Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som chcel stručne zareagovať na pána poslanca Faiča, ten už odišiel, takže to vynechám. Chcel som potom zareagovať na pána podpredsedu Blanára, ten tiež medzitým odišiel z rozpravy, napriek tomu, že podával pozmeňujúci návrh, ak to správne rozumiem. Takže dva body už mi odpadli, takže teraz budem, budem kratší.
Ale teda k pánovi podpredsedovi Blanárovi sa predsa len ešte vyjadrím, pretože on tým pozmeňujúcim návrhom, kde vyzývame Európsku úniu, aby bola, aby proste sa zasadzovala za mier, namietal to, že ja čítam niečo medzi riadkami. No, nečítam medzi riadkami, všetci počúvame, sledujeme, čo sa deje v politike, čo produkuje strana SMER – sociálna demokracia, kde nie je už teraz ani jednej tlačovky, nie je ani jedného vystúpenia na námestí, kde by, kde by neotáčali a neprevracali skutočnosti o agresii Putina na Ukrajine. Hovorí o tom Robert Fico, keď hovorí o tom, že raz sa všetci dozvedia pravdu o tom, čo robia fašisti na Ukrajine. Samozrejme, nezmysel, absolútna konštrukcia. A hovoria o tom stále na tlačovkách, pretože oni stále hovoria o tom, že nemáme zbrojiť, nemáme pomáhať Ukrajine vyzbrojovať sa, pretože to sa nás vôbec nijakým spôsobom nedotýka, čím, samozrejme, naznačujú, že ideálny mier, ktorý by sa mal dosiahnuť, je ten, že Rusko bude anektovať celé, okupovať celú Ukrajinu a to bude ten mier, ktorý oni požadujú a ktorý oni očakávajú. Nuž, takto sa správajú priaznivci totalitných režimov a vlastne to od poslancov za SMER – SD nie je ani nič nové.
Ale nechcem byť teraz taký negatívny, rád by som priniesol aj nejaké dobré správy v ťažkej dobe a chcem sa podeliť so zážitkami zo včerajška. A ja som sa zúčastnil dvoch bodov programu, ktorý zorganizovala iniciatíva Mier Ukrajine, ktoré, by som chcel týmto pánom aj veľmi poďakovať, tak ako aj ďalším, ďalším občianskym aktivistom, ďalším občanom, ktorí sa, ktorí pomáhajú Ukrajine konkrétnymi aktivitami. Iniciatíva Mier Ukrajine včera zorganizovala zbierku na pomoc Ukrajine, potravinovú vo forme konzerv, to bola jedna z tých aktivít. Zúčastnil som sa ráno čítania, prijal som ponuku od nich čítať mená obetí agresie Putina na Ukrajine od roku 2014.
A k tomu ešte jedna poznámka. Tam bolo to interpretované zo strany rôznych opozičných strán, že to im ide o nejaké zneuctenie pamiatky vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne na území Slovenska. No, o žiadne takéto zneuctenie neišlo. Sviatok, resp. 8. mája si pripomíname koniec vojny, pretože vtedy bola podpísaná kapitulácia Nemecka. 8. mája bolo veľa predstaviteľov súčasnej vlády na Slavíne pokloniť sa obetiam vojny, obetiam, ktorí, vojakov, ktorí padli, ktorí padli na, s cieľom vytlačiť fašistov, poraziť, poraziť fašizmus. Takisto ja som bol minulý rok, tento rok mi to nevyšlo, ale minulý rok som bol takisto 8. mája na Slavíne. To, že sa to odohrávalo 9. mája, bolo prirodzené právo organizátora, ktorý si ohlásil tam zhromaždenie a míting a išlo o pokojné čítanie obetí ďalšej agresie. Sú to obete agresie Putinovho režimu na Ukrajine. Sú to, boli tam čítané stovky a stovky obetí zo strany civilistov, predovšetkým zo strany civilistov, ale predpokladám, že asi aj vojakov, ktorí od roku 2014 v tomto vojenskom konflikte zahynuli.
Druhý moment, ktorý si, som si zapamätal zo včerajška, bol veľmi významný, lebo priamo na námestí popoludní počas programu, vystupovalo tam viacero hostí a jeden z tých hostí, ktorí tam vystúpili, bol jeden práve z tých organizátorov toho dopoludňajšieho čítania, maratónu čítania ukrajinských obetí a bolo to veľmi, bolo to veľmi pekné. On sa tam ospravedlnil, on sa tam ospravedlnil za jeden konflikt, ktorý nastal práve pri tomto čítaní, kde, ktorý teda v čase, kedy som to ja tam bol, bol úplne kľudný, hoci sa tam niektorí občania snažili nejakým spôsobom vyrušovať, ale bol v podstate veľmi kľudný a bol dobre zvládnutý, ale neskôr tam nastal nejaký konflikt s nejakou, myslím, že rodinu spomínal, myslím, že dokonca ruskú, ktorá sa tam chcela nejakým spôsobom ísť pokloniť, a nastal tam nejaký konflikt, kde nebolo celkom, celkom slušným spôsobom s nimi nakladané. A tento predstaviteľ sa ospravedlnil. Ospravedlnil sa za to a vyzval aj účastníkov tohto mítingu včerajšieho, že aby sme naozaj boli slušní, aby sme sa vedeli ospravedlniť, keď nastane niekedy nejaká, v napätej situácii nejaká konfliktná situácia. To je, myslím si, že aj rozdiel medzi nami a tými, ktorí oponujú práve, práve tejto, povedzme tomuto bodu programu, ktorí tvrdia, že vlastne Ukrajina si sama spôsobila konflikt a tak ďalej. Pretože my keď nastane niečo, takáto situácia, tak sa treba ospravedlniť. Smeráci, ktorí vystupovali na námestí, či už tu pred parlamentom, alebo v Nitre, vykrikovali agresívne, odporné urážky na pani prezidentku, správali sa veľmi, veľmi, veľmi hanebne, veľmi neslušne, nikomu sa neospravedlnili napriek tomu, že vyzývali, doslova vyzývali ľudí, aby častovali pani prezidentku odpornými, hanlivými označeniami. Nikto z nich sa neospravedlnil, okrem, myslím, že pani Beňovej, ktorá to, sa tvárila, že to, že to nepočula.
No a tie posledné dva body ešte, ktoré som si zapamätal, ten posledný z toho námestia bolo, bolo naozaj veľmi, veľmi dobré vystúpenie pána predsedu vlády Hegera, ktorý má k tejto téme tradične veľmi dobré vystúpenia, ale to včerajšie bolo naozaj vynikajúce, bolo hutné, bolo silné, bolo presvedčivé a touto cestou mu chcem takisto poďakovať.
Ten posledný bod sme zažili dnes a to bol naozaj vynikajúci, vynikajúci moment z toho hľadiska, že sme tu videli dlhotrvajúci a veľmi silný potlesk pánovi prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému. Preto si myslím, že napriek tomu, že žijeme ťažkú dobu, a napriek tomu, že aj v súčasnej koalícii zadávame dosť veľa dôvodov verejnosti, aby nebola celkom spokojná, alebo dokonca aby bola aj veľmi často nespokojná s prácou koalície, tak toto bol jeden z tých vynikajúcich momentov, keby, kedy naozaj môže byť slovenská verejnosť spokojná, či možno priamo až hrdá, že má v súčasnosti toto zastúpenie v parlamente, ktoré vo veľkej väčšine má úplne jasno v hlavách o tom, kto je agresor, kto je obeť a komu treba pomáhať.
Ďakujem.
