Videokanál klubu

Tak ja len krátko. Tento váš folklór o okupačnej dohode nebudem veľmi komentovať, ale tak aspoň ste si nejako odôvodnili, že teda chcete poukazovať na nejaké nerovnaké zaobchádzanie, len teda chcem vás upozorniť, že existuje aj niečo ako zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a je celkom zaužívané, že napríklad my keď máme niekde konzulát alebo teda máme niekde veľvyslanectvo, tak to, čo ten konzul alebo veľvyslanci tam spotrebujú, tak tiež sa riadi našimi daňovými zákonmi častokrát a nie tými zákonmi tej krajiny, kde sú. A toto je niečo podobného, lebo sú tu v podstate že na vyslanie, teda keď bude platiť, obrazne povedané, kreditkou ministerstva financií USA, tak neni to absolútne neobvyklé, že sa budú riadiť podľa svojej daňovej sústavy a nie podľa našej daňovej sústavy a hlavne keď u nich teda tie príjmy z minerálnych olejov alebo teda tie dane z minerálnych olejov sú niekde úplne inde.
No ale teda prečítajme si, čo ste vy vlastne navrhli.
Vy ste sa rozhodli, že v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja pridáte do paragrafu zvlášť písmenko, že oslobodený od dane je nafta a benzín pre vlastnú potrebu občana Slovenskej republiky. Ako ja možno chápem tú symboliku, ktorú ste sa tu snažili, hej, že teda keď ste si to odôvodnili tou obrannou dohodou, ale no tak, ako priznajte si, že toto je fakt trošku... dosť veľký populizmus. Pre vlastnú potrebu? To ako ja prídem na pumpu a poviem, že tankujem pre vlastnú potrebu, dajte mi to bez dane? Hej, to akože tak to má akože fungovať? No, tak keď už niečo navrhujete, tak aspoň už na tom trošku viacej zapracujte a nech to dáva aspoň hlavu a pätu.
No, lebo ešte by som, by som teda rád, by som teda rád dodal, že vy by ste týmto spôsobom v podstate odstavili celú, celý príjem vlastne dane z motorových, z palív a z motorových olejov, či ako sa to nazýva, čo je niekoľko sto miliónov, nestihol som si pozrieť presne koľko, a vlastne uvedomte si, že vy tu častokrát chodíte s návrhmi, že dajme dôchodcom, dajme hentým, dajme tamtým, tam dajme len Slovákom. Uvedomte si, že tie vaše nápady, aj keby ste náhodou teda sa dostali v budúcnosti k výkonu moci, tak tie nápady treba aj z niečoho platiť, hej? A spotrebná daň z nafty a z benzínu je teda pomerne zásadným príjmom štátneho rozpočtu. Tak trošku, majte trošku boha pri sebe, že keď už navrhujete kopec rozdávania, tak na druhej strane nenavrhujete likvidovanie príjmov rozpočtu. Ako dobre, môžme sa baviť o tom, či by nemala byť tá daň nižšia, to by bola legitímna debata. Ale napísať návrh, že oslobodené pre vlastnú potrebu občana Slovenskej republiky? No tak to je predsa len trošku pod úroveň a je to trošku výsmech a no...
Tak, ďakujem.

Ďakujem.
Najprv na poslanca Kotlebu. Tak ak ste si všimli, tak ja som mierne kritizoval pána ministra aj tuto vo vystúpeniach a taktiež v nejakých rozhovoroch som viackrát teda adresoval výčitku, že doteraz sme nič neurobili v tejto veci, takže to sa pýtajte pána ministra a nie mňa, že prečo to je tak.
K pánovi Beluskému. No ja nechcem, chcem, aby bola zablokovaná možnosť dať poslanecký návrh v tejto istej veci, keďže mám určitý slovný prísľub, že kedy sa to bude najneskôr riešiť.
A ešte sa vrátim naspäť ku poslancovi Kotlebovi. No tak to som nehovoril o vláde, hovoril som o postoji v koalícii k opozičným návrhom a ak chcete teda nejaký dobrý tip, tak ono to je aj tým, že aké návrhy predkladáte. Keby ste viac predkladali takýchto návrhov, ktoré aspoň teda racionálne sa snažia niečo riešiť, nejaký problém, a menej populizmu, ako je napríklad ďalší bod, tak možno by sa aj inak koalícia k tomu stavala a možno by sa vám sem-tam nejaký návrh aj podarilo presadiť.

Tak ja teda tiež využijem na reakciu rozpravu, keďže by som to asi za ten, za tie dve minúty nestihol. Spravil som si pár poznámok, pár bodov.
K tomu stresovaniu trhov, my nevystresujeme akciové trhy. Tam by ste naozaj tých sedem-osem miliárd, neviem, koľko by to bolo, dokázali nejakým spôsobom umiestniť aj bez toho, aby ste si narobili nejaké zásadné problémy. My by sme vystresovali dlhopisové trhy. Lebo pomerne podstatná časť, nie je to gro, ale pomerne podstatná časť je aj v dlhopisoch slovenských a je aj v dlhopisoch okolitých krajín, ktorých, ktorých, tie dlhopisové trhy ich nie sú až tak veľké, aby. Keby ste tam mali že americké dlhopisy, ktorých je na kvantá všade, tak by ste to aj možno mohli, mohli predať rovno. Ale keď tam máte firemné dlhopisy, keď tam máte dlhopisy relatívne malých krajín, tak hodiť na trh takúto veľkú, takúto... (Reakcia z pléna.) Ako? No vy tie dlhopisy chcete predať, hej? To znamená, že niekto ich musí kúpiť, hej? No, takže keď máte, keď vy vlastníte, neviem, že tonu jabĺk, hej, keď, keby som chcel použiť nejaký príklad, tak keď mám tonu jabĺk a chcem sa ich zrazu všetkých zbaviť, tak by som ten trh dosť vystresoval a cena tých jabĺk by klesla možná, možno o polovicu, ak za týždeň sa na celom Slovensku predá, predá jedna tona a ja k tomu prihodím zrazu druhú tonu, hej? Takže len o toto ide, že v podstate vystresujete trh.
A teda ešte raz pripomeniem, že veľké riziko by bolo, že by ste jednoducho predali, teda nakúpili tie akcie za takú obrovskú sumu v nevhodnom čase a že by ste zásadne to, čo, urobili to isté čo nešťastník pán Madej v dvetisíc... v ktorom to spravil (?), dvetisícdeviatom, keď vlastne zakázali de facto vyškrtnutím jedného slova v zákone, tak zakázali DSS-kám de facto investovať do akcií, no a trafili úplne že spodok akciového trhu a odvtedy už akcie 10 rokov v podstate len nepretržite rástli. Tak vy by ste, žiaľ, išli do rizika, že urobíte to isté, len v opačnom garde.
Áno, ja to úplne bez problémov poviem, že teda hlavným motívom toho, že som navrhol vrátiť vám to na prepracovanie, je to, aby teda kvôli vášmu návrhu nebola zaseknutá podobná iniciatíva na ďalších šesť mesiacov. Lebo myslím, že som to spomenul, že tá dohoda je, že to pôjde v júni vo vládnom zákone, a teda mám prísľub, že ak to nebude vo vládnom zákone, tak môže to ísť v júni ako poslanecký návrh.
Pustiť váš návrh do druhého čítania a potom ho upravovať, no tak, no, nemusím vám asi vysvetľovať politickú realitu, ale hlavne vy zasahujete do pomerne zásadných vecí, na ktorých nemusí byť vždy úplná zhoda ani moc, ani medzi odborníkmi. Napríklad tie poplatky, tak keď sa stretne desať odborníkov na dôchodky, tak podľa mňa len na tie poplatky by ste vyzbierali tak päť názorov.
A napríklad jedna, veď jedna z oblastí je ten life cycling, teda že ako by mali byť investované peniaze počas, počas tej sporiacej fázy, počas tých 40 rokov, hej, v priemere, čo tam ten sporiteľ je, tak na tom sa v podstate odborníci nevedia zhodnúť a sám som zvedavý, že ako to bude nastavené nakoniec v tej reforme. Lebo máme tu názory od investičnej rady, čo zasa mnohí odmietajú, až po... No, to tam nebudem zachádzať. Takže dávať takéto návrhy bez toho, aby na tom bola aspoň nejaká väčšinová zhoda odbornej obci, tak to by bolo veľmi nešťastné, keby sme to potom lepili v II. pilieri. A toto je inak jedna z vecí, ktoré teda si myslím, že pán minister mohol urobiť aj šťastnejšie, že keby hneď od začiatku urobil pracovnú skupinu z odborníkov na dôchodky, ktorých tu teda nemáme málo, ale je podľa mňa možné naozaj vybrať veľmi erudovaných ľudí a tí by pripravili tú reformu, tak asi by bola aj lepšie prijímaná, prijímaná verejnosťou a nestalo by sa to, čo keď pred rokom prišlo do MPK ústavný zákon o dôchodkoch, že bolo k tomu 200 zásadných pripomienok. No ale to už len také, tak pomimo.
Čo sa týka poplatkov, tak ak sa chcete do poplatkov aj v budúcnosti nejakým spôsobom starať, tak mám pre vás dobrý tip.
Okrem poplatku za, teda toho manažérskeho a okrem toho poplatku za hodnotenie, tak sa ešte berie poplatok, jedno percento si necháva Sociálna poisťovňa, ktorý si vlastne strháva z tých príspevkov, keď vy platíte, keď váš zamestnávateľ platí, platí sociálne poistenie, tak to platí do Sociálnej poisťovne teda to dôchodkové poistenie, a oni tú časť, tú zhruba tretinu potom vlastne posielajú do tej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, kde máte ten II. pilier. Zmysel to má taký, aby zamestnávateľ nemusel platiť na dva účty, tomu rozumiem, ale teda aby si za funkciu tohto prietokového ohrievača si Sociálna poisťovňa brala jedno percento z tých príspevkov, tak to si myslím, že je dosť neodôvodnené a úplne bez problémov by som im to škrtol.
Takže ak chcete, tak vám dávam tip na ďalšiu legislatívnu iniciatívu a keď s takýmto niečím prídete, tak normálne vám sľubujem, že budem v koalícii lobovať za to, aby sme váš návrh podporili, ale teda (povedané so smiechom), ale teda sľúbiť vám to, samozrejme, nemôžem, teda že by sme ho aj podporili, no asi, asi teda viete, ako takéto nápady koaliční partneri berú, teda podporovať opozičné návrhy.
No ale teda hľadajme to pozitívne. Tak ja teda ako pozitívne beriem, že sme tu mali celkom peknú diskusiu o dôchodkoch a aj od vás som, o II. pilieri, aj od vás som počul celkom rozumné argumenty, takže ja pevne verím, že vám to vydrží a keď bude teda tá reforma II. piliera v parlamente alebo ten ústavný zákon o dôchodkoch, tak tiež budete skôr na tej konštruktívnej vlne a nebudeme tu počúvať také veci, ako tuto minule od pána kolegu, čo si tu teraz píše na WhatsAppe, hej, že pomaličky všetko znárodniť a jasné, dôchodky budú a neviem, kde ich, zo stromov budeme asi (reakcia z pléna), asi vám (povedané so smiechom), asi vám linknem nejaké vaše videjko. No dobre. Tak dúfam, že vám toto konštruktívne ostane, no a ja som sa vám teda chystal pri ďalšom bode naložiť, ale tak budem na vás dobrý, keďže sme si takto pokecali. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Trošku ma zaskočilo, ako rýchlo sme sa dostali k tomuto návrhu, takže budem viac-menej z hlavy.
No, toto je veľmi netradičný návrh zo strany Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo väčšinou od kotlebovcov vidíme buď prvoplánový populizmus, alebo to je nejaká nacionalistická hovadina, alebo až také veci, pri ktorých sa rozum zastavuje. Myslím, že ešte sa aj dneska k takým dostaneme. Toto je celkom výnimka. Je to návrh, ktorý sa tvári odborne, je to návrh, po ktorom ja sám už dlho volám, teda tá podstata, že zmeňme rozloženie príspevkov v II. pilieri. Ale ako sa hovorí, keď dvaja robia to isté, tak nemusí to byť to isté, nie vždy to tak teda dopadne rovnako, ako to dvaja, keď to dvaja zamýšľajú. A tu je síce teda pekná snaha, ale to prevedenie je neodborné, ako to už teda vo vašej strane častokrát býva.
Takže aby som na to nezabudol na koniec, tak hneď na začiatok dávam návrh na vrátenie zákona navrhovateľovi na jeho prepracovanie.
No a teraz k vášmu samotnému návrhu. Prvá vec, taká technická, tá je taká nezaujímavá, ale tak ja ju predsa len spomeniem. Vy ste tam napísali viac-menej, že zoberú sa ku dátumu X, sa zoberie všetko z jedného fondu a dá sa do druhého fondu. To som veľmi v jednoduchosti povedal. No, čo asi neviete, je, že vo fondoch sa nenachádza majetok samotný, ale vo fonde máte tzv. podiely, takže vy čo musíte urobiť, a keby ste si ten zákon poriadne pozreli, tak by to malo byť, tak to musí byť napísané tak, že vy najprv predáte podiely z jedného fondu, ten majetok, ktorý utŕžite, presuniete do druhého fondu a tam za to nakúpite podiely v tom druhom fonde. Jednoducho máte to legislatívne zle napísané.
Druhá vec, nie je to možné spraviť jedným prevodom. Neviem, či ste sa vy inšpirovali vtedy, keď to v 2013. spáchala tá partička okolo SMER-u, kedy oni urobili to, že keď ste do nejakého dátumu nevrátili ten, nevrátili podpísanú návratku, čo ste tam tiež napísali, takže to máte zrejme okopírované, tak vás presunuli priamo do garantovaného fondu, čo vtedy urobili takým spôsobom, že to by ste, by ste priam keby ste sa snažili, tak to tak netrafíte, lebo oni trafili že úplne dno akciového trhu. A odkedy sa to teda, no, síce vlastne nie, to bolo pri tom zákaze, zákaze investovania do akcií. Ale jednoducho v podstate tí, čo ešte boli v akciách, všetkých ich vtedy šupli do dlhopisov a odvtedy a odvtedy akcie iba rástli. No ale keď toto chcete urobiť naopak, tak vy to nemôžete urobiť jednorazovo, lebo vy by ste týmto spôsobom presúvali odhadom tak sedem-osem miliárd eur a keď idete presúvať sedem-osem miliárd eur, z ktorých je povedzme že nejaká podstatná časť, možno je to okolo miliardy, neviem, až tak som to, až tak som to neskúmal, je v slovenských dlhopisoch a vy to k jednému dátumu zrazu chcete, všetky dlhopisy, predať a nakúpiť za ne akcie. Tak viete si predstaviť, ako vystresujete ten finančný trh pri takej malej krajine, ako je Slovensko? To by sa vám veľmi poďakovali na ministerstve financií, resp. v ARDAL-e, že zrazu, keď vy sa snažíte predzásobovať Slovensko kešom, lebo máte nejaké plánované emisie dlhopisov, už aj tak máte problém, že sa nám úrokové sadzby začínajú trošku dvíhať kvôli očakávanej inflácii a vysokému zadlženiu, už neni o to až taký záujem, ako bol kedysi, teda niekoľkonásobný, a vy zrazu by ste šupli takto na trh slovenské dlhopisy možno za miliardu. To je ten jeden problém, že by ste ten trh vystresovali.
Druhý problém je, že by ste sa zahrali presne na takých expertov, ako boli smeráci, že si zoberete vešteckú guľu alebo len dúfate, že trafíte správny dátum, a k jednému dátumu sa pokúsite presunúť takú obrovskú časť majetku. No a čo keď sa vám stane, že práve trafíte nejaký vrchol, aktuálny vrchol akciových trhov a potom budú akcie, ja neviem, pol roka, rok padať? Nestáva sa to, ale krízy, teda nestáva sa to často, ale tie krízy chodia v nejakých cykloch, aj teraz nám v podstate, odkedy sa začala vojna, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, tak akcie v podstate nie sú v nejakom extrémne prudkom poklese, ale stále sú v poklese. Čo ak sa vám tiež podarí trafiť takýto nejaký lokálny vrchol? Potom vy budete vysvetľovať tým ľuďom, že zrazu sa hodnota ich majetku dočasne znížila o 20 – 30 percent?
Takéto presuny je potrebné rozložiť v čase, a to je aj jedna z tých podstatných výčitiek, čo vyčítam, čo som aj teda v niektorých rozhovoroch vyčítal pánovi ministrovi, že keďže toto neni možné urobiť v podstate skôr ako za dva roky, a dokonca sa hovorí, že to bude rozložené až do troch rokov, tak sme to mali urobiť už na začiatku volebného obdobia, lebo ak to urobíme teraz, tak to ešte nebude celé presunuté ani do konca nášho volebného obdobia. Lebo tak sa to robí zodpovedne, že to rozložíte a mesiac po mesiaci odpredávate buď jednu dvadsaťštvrtinu, alebo jednu tridsaťšestinu, aby ste rozložili to riziko v čase, aby ste nakupovali tie akcie, v podstate nech sú hocikde. Vtedy len, keď to takto rozložíte na niekoľko mesiacov alebo teda na dva roky a viac, tak viac-menej spriemerujete tú nákupnú cenu a aj keby medzitým prišlo k nejakému prepadu na akciovom trhu, tak je vysoko pravdepodobné, že počas tých dvoch rokov dosiahne, príde ku návratu, tá korekcia sa vráti a príde možno aj nejaké ďalšie lokálne maximum, čo za posledné roky nám tie prepady nikdy netrvali, teda nám tie prepady a následný návrat nikdy netrvali dlhšie ako nejaký rok.
No a tretí problém, ktorý ste tam urobili, je, že ste to teda navrhli presunúť všetkým, všetkým, ktorí majú k danému dátumu, ktorý ste si tam zvolili, menej ako 52 rokov, čo je síce pekné, ste si všimli naozaj, ste si všimli ten paragraf, aj ste to spomenuli, že od päťdesiatdvojky sa to začína skonzervatívňovať, ale to si ako predstavujete? Že tak dneska mám 51 rokov a desať mesiacov, tak šup, tak mi predajú všetky moje podiely v dlhopisoch, šupnú ich do akcií a bum, o dva mesiace ma chytí druhý paragraf, ktorý už hovorí o tom, že nemôžem mať 100 % v akciách, a opäť mi budú 10 % z tých akcií presúvať do dlhopisov? No tak nad tým treba trošku rozmýšľať, keď to píšete. Preto sa tam nedáva 52 rokov, ale dáva sa tam 51 rokov alebo 50 rokov, tak ako to bolo v návrhu, o ktorom sme diskutovali s pánom ministrom.
Tá druhá časť s tým, s tou odplatou, zhodnotenie majetku teda so zmenou vzorca, so zmenou vzorca, s ktorou, ktorým je odmeňovaná tá dôchodková správcovská spoločnosť, tak to už je v kolónke populizmus. Pekne, pekne celkom vymyslené, fajn, len teda niekoľko detailov. Áno, 10 % tie, 10 % akciové trhy alebo americký akciový trh v podstate so stopercentnou alokáciou v akciách v priemere urobilo. Lenže týka sa to len stopercentného čisto, čistého akciového trhu. Toto by v podstate znamenalo, že pri tých ostatných fondoch, či už pri nejakých zmiešaných, alebo pri nejakých dlhopisových, ale teda, respektíve pri akomkoľvek fonde s inou rizikovou triedou, ako sú čisté akcie, by bolo viac-menej nemožné získať odmenu za zhodnotenie, lebo tých 10 %, lebo tých 10 % nedosiahnete, čo síce môže byť legitímna požiadavka, ale potom si povedzme, ako by sa tie druhopilierové spoločnosti zachovali a či by boli ochotné, keby ste ich vlastne odstrihli od tohto, od tejto časti toho ich zhodnotenia, či by boli ochotné spravovať tie dôchodkové fondy aj naďalej. Mohlo by to skončiť tým, že ich v podstate vyženiete z tohto trhu, alebo by znížili kvalitu správy, znížili by, znížili by, znížili by kvalitu tých služieb, ktoré poskytujú svojim klientom, čo teda, ak to je nejaký zámer, ako ich zlikvidovať, tak to treba potom otvorene povedať, ale myslím, že to neni ten správny cieľ, ktorý by ste mali sledovať.
Poplatky. Je tam možno priestor na ich zníženie, ale robí sa to tým spôsobom, že zvýšite konkurenciu tým DSS-kám, čo je jedna z vecí, ku takej by sme sa dopracovali, že by sme otvorili ten trh aj napríklad zahraničným spoločnostiam, ktoré spravujú dôchodkové fondy, lebo je ich, len po Európe sú ich desiatky a stovky. A keby ste napríklad si ako slovenský pracujúci a slovenský budúci dôchodca mohli svoje príspevky do druhého piliera posielať napríklad, neviem, do holandskej alebo do dánskej, do islandskej spoločnosti, ktorá spravuje dôchodky, tak to by bol tlak na znižovanie poplatkov, lebo áno, v Európe sú aj spoločnosti, sú aj dôchodkové, áno, sú aj, sú aj teda dôchodkové fondy, ktoré majú nižšie poplatky, ale zároveň treba povedať, že tie naše DSS-ky nie sú, nie sú drahé v porovnaní so svetom. OECD robí pravidelne takú veľmi veľkú publikáciu, asi, neviem, 200-, 300-stranovú každý rok, Pensions at a Glance a tam sú teda rôzne porovnávacie kritériá. Teraz vám to snáď nepoviem, lebo ako hovorím, nestihol som sa úplne pripraviť, ale sme, ja neviem, kdesi v strede pri tej, pri tých, pri tej nákladovosti v tých dôchodkových fondoch, nie je to vôbec nič, nič, nič zásadného. Keby ste chceli niečo pri tých poplatkoch riešiť, tak dá sa, ale neni to úplne že jednoduché.
Prvá vec pri tých poplatkoch, ktorá je problematická, je, že pri indexových fondoch brať poplatok za zhodnotenie je, ako to nazvať, je trošku streštené alebo je to až nemorálne, lebo áno, a myslím, že ste to aj spomenuli, že jednoducho keď máte fond, ktorý nám sleduje index, tak to je v podstate, ako keby ste tam mali opicu, ktorá len niečo nakúpi a hotovo. A brať v takomto prípade poplatok za zhodnotenie, keď len niečo sledujete, tak to je nezmysel, áno.
Je, bolo by legitímne zrušiť špeciálne v tých indexových fondoch ten poplatok za, teda ten poplatok za zhodnotenie, avšak treba si povedať aj druhú vec, mali sme tu aj takú dobu, kedy indexové fondy nemali poplatok za zhodnotenie ako jediné, a treba povedať, že druhopilierové spoločnosti aktívne odhovárali svojich klientov od investovania do indexových fondov, tlačili ich do toho, aby boli v iných fondoch, ktoré nesledovali index, lebo výrazne tým bola znížená ich odplata. Toto nehovorí zrovna nič o nie dobrých úmysloch, ale povedzme že nehovorí to nič v prospech DSS-iek a ja teda určite nie som ich zástanca a toto by, toto by nemali robiť. V podstate aj išlo o konanie, ktoré nebolo v prospech ich sporiteľov, ale ťažko im to dokázať, aj keď všetci vieme, že to vtedy robili, ale je obava, že takéto niečo by sa udialo opäť. Tak treba sa zamyslieť nad tým, že ako im to v takom prípade vykompenzovať alebo aký mechanizmus prijať, aby sme tomuto zamedzili. Ja si opäť myslím, že najlepšie by bolo spraviť im konkurenciu alebo pustiť im do tohto, do tohto prostredia konkurenciu, lebo nepoznám na to úplne správne riešenie.
Druhá vec, ktorá je pri tom poplatku za zhodnotenie problematická, a to je to, s čím ste sa napríklad mohli stretávať teraz a ľudia sa na to sťažovali a ešte väčšie sťažnosti boli pred, myslím, že pred dvoma rokmi, je, že ten poplatok za zhodnotenie sa počíta každý deň. V prípade, ak hodnota fondu presiahne tzv. High-Water Mark, to znamená najvyššiu predtým dosiahnutú hodnotu, ak dosiahnete nové maximum, tak z toho, z toho, čo ste zarobili navyše, tak z toho si oni každý deň pripočítajú ten poplatok za zhodnotenie.
Problém je, ak sa vám stane také niečo, že hodnota tých akcií alebo hodnota tých podkladových aktív vám desať mesiacov, jedenásť mesiacov v roku vám rastie a potom v decembri vám to zrazu z nejakého dôvodu rachne dole o 20 – 30 %. Toto sa, myslím, že stalo práve v roku 2019 v decembri. Zrazu v roku 2020 v januári začali chodiť ľuďom výpisy, kedy videli, že dosiahli za minulý rok stratu dve-tri percentá, lebo to stúpalo väčšinu roku, vystúpalo to o 20 % a potom to rachlo o nejakých tridsať. To teraz dávam vám príklad môj, hej, to, presné čísla si nepamätám. Takže oni zrazu videli, že za ten rok dosiahli stratu a pod, na druhom riadku videli, že poplatok za výkonnosť sto, dvesto, tristo, štyristo eur, podľa toho, koľko tam mali, koľko tam mali peňazí nasporených. Tak áno, to sa blbo vysvetľuje, blbo to vyzerá a je otázne, že či s týmto niečo robiť, lebo ten princíp High-Water Mark ako samotný neni zlý a používajú ho všetky hedge fondy napríklad, len teda keď sa niečo takéto stane, tak jednoducho vyzerá to blbo a potom, keby ten výpis bol za marec alebo za apríl, tak ono tie akciové trhy by sa potom aj celkom slušne vrátili a už by to tak blbo nevyzeralo. Lenže keď vám trh padne tesne pred tým, ako robíte ten výpis, tak jednoducho potom to vyzerá trošku hlúpo.
Jedna z ciest, o ktorej sa hovorí a ktorá by naozaj bola vhodná, je naviazať, naviazať ten poplatok za výkon na porazenie nejakého benchmarku, ktorý by bol že vhodne zvolený. To je v podstate, takto, keď, aby som vám to vysvetlil, keď sa v tom nepohybujete, keď máte fond, ktorý investuje, ktorý má sledovať index, napríklad dajme MSCI World, tak ak si zvolíte benchmark, nejaký dlhopisový fond, tak je to úplne nevhodne zvolaný, zvolený benchmark a ten dlhopisový fond vlastne pobijete v celom období. Tým pádom si beriete poplatok za výkonnosť vždy, lebo tie dlhopisy vlastne pobijete vždy.
Ale pokiaľ máte zvolený, zvolený ako benchmark ten MSCI World a vy sa ho snažíte sledovať, ten MSCI World, tak, naopak, by ste nikdy poplatok za nadvýkon nemali, lebo jednoducho sledujete to isté, čo máte benchmark. Vy by ste museli urobiť to, že by ste si napríklad zobrali ten MSCI World a mierne by ste si ho upravili. Nesledovali by ste všetkých tých tisíc akcií, ktoré tam sú, ale mierne by ste koncentrovali to portfólio, niečo by ste nadvážili, niečo by ste podvážili, a robili by ste to preto, aby ste si pobili ten benchmark. A iba keď ho prekonáte, vtedy máte popla, vtedy máte nárok na ten poplatok za výkonnosť. Čiže celé to je o tom benchmarku. A s tým sa treba hrať, keď sa hovorí o poplatku za výkonnosť.
Takže toľko bola krátka exkurzia, že ako to vlastne funguje v tom II. pilieri. Možno to budete môcť použiť, keď budete nabudúce robiť nejaký iný návrh.
A ešte teda by som rád povedal, že dohoda s pánom ministrom je, že presun prostriedkov v II. pilieri bude súčasťou väčšej reformy, ktorá nám príde do parlamentu v júni. A teda pokiaľ by nebola súčasťou vládneho návrhu, tak bude súčasťou poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Myslím, že budem reagovať na obe faktické. Ďakujem za ne.
Takto, ešte raz. Štát im nedáva ani euro, jedná sa len o posun. To je prvá vec. Nemôžme tuná to porovnávať, je to špecifické odvetvie, ale nemôžme tu porovnávať teraz s gastrom. Bavíme sa tu o posune platby odvodov, ktoré majú len oni, hej? Takýto odvod nemôžme odpustiť gastru, lebo ho nemá. Čiže v tomto je tá špecifickosť. No a ono je to také, že pomáhať len tým dobrým. Je, ja som to aj povedal, akože je to špecifické odvetvie v tom, že má aj negatívne dôsledky. Súhlasím, ale treba vnímať, že my sme tu na to, aby sme riešili vlastne všetko, čo je zákonom dovolené. Toto odvetvie má svoju prísnu reguláciu. Tie zákony plnia, odvody platia. Čiže ťažko to takto povedať, že toto sa nám nepáči, tak akoby im nepomáhajme. Plnia zákonné podmienky a tuná je, by som povedal, že dôvod na to, aby sa to posunulo. Skôr to, že sme to posúvali aj v ´20. aj v ´21. a mám pocit, že to bolo aj s podporou opozície.
A potom je tu ešte jedna vec k tomu hazardu. Prináša aj negatívne dôsledky, samozrejme, ale ak vytvoríme podmienky, že legálny hazard skončí, neskončí hazard. Všetky pozitíva, ktoré to má, že je register vylúčených osôb, že platia odvody do štátneho rozpočtu, zmiznú, ale všetky negatíva nám zostanú. Bude čierny hazard, poťažne budú ľudia chodiť hrať do zahraničia, ale tú závislosť si tak či tak prípadnú donesú domov a budú sa liečiť z nášho zdravotníctva. Takže nemusíme, nemusí sa nám toto odvetvie páčiť, ale má to svoje pra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, budem v podstate pokračovať akoby z úvodného slova. Všetci to vnímame, protipandemické opatrenia zasiahli aj podnikateľskú sféru, prevádzkovateľov hazardných hier nevynímajúc. Ako som už spomínal v úvodnom slove, počas obdobia pandémie v rokoch 2020 a 2021 boli prevádzky hazardných hier zatvorené spolu takmer osem mesiacov, z čoho, v dôsledku čoho prišli prevádzkovatelia hazardných hier, najmä teda prevádzkovatelia tých terminálov, videohier umiestnených v kamenných prevádzkach o značné tržby, pretože online hazard, samozrejme, fungoval aj počas pandémie. Tu sa bavíme o tých kamenných prevádzkach. Keď prepočítame, čo to vlastne znamená tých osem mesiacov v tých spomínaných dvoch rokoch, tak znamená to, že asi jednu tretinu roka 2020 a takisto jednu tretinu roka 2021 nemali títo prevádzkovatelia žiadne príjmy. Štát im zavrel prevádzky, dôvod bol jasný, ale jednoducho oni musia platiť ten svoj odvod a v tom je to vlastne špeciálne. Čiže napriek zatvoreným prevádzkam majú prevádzkovatelia hazardných hier povinnosť platiť štátu špeciálne odvody z hazardu a to bez ohľadu na to, že ich prevádzky boli zatvorené.
Tu je dôležité si uvedomiť, prečo hovoríme o prevádzkovateľoch hazardných hier. Ten odvod, ktorý platia, je špeciálny. Platí ho len toto odvetvie hazardných hier. Teda týka sa iba ich. Preto ideme "pomáhať", pretože nedávame im ani euro, ale hovoríme o nich, lebo len ich sa tento špeciálny odvod týka. To sa netýka iných typov podnikania, iných odvetví.
Len teda pre informáciu, do štátneho rozpočtu tento odvod prináša približne 200 miliónov eur ročne. Má to však aj iné aspekty. Prevádzkovatelia hazardných hier sú aj pomerne silným zamestnávateľom, na priamy pracovný pomer zamestnávajú približne päťtisíc osôb a na nepriamy približne ďalších desaťtisíc osôb. To znamená dokopy zhruba pätnásťtisíc pracovných miest. Počas obdobia pandémie, kedy boli kamenné prevádzky zatvorené, sa títo podnikatelia snažili udržať zamestnanosť, čomu, samozrejme, napomohli aj štátne opatrenia, pretože aj ich sa táto štátna pomoc týkala, čo sa týka udržania zamestnanosti, avšak ako každý iný podnikateľ, aj oni museli byť alebo boli do toho finančne zainteresovaní, a to predovšetkým vyplatením miezd teda v riadnych výplatných termínoch, čím sa preklenoval časový posun medzi finančnou pomocou zo strany štátu, ako aj teda doplatením do tej samotnej 100 % výšky celkovej ceny práce svojim zamestnávateľom, keďže podpora, ktorú teda vyplácame ako štát, bola do výšky 80 % celkovej ceny so stanoveným stropom.
No poďme viacej k tým odvodom, ako to funguje. Odvody z prevádzkovania hazardných hier sa uhrádzajú rôznym spôsobom a z rôznej základne v závislosti od druhu hazardnej hry. Napríklad pri číselných lotériách a kurzových stávkach, všetci poznáme, sa odvody uhrádzajú mesačne a teda stanoveným percentom z výťažku. V oboch týchto prípadoch si prevádzkovateľ, prevádzkovateľ mesačne vypočíta a zaplatí odvod zo zarobenej tržby. Teda tu je to v poriadku. Ak bola prevádzka kurzových stávok zatvorená, nemala žiadne tržby, ale nemusela platiť ani odvod. Čiže toto sa nerieši, toto je v poriadku, toto je v podstate spravodlivé. Samozrejme, že mali straty z toho, že sú zavretí, ale to je podnikanie. Nemuseli platiť, aj keď sú zavretí.
No, ale teraz poďme k prevádzkovaniu technických zariadení, tých automatov. Ten je modelovaný úplne inak. Prevádzkovateľ tu platí paušálny odvod z prevádzkovania automatov za celý rok a to bez ohľadu na to, či tieto technické zariadenia prevádzkuje len jeden deň v roku, alebo počas celého roka. Čiže ten extrémny prípad, ak by teda boli z dôvodu pandémie celý rok zavretí, tak celý odvod, bez ohľadu na to, že ten automat nie je v prevádzke ani deň, by museli zaplatiť kompletne presne všetky odvody. No a teda tu už len dávam do pozornosti, že teda prevádzkovateľ uhrádza odvod za tie automaty bez ohľadu na to, aké tržby mu technické zariadenie prinieslo, aj keď je teda otvorený. To znamená, že tento podnikateľ uhrádza odvody štátu a obciam bez ohľadu na skutočnosť, či má nejaký príjem z týchto technických zariadení.
Predloženým návrhom zákona oživujeme legislatívne opatrenie, ktoré bolo implementované v praxi v uplynulých dvoch rokoch, a to časový posun úhrady odvodov. Prevádzkovatelia technických zariadení majú povinnosť odviesť odvody do štátneho rozpočtu v dvoch termínoch počas roka, ako som už spomínal, prvá splátka je vždy na konci apríla a druhá splátka je vždy na konci augusta daného roka. Týmto návrhom sa tieto termíny úhrady posunú na koniec augusta. To znamená, to, čo mali zaplatiť do konca apríla, môžu zaplatiť do konca augusta a to, čo bolo do augusta, sa bude platiť do konca decembra. Odvody obciam sú takisto hradené v dvoch splátkach, ale tie sa platia teda v apríli a v decembri. Takže čo sa týka obcí, tak tento posun úhrady odvodov sa ich dotkne len jedenkrát.
Schválenie legislatívneho návrhu bude mať pre prevádzkovateľov, bude pre nich znamenať možnosť kumulácie dostatočného kapitálu na úhradu odvodov do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obcí bez potreby ich ďalšej prípadnej úverovej zaťaženosti. A uvedomme si, že, prosím, nerobíme nič nové. Tento posun sme schválili aj v ´20. aj v ´21. A, samozrejme, tak ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, odklad splátky odvodov bude umožnený podnikateľom za podmienok, ktoré budú zodpovedať trhovým podmienkam. To znamená, že tí, ktorí využijú túto možnosť odkladu splátky odvodov, budú povinní uhradiť aj úrok z omeškania vo výške podľa oznámenia komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb. Znamená to, že, samozrejme, tí, ktorí sú v dobrej finančnej situácii, môžu zaplatiť v tých termínoch, ale tí, ktorí sa rozhodnú, že teda využijú ten odsun, budú musieť do štátneho rozpočtu zaplatiť viac, pretože za tie mesiace posunu je tam ešte tzv. európsky úrok. Je to taký základný úrok, ktorý sa vždy vypočítava z reálnej situácie na trhu.
Navrhovanou úpravou takisto nie je dotknutý inštitút finančnej zábezpeky. To znamená, že ak si prevádzkovateľ nesplní svoju odvodovú povinnosť ani v predĺženej lehote, Úrad pre reguláciu hazardných hier siahne na jeho finančnú zábezpeku za účelom uspokojenia vzniknutej pohľadávky. To zasa funguje tak, že každý prevádzkovateľ hazardných hier musel za a) získať licenciu, buď to je dvojročná, alebo päťročná. Zároveň musel zaplatiť relatívne vysokú čiastku ako tú zábezpeku a tá zároveň teda slúži na úhradu, tak ako bolo spomínané, keby tie odvody nezaplatili.
Záverom už len veľmi jednoducho. Ja viem, toto nie je jednoduchá téma. Ja viem, toto je veľmi špecifické odvetvie podnikania. Má aj negatívne dôsledky. Je to tak, práve preto sú asi najregulovanejšie odvetvie hospodárstva a, dámy, páni, nedávame ani euro. Toto je len o posune. To, čo majú zaplatiť teraz, im dávame šancu, aby sa teda z tej covidovej situácie, pretože sú v nej rovnako ťažkí, v ťažkej situácii ako aj iné odvetvia našej ekonomiky, aby dostali ďalších dodatočných pár mesiacov sa pozviechať, aby všetko to, čo musia zaplatiť, aj s nejakým úrokom do konca roka doplatili.
Ďakujem pekne za pozornosť.