Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 865).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1222 z 2. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 865) prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre sociálne veci dňa 14. marca 2022 o predmetnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 173 z 15. marca 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V úvode, v skratke ide o to, aby sme uľahčili príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru zosúladiť si svoje rodičovské povinnosti s pracovnými povinnosťami a vytvoriť im väčšiu flexibilitu v ich pracovnom prostredí. Týka sa to najmä tehotných príslušníčok hasičského zboru a príslušníčiek, ktoré majú deti mladšie, ako sú tri roky.
Viac o detailoch tejto úpravy by som rada povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ako som avizoval, chcel by som uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. K nemu by som teda rád povedal, že zároveň neodporúčam schváliť ten pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a ktorý sa týka účinnosti zákona. Keďže ten proces schvaľovania zákona sa natiahol oproti tým pôvodným predpokladom ešte vlastne pred predložením toho návrhu, naozaj bolo to pripravené tak, že mohlo to byť schválené prvého, teda účinné od 1. januára, keďže tie problémy v podstate od leta signalizuje fond, že má a že by potreboval pridať na prevádzku, aby mohol účinnejšie plniť svoje, svoje úlohy. Takže keď vo výboroch bol prerokovaný tento návrh ešte začiatkom roka, tak sa tam navrhovala účinnosť 1. apríla, čo teda by mohlo byť, ak by bol ten návrh schválený povedzme niekedy začiatkom, začiatkom schôdze alebo teda na tej predchádzajúcej januárovej schôdzi, teraz už by to bolo neaktuálne. Teda riešime aj otázku účinnosti aj v našom pozmeňujúcom návrhu.
Ten pozmeňujúci návrh predkladám s pani poslankyňou Pleštinskou, pani poslankyňou Marcinkovou a pánmi poslancami Pollákom a Gyimesim. Má tri body. Prvým bodom sa zvyšuje to navýšenie štátneho príspevku, alebo minimálnej sumy štátneho príspevku pre fond na 8 mil. 300-tisíc. V súčasnosti v zákone je tá suma stanovená 8 miliónov. My sme v návrhu zákona navrhli, aby to bolo 8 mil. 200-tisíc, aby teda nedochádzalo k zníženiu, zníženiu tých prostriedkov, ktoré sú určené na podporu tým, že sa zvýši percento pre prevádzkové účely. Týchto ďalších 100-tisíc sa podarilo vyrokovať, za čo ďakujem hlavne teda pánovi poslancovi Gyimesimu a ministrovi financií Igorovi Matovičovi za ústretovosť. Perspektívne uvažujeme o tom, že by mohli byť tieto prostriedky naviazané na inštitucionálnu podporu organizácií národnostných menšín, teda nielen na kultúrne aktivity. Bola, samozrejme, aj úvaha, že by sme to dali už aj do tejto novely, ale aj po konzultácii so, s predstaviteľmi fondu sme sa priklonili k tomu, že nejdeme to ešte pre tento rok riešiť, lebo to si vyžaduje nejakú väčšiu zmenu. Bolo by dobré, keby to bolo pripravené ministerstvom kultúry aj za účasti fondu, aj za účasti výboru národnostných menšín, aby teda bol nejak premyslený systém, akým spôsobom sa majú prideľovať prostriedky na inštitucionálnu podporu, lebo je to iný typ podpory než grantová podpora pre kultúrne aktivity, čiže to je prvý bod.
A druhý bod sa týka prechodných ustanovení. Keďže tie veci, ktoré upravujeme, či už je to minimálna výška podpory, alebo je to percento z nej na prevádzku a percento z nej na podporu kultúrnych aktivít, môže vyvstať otázka, že akým spôsobom by sa to malo vykladať. Keďže nerobíme tú zmenu k 1. januáru a nebude sa týkať celého kalendárneho roka, ale navrhovaná účinnosť je 15. apríla, tak by mohla vyvstať otázka, že akým spôsobom majú byť tieto ustanovenia uplatnené. Či sa, od 1. 1. 2023 to bude jasné, čo znamenajú tie zmenené čísla. Ale teraz by mohla vzniknúť otázka, že či sa to malo uplatniť už v plnej výške na tento kalendárny rok, z ktorého už vyše štvrtina alebo teda štvrtina je za nami a vyše štvrtina bude za nami, keď nadobudne účinnosť ten zákon, ak bude schválený, alebo sa to má nejako proporcionálne rozdeliť, a keď proporcionálne, tak či podľa mesiacov, alebo podľa dní. Tak to riešenie, s ktorým prichádzame, je, že aby sa už na tento kalendárny rok v plnej miere uplatnili tie nové parametre, čiže navýšenie na 8 mil. 300-tisíc, aj tá minimálna výška, ktorú použije Fond na podporu kultúrnych aktivít sa má vypočítať z tejto sumy a rovnako aj tá maximálna výška, ktorú môže využiť na svoju prevádzku, sa bude rátať z tejto sumy 8 mil. 300-tisíc s tým, že vlastne do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti zákona by mal, by malo ministerstvo kultúry presunúť ten rozdiel oproti doterajšej minimálnej sume a novej minimálnej sume na účet, na účet fondu.
Tretí bod sa týka účinnosti. V spoločnej správe je pozmeňovák, aby nadobudol účinnosť zákon 1. apríla, ale na to je už teda dosť, dosť neskoro, lebo pani prezidentka má 15 dní na to, aby zákon posúdila, buď ho teda podpísala, alebo vrátila Národnej rade na prepracovanie. A keďže toto nie je zákon z radu tých, ktoré sa prerokúvajú v skrátenom konaní a kde môžme očakávať, že by na druhý deň pani prezidentka ten zákon podpísala, ale nenaplňuje dôvod, tak v treťom bode navrhujeme účinnosť posunúť na 15. apríla 2022, čo je dostatočná legisvakančná doba aj vzhľadom na to, že sa to vlastne netýka iných subjektov, priamo sa to netýka ani subjektov ako ministerstva kultúry a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré počítajú s tým, že takáto zmena príde.
Takže na záver by som si dovolil prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Vladimíry Marcinkovej, Petra Polláka a Györgya Gyimesiho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Petra Polláka (správne: "Petra Osuského", pozn. red.), Vladimíry Marcinkovej a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 776).
1. V čl. I bode 3 sa číslo "8 200 000" nahrádza číslom "8 300 000".
2. V čl. I sa dopĺňa bod 4, ktorý znie:
"4. Za § 26 sa vkladá § 27, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. apríla 2022
(1) Príspevok ministerstva kultúry do fondu podľa § 21 ods. 1 je v roku 2022 najmenej vo výške 8 300 000 eur.
(2) Rozdiel medzi minimálnou výškou príspevku v roku 2022 uvedenej v odseku 1 a minimálnou výškou príspevku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 14. apríla 2022 odvedie ministerstvo kultúry bezhotovostne na účet fondu do 15. mája 2022.
(3) Fond je v roku 2022 povinný použiť na podpornú činnosť podľa tohto zákona najmenej 94 % z príspevku zo štátneho rozpočtu podľa § 20 ods. 6 písm. a) vo výške podľa odseku 1.
(4) Fond je v roku 2022 oprávnený použiť na vlastnú prevádzku najviac 6 % z príspevku podľa § 20 ods. 7 písm. a) prvého bodu vo výške podľa odseku 1."."
Vloženie nového bodu sa premietne do názvu zákona a do úvodnej vety čl. I.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa slová "1. marca 2022" nahrádzajú slovami "15. apríla 2022".
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Tento návrh predkladá skupina poslancov, v ktorej je pani poslankyňa Pleštinská, pani poslankyňa Marcinková, pán poslanec Osuský, pán poslanec Pollák a ja.
Naším zámerom je v tejto novele vytvoriť priestor pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na pokrytie personálnych a materiálnych kapacít pre úplné, systematické a včasné plnenie úloh Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a tým zefektívniť a skvalitniť jeho fungovanie. Vzhľadom na akútnu potrebu riešiť tento problém sa navrhuje zvýšiť podiel prostriedkov, ktorý je fond oprávnený použiť na vlastnú prevádzku, z 5 % na 6 % z príspevku štátneho rozpočtu.
Ako som už uviedol pri uvádzaní v prvom čítaní, navrhuje sa, navrhuje sa, aby sa minimálna výška štátneho príspevku ročne, ktorú dostáva fond, zvýšila z 8 mil. na 8 mil. 200-tisíc, aby nešlo to zvýšenie prostriedkov na prevádzku na úkor podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín. Tie dôvody sú teda primárne v tom, že fond nestíha pri súčasných administratívnych kapacitách plniť si svoje úlohy načas. Je tam teda časový sklz pri poskytovaní podpory, tam, kde bolo už prijaté rozhodnutie o pridelení prostriedkov na podporu kultúrnych aktivít, tak dlho trvá a naťahuje sa podpis, podpisovanie zmlúv. A ďalší problém je, že rovnako sa odďaľuje aj vykonanie kontroly už realizovaných projektov a v niektorých prípadoch hrozí, že uplynie tá doba, keď vôbec v prípade zistenia nejakých nedostatkov možno o tie finančné príspevky žiadať, žiadať späť. Preto navrhujeme, navrhujeme túto novelu.
V rámci diskusií o druhom čítaní doznala táto novela ešte nejaké zmeny, ktoré sa premietli do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som rád uviedol, a teda hlásim sa za tým účelom ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.

Ja ďakujem pánovi ministrovi za prečítanie odpovede a teda asi nebude vedieť odpovedať na doplňujúcu otázku, ale teda predsa len by som bol rád, aby to zaznelo, lebo nie je to situácia, že vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny, aj keď máme u nás aj ukrajinskú národnostnú menšinu, ale tu ide o deti, ktoré utekajú, teda sú to ukrajinskí občania, teda vychádzam, vychádzam zo skúseností, ktoré máme napríklad v bratislavskom Starom Meste, že už v tejto chvíli tam máme päť detí na materských školách a 136 žiakov na základných školách a na jednej z tých materských škôl pracuje učiteľka, ktorá je Ukrajinka, žije tu už dlhšie, ale nepracuje tam ako učiteľka materskej školy, na čo má kvalifikáciu, ale pracuje tam ako upratovačka. A teda v situácii, keď budeme musieť zapojiť do vzdelávacieho procesu aj teda deti utekajúce z Ukrajiny, ktoré povedzme neovládajú zväčša, zväčša slovenský jazyk a nie sú to ani príslušníci národnostných menšín, tak asi by, asi by bolo vhodné uvažovať aj o nejakých opatreniach, aby povedzme kvalifikovaná učiteľka z Ukrajiny, ktorá tu žije už niekoľko rokov a ovláda slovenský jazyk, nemá o tom doklad, ale teda aj hovorí po slovensky a bude, budeme musieť vzdelávať deti ukrajinské, tak aby ak takýchto prípadov bude viac, aby sa mohli zapojiť do vzdelávacieho procesu a nerobiť na materských školách upratovačky, ale učiteľky, ktoré ak budeme mať viacej detí, tak budeme potrebovať aj viacej pedagogických zamestnancov. Čiže tá moja otázka smerovala k tomu, že či uvažujeme o tom, že by sa to nejako zmenilo a nejako sa upravili, teda buď dáva možnosť nejakej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pani navrhovateľke.
Rád využijem túto príležitosť a povieme si niečo o pánovi Sujovi, lebo to nie je len taký obyčajný poslanec. Môžme ho nazvať poslanec recidivista, lebo nie je to jeho prvý a určite ani posledný útok, ktorý v tomto pléne spravil. Máme v živej pamäti, mesiac dozadu na poslednej schôdzi, taký, tento istý výbor riešil pána poslanca Suju a podmienil ho, aby sa ospravedlnil pánovi Benčíkovi, pánovi poslancovi Benčíkovi za jeho nemiestne správanie. No namiesto ospravedlnenia prišiel a pán Suja ponadával, pourážal ešte viac. A čo teraz? Nič sa nedeje. Pán Suja nedostal žiadnu pokutu, pán Suja tu behá, vysmieva sa ľuďom, ziape po nás, vyhráža sa a stále funguje ako bežný poslanec.
Po mojom poslednom vystúpení v tom istom bode k poslancovi Benčíkovi a teda k pánovi Sujovi som dostal veľmi veľa správ od ľudí z Detvy, ktorí ho, ktorí majú rôzne skúsenosti, poviem to tak. Samozrejme, nebudem to teraz riešiť, počkáme si na správny moment, ale pán Suja je tiež známy aj v Detve. Nie tak, ako je známy v parlamente, je však známy aj v Detve. Medzičasom sa objavili aj rôzne informácie o jeho prepojení na náhodné prepojenia na ruské tajné služby alebo, respektíve ľudí, ktorí cez ruské tajné služby ovplyvňovali verejnú mienku na Slovensku. Dokonca jeden z jeho asistentov, bývalých asistentov bol priamo zapletený v kauze podplácania ľudí.
Ja si myslím, že nestačí pokuta tisíc euro a mali by sme sa zamyslieť aj nad zmenou zákona, aby takíto recidivisti nemali v parlamente miesto. Pretože čo nastane ďalej? Bude nás tu biť? Bude nás tu oblievať farbou? Nateraz to bola voda na podpredsedu vlády Igora Matoviča. A čo príde ďalšie? Nejaká lepkavá tekutina, kyselina? Dokedy budeme tolerovať takéto správanie? Dokonca nerešpektuje ani nariadenie výboru, ktoré kázalo, aby sa ospravedlnil poslancovi Benčíkovi, a namiesto toho opätovne zaútočil. Preto aj z tohto miesta žiadam Národnú radu a možno aj výbor, aby zvážil sprísnenie sankcií voči takýmto ľuďom.
A v tomto momente by som chcel doplniť uznesenie, ktoré prečítala predsedníčka pani Andrejuvová, zo súčasných tisíc euro navýšiť sumu minimálne na sumu dvetisíc euro, aby pán Suja, viem, že jemu, on sa možno bude z toho smiať, ale inak si nevieme poradiť. Prvý krok musí byť taký, že nesmie to byť smiešna pokuta tisíc euro, musí to byť niečo väčšie. Viem, že máme, dokonca pán Suja sa tu vyhráža aj iným poslancom. Viem o tom, že na poslanca Pročku dal trestné oznámenie, civilný súd. Recidivista, známy recidivista z Detvy, známy recidivista z pléna Národnej rady dáva civilné žaloby na iných poslancov. Toto nemôžme tolerovať. Ak to budeme tolerovať, takisto to tolerovali Nemci v tridsiatych rokoch, nacisti im ovládli parlament. Nenechajme sa zastrašiť, buďme odvážni a rozvážni!
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja si rovnako myslím, že celá táto petícia je nezmyselná nielen kvôli tomu, že tam nie sú správne legislatívne pojmy používané. Ja som presvedčená, že by sa to, celá teda ochrana lesa mala nechať v pôsobnosti odborníkov, pretože laická verejnosť vníma skutočnosti trošku inak ako vo svojom ponímaní a nie tak, aká je realita, aká je skutočnosť. Neviem, či viete, že v roku 1850 naše územie pokrývalo, pokrývali lesy v rozlohe 20 %. Dnes v roku 2022 je to viac ako 41 %. To znamená, že my nemáme problém s lesom.
A pokiaľ ide o vlastne bezzásahovosť, tak samotní odborníci v tom nemajú jasno, či nechať les bezzásahový, alebo nebezzásahový, čo je lepšie. Pretože sami vedia, že nevedia sa dohodnúť na tom, že pokiaľ je bezzásahový les, či sa teda dokáže so škodcami naozaj vysporiadať. A podľa niektorých vedcov bezzásahový les má väčší potenciál prispieť k narušeniu vodného režimu. Čiže nie je to naopak. Takže nechajme to na nich.
Pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu, ja si nemyslím, že je správne nechávať poľnohospodársku pôdu v bezzásahovom režime, pretože pokiaľ je to bezzásahový režim, už to nemôže byť poľnohospodárska pôda. A pokiaľ ide teda o škody na poľnohospodárskej pôde spôsobené zverou, ja si myslím, že to malo byť už dávno riešené. Roky sa to nerieši. Pevne verím, že súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva konečne navrhne riešenie. Pokiaľ nie, tak pôjdeme cez poslanecký návrh.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť, aby ste ustrážili ľudí, ktorí zneužívajú tento inštitút v rozprave o príspevku a predovšetkým fašistov, ktorí to využívajú na urážanie slušných ľudí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na...

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Pán poslanec Kuffa, pán poslanec Kuffa, hovorili ste o tom, že teda mali ste nejaký problém s tým, že by bol v bezzásahu poľnohospodársky pozemok, že či by sa oplocoval a tak ďalej. No ale väčšina vášho príspevku, myslím si, že už nemusel byť, lebo to podstatné ste povedali v tom hlavnom príspevku 20-minútovom, ale ten poľnohospodársky pozemok, samozrejme, môže byť oplotený. Samozrejme, aj na poľnohospodárskom pozemku môže byť urobená, urobená, nejaký bezzásah, hoci to nie je asi až takým veľmi zvyčajným, zvyčajným riešením. Aj predpokladám, že aj samotní autori petície predpokladajú, že by išlo zväčša o lesné pozemky. Takže dá sa. Áno, dá sa napríklad aj oplotiť pozemok, dá sa zabezpečiť tak, aby tie zvieratá, ktoré tam budú žiť, aby nevstupovali na iný pozemok. Koniec koncov oplotené pozemky sú úplne bežné aj v poľovných revíroch. Ak ste boli, určite ste boli niekde v lesoch na Západe, je to úplne bežná vec, že sa oplocujú pozemky. Takže takéto riešenie je a toto nevidím ako nejakú zásadnú vec, pre ktorú by sme mali neuvažovať o tom, že by aj poľnohospodársky pozemok mohol byť tzv. bezzásahovým, resp. bývalý poľnohospodársky pozemok byť bezzásahovým.

Ja poprosím členov sociálneho výboru, aby nezabudli dnes o jednej je mimoriadny výbor. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Szőllős, zhodneme sa v tom, že dosť nám na tej petícii vadilo práve ten, to číslo 10 %. Bol to asi, myslím, že v podstate jediný dôvod, pre ktorý som tú petíciu aj ja nepodpísal, lebo v zásade s tými ostatnými bodmi sa stotožňujem. Chápem to ako z hľadiska autorov, teda signatárov petície, že to bol, mal to byť nejaký, nejaký signál niečoho, že tiež to asi nevnímali ako že ultimatívnu záležitosť, ale skôr mohli možno argumentovať nejakými príkladmi zahraničných krajín, kde funguje veľmi dobre manažment ochrany prírody a tam aká je miera týchto území.
Som za to, aby ochrana prírody bola riadnou ekonomickou hodnotou. Ona už aj je ekonomickou hodnotou, len treba ju priniesť do praxe, treba vyberať vstupné za vstup do chránených území. To je absolútne legitímna požiadavka. Ja dokonca sa domnievam, že ekonomickou hodnotou je aj zber húb a takisto by sa mohlo stať predmetom nejakej obchodnej výmeny, to znamená, že vyberať povedzme vstupné aj za zber húb. Takisto si myslím, že pokiaľ by sme zaviedli tento mechanizmus ekonomický do toho, tak aj tá kvalita ošetrovania lesných ciest, turistických trás by bola oveľa lepšia. Takisto by bol vytvorený oveľa lepší komfort pre návštevníkov parkov, čo sa týka lavičiek, čo sa týka povedzme rozhľadne, lebo to býva vo veľkej, vo väčšine prípadov hlavným cieľom práve takýchto turistických trás, dostať sa niekde a mať tam výhľad a nie zalesnený kopec.
Takže som za to, aby sa stala ekonomickou hodnotou, pretože podmienky na to sú.