Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som sa vyjadril k tomuto, k tejto petícii za lepšiu ochranu prírody, pretože koniec koncov som sa venoval veľmi veľa rokov aj sa venujem stále environmentálnej politike a poznám sa aj osobne dokonca s pánom predkladateľom Jurajom Lukáčom, ktorý bol teda hlavný iniciátor. Poznáme sa veľmi veľa, veľmi veľa rokov a veľmi často so sebou aj súhlasíme a veľmi často aj nesúhlasíme, oponujeme si navzájom.
No, prvé, čo chcem povedať, je mi trošku ľúto, že je tu naozaj tak veľmi málo poslancov. Domnievam sa, že tá petícia, ktorú podpísalo stotisíc ľudí, by si možno žiadala aj trošku, trošku kvalitnejšiu a väčšiu, rozsiahlejšiu diskusiu, lebo zaznievajú v nej veľmi dobré a veľmi zaujímavé návrhy, tak, nehovorím, že veľmi dobré, ale veľmi zaujímavé návrhy do diskusie. Takisto mi je ľúto, že možnože nevyužil príležitosť vystúpiť pán minister Budaj. Ja viem, že teraz máme všetci veľmi veľa práce, aj včera sme rokovali o stavebnej a územno-plánovacej legislatíve, ale myslím si, že toto by, tých stotisíc ľudí fyzicky vyzbieraných, si naozaj zaslúži nejakú takú rozsiahlejšiu diskusiu o tomto.
No a teraz k tým samotným bodom, k bodom, ktoré navrhujú v petícii. Signatári petície požadujú v podstate, svoje požiadavky vlastne dali do dvoch bodov, sformulovali do dvoch základných bodov a tým prvým je zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, že by vlastne chránené územia boli len územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia, a územia s aktívnou, manažované územia. Tento, tento bod a táto požiadavka signatárov petície sa mi pozdáva, sympatizujem s ňou. Domnievam sa, že v súčasnosti máme naozaj veľmi komplikovaný systém ochrany prírody na Slovensku. Vieme, že sa u nás prekrývajú územia NATURA 2000, územia európskeho významu plus národná sústava chránených území a vzniká z toho naozaj veľmi veľký chaos, prekryv s rôznymi stupňami ochrany, s rôzne komplikovaným spôsobom vymáhania následne tých pravidiel ochrany prírody.
Takže s týmto bodom sa stotožňujem v zmysle, že je to, je to požiadavka, ktorá ide, domnievam sa, správnym smerom a mala by sa nejakým spôsobom ďalej rozvíjať.
Súčasťou toho, tejto požiadavky na zredukovanie na dva body, teda na dva celky, na bezzásahové a manažované, je aj, že výmera prísne chránených území by mala byť minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. S týmto, s touto požiadavkou sa až tak veľmi nestotožňujem. Ja netvrdím, že by sme nemali uvažovať o tom, že ísť až do desiatich percent. Pokiaľ viem, tak z tých posledných informácií, ktoré som si dohľadal, tak v súčasnosti máme nejak že do dvoch percent území už bezzásahových. To znamená, že nemáme, nie je pravda, ak si niekto myslel, že máme nula, už máme. Máme asi do dvoch percent celkovej rozlohy územia Slovenskej republiky, čo znamená, že v prípade chránených území je to, samozrejme, oveľa-oveľa vyššie percento. A existuje jeden dokument taký programový, ktorý bol schválený v roku 2020, reformný plán nazvaný Moderné a úspešné Slovensko, ktorý predstavilo ministerstvo, predstavilo ho ministerstvo financií a v ňom sa hovorí o tom, že zvýšiť podiel bezzásahových území do roku 2024 na 3,4 % a do roku 2026 až na 4,1 %.
Nechcem polemizovať vôbec s tými číslami. Nie som dostatočne, dostatočne znalý problematiky toho, akým spôsobom sa, by sa malo posudzovať to, čo má ísť do bezzásahových a čo by nemalo ísť do bezzásahových. Bezpochyby tam jednoznačne musí byť jasne identifikované, čo sú, aké sú tam vlastnícke vzťahy, akým spôsobom kompenzovať následne vlastníkov za bezzásah a tak ďalej a tak ďalej, tieto, tieto následné kroky. Čiže v tejto oblasti nechcem nejakým spôsobom parazitovať za hranicami toho poznania tých procesov, akým by sa malo posudzovať to, čo si môžme dovoliť dať do bezzásahových území. To samotné číslo 10 % mi však príde naozaj také, že až príliš ambiciózne, príliš ambiciózne.
A potom je tam ešte jeden bod a ten sa týka, ten druhý bod, ktorý hovorí o tom, že máme, teda požiadavka týchto autorov, signatárov petície je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. No, tu otvárame trochu vážnejší problém a to je problém, ktorý sa nazýva vlastnícke práva. Bezpochyby je možné zabezpečiť, aby v chránených územiach, ktoré sú štátom vlastnené, ktoré patria napríklad teda v drvivej väčšine prípade lesov, ktoré sú v štátnom vlastníctve, tak takáto požiadavka sa bezpochyby dá splniť a môže to byť napokon aj bezplatné, hoci ja si nemyslím, že by úplne bezplatné by malo byť, ale, samozrejme, je to úplne legitímne a myslím si, že dá sa to zariadiť. Horšie je to v prípade súkromných vlastníkov. Tam rozhodne by, si nemyslím, že je správne uvažovať o tom, že by sme mali vlastníkom neštátnych, neštátnym vlastníkom lesov, že by sme im mali nanútiť systém, v ktorom by mali umožňovať chodiť vlastne peším návštevníkom po všetkých trasách, voľný pohyb po celom, po celom takomto chránenom území.
Tam si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme vytvorili mechanizmus, v ktorom by vlastníci mohli napríklad aj vyžadovať vstupné. Napokon však vstupné sa uvažuje o chránených, o vstupe do chránených parkov. Je to úplne normálna, bežná aj v západných krajinách úplne bežne využívaná, využívaný nástroj financovania chránených území. Takže týmto smerom by sme mali ísť, aby vlastníci, aby pre vlastníkov bolo motivujúce prijímať návštevníkov chránených území do svojich, na svoje územia a aby nakoniec vznikla aj nejaká súťaž napríklad medzi týmito chránenými územiami. A tá by následne motivovala, aby sa aj oni príkladne starali o toto chránené územie, keďže budú mať ozajstnú finančnú motiváciu pre to, aby tam čo najviac návštevníkov alebo keď nie čo najviac, tak správnym počtom regulovaný počet návštevníkov prišlo do toho národného parku.
Takže umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Principiálne áno, ale jednoznačne ísť cestou, ktorou by sme poskytli aj neštátnym vlastníkom lesov finančnú motiváciu na to, aby to nepovažovali za nejakú svoju záťaž, ale aby to bolo práve pre nich veľmi výhodné, že títo návštevníci tieto parky navštevujú.
Ja som veľmi rád, že táto petícia vznikla, lebo muselo to dať naozaj veľmi-veľmi veľa práce, aby sa 100-tisíc ľudí, čo je, ak odrátame deti, tak je to, neviem, myslím, že okolo 2 % obyvateľov Slovenska, teda dospelých obyvateľov Slovenska sa k nej vyjadrilo. Takže som rád, že takáto petícia vznikla, a ja pevne verím, že neskončí len týmto bodom programu, ale otvorí sa s ňou veľmi široká diskusia, pretože tie návrhy, ktoré v nej sú, sú veľmi zaujímavé a stoja naozaj za diskusiu, hoci nie vždy musíme s tými návrhmi súhlasiť.
Ďakujem.
