Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja som sa pýtal, že aké aktivity budete robiť v nasledujúcom období, pretože si povedzme veľmi jasne, že to cítime v rámci školstva, tú radikalizáciu školského prostredia. A prispeli k tomu, samozrejme, aj určité okolnosti v rámci covidu, ale tie posledné okolnosti, o ktorých môžme rozprávať, je, že sme mali tu, bohužiaľ, obete, päť obetí mladých ľudí v rámci tej nešťastnej udalosti na Zochovej. Bola tu teraz naozaj ohavná vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej. Momentálne v médiách sa všade rieši chlapec, ktorý priniesol sekeru reálne do školy.
Ja som nezachytil nejaké vaše jasné vyjadrenia, alebo ja som nezachytil z ministerstva školstva nejaký metodický pokyn alebo nejakú pomoc, alebo nejaké usmernenie, alebo niečo, čo by ste poskytli školám, tak ako sa poskytovalo v minulosti, pretože školy toto naozaj zasiahlo a naozaj to školy riešia. Riešia to špeciálni pedagógovia, riešia to učitelia, riešia to mladí ľudia.
Prečo ste nedali nejakých päť zásad, akože citlivo počúvame, budeme empatickí, dodržujeme nejakú dennú rutinu, otvorene komunikujeme bez nejakej, bez nejakého tabu. Vyhľadajte jednotlivé centrá podpory, aby ste zverejnili na jednom mieste, tak ako sa vždy zverejňovalo, kontakty linky pomoci, kontakty na všetky poradenské centrá, na Dobrú linku, na Linku detskej istoty, Linku detskej dôvery. Aby ste pripravili pomocné materiály pre samostatne pedagógov, následne pre odborných zamestnancov, pre učiteľov, aby ste urobili nejakú diskusiu, aby aj učitelia, aj mladí ľudia vedeli, že majú vo vás podporu. Rozprávate, že chcete byť minister pre všetky deti, ja vám to zatiaľ verím, lebo je to aj uveriteľné, ale tak poďte to urobiť. Poďte reálne urobiť niečo pre školy, pretože toto je reálny problém.
Máte tam tím dobrých ľudí, tak ako ste povedali, stačí im to iba zadať, aby pripravili takúto pomoc na jednom mieste, kde budú môcť školy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, veci, ktoré máte napísané, ktoré ste si napísali, alebo máte napísané, ste si informovali, tak si ich, prosím vás, prečítajte ešte raz, lebo ja sa pýtam na navýšenie rozpočtu na rozvoj školstva. To, čo ste vy čítali, navýšenie 53 miliónov a 253 vychádza z kolektívneho vyjednávania, a to nie je navýšenie kapitoly ministerstva školstva, to je automatické percentuálne zvýhodnenie všetkých zamestnancov, ktoré bolo dohodnuté. Tých 40 miliónov eur, to nie je navýšenie školstva, to je iba na vykrytie nárastu žiakov, ktoré sa musia zafinancovať. Takže navýšenie kapitoly ministerstva školstva je nula. Tento rozpočet, ktorý bol schválený na vláde na rok 2023, za ktorý aj vy ste hlasovali, hoci nie je navýšený, tak ja nerozumiem, že prečo ste neotvorili túto tému, aby sme vás vedeli podporiť, aby do školstva išlo teda viacej finančných prostriedkov.
My sme z vlády odišli aj kvôli tomu, lebo s pánom ministrom financií sme zviedli naozaj rôzne, ja vyslovím, že aj súboje o to, aby boli navýšené finančné prostriedky, aby sme vykryli určité náležitosti. Vás nominovala čiastočne strana aj OĽANO, tak potom aký je ten prínos vás smerom k školstvu, že aké máte priority? Tie priority boli, aby ten príspevok na žiaka, tá časť normatívu, ktorá sa dáva na vybudovanie škôl, aby bola navýšená, a toto tam nie je. Toto bolo zamietnuté a vy ste to schválili a ani ste neprotestovali proti tomu.
Čo sa týka navýšenia počtu finančných prostriedkov na učebnice, ja som veľmi zvedavý vo februári, ak nedostanete finančné prostriedky, čo budete robiť, lebo nebudete vedieť dať ani tých 15 miliónov, ktoré sa štandardne dávajú.
Čo sa týka asistentov, to ste mi odpovedali v predchádzajúcej otázke, ale ja som zvedavý, kde zoberiete ten veľký balík finančných prostriedkov. Takže aké máte priority, že čo nás čaká v tom budúcom roku, že čo chcete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Asi obaja sa zhodneme na tom, že zlepšenie situácie a podpory prevencie smerom k deťom a mladým ľuďom a pedagógom je naozaj že nevyhnutné posilniť na školách ako inkluzívne tímy alebo asistentov učiteľov, na tom sa zhodneme. Práve preto sa pripravovala táto novela zákona, školského zákona 245, ktorý vychádzal aj z míľnikov. My sme celý rok na tom pracovali a tento návrh zákona sa podarilo dostať do medzirezortného pripomienkového konania, to skončilo 19. septembra, následne vy ste nastúpili a odvtedy o tomto návrhu zákona nič nevieme, že čo sa deje, pretože neboli spustené ani rozporové konania s jednotlivými aktérmi, hoci v celom tom balíku zákona je iba cez 300 pripomienok, čo je absolútne minimum, a práve k tomuto opatreniu bude iba niekoľko desiatok. Vy tam máte stanovený aj deadline, ktorý uplynie budúci rok. Ja neviem, ako chcete stihnúť teda prijať tento návrh zákona v rámci legislatívneho procesu Národnej rady a v rámci jednotlivých schôdzí. Tento návrh zákona podporujú aj Platforma rodiny so zdravotným znevýhodnením, Úrad komisárky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Preto ja sa vás opätovne pýtam, že idete zastaviť tento zákon, ktorý pomôže znevýhodneným deťom, nadaným deťom a aj zvýšenie asistentov na tých 18-tisíc? Pretože ani v rámci rozpočtu tieto veci neboli vykryté na rok 2023, tak ako ste spomínali, a neviem, akým spôsobom vám to môže byť navýšené a ako to môžete aplikovať následne aj do praxe. Vy tu rozprávate, že tieto veci budú prefinancované cez ŠIF-y, dúfam, že ste boli informovaní, v akom štádiu je partnerská dohoda, v akom štádiu je vyhlásenie národných projektov a všetky ostatné veci, a aj kedy končia projekty, ktoré sú teraz. Ja si neviem predstaviť, ako to za tých sedem mesiacov chcete stihnúť.
Takže moja otázka je, čo idete robiť s tým, aby sme vedeli vykryť týchto asistentov?

Ďakujem. Ja len chcem informovať ešte tých, ktorých to tu zaujíma, že o 12.15 h máme rokovanie branno-bezpečnostného výboru v miestnosti č. 34. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, ja tiež poviem ešte pár slov k pozmeňováku. Takisto vás chcem všetkých poprosiť o jeho podporu. Je to vec, ktorá fakt vie pomôcť obciam, mestám a je to veľmi rozumná vec v danom stave. Takže poprosím o podporu.
A ešte teda si dovolím pár slovami k tomu teda samotnému návrhu zákona spresniť vlastne, aby ešte padlo pár slov k nemu. Čiže v prvom rade treba povedať, že tento návrh zákona umožňuje a je v ňom teda zahrnuté prechodné ustanovenia alebo prechodné ustanovenie, že teda môže samospráva vlastne tento nový spôsob, nové pravidlá týkajúce sa spôsobu zúčtovania dotácií s rozpočtom samosprávy použiť už aj na dotácie poskytnuté v tomto roku. Čiže nebude to až od budúceho roku, ale už aj v tomto roku, ak si to upravia, samozrejme, samosprávy v svojich pravidlách. Už teraz nebudú musieť tohtoročné dotácie zúčtovať vlastne v tomto účtovnom období, ale teda dá sa to urobiť ďalej. Takže pomôže vlastne už aj v tomto roku. To je zasa veľmi-veľmi dôležité v týchto zložitých časoch.
A ešte zasa ten druhý, akoby druhú vec. Môže niekoho napadnúť, že zasa aby sa to nedialo, že teraz to bude päť rokov nezúčtované. Nie, to ten návrh zákona vlastne ponúka riešenie, čiže samosprávy si teda v tých svojich pravidlách, podľa ktorých poskytujú dotácie, si teda musia upraviť spôsob, lehotu ich zúčtovania s vlastným rozpočtom, hej, teda tak, aby nemuseli byť do konca tohto obdobia, ale, samozrejme, musia tam napísať proste, že ich bude teda možné zúčtovať do konca rozpočtového obdobia nasledujúceho po rozpočtovom roku, na ktorý bola poskytnutá.
Čiže nemusí sa nikto báť, že teraz sa v tom spraví zasa nejaký že neporiadok, že by to bolo proste dlhodobo. Nie, ono sa to o to jedno obdobie posunie tak, aby sa vytvoril ten časový priestor, to všetko, čo tu bolo povedané. Samozrejme, je dôležitá aj tá rozpočtová zodpovednosť, čiže zákon hovorí teda to, že podmienkou je, aby teda samospráva mohla poskytovať, alebo poviem to opačne, že nebude môcť cezročne poskytovať dotácie takým spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
Takže toto je riešenie, ktoré fakt reálne pomáha. Zároveň nevytvára žiadne, žiadnu rozpočtovú nezodpovednosť, nevytvára žiadny chaos, proste je to niečo, čo ukázala reálna prax, že to bude fungovať a že to môže pomôcť.
Kolegynky, kolegovia, teda žiadam vás nielen o podporu pozmeňujúceho návrhu, ale, samozrejme, aj o podporu celého predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár úvodných slov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Cieľom návrhu zákona je umožniť samosprávnemu kraju, obci, mestu a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestskej časti, alebo resp. mestským častiam, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob a najmä lehotu ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Podmienkou však je, aby samospráva nemohla teda cezročne poskytovať dotácie takým spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
V praxi sa totiž neraz vyskytujú situácie, že samospráva poskytne dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú či už ohlásenie stavebnému úradu alebo nejakú formu stavebného povolenia, čo, samozrejme, sú procesy, ktoré aj spolu so samotným transparentným prideľovaním dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je možné objektívne poskytnuté dotácie v danom rozpočtovom roku použiť a už vôbec nie zúčtovať, vyúčtovať. Návrh zákona by tak mal napomôcť samospráve a príjemcom dotácie lepšie využiť poskytnuté dotácie, vrátane riadneho a včasného vyúčtovania.
Je to návrh zákona, ktorý reaguje na túto prax, tak ako som povedal, následne všetko to sa robilo proste v chvate, lebo tú dotáciu, nikdy ju nedostane ten subjekt v januári, pretože aj samotný proces dotácie trvá nejaký čas, následne, samozrejme, procesy, akékoľvek schvaľovacie, však nemusí to vždy byť nejaká ohláška alebo stavebné konanie, ale proste všetky procesy. Potom samotná realizácia tej dotácie, to znamená samotná, samotná aktivita a následne zúčtovanie. Toto rezultovalo častokrát v tom, že sa vo finále vracali dotácie, aj dobré projekty sa vo finále nezrealizovali preto, že hrozilo alebo sa proste jednoducho nestihli.
Takže toto je návrh zákona, relatívne veľmi jednoduchá zmena, ktorá tieto veci zjednoduší v zmysle toho, že bude dostatok času, aby sa aj samotný, samotná dotácia, resp. to dielo, dielko zrealizovalo a pekne zúčtovalo.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, tak isto aj s právom Európskej únie.
Vidím tu kolegynku pani Miernu, ktorá ešte predloží jeden pozmeňujúci návrh, ktorý tiež vyplynul vôbec z debát o tomto zákone a reaguje na aktuálnu situáciu, hlavne na energetickú krízu. A teda tento pozmeňujúci návrh umožní to isté, čo sme mali aj počas covidu, že obce, mestá, VÚC-ky budú vedieť zo svojho rezervného fondu použiť prostriedky aj na sanovanie teda týchto energetických potrieb. Samozrejme, je tam obmedzené obdobie. Čiže situácia, ktorá pomohla obciam počas covidu, niečo podobné vlastne bude aj teraz a ten pozmeňujúci návrh teda by mal byť predložený.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, budem sa snažiť do piatich minút, aby, aby sme to dneska ukončili.
Takže zákon o sociálnom podnikaní, tí, ktorí sa venujú sociálnemu podnikaniu, vedia, že zákon je od... platí od roku 2018. Problém toho, to, že vznikol ten zákon, je, si myslím, veľké hrdinstvo vtedy vládnucej strany SMER, lebo mali za sebou veľkú kauzu rozkrádania sociálnych podnikov a do dneska, keď niekde prídete a poviete, že sociálne podniky, tak taký úškrn to vzbudí, lebo stovky miliónov slovenských korún ešte vtedy sa rozkradlo. Ale myslím si, že práve tu na Slovensku to platí tak, že niečo sa musí rozkradnúť, aby potom niečo vzniklo, čo je funkčné. Takže za to rozkradnutie, samozrejme nie, nechválim, ale za to, že ten zákon sa prijal. A bol, aký bol, a sa urobil tak, že to je funkčné, tak je to v poriadku.
Zákon má dve línie. Prvá línia funguje od roku 2018, je to línia o sociálnych podnikoch. Teraz pán minister prišiel s novelou zákona, kde dal druhú líniu, a to sú rodinné podniky.
K tým rodinným podnikom snáď len krátko. Všetci zainteresovaní, s ktorými som sa na tú tému bavil, hovoria, že to tam nepatrí, že to patrí úplne niekde inde. Mne čo vadí na tých rodinných podnikoch, že to je ako prázdny, ako prázdny hrniec. Že naozaj je len definovaný, čo je to rodinný podnik, a vlastne aké výhody a čím sa bude napĺňať, aby tie rodinné podniky boli motivované fungovať, tam, tam nie je.
Skôr v priebehu tých troch minút, čo mám ešte, by som sa venoval ohľadom sociálnych podnikov. To je tá druhá časť zákona. Áno, pán minister, máte pravdu. Zákon funguje štyri roky, priniesol nejaké veci z praxe, na ktorých by sme sa mali nejak poučiť a vylepšiť. Tak ako ste povedali, Braňo Ondruš písal poslancom, oni v podstate k tomu zákonu, čo sa týka tých sociálnych podnikov, majú naozaj túto jednu výhradu.
Bol som ako taký externý konzultant, keď sa pripravoval zákon o sociálnych podnikoch, a musím vám povedať, že definícia znevýhodnenej osoby, o ktorej, ktorú ste spomínali, sme zobrali alebo inšpirácia bola zo Švédska a už vtedy sme hovorili, že čo keď sa to bude zneužívať. No ale vo Švédsku sa to nezneužíva, ale slovenský národ je asi, asi iný.
Takže plne súhlasím s tým, že ste tam zaviedli povinnosť, že ten človek bude posudzovaný na úrade práce u posudkového lekára. A či, je mi jasné, že tá podpora tých 75 %, ktorá, ktorá je na invalidné osoby, asi nie je kóšer, keď to majú aj osoby, ktoré nie sú posúdené ako invalidní. Len zase to vaše číslo, nemôžme sa baviť naozaj, či viacej, alebo menej, menej asi nie, ale či viacej, takže o tom, o tom určite budeme sa baviť a diskutovať. Ale to, že to sa zmení tak, že to bude posudzovať ten posudkový lekár, však on to posudzuje na základe nejakých pravidiel, ktoré mu, ktoré sa, ktoré sa prijmú. Tak to je, si myslím, že to pravidlo dobré, lebo naozaj nie je to objektívne posudzované.
A možno čo by bolo dobré ešte do toho zákona dať, je, že dneska, keď sa registruje ten sociálny podnik, nie je termín, dokedy musí byť registrovaný. Ja nevravím, že to musí byť týždeň, mesiac, ale, ale naozaj dať tam nejaký termín, aby ten, teda aby ten sociálny podnik naozaj vedel, že či, alebo ten podnik vedel, že či ten štatút získa, alebo nezíska, aby sa to zbytočne nenaťahovalo. Takže takisto v druhom čítaní chcem sa s vami na túto tému baviť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1214. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1280 z 3. októbra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja len krátko konštatujem, že rovnako ako vy, pán minister, oslovil som niekoľko okresných úradov práce a zisťoval som, aký návrh majú k tejto novele. Tak áno, potvrdili mi, že táto novela vlastne vychádza z praxe, že aktívne sa na nej podieľali, že všetko, čo ten život priniesol pri realizácii toho zákona, tak vlastne má byť tam.
Mňa na tejto novele zaujali tri veci. Taká najdôležitejšia vec možno, čo v tomto zákone je, tak je úprava menších obecných služieb. Doteraz to bola nárokovateľná záležitosť, teraz to nárokovateľná záležitosť nebude. Beriem to ako pozitívne v tomto zákone a to je kvôli tomu, lebo určite tí, ktorí žijeme v tomto regióne, tak vieme, že tie menšie obecné služby a následne aj tí, ktorí ich vykonávajú, berú príspevky na aktivačnú činnosť na tieto služby, tak nie vo všetkých, ale v niektorých obciach sa to, sa to využíva tak, že pokiaľ je v obci jedna obecná budova a žiadne iné, tak ja si neviem predstaviť, čo tam tie stovky ľudí na tých aktivačných prácach robia. Teda tá efektivita je veľmi nízka. A dneska to funguje tak, že pokiaľ ten starosta alebo primátor si podal žiadosť na akýkoľvek počet tých aktivačných pracovníkov, tak štát mu ich financoval a tá činnosť bola veľmi biedna, keď vôbec chodili do práce alebo keď vôbec chodili na tú aktivačnú činnosť.
Čo je dobré, čo sa v tom zákone takisto mení, je snáď to, že my máme ľudí, ktorých sme 20 rokov nepretržite a možno s malými prestávkami aktivizovali a oni vlastne boli tak zaktivizovaní, že sa ich ten status dlhodobého, dlhodobého nezamestnaného nezmenil. A ja si myslím, že keď 20 rokov sme mali priestor aktivizovať tým, že zberajú odpadky po obci alebo po meste, lebo, lebo povedzme si to napriamo, že väčšina týchto aktivačných prác bola o odberaní odpadkov a o čistení, a neviem, aké zručnosti títo ľudia tam nadobudnú, ale dobre. Takže asi veľký efekt to nemalo a som rád, že sa dneska na to bude pozerať tak, že výbor zamestnanosti posúdi tam, kde tie aktivačné práce sú naozaj potrebné, kde sa efektívne využívajú, tam pridelí ten, ten, tých, tých, ten badžet alebo ten rozpočet na týchto ľudí viacej, a tam, kde vidí, že je to neefektívne, tak tam, samozrejme, samozrejme, bude zvažovať. Takže to je jedna vec.
Ja som sa pozrel aj, ako súvisí vlastne táto zmena s paragraf... alebo so zákonom o hmotnej núdzi, ktorý veľmi blízko súvisí, a niektoré veci buď sa tam bijú, alebo, alebo nejakým spôsobom nie sú v súlade. Ja ešte to preverujem alebo na tom pracujem a potom asi v druhom čítaní by som k tomu možno podal nejaký pozmeňujúci návrh.
Ďalší bod, ktorý, ktorý v tom zákone je, je vyrovnávanie príspevkov v jednotlivých okresoch s tým, že tie príspevky sa vlastne vyrovnávajú nie smerom dole, ale smerom hore. Viem, že bola akási veľká neistota v tom, že tie príspevky sa stále menili. Tie úrady práce sú aj v niekoľkých okresoch, napr. v okrese Poprad a Levoča, je Okresný úrad v Poprade a mal dva tie sumy, čiže, čiže toto takisto vnímam pozitívne, že sa to zjednotí, aj keď asi najviac na tom získa mesto Bratislava, ktorá doteraz tieto príspevky, tieto príspevky v niektorých tých opatreniach nemala, ale ja si myslím, že je to v poriadku.
Veľká diskusia o tomto zákone nie je, ale pevne verím, že po prvom čítaní, predpokladám, že sa to schváli, tak v tom druhom čítaní sa na to bližšie pozrieme a naozaj ten zákon ešte možno troška sa vylepší.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k tomuto zákonu, ktorý je uvedený pod tlačou 1213. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím... (krátka pauza, rečník porovnáva podklady k spravodajskej informácii), návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa týmto zákonom zaoberala.
Prosím, otvorte rozpravu.