto vláde podarilo, je nastaviť systém čerpania eurofondov tak, aby o týchto peniazoch rozhodovali aj ľudia priamo v regiónoch. V 8 krajoch vznikli tzv. Rady partnerstva, v ktorých majú zastúpenie kraj, mestá, obce, mimovládny sektor, sociekonomickí partneri priamo z regiónu. Eurofondy by sa tak nemali čerpať už len centralistickým spôsobom cez ministerstvo, ale mali by sa čerpať aj decentralizovane.
Avšak tu si musíme dať veľký pozor. Z tohto programového obdobia máme príklad, že boli takisto v regiónoch vytvorené podobné orgány Rada partnerstva pre RIUS. Bol som členom tejto Rady partnerstva v Prešove a musím povedať, že zasadala raz v roku 2015. Odvtedy bola nefunkčná a vlastne celé to bolo postavené len formálne a tá rada nemala vlastne žiadny vplyv. A podobne to bolo aj v ostatných krajoch. Nechcem, aby sa v novom programovacom období dostali do takého stavu. Preto verím, že to bude fungovať tak, ako sa to deklaruje. Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento zákon pripravuje síce táto vláda, ale čerpať už bude tá nasledujúca a myslím si, že k fyzickým zdrojom z tohto programovacieho obdobia sa táto vláda alebo počas tejto vlády už žiadatelia nedostanú. Pretože je to presne to, čo počúvajú a volajú všetci európski predstavitelia, ktorí sa čerpaniu eurofondov venujú. Je to jednoducho systém, ktorý efektívne funguje v mnohých krajinách Európskej únie. My sa porovnávame stále s krajinami V4 a musím povedať, že vo všetkých troch krajinách V4 ten systém funguje lepšie. Ale Poľsko, ktoré je násobne väčšou krajinou, ako je Slovensko, v čerpaní eurofondov patrí medzi špičku. A keď som sa pýtal maršálka vojvodstva, že ako to, že dokážu takto čerpať zdroje, tak povedal, že to je v prvom rade reforma verejnej správy, ktorú my sme ešte ani nezačali, a v druhom rade, že keďže majú vplyv a veľký dosah na tieto peniaze a na rozhodovacie právomoci, tak si zavolal všetkých kompetentných ľudí a im povedal, že robte tak, aby sa ani jedno euro nevrátilo naspäť do Európskej únie. A tí ľudia sú za to zodpovední, aby sa tie peniaze minuli a minuli efektívne.
Neviem, pri našom riadení, komu na Slovensku by sme niečo také mohli doporučiť, nariadiť, aby to takto organizoval. Mám pocit, že je to presne naopak, aj praktickú skúsenosť, že na jednom projekte, ktorý sa venoval zamestnanosti, prišla kontrola v posledný deň po piatich rokoch, keď skončil projekt. A čo ju najviac zaujímalo, čo kontrolovali, tak to boli nálepky na ručných prístrojoch alebo nálepky na ručných vŕtačkách, že či je tam, že je to financované z Európskej únie a či tie vŕtačky stále máme. Nikoho nezaujímalo, aké efekty priniesol ten projekt, koľko ľudí sme zamestnali alebo ako by sme ich vytiahli z biedy. To je slovenské riadenie eurofondov.
Pri koronakríze, ale aj pri aktuálnej situácii na hraniciach vidíme, ako tie regionálne štruktúry či už VÚC-ka alebo tie štruktúry miestne, jednotlivé mestá a obce sú schopné rýchlo zareagovať a riešiť veci tak, že naraz vidíme, že ten tŕň z päty nám stále v tej prvej fáze a niekedy aj v druhej a niekedy aj poslednej vytiahnu práve oni. Aj teraz, keď sa pripravuje zákon lex Ukrajina, tak tam požadujeme od samospráv, aby to boli práve oni, ktorí kontrolujú. Lebo tak to je vždycky, že to konečné riešenie neurobí Bratislava, ale musí urobiť ten prijímateľ a častokrát je to vyšší územný celok alebo samospráva.
Dovolím si tvrdiť, že v čerpaní eurofondov Slovensko je v krízovej situácii, preto poďme do toho a nebojme sa kompetencií a zdroje presúvať do regiónov. Na to, aby tento decentralizovaný systém čerpania eurofondov fungoval, musíme do regiónov naliať peniaze. Citlivo vnímam obavy kritikov, starostov, primátorov a župana k novému programovaciemu obdobiu. Preto aj tu z tohto miesta vás žiadam, pani ministerka, pustite do týchto regiónov viac peňazí. Je a bude dosť a regióny ich dokážu čerpať rýchlo a efektívne.
Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s novým programovacím obdobím a stále stojí pred nami, je nastavenie priorít. Dovolím si pripomenúť samotnú podstatu európskych fondov, ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny...
===== Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny a že sú čistí platitelia a tie peniaze prídu k nám a my už to tak neberieme, že tie peniaze sú do rozvinutých regiónoch. Už to tak berieme, že sú pre Slovensko a ten regionálny rozvoj tých najmenej rozvinutých regiónov a vlastne to, čo máme identifikované, čo by ten tie regióny najviac rozvinulo, neriešime alebo riešime okrajovo.
Keď si dáme ruku na srdce, darí sa nám to, robíme správne kroky, aby východ, či juh Slovenska dorovnával západu Slovenska? Čísla jasne hovoria, že v podpore rozvoja najmenej rozvinutých okresov ako vládna koalícia zlyhávame. Pritom programové vyhlásenie vlády hovorí jasne: "Vláda Slovenskej republiky vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých okresov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky." Žiaľ, keď čítam kritiku z Bruselu, ktorá MIRRI vyslovene tlačí do toho, aby investovala do riešenia problémov marginalizovaných rómskych komunít, mám pochybnosti, či zriadenie MIRRI stačilo a či je regionálny rozvoj v názve ministerstva právom. Stačí zavolať do najmenej rozvinutých okresov a hneď vidíte inú kvalitu života. Často sú to okresy s vysokou mierou nezamestnanosti a podľa rómskeho atlasu je práve v týchto okresoch vysoká koncentrácia rómskych osád a vylúčených komunít. Vyľudnenosť, prestarnutie obyvateľstva bez pracovných príležitostí aj taká je realita v najmenej rozvinutých okresoch.
Ľudí z týchto okresov len ťažko oklameme neférovými číslami a štatistikami, ako to z roka na rok v čerpaní eurofondov zlepšujeme, o týchto problémoch, ktoré dlhodobo trápia ľudí na východe, či na juhu Slovenska, hovoríme desaťročia a stále s ním vlády nedokážu pohnúť.
Dnes už vieme, že pri riešení problémov marginalizovaných komunitách funguje komplexný prístup. Všetci sa na tom zhodujú. Zamestnanie, vzdelávanie a bývanie. My chápeme, keď ľudia bez domova sú na ulici na lavičke, že sa nepohnú z toho marazmu, pokiaľ im nedáme bývanie. Pokiaľ ich z tej ulici nedostaneme domov, ale už nechápeme, keď Rómovia žijú v takýchto nevyhovujúcich podmienkach a my od nich chceme, aby sa zaradili do normálneho života. Takže to bývanie je naozaj priorita. Pri zamestnávaní máme 512 sociálnych podnikov, ktoré sa priamo tomu venujú. To znamená, za tri roky vzniklo 512 podnikov. Viac ako 4 000 ľudí, ktorí dostali príležitosť. Z toho 114 sociálnych podnikov založili mestá a obce. Máme ďalšie obecné podniky, ktoré sa venujú, hoci nie sú sociálnymi podnikmi, majú ten program nastavený tak, aby zamestnávali tých ťažko zamestnateľných ľudí. Čiže nástroje sú, len ich treba naozaj podporiť.
Ako som spomínal sociálne podnikanie, obecné podniky, lokálna ekonomika, aktívne opatrenia na trhu práce, investovanie do lokálnych projektov v daných regiónoch. To sú osvedčené nástroje. Len si to osvojiť a podporovať to systematicky a dlhodobo. Naprieč Slovenskom vidíme príklady dobrej praxe, kde to ide. Spomeniem napríklad Raslavice alebo Sveržov. Nechcem zachádzať do detailov, no riešenie eurofondov sú obrovskou príležitosťou na to, aby sme problém MRK vyriešili raz a navždy. Preto prosím, zobuďme sa a chyťme to do našich rúk. Nastavme si priority na nové programové obdobie, ktoré nás skutočne trápia a ktoré môžu priamo ovplyvniť kvalitu života na celom Slovensku. Problémy, o ktorých hovorím, potvrdila vo svojej správe aj komisárka pre kohéziu. Teda eurokomisárka zodpovedná za regionálny rozvoj na európskej úrovni, ktorá upozornila členské štáty na nedostatočné zapájanie samospráv pri čerpaní európskych peňazí.
V samospráve pôsobím viac ako 24 rokov a musím povedať, že spolupráca so štátom v čerpaní eurofondov je častokrát veľmi náročná. Štát sa dlhodobo pozerá skôr na formálne čísla, štatistiky, bodky, čiarky v pripravených projektov. Formalizmus a byrokracia je, mám pocit, dôležitejšia ako samotný prínos projektu. Jednoducho čerpáme peniaze len pre pekné štatistiky, no nepozeráme sa na konečný výsledok a prínos projektu. Kontrolujeme faktúry, bločky, ale naozaj cieľ toho projektu nikoho nezaujíma. Ak by sme do celého projektu zapojili viac samospráv aj ľudí z regiónov, som presvedčený, že na konci programových období by nám nezostali nevyčerpané zdroje EÚ.
Štát potrebuje regióny. Ako som už spomínal, v každej krízovej situácii sa obracia na tie regióny a tie regióny potom v konečnom dôsledku si tú svoju robotu alebo tú svoju úlohu splnia veľmi dobre. A takto štát potrebuje regióny aj ako partnera. Od prvého kroku nastavenia priorít až po vyčerpanie posledného centa, ktorý nám príde z Európskej únie. Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Šuchu predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa nedávno vyjadril na otázku spolupráce s regiónmi nasledovne: "Ak sa však pozrieme na krajiny, v ktorých čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny, nemôže uškodiť. Samozrejme, to musí ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3 200 zamestnancov a len 100 z nich sa nachádza v regiónoch." Tak ako financujeme zamestnancov v regiónoch z európskych fondov, takisto posúvame aj kompetencie, rozhodovacie právomoci a vlastne tú moc nad týmito zdrojmi. "Zvyšok je na centrálnych úradoch. Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či to práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať." Vytvorenie jedného Operačného programu Slovensko považujem za dobrý krok. Flexibilita predchádzajúceho systému bola takmer nulová a presúvanie peňazí bolo veľmi náročné. Slovensko však stále patrí medzi druhý najpomalší štát v čerpaní eurofondov a do roku 2023 nám ešte stále zostáva zhruba 7 miliárd. V novom programovacom období nás čaká ďalší balík miliárd z bežných eurofondov, no stojí pred nami aj čerpania peňazí z plánu obnovy. Sú to obrovské investície, ktoré dokážu absolútne prekopať úroveň kvality života na Slovensku. Preto, prosím, berme to vážne. Poučme sa z vlastných chýb a využime toto obdobie na to, aby sme najbližších 10 rokov dokázali využiť túto obrovskú šancu na zmenu. Preto ešte raz prosím, nebojme sa presúvať kompetencie, finančné zdroje a financovanie personálnych kapacít do regiónov. Využime šancu zmeniť budúcnosť Slovenska a nastavme priority tak, aby sme riešili najkľúčovejšie oblasti života - zamestnanie, ako som spomínal, pre tých najmenej prispôsobivých alebo tých najťažšie zamestnateľných ľudí cez sociálne podniky, vzdelávanie, budujme materské škôlky a, samozrejme, bývanie. Dávajme ľuďom, ktorí majú problém s bývaním, riešenie, aby naozaj sa mohli zapojiť do normálneho života. Inšpirujme a poučme sa z chýb, ktoré pri čerpaní eurofondov opakujeme 18 rokov a majme na pamäti to najdôležitejšie. Decentralizovaná krajina je úspešná krajina. Len decentralizovaná krajina je krajinou rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika čerpá európske fondy už takmer osemnásť rokov. A tak ako tu bolo pred chvíľou spomenuté a dáme si ruku na srdce a úprimne si odpovieme na otázku, či sme potenciál prichádzajúcich eurofondov dokázali efektívne využiť. No asi nie, ani nie efektívne a o využívaní alebo zlom využívaní zdrojov počúvame dlho. Čo však efektívne využívanie zdrojov znamenalo minimálne za posledné roky? Pochybné tendre na vedu a výskum, zbití farmári, agrodotácie na betónové plochy, miliardy euro na nefunkčné IT, či stále nedokončená diaľnica na východ, ktorú taktiež z veľkej časti financujeme z európskych fondov. Kompletný zoznam prípadov, kedy boli eurofondy nezodpovedne rozflákané, by bol veľmi dlhý. Čo však ma viac mrzí, sú miliardy euro, ktoré ako krajina sme neboli schopní vyčerpať či kvôli zlému manažmentu a nakoniec sme tieto zdroje museli doplatiť z eurofondov, pardon, zo štátneho rozpočtu.
Každému je jasné, že systém a spôsob, akým čerpáme eurofondy osemnásť rokov, nezmeníme hneď. Čo sa tejto vláde podarilo, je nastaviť systém čerpania eurofondov tak, aby o týchto peniazoch rozhodovali aj ľudia priamo v regiónoch. V 8 krajoch vznikli tzv. Rady partnerstva, v ktorých majú zastúpenie kraj, mestá, obce, mimovládny sektor, sociekonomickí partneri priamo z regiónu. Eurofondy by sa tak nemali čerpať už len centralistickým spôsobom cez ministerstvo, ale mali by sa čerpať aj decentralizovane.
Avšak tu si musíme dať veľký pozor. Z tohto programového obdobia máme príklad, že boli takisto v regiónoch vytvorené podobné orgány Rada partnerstva pre RIUS. Bol som členom tejto Rady partnerstva v Prešove a musím povedať, že zasadala raz v roku 2015. Odvtedy bola nefunkčná a vlastne celé to bolo postavené len formálne a tá rada nemala vlastne žiadny vplyv. A podobne to bolo aj v ostatných krajoch. Nechcem, aby sa v novom programovacom období dostali do takého stavu. Preto verím, že to bude fungovať tak, ako sa to deklaruje. Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento zákon pripravuje síce táto vláda, ale čerpať už bude tá nasledujúca a myslím si, že k fyzickým zdrojom z tohto programovacieho obdobia sa táto vláda alebo počas tejto vlády už žiadatelia nedostanú. Pretože je to presne to, čo počúvajú a volajú všetci európski predstavitelia, ktorí sa čerpaniu eurofondov venujú. Je to jednoducho systém, ktorý efektívne funguje v mnohých krajinách Európskej únie. My sa porovnávame stále s krajinami V4 a musím povedať, že vo všetkých troch krajinách V4 ten systém funguje lepšie. Ale Poľsko, ktoré je násobne väčšou krajinou, ako je Slovensko, v čerpaní eurofondov patrí medzi špičku. A keď som sa pýtal maršálka vojvodstva, že ako to, že dokážu takto čerpať zdroje, tak povedal, že to je v prvom rade reforma verejnej správy, ktorú my sme ešte ani nezačali, a v druhom rade, že keďže majú vplyv a veľký dosah na tieto peniaze a na rozhodovacie právomoci, tak si zavolal všetkých kompetentných ľudí a im povedal, že robte tak, aby sa ani jedno euro nevrátilo naspäť do Európskej únie. A tí ľudia sú za to zodpovední, aby sa tie peniaze minuli a minuli efektívne.
Neviem, pri našom riadení, komu na Slovensku by sme niečo také mohli doporučiť, nariadiť, aby to takto organizoval. Mám pocit, že je to presne naopak, aj praktickú skúsenosť, že na jednom projekte, ktorý sa venoval zamestnanosti, prišla kontrola v posledný deň po piatich rokoch, keď skončil projekt. A čo ju najviac zaujímalo, čo kontrolovali, tak to boli nálepky na ručných prístrojoch alebo nálepky na ručných vŕtačkách, že či je tam, že je to financované z Európskej únie a či tie vŕtačky stále máme. Nikoho nezaujímalo, aké efekty priniesol ten projekt, koľko ľudí sme zamestnali alebo ako by sme ich vytiahli z biedy. To je slovenské riadenie eurofondov.
Pri koronakríze, ale aj pri aktuálnej situácii na hraniciach vidíme, ako tie regionálne štruktúry či už VÚC-ka alebo tie štruktúry miestne, jednotlivé mestá a obce sú schopné rýchlo zareagovať a riešiť veci tak, že naraz vidíme, že ten tŕň z päty nám stále v tej prvej fáze a niekedy aj v druhej a niekedy aj poslednej vytiahnu práve oni. Aj teraz, keď sa pripravuje zákon lex Ukrajina, tak tam požadujeme od samospráv, aby to boli práve oni, ktorí kontrolujú. Lebo tak to je vždycky, že to konečné riešenie neurobí Bratislava, ale musí urobiť ten prijímateľ a častokrát je to vyšší územný celok alebo samospráva.
Dovolím si tvrdiť, že v čerpaní eurofondov Slovensko je v krízovej situácii, preto poďme do toho a nebojme sa kompetencií a zdroje presúvať do regiónov. Na to, aby tento decentralizovaný systém čerpania eurofondov fungoval, musíme do regiónov naliať peniaze. Citlivo vnímam obavy kritikov, starostov, primátorov a župana k novému programovaciemu obdobiu. Preto aj tu z tohto miesta vás žiadam, pani ministerka, pustite do týchto regiónov viac peňazí. Je a bude dosť a regióny ich dokážu čerpať rýchlo a efektívne.
Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s novým programovacím obdobím a stále stojí pred nami, je nastavenie priorít. Dovolím si pripomenúť samotnú podstatu európskych fondov, ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny...
===== Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny a že sú čistí platitelia a tie peniaze prídu k nám a my už to tak neberieme, že tie peniaze sú do rozvinutých regiónoch. Už to tak berieme, že sú pre Slovensko a ten regionálny rozvoj tých najmenej rozvinutých regiónov a vlastne to, čo máme identifikované, čo by ten tie regióny najviac rozvinulo, neriešime alebo riešime okrajovo.
Keď si dáme ruku na srdce, darí sa nám to, robíme správne kroky, aby východ, či juh Slovenska dorovnával západu Slovenska? Čísla jasne hovoria, že v podpore rozvoja najmenej rozvinutých okresov ako vládna koalícia zlyhávame. Pritom programové vyhlásenie vlády hovorí jasne: "Vláda Slovenskej republiky vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých okresov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky." Žiaľ, keď čítam kritiku z Bruselu, ktorá MIRRI vyslovene tlačí do toho, aby investovala do riešenia problémov marginalizovaných rómskych komunít, mám pochybnosti, či zriadenie MIRRI stačilo a či je regionálny rozvoj v názve ministerstva právom. Stačí zavolať do najmenej rozvinutých okresov a hneď vidíte inú kvalitu života. Často sú to okresy s vysokou mierou nezamestnanosti a podľa rómskeho atlasu je práve v týchto okresoch vysoká koncentrácia rómskych osád a vylúčených komunít. Vyľudnenosť, prestarnutie obyvateľstva bez pracovných príležitostí aj taká je realita v najmenej rozvinutých okresoch.
Ľudí z týchto okresov len ťažko oklameme neférovými číslami a štatistikami, ako to z roka na rok v čerpaní eurofondov zlepšujeme, o týchto problémoch, ktoré dlhodobo trápia ľudí na východe, či na juhu Slovenska, hovoríme desaťročia a stále s ním vlády nedokážu pohnúť.
Dnes už vieme, že pri riešení problémov marginalizovaných komunitách funguje komplexný prístup. Všetci sa na tom zhodujú. Zamestnanie, vzdelávanie a bývanie. My chápeme, keď ľudia bez domova sú na ulici na lavičke, že sa nepohnú z toho marazmu, pokiaľ im nedáme bývanie. Pokiaľ ich z tej ulici nedostaneme domov, ale už nechápeme, keď Rómovia žijú v takýchto nevyhovujúcich podmienkach a my od nich chceme, aby sa zaradili do normálneho života. Takže to bývanie je naozaj priorita. Pri zamestnávaní máme 512 sociálnych podnikov, ktoré sa priamo tomu venujú. To znamená, za tri roky vzniklo 512 podnikov. Viac ako 4 000 ľudí, ktorí dostali príležitosť. Z toho 114 sociálnych podnikov založili mestá a obce. Máme ďalšie obecné podniky, ktoré sa venujú, hoci nie sú sociálnymi podnikmi, majú ten program nastavený tak, aby zamestnávali tých ťažko zamestnateľných ľudí. Čiže nástroje sú, len ich treba naozaj podporiť.
Ako som spomínal sociálne podnikanie, obecné podniky, lokálna ekonomika, aktívne opatrenia na trhu práce, investovanie do lokálnych projektov v daných regiónoch. To sú osvedčené nástroje. Len si to osvojiť a podporovať to systematicky a dlhodobo. Naprieč Slovenskom vidíme príklady dobrej praxe, kde to ide. Spomeniem napríklad Raslavice alebo Sveržov. Nechcem zachádzať do detailov, no riešenie eurofondov sú obrovskou príležitosťou na to, aby sme problém MRK vyriešili raz a navždy. Preto prosím, zobuďme sa a chyťme to do našich rúk. Nastavme si priority na nové programové obdobie, ktoré nás skutočne trápia a ktoré môžu priamo ovplyvniť kvalitu života na celom Slovensku. Problémy, o ktorých hovorím, potvrdila vo svojej správe aj komisárka pre kohéziu. Teda eurokomisárka zodpovedná za regionálny rozvoj na európskej úrovni, ktorá upozornila členské štáty na nedostatočné zapájanie samospráv pri čerpaní európskych peňazí.
V samospráve pôsobím viac ako 24 rokov a musím povedať, že spolupráca so štátom v čerpaní eurofondov je častokrát veľmi náročná. Štát sa dlhodobo pozerá skôr na formálne čísla, štatistiky, bodky, čiarky v pripravených projektov. Formalizmus a byrokracia je, mám pocit, dôležitejšia ako samotný prínos projektu. Jednoducho čerpáme peniaze len pre pekné štatistiky, no nepozeráme sa na konečný výsledok a prínos projektu. Kontrolujeme faktúry, bločky, ale naozaj cieľ toho projektu nikoho nezaujíma. Ak by sme do celého projektu zapojili viac samospráv aj ľudí z regiónov, som presvedčený, že na konci programových období by nám nezostali nevyčerpané zdroje EÚ.
Štát potrebuje regióny. Ako som už spomínal, v každej krízovej situácii sa obracia na tie regióny a tie regióny potom v konečnom dôsledku si tú svoju robotu alebo tú svoju úlohu splnia veľmi dobre. A takto štát potrebuje regióny aj ako partnera. Od prvého kroku nastavenia priorít až po vyčerpanie posledného centa, ktorý nám príde z Európskej únie. Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Šuchu predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa nedávno vyjadril na otázku spolupráce s regiónmi nasledovne: "Ak sa však pozrieme na krajiny, v ktorých čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny, nemôže uškodiť. Samozrejme, to musí ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3 200 zamestnancov a len 100 z nich sa nachádza v regiónoch." Tak ako financujeme zamestnancov v regiónoch z európskych fondov, takisto posúvame aj kompetencie, rozhodovacie právomoci a vlastne tú moc nad týmito zdrojmi. "Zvyšok je na centrálnych úradoch. Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či to práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať." Vytvorenie jedného Operačného programu Slovensko považujem za dobrý krok. Flexibilita predchádzajúceho systému bola takmer nulová a presúvanie peňazí bolo veľmi náročné. Slovensko však stále patrí medzi druhý najpomalší štát v čerpaní eurofondov a do roku 2023 nám ešte stále zostáva zhruba 7 miliárd. V novom programovacom období nás čaká ďalší balík miliárd z bežných eurofondov, no stojí pred nami aj čerpania peňazí z plánu obnovy. Sú to obrovské investície, ktoré dokážu absolútne prekopať úroveň kvality života na Slovensku. Preto, prosím, berme to vážne. Poučme sa z vlastných chýb a využime toto obdobie na to, aby sme najbližších 10 rokov dokázali využiť túto obrovskú šancu na zmenu. Preto ešte raz prosím, nebojme sa presúvať kompetencie, finančné zdroje a financovanie personálnych kapacít do regiónov. Využime šancu zmeniť budúcnosť Slovenska a nastavme priority tak, aby sme riešili najkľúčovejšie oblasti života - zamestnanie, ako som spomínal, pre tých najmenej prispôsobivých alebo tých najťažšie zamestnateľných ľudí cez sociálne podniky, vzdelávanie, budujme materské škôlky a, samozrejme, bývanie. Dávajme ľuďom, ktorí majú problém s bývaním, riešenie, aby naozaj sa mohli zapojiť do normálneho života. Inšpirujme a poučme sa z chýb, ktoré pri čerpaní eurofondov opakujeme 18 rokov a majme na pamäti to najdôležitejšie. Decentralizovaná krajina je úspešná krajina. Len decentralizovaná krajina je krajinou rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.