Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je posun lehoty úhrady odvodov z prevádzkovania hazardných hier v mesiaci apríl 2022 na august 2022 a odvodov, ktorých lehota úhrady uplynie od účinnosti tohto zákona do augusta 2022, sa posunie do konca decembra 2022.
Pár slov si dovolím. Mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 trvá na Slovensku od 12. marca 2020 nepretržite, čiže dodnes je to už viac než 700 dní. Možno by sme ju už mali aj zrušiť. Počas tohto obdobia boli prevádzky hazardných hier zatvorené spolu takmer osem mesiacov, teda takmer 240 dní. Z dôvodu pandémie boli teda zatvorené prevádzky, respektíve boli obmedzené prevádzkové hodiny, dôsledkom čoho prišli prevádzkovatelia hazardných hier, najmä prevádzkovatelia terminálov, videohier umiestnených v kamenných prevádzkach, o značné tržby.
Prečo to vlastne riešime? Títo podnikatelia sú povinní odviesť do štátneho rozpočtu paušálne odvody za každý kus technického zariadenia v dvoch splátkach v priebehu roka, už v spomínanom apríli a v auguste, a to bez ohľadu na objektívnu skutočnosť, že mali povinne zatvorené prevádzky, respektíve skrátený prevádzkový čas z dôvodu nariadených štátnych opatrení. Odvody obciam sú hradené takisto v dvoch splátkach, a to v apríli a v decembri, preto posun úhrady odvodov sa obcí dotkne z časového hľadiska len jedenkrát.
Predloženým návrhom sa umožní úhrada odvodov podľa aktuálnej finančnej situácie prevádzkovateľov hazardných hier a teda už spomínaný posun lehoty úhrady odvodov z prevádzkovania hazardných hier v mesiaci apríl na august a odvodov, ktorých úhrada uplynie od účinnosti tohto zákona do konca augusta 2022, sa posunie do konca decembra 2022. Treba jasne povedať, že na odklad úhrady odvodov sa stanovuje úrok podľa pravidiel Európskej komisie. Odklad úhrady odvodov však bude umožnený všetkým prevádzkovateľom hazardných hier za komerčných podmienok, to znamená, že za obdobie odkladu budú povinní platiť už spomínaný úrok podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, týmto postupom tak nebude, týmto opatrením, týmto návrhom zákona poskytovaná štátna ani minimálna pomoc.
Takýto model úhrady odvodov bol zákonom upravený už aj v roku 2020 a veľmi podobne aj v roku 2021, kedy bola celá úhrada a lehota posunutá do konca decembra 2021. Toto opatrenie je pre prevádzkovateľov hazardných hier veľmi potrebné, pričom nebude mať, a to podotýkam, žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, práve naopak. Štát za to, že tie peniaze dostane neskôr, dostane úrok.
Opatrenie bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože umožní prevádzkovateľom hazardných hier prekonať časový výpadok tržieb odložením záväzkov. Zároveň sa zabezpečí, že doba presahujúca jeden mesiac, počas ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry v omeškaní s úhradou odvodu a po uplynutí ktorej mu Úrad pre reguláciu hazardných hier môže siahnuť na finančnú zábezpeku podľa zákona o hazardných hrách, sa začne počítať až od uplynutia lehoty na odklad úhrady odvodu podľa tohto zákona, to znamená od 1. januára 2023.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim asi ako prvý.

Ďakujem. Ja len chcem pozvať kolegov na utorok 8.30 h na zdravotnícky výbor.

Tak sa vyjadrím len k pánom poslancom, ktorí spomínali osadu Žehra. Osada nevznikla teraz, vnikla dávno, aj súčasné rozmery nabrala počas starostovania, poslancovania nerómskych poslancov a nerómskeho starostu. Ten rómsky starosta je tam, myslím, že tretie volebné obdobie. Prednosta, ešte raz, prednosta, ktorý je teraz tam a je akceptovaný a jeho názory sú akceptované a brané vážne, bol ten, ktorý založil neziskovú organizáciu na odčlenenie Žehry. Myslím si, že nie je pravdou, že ho v časti, kde Rómovia nieže nežijú, lebo už aj tam žijú, kde Rómovia predtým nežili, že ho neakceptujú. A nechápem, ako starosta rieši únosy ľudí a tých, čo pracujú v Anglicku, to teda neviem. Myslím, že poznám dosť dobre kompetencie samosprávy, ale nechápem, čo s tým vie alebo môže urobiť starosta.
Takže keď si chceme naliať čistého vína, tak si hovorme o tom, že urobíme reformu verejnej správy a presunieme kompetencie z malých samospráv na väčšie, a to je stavebný úrad a ďalšie kompetencie, kde budú rozhodovať odborne zdatní ľudia. A to neni len problém Žehry, to je problém celého Slovenska. Takže, takže nehádžme zase všetko na tých, ktorí sa nevedia alebo veľmi ťažko sa bránia, a to sú Rómovia, poprípade Židia v minulosti a neviem koho ešte.
Ďakujem.

Pán poslanec Ledecký, no to je práve tá debata, že či to máme stavať, že čím nižšia úroveň, tým demokratickejšie. Podľa môjho názoru je jasné, decentralizácia je dobrá vec, ale to, na akej úrovni, aké veľké budú celky, by malo byť vecou racionálneho rozhodnutia, nielen toho, aby to bolo čo najnižšie, ale aj aby to mohlo efektívne fungovať. A naše obce sú dnes príliš malé, aby samospráva na nich mohla efektívne fungovať. Ja súhlasím, že tie modely sú rôzne. Môžu byť aj také, že sa iba prenesú kompetencie, ale príklad z iných európskych krajín hovorí, že municipalizácia, komunálna reforma, spájanie obcí vo výkone samosprávnych funkcií má zmysel a je to dobrá cesta. A stále teda nerozumiem celkom, že teda že prečo od Prešova sa môže nejaká časť oddeliť a od Bratislavy alebo Košíc nie, že za to, že tam je na úrovni mestských častí samospráva, no tak môžme dať aj Prešovu samosprávu, ale teda myslím, že skôr ten trend pôjde, pôjde opačným smerom, že povedzme v Košiciach by sa mohol obmedziť počet mestských častí, ale to teraz tu nejdeme riešiť.
A áno, komunálna reforma nebude v plnosti realizovaná v tomto volebnom období. Máme za sebou polovicu volebného obdobia. Budú na jeseň komunálne voľby, takže budú navolené na štyri roky nové samosprávy, tak to je tiež dáky limit, ale nemali by sme sa k tomu stavať tak, že no teraz sa nám to nepodarilo, tak to necháme tak a nech to niekto robí, lebo takýmto spôsobom sa postupuje už desaťročia. Mali by sme sa snažiť aj v tomto volebnom období urobiť čo najviac.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené poslankyne, poslanci, ako sme už dneska počuli, tak na Slovensku máme 2 891 obcí. Sú to obce, ktoré majú naozaj dvojciferné číslo, až po najväčšie mesto Bratislavu, ale je jasné, že tá rozdrobenosť obcí na Slovensku je veľmi výrazná a hoci hovoríme o tom, že o spájaní, o reforme verejnej správy, tak zatiaľ sa nič v tomto neurobilo.
Problémy, o ktorých hovoríme, všetci sa asi zhodneme na tom, že reforma verejnej správy väčšinu týchto problémov by mohla vyriešiť. Takisto ako predrečníci, zhodujem sa v tom, že to neni malá vec, je to veľká vec, ale stále o nej hovoríme a ja vám pravdu poviem, že z tohto volebného obdobia prešlo viac ako polovička a tú reformu verejnej správy som videl len, len naozaj v náčrtoch alebo základných bodoch, čo by sme asi mali robiť. To znamená, že osobne som nevidel nejakú rozpracovanú reformu verejnej správy. Z toho chcem povedať, že asi sme rezignovali na tú reformu verejnej správy. A myslím si, že keby sa tá reforma verejnej správy napísala počas tohto volebného obdobia, tak nie sme ju schopní presadiť, aby naozaj bola, lebo takéto zásadné reformy sa určite nerobia na konci volebného obdobia.
Keď sa pýtate v Poľsku predstaviteľov samosprávy, predstaviteľov miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, ľudí, štátnych úradníkov, ale aj najvyšších predstaviteľov, tak všetci sa zhodujú v jednom, že reforma verejnej správy bola najlepšia reforma, aká sa v Poľsku urobila, dokonca niektorí hovoria, že to je jediná funkčná reforma. A musím povedať, že to zloženie štátnej správy a samosprávy v Poľsku predtým bolo veľmi podobné ako na Slovensku, to znamená, že naozaj máme sa kde inšpirovať a jazykovo sme aj blízki. Ja keď som bol ešte štátny tajomník, tak poľský veľvyslanec nám priamo ponúkol, že zavolá expertov a môžme si urobiť nejakú konferenciu ohľadom, ohľadom reformy verejnej správy, ako to celé prebiehalo a ako to teraz funguje. Ja pevne verím, že keď ten covid skončí, tak že to aj zrealizujeme.
Ja, pán poslanec, musím vám povedať, že neviem ešte dneska, že ako budem hlasovať, lebo naozaj sa tu bije veľa vecí proti a jedna vec, jedna vec je veľmi silne za, takže asi, asi naozaj rozhodnutý nie som.
Čo sa týka, reagujem možno dvakrát na pána poslanca Dostála, naozaj to pojmovo, že obec musí mať nejakú históriu, sa mi zdá veľmi slabé. Ja si myslím, že pokiaľ by malo k tomu dôjsť, tak musí byť jasne povedané, že tá obec historicky fungovala v nejakom, v nejakom období, aby naozaj sa nestalo to, že, ja neviem, centrum mesta si zmyslí, že sa odčlení, alebo nejaká časť sa odčlení, lebo je to ekonomicky pre ňu výhodnejšie, a nebudeme vedieť tomu zabrániť.
Máme tu, keď to spomínam, máme tu aj príklad Košíc a obce Sokoľany, kde išlo o železiarne, kto bude brať dane a vlastne bol tam, boli tam súdne spory, dokonca neviem, či je to skončené, kde tie súdy – okresný, krajský a Najvyšší súd – rozhodli rozdielne a vlastne na tom, aj na tom príklade vidieť, že pokiaľ sa jedná o peniaze, tak tie samosprávy sú schopné urobiť všetko, aby sa k tým peniazom dostali, a všetko ostatné je druhotné.
Keď hovoríme o reforme verejnej správy, ja si myslím, že mali by sme sa hlavne baviť nie o spájaní tých obcí, ale o presune kompetencií, lebo nie je normálne, že napr. kompetenciu, ma napadá teraz, prideľovanie rybárskych lístkov má všetkých 2 891 obcí na Slovensku, hoci určite vo väčšine tých malých obcí žiadni rybári nie sú a keď niektorá za dvadsať rokov príde pýtať rybársky lístok, tak tá, ten starosta naozaj prekvapene pozerá a musí si najprv celé to pozisťovať, o čo ide. A tých kompetencií je toľko, že v skutočnosti drvivú väčšinu tých kompetencií tie samosprávy nevykonávajú.
Čo je argument za, a to je silný argument za, je, že demokraticky si obyvatelia môžu zvoliť samosprávnu jednotku, v ktorej chcú žiť. To je naozaj argument a keď v minulosti takúto samosprávnu jednotku mali, tak viem sa nad tým zamyslieť, že toto je veľmi-veľmi silný argument.
Možno ešte jeden argument, čo pán poslanec Dostál spomínal, že prečo nie Košice a Bratislava. Tak Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku a Košice a Bratislava majú nejaké miestne časti, Prešov ich nemá, hej? Takže tým, že je tretie na Slovensku, je, má to nejaký význam, že tie Košice a Bratislava majú tie mestské časti. Zase hovoríme, že ich je veľa a že to treba tiež nejak zreformovať, ale Prešov ich nemá a možno práve niektoré, niektoré časti Prešova, ktoré boli niekedy samostatné, odvtedy to tak vnímajú, že sú zaznávané alebo že si nevedia presadiť tie svoje veci.
Ja si myslím, že tí, čo nás trápi, a v parlamente je nás veľa, trápia jednotlivé problémy na tej miestnej samospráve, na tej miestnej úrovni, však aj iniciatíva tohto zákona hovorí o tom, že nám to neni jedno, by nám malo vliať takú spoločnú energiu a naozaj zísť sa a povedať, že čo urobíme s tou reformou verejnej správy, naliať do toho energiu, lebo, lebo ja chápem, že úradníci, ktorí sú tuná na ministerstve a vlastne nikdy neboli v tej samospráve, nefungovali v tej samospráve, neboli starostami, neboli poslancami a neviem čím všetkým, tak jednoducho tento problém nevnímajú tak, ako to vnímame my, že potrebujeme celý ten balík problémov nejak pohnúť a vyriešiť.
Bola tu spomenutá obec Žehra aj vlastne v jednom tom návrhu bola riešená obec Žehra, chvalabohu, to z toho vypadlo, lebo to, s týmto návrhom to bolo totálne nepriechodné.
Ale musím povedať, že kto pozná súčasne, ako tá obec Žehra funguje alebo nefunguje, tak musí uznať, že sa tam urobil veľmi veľký pokrok vo vzťahu k demokratickému riadeniu tejto obce. V prvom rade je tam prednosta v obci Žehra, ktorý bol riaditeľ neziskovej organizácie za odčlenenie. On chcel, aby sa tá Žehra, ktorá má 400 obyvateľov, odčlenila od tej časti druhej. Dneska je akceptovaný prednosta a naozaj po rozhovore s ním, hovoril, že bez toho, aby vlastne tie rozhodnutia nejakým spôsobom nepotvrdil, že sú správne, demokratické a že spĺňajú nejaké zákonné normy, tak tá samospráva, tá samospráva to nejak nepresadzuje.
Druhá vec, pri rozdelení obci Žehra, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 100 sú, myslím, že 120, 120 obyvateľov sú, je v domove sociálnych služieb, v súkromnom domove sociálnych služieb a teraz tá obec podľa zákona, ktorý sme schválili minulého roku, musí od nového roku platiť 100 eur na každého člena, tak pokiaľ by sa odčlenila tá časť, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 120 má ľudí v domove sociálnych služieb, tak mesačne by musela platiť 12-tisíc euro tomuto domovu sociálnych služieb a keď sa na budúci rok vypočítajú skutočné náklady, tak to bude ešte podstatne viacej. Áno, je pravda, že doteraz sa to neplatilo a bolo veľmi výhodné pre každú obec, čo mala domov sociálnych služieb, aby si tých ľudí prihlásila na trvalý pobyt. Tak brala na to peniaze, hoci poskytovala im minimálne služby, teraz, teraz už to tak nie je.

Ďakujem kolegom za reakcie.
No to by som si vyprosil, pán poslanec Kočiš, že som to nečítal pozorne. Ja som to čítal veľmi pozorne a čítal som aj predchádzajúce návrhy pána poslanca Fecka, aj som s ním diskutoval v pléne v minulom volebnom období, aj pred predložením tohto návrhu som si teda pozorne prečítal, čo predkladá. Problém nie je v tom, že by som ja nepozorne čítal, problém je v tom, že vy ste nepozorne počúvali, rovnako nepozorne počúval aj váš kolega pán poslanec Suja. Ja som nehovoril o tom, že na základe návrhu pána poslanca Fecka sa budú môcť oddeľovať paneláky. To je, to, samozrejme, je nezmysel a to som ani nepovedal. Ja som si iba položil otázku, že keď je filozofiou, že je demokratické, že menšia časť sa môže oddeliť od väčšej, aj keď tá väčšia s tým nesúhlasí, že kde sa to má zastaviť, že či sa to má týkať iba obcí, alebo sa to má týkať aj Prešovského kraja, alebo sa to má týkať nejakých sídlisk v rámci, v rámci miest, alebo sa to má týkať panelákov, lebo však je demokracia, tak poriadne a do dôsledkov.
A tá, nie je tam, nie je tam žiadne, žiadne historické doloženie alebo historický doklad, vkladá sa tam termín história obce, teda sa predpokladá, že obec má nejakú históriu, ale opäť, to sa mi zdá nejasný pojem, lebo každá obec má nejakú históriu, dlhšiu, kratšiu, samostatnú, ako súčasť niečoho, niečoho iného. A myslím si, že teda ak by to bolo takto schválené, no tak môže, môže s tým byť problém, akým spôsobom sa to vykladá.
Pán poslanec Dobeš, áno, Poľsko je inšpiratívny príklad, to súhlasím a uvedomujem si to, že je to zložité, že to nie je také, že prídeme na budúcu schôdzu s poslaneckým návrhom zákona a schválime, ale mali by sme sa snažiť v tom nejako pohnúť.

Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, ako pán poslanec Fecko na úvod zrekapituloval históriu predkladania tohto návrhu, myslím, že nie v úplne identických formách, ale teda ten obsah je, obsah je rovnaký. Tak ja teda len pripomeniem, že keď ten návrh predkladal, tak ja som k nemu vystupoval a považujem za dôležité vystúpiť k nemu aj teraz, keďže na túto tému máme, povedal by som, že dosť odlišné, až opačné názory. Ale teda ocenil by som aspoň, aspoň teda na začiatok, aby som začal pozitívne, to uvedomenie si, že by nemalo nastať nejaké väčšie drobenie obcí, a najmä nemalo by nastať vytváranie obcí, ktoré budú mať pár sto alebo pár desiatok, pár desiatok obyvateľov, a teda že s tou hranicou tritisíc by sa hýbať nemalo.
Napriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí k najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali. A teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť. Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce. Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol. Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul, a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice, inú úpravu miestnych referend, predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie častí obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté; hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme, kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba, ako ste povedali, nevieme, koľko potrvá ten konflikt, možno potrvá týždne, možno potrvá mesiace, možno potrvá roky a možno tá situácia sa vyvinie tak, že ľudia, ktorí utiekli, sa vlastne nebudú môcť vrátiť domov alebo veľmi dlho nebudú môcť napríklad získať doklad o bezúhonnosti, tak podľa tej vašej logiky by potom dovtedy nemali byť zamestnateľní v profesiách, ktoré doklad o bezúhonnosti vyžadujú. Toto, čo navrhuje vláda, je podľa mňa normálne, štandardné riešenie. Je to riešenie, riešenie na krízovú situáciu. A ja by som možno išiel ešte ďalej, lebo napríklad aj pri živnosti je jednou z podmienok bezúhonnosť v oblastiach, ktoré sa týkajú predmetu podnikania, a teda my tu teraz vytvárame podmienky, jak schválime ten zákon, aby ľudia, ktorí utiekli z Ukrajiny pred vojnovým konfliktom, sa u nás mohli zamestnať, ale napríklad živnosť si založiť nebudú môcť. Čiže ja by som skôr uvažoval, akým spôsobom to ešte rozšíriť, lebo absencia výpisu z registra trestov alebo iného obdobného dokladu je prekážkou. Takže ja by som sa skôr na to pozrel takto.
No a pokiaľ ide o tých, o tú dočasnú odbornú stáž, áno, môže to byť problém, že tam bude iba fotokópia dokladu, ale ako vidíte, že je tam rozdiel, že tam nie je, nie je čestné vyhlásenie o vzdelaní, ale teda potrebné je to preukázať aspoň tou, aspoň tou fotokópiou a opäť je to úprava, ktorá aj vo všeobecnosti ide správnym smerom, lebo teda v porovnaní so susednými krajinami, ktoré umožnili vykonávať dočasnú odbornú stáž v oveľa širšom merítku, u nás to bolo príliš, príliš zviazané doteraz a myslím si, že toto by, to uvoľnenie by malo ostať natr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Mazurek, vy hovoríte A ako vždycky, myslíte B, ste klamár. Skrývate sa za to, že nebudete hlasovať za tento zákon, ktorý pomáha Ukrajincom, kvôli tomu, že sú tam aj iné veci okrem pomoci ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou. Je to len vaše hlúpe, zbabelé alibi, jednoducho nechcete pomáhať týmto ľuďom. (Reakcie z pléna.) Z toho, z toho, z toho, ako ste vystupovali (zaznievanie gongu) do vypuknutia konfliktu, je to úplne zrejmé, vy ste na strane Ruska.
A teda dovoľte otázku, pán Mazurek, už keď toľko kričíte do mikrofónu, tak prestaňte teraz, dovoľte otázku, koľko z tých peňazí, ktorým teraz pomáhate, tých Ukrajincov pochádza priamo z Ruska? Je dokázané, že vaša strana bola financovaná priamo z Ruska. Váš kolega (reakcie z pléna), váš kolega pán Suja zamestnával asistenta, ktorý vynášal v tejto situácii našemu nepriateľovi. (Reakcia z pléna.) Našemu nepria... však možno príde aj k tomu. (Zaznievanie gongu.) To znamená, že pýtam sa vás teraz reálne, že koľko z tej pomoci, ktorú poskytujete Ukrajincom, pochádza priamo z Ruska, ktoré natiekli do vašej strany.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.