Rozpravu k osobným boliestkam pána Kuffu a k predstavám o tom, ako Ježiš Kristus pôsobil pred antickým obdobím, už máme dávno za sebou. Tak teraz by som rád na záver rozpravy vrátil k podstate, k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na zavedenie partnerského spolužitia, a ktorý predkladajú kolegyne a kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
A chcel by som na záver povedať vlastne iba tri veci. (Reakcia z pléna.) Dobre, počkáme, kým Kuffa...
Rozpravu k osobným boliestkam pána Kuffu a k predstavám o tom, ako Ježiš Kristus pôsobil pred antickým obdobím, už máme dávno za sebou. Tak teraz by som rád na záver rozpravy vrátil k podstate, k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na zavedenie partnerského spolužitia, a ktorý predkladajú kolegyne a kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
A chcel by som na záver povedať vlastne iba tri veci. (Reakcia z pléna.) Dobre, počkáme, kým Kuffa odíde do minulosti. Neodíde, dobre, tak si to vypočuje. Takže chcel by som povedať tri veci a dúfam, že nebudem preruše... (reakcia z pléna) prerušovaný vykrikovaním nemiestnym pána poslanca Kuffu. Dobre.
Takže prvá vec je, o čom budeme hlasovať. Nebudeme hlasovať o zavedení manželstiev pre všetkých, nebudeme hlasovať o redefinícii manželstva, nebudeme hlasovať o adopcii pármi rovnakého pohlavia. Návrh sa nijako nedotýka inštitútu manželstva, návrh sa nijako nedotýka osvojovania si detí. Ten návrh je veľmi skromný, rieši len majetkové práva a niektoré životné situácie. O tom prvom hovorí programové vyhlásenie vlády.
To druhé je vec, ktoré, ktorá je čisto praktická. Ide o to, ako zjednodušiť život ľuďom, ako pomôcť im vyriešiť niektoré problémy, a miesto toho, aby v niektorých prípadoch vypisovali desiatky rôznych splnomocnení na rôzne životné situácie alebo aby uzatvárali komplikované zmluvy, alebo množstvo zmlúv, tak aby jedným podpisom pod notársku zápisnicu ošetrili nie všetky, ale aspoň niektoré životné situácie, a je to aj spôsob, akým môžme ukázať LGBTI ľuďom, že ich akceptujeme, že ich berieme, berieme vážne. Oni sami s tým asi nebudú úplne spokojní, lebo ten krok nie je dostatočný, ale, ale je to, je to prvý krok. A ak za toto niekto nebude hlasovať, tak ten dôvod nie je, že sa obáva o tom, že bude nejako spochybnená rodina, manželstvo, že budú ohrozené deti, tieto výhovorky v tomto prípade nemôžu platiť.
Že sú proti fašisti alebo rôzni extrémisti typu pánov poslancov Kuffovcov, ktorí tu hovoria o tom, ako je homosexuálne správanie nemorálne, ktorí prirovnávajú homosexualitu k alkoholizmu, pričom alkoholizmus je závislosť, homosexuálna orientácia je jednou z prirodzených a dvoch hlavných sexuálnych orientácií medzi ľuďmi, alebo tu hovoria o zvrátenosti, nechutnosti a podobne, ako to tu včera predvádzali fašistickí poslanci, tých nechajme bokom, tých nepresvedčíme a tých ani nemáme ambíciu presvedčiť. Nemyslím si, že je potrebné, aby za tento zákon hlasoval čo i len jeden poslanec zvolený na kandidátke fašistickej ĽSNS.
Ale mali by sa nad tým zamyslieť poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátkach iných politických strán, ktoré sú alebo sa aspoň tvária ako demokratické. A mali by si teda aj zodpovedať, že s čím vlastne majú problém, keď ten zákon nespochybňuje manželstvo, nespochybňuje rodinu ani v tom ich chápaní nijakým, nijakým spôsobom sa týchto vecí, vecí nedotýka a je naozaj iba o uľahčení života určitej skupine osôb. A keď budú proti, alebo keď za to nezahlasujú, keď to nepodporia, tak ten dôvod bude asi jedine ten, že aj oni majú problém s LGBTI ľuďmi, aj keď to priamo nepriznajú, ale iný dôvod tam byť, byť nemôže, lebo uľahčiť niekomu život bez toho, aby to akokoľvek mohlo sa dotknúť niekoho ďalšieho, iný dôvod, ako že nechcem priznať tejto skupine nejaké práva, to nemôže mať. A zatiaľ tu ani žiadny taký dôvod v rozprave ani inde pomenovaný nebol.
Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je, že či by s týmto návrhom mali mať problém, alebo mohli mať problém konzervatívci, lebo ono sa to často stavia ako spor liberálov, ktorí presadzujú práva LGBTI, a konzervatívcov, ktorí sú proti. Ale toto nie je o spore liberálov a konzervatívcov. Ja sám sa považujem za konzervatívca, nemám najmenší problém s tým podporovať práva LGBTI ľudí, pretože ak chceme inštitucionalizovať vzťahy párov rovnakého pohlavia, tak na tom nie je nič ani liberálne, ani konzervatívne. Je to empatia, je to rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, je to rešpektovanie lásky k blížnemu a snahy uľahčiť našim blížnym život. To sú veci, s ktorými by konzervatívci nemali mať problém.
A zvlášť prečo je inštitucionalizácia vzťahov párov rovnakého pohlavia vecou, ktorú by mali podporovať aj konzervatívci, je to, že tá inštitucionalizácia nemá žiadny zmysel pre homosexuálne orientované osoby, ktoré sa správajú promiskuitne, ako o tom tu včera niektorí fašistickí poslanci hovorili. Áno, sú aj takí, ale aj medzi heterosexuálmi je kopu ľudí, ktorí sa správajú, správajú promiskuitne. Životné partnerstvá alebo dokonca manželstvá pre všetkých, ale aj náš inštitút partnerského spolužitia má význam iba pre tie páry, ktoré sa spolu žijú, ktoré spolu vytvárajú trvalé alebo minimálne dlhodobé zväzky a chcú v tých zväzkoch žiť, pokračovať, byť vzájomne oporou, mať sa radi.
Čiže ak považujeme manželstvo za dobro, za niečo, čo je dôležitý prvok našej civilizácie, tak prečo chceme prvky alebo dokonca aj, aj celú, celý tento inštitút upierať ľuďom, ktorí o ňu majú záujem a ktorí chcú takýmto spôsobom potvrdiť, potvrdiť smerom navonok, potvrdiť smerom navonok svoj vzťah, stabilizovať ho a čerpať výhody, ktoré sú iným vzťahom poskytované?
Posledná, tretia vec je, že či tento zákon nie je až tak nedostatočný, že by sme ho mali odmietnuť, lebo zase z opačnej strany spektra aj od niektorých LGBTI ľudí, aj od povedzme niektorých politikov, najmä z prostredia Progresívneho Slovenska, aj od niektorých aktivistov sa na tento návrh vzniesla vlna kritiky, ktorá hovorí o tom, že radšej nič, ako takýto nedostatočný návrh.
My sa netvárime, že tento návrh rieši všetky problémy, a my dokonca hovoríme, že ten návrh je oveľa menej, ako by sme si my sami želali, ale vychádzame z politickej reality a skúsili sme napísať návrh, ktorý by mal mať šancu, ak by parlamentná väčšina súhlasila s tým, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády.
A potom je tu, samozrejme, otázka, že či je lepším riešením nespraviť nič, alebo spraviť drobný krok. Tá obava, ktorá sa sprá... spája so spravením malého kroku správnym smerom, je, že ak sa to zmení takto nedostatočne, tak potom už ďalšie dlhé roky nebude vôľa nič meniť, lebo budú všetky požiadavky na posun práv alebo na, na lepšie zakotvenie práv LGBTI ľudí odbíjané s tým, však už tu máte partnerské spolužitie, ktoré je ale nedostatočné. Možno sa na to pozrieť aj takto, ale ten pohľad je podľa môjho názoru hlboko nesprávny. A ak teraz neprejde tento návrh, tak v tomto parlamente už neprejde žiadny návrh. Môžme o šesť mesiacov predložiť návrh zákona o životných partnerstvách, môžme o rok predložiť návrh o manželstvách pre všetkých, v tomto parlamente neprejde nič.
A rovnako to bude aj v tých budúcich parlamentoch. Tie budúce parlamenty buď budú zložené tak, že budú nastavené rešpektovať práva LGBTI osôb a premietať toto nastavenie d, do legislatívy alebo budú nastavené, že sa nemá robiť nič bez ohľadu na to, či dnes ten zákon posunieme do druhého čítania a o mesiac alebo o dva ho schválime, alebo neschválime vôbec nič.
A keďže som konzervatívec, tak si myslím, že nemôžeme sa spoliehať na revolúcie a na náhle zmeny, je lepšie radšej ísť drobnými krokmi správnym smerom.
Skryt prepis