Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky, kolegovia.
Pán Fico, keby tento návrh uznesenia bol vyslovene taký, ako ste ho teraz odprezentoval, teda že by to mala byť len výzva Európskej komisii, aby sa angažovala viac v tomto konflikte, aby hľadala nejaké riešenia, myslím si, že nikto by nejak nenamietal, ale ten, toto vaše uznesenie je naozaj prešpikované vašimi politickými názormi vnímania tohto konfliktu, kde ste si nenechali ujsť ani momenty, aby ste útočili napríklad aj na prezidentku alebo na každého, kto má iný názor. Čiže toto je niečo, s čím sa nedá normálne súhlasiť, pretože naozaj mi to pripomína to, čo som spomínal, tú Mníchovskú dohodu. A takýmto, takouto cestou sa naozaj nemôžeme uberať. A takisto, už som to aj spomínal v mojom prejave, my predsa, my nemôžeme tlačiť na Ukrajinu, aby išla tou cestou neutrality, keď sme tu mali dohodu budapeštiansku z 94., ktorej, v ktorej garantovali Ukrajine územnú celistvosť, a vidíte, ako to dopadlo. Ukrajina sa snažila vyjednávať na začiatku vojnového konfliktu s Ruskom, kde uvažovala, že by sa teda dohodli na neutralite, pokiaľ by sa Rusi stiahli, ale ani tam ten záujem nebude.
A tým aj premostím práve na kolegu Dostála, ktorý má pravdu, pretože v podstate, keď si to zoberieme, že máme teda Rusko, ktoré je autoritárskym režimom založeným na ideológii militarizmu, a teda aj podpore zahraničnej imperialistickej expanzie, tak je to vlastne proti zásadám Charty OSN. A to znamená, že vlastne sa dá Rusko považovať za teroristický štát a podporovať takýto režim alebo hľadať s ním nejakú dohodu je naozaj veľmi riskantné pre medzinárodné bezpečnostné a vôbec právne usporiadanie.

Pán poslanec Krúpa, ďakujem za vecné vystúpenie, kde si sa to snažil povedať v takej zmierlivej polohe, ale myslím si, že treba veci povedať úplne natvrdo.
Rusko je teroristický štát, správa sa ako teroristický štát, vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi v rozmeroch, ktoré nemajú obdoby od druhej svetovej vojny v Európe. A tuto poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia navrhujú uznesenie, ktorým by sa Slovenská republika de facto mala postaviť na stranu teroristického štátu Ruska a spochybniť Ukrajinu, lebo nič iné za tým nie je.
Slobodný a demokratický svet stojí za Ukrajinou, podporuje Ukrajinu a keď niekto hovorí, že Ukrajina má byť neutrálna, tak hovorí, že Ukrajina má byť podriadená Rusku, že Ukrajina nemá byť slobodná, že Ukrajina nemá právo rozhodovať o svojom vlastnom osude. Keď hovorí, že máme zastaviť zbrane pre Ukrajinu a že to pomôže mieru, veď to nie je nič iné ako to, že bude mier nastolený takým spôsobom, že sa Ukrajina neubráni a agresor Rusko, teroristický štát Rusko zvíťazí.
Každý jeden poslanec, ktorý zdvihne ruku za takýto návrh uznesenia, sa tým prihlási k podpore Ruska. Postaví sa tým proti celému slobodnému a demokratickému svetu, postaví sa tým proti tomu, aby Ukrajinci mohli sami rozhodovať o svojich životoch, sami rozhodovať o tom, kam patria a ako chcú fungovať, a aby sa stali opäť súčasťou Ruska.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Keď sa pozerám na ten návrh uznesenia, tak sa musím diviť, že s takýmto niečím sa opätovne prichádza, a pritom veľmi dobre vieme, že to ani nie je želanie Slovenskej republiky, je to v podstate proti záujmom Slovenskej republiky, ale je to želanie Ruska, ktoré začína byť vojensky degradované, začína strácať podporu medzinárodnú a potrebuje postupne určite, alebo výhľadovo, časovo bude potrebovať aj nejakú pauzu na to, aby sa mohlo znova preskupiť a pokúsiť sa znova zaútočiť na Ukrajinu a dosiahnuť tak ciele, ktoré si stanovilo alebo teda ktoré si upravuje aj podľa toho, ako sa situácia vyvíja.
Ja nerozumiem, aký mier chcete? To je ako, aký vzor mieru tu vyhľadávame? Je to akože Brestlitovský mier alebo Mníchovská dohoda? Ja si spomínam, je to koľko, asi rok dozadu, keď poslanci SMER-u tu prednášali alebo predniesli návrh o tom, aby sme mali Mníchovskú dohodu ako pamätný deň, ako zradu a tak ďalej. Ubehlo, ubehol nejaký čas, situácia na medzinárodnej scéne je kritická a máme tu poslancov, ktorí teda upozorňovali na Mníchovskú dohodu, že by si také niečo želali, samozrejme, nie pre nás, ale pre Ukrajinu. A veci typu, že neutralita alebo prísna neutralita Ukrajiny, sú aj iné krajiny, ktoré boli neutrálne, a Rusko to ignorovalo (viď Moldavsko).
A na druhej strane, kto je, kto sme my, aby sme my diktovali Ukrajine, že aký má mať štatút, ako sa má ona v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí zadefinovať. A hlavne v situácii, keď je pod takouto agresiou Ruskej federácie, tak treba si aj trošku uvedomiť, že aký je ten rozsah tejto agresie. Sú to tie nelegitímne pseudoreferendá, protiprávna anexia ukrajinských území aj časti území, ktoré dokonca neokupuje, si privlastňuje týmito pseudoreferendami. Protiprávna okupácia nielen teda, čo sa týka Ukrajiny, ale časti Gruzínska, časti Moldavska a zabúdame napríklad aj na Kurilské ostrovy dodnes, teda časti Japonska, alebo aj taká už faktická anexia Bieloruska. Máme tu kroky Ruska, ktoré vlastne zneisťujú alebo robia, podnikajú kroky, ktoré nabúravajú vôbec energetickú bezpečnosť a využívajú to ako svoju zbraň.
Rusko je to, ktoré vystúpilo aj z mechanizmu kontroly zbrojenia ešte v roku 2007. Rusko je to, ktoré permanentne hrozí jadrovou vojnou. Mi to pripomína tie klasické sovietske časy, kedy stále sa hovorilo o jadrovej vojne a o týchto hrozbách, kde permanentne sa snažili takýmto spôsobom vyvíjať nátlak na medzinárodné spoločenstvá, ale samozrejme, podporujúc všelijaké mimovládne organizácie na Západe rôznymi spôsobmi, aby bojovali za mier. A vidíme, že toto sa tu v podstate opakuje dnes znova.
Treba si uvedomiť, že Rusko je režimom, ktorý sa stal vôbec priamo hrozbou nielen pre svetovú bezpečnosť a medzinárodný poriadok, ale vôbec je tu v podstate hrozba zachovania svetovej civilizácie a jej prežitia ako takého.
Spochybňovať Ukrajinu, prosím vás pekne, tiež si uvedomte, že Ukrajina je plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov od roku 1945, čiže aj počas Sovietskeho zväzu bola Ukrajina, dokonca aj Bielorusko členmi Organizácie Spojených národov. Čiže je to národ, ktorý je definovaný, ktorý má svoje práva. A máme tu imperiálnu mocnosť, ktorá ich popiera a v podstate sa snaží takýmto spôsobom nielenže anexiu, ale v podstate anihilovať ukrajinský národ ako taký, a to nie je prvýkrát v histórii. A toto je niečo, kde, prosím vás pekne, si uvedomte aj tie paralely, ktoré sú aj so slovenskou históriou a čo sme si všetko my v našej histórii museli zažiť, či to bola maďarizácia a tak ďalej, či to bolo vytváranie československého národa a podobne a popieranie vôbec nejakých národných záujmov a možností o svojbytnosť slovenského národa ako takého.
Toto sa dialo pravidelne aj Ukrajincom a Ukrajine, či to bol hladomor, či to bolo, či to bola eliminácia ich elít, popieranie ich jazyka a tak ďalej, čiže v podstate ja by som očakával, že každý, kto trošku pozná našu históriu, tak bude mať aj nejaké pochopenie práve pre Ukrajinu ako takú aj vzhľadom teda na našu históriu. A vidíme, že tu máme pravý opak, že sa skôr prikláňame k imperiálnym mocnostiam, že skôr vyhľadávame nejaké tie pofidérne prepojenia s Kremľom a s Putinovými ľuďmi.
Čo sa týka takýchto výziev na mier, to by muselo najprv chcieť Rusko. Máme tu tie známe výroky, že mier bude vtedy, keď sa Rusi stiahnu, ale viete, Rusko aj tým, že vlastne vstúpilo do mobilizácie, vôbec nejaví žiadne náznaky, že by chcelo alebo malo záujem o nejaké mierové riešenie. Čiže ísť a vyzývať Európsku komisiu, Ukrajinu, aby bola neutrálna a ja neviem, aby sa boli prípadne ochotní dohodnúť s Rusmi na nejakých ústupkoch je krátkozraké.
Treba si uvedomiť, že naozaj akonáhle pristúpime k takémuto kroku, tak rozvrátime medzinárodný právny systém. To je medzinárodný právny systém, ktorý je tak vitálny pre vôbec fungovanie a existenciu takých malých štátov, ako je Slovenská republika. Akonáhle sa toto stane, tak je ohrozená aj naša, aj naša bezpečnosť. Keď tu my vytvárame priestor na to, že teda by sme chceli, aby bol čo najskôr mier, aby teda Rusi čo najskôr anektovali Ukrajinu, tak ich dostaneme na našu hranicu. A my nevieme predvídať, že ako sa Rusko zachová. My sme tu mali, samozrejme, vojnové konflikty, ktoré aj stále vyťahujete, ako bol Irak alebo Afganistan, alebo iné. Toto je iný typ a iný druh konfliktu. A my sme si v podstate v minulosti nikdy nevedeli predstaviť, že takýto konflikt v Európe znova vznikne, že tu príde nejaká imperiálna mocnosť, ktorá má militantné razenie a bude sa takýmto spôsobom snažiť meniť medzinárodné prostredie. A nezabúdajte, že Putinove požiadavky nebola len Ukrajina, ale navrátenie bezpečnostného systému v Európe pred rok 1997, teda predtým, ako bola podpísaná dohoda medzi Ruskom a Alianciou, ktorá nám umožnila rozširovanie, a to je, je to čierne na bielom.
Čiže ja si len dovolím povedať, že ak chcete, alebo čo by malo zaznieť vo vašom uznesení, tak je v podstate to, čo, o čo sa aj medzinárodné spoločenstvo snaží voči Ruskej federácii, a ja vám to tu prečítam.
Je to zastavenie bojových operácií a ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine.
Urýchlený odchod ruských okupačných vojsk a s nimi prepojených ozbrojených formácií a politických organizácií z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny podľa hraníc z roku 1991, teda vrátane Krymu, ale tiež Moldavska a Gruzínska.
Zrušenie samotnou Ruskou federáciou všetkých protiprávnych ruských anexií alebo uznania pseudorepublík na medzinárodne uznanom území Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska.
Zastavenie ruskej podpory bábkovým separatistickým entitám na územiach mimo medzinárodne uznaných hraníc Ruskej federácie. Znova Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko.
Dosiahnutie návratu všetkých osôb odvlečených alebo násilne evakuovaných osôb z územia Ukrajiny, vojnových zajatcov a iných osôb ukrajinskej príslušnosti zadržaných ruskými silami v súvislosti s vojnou.
Vyplatenie plnej vojnovej reparácie Ukrajine, Gruzínsku a Moldavsku ako náhrady za vojnové škody spôsobené Ruskou federáciou.
Vydanie medzinárodnej spravodlivosti alebo potrestanie v rámci ruského právneho systému páchateľov vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa ruské ozbrojené sily dopustili na území Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska a proti obyvateľom a príslušníkom ozbrojených síl týchto krajín, a to bez ohľadu na postavenie týchto páchateľov.
Vydanie medzinárodnej spravodlivosti alebo potrestanie v rámci ruského právneho systému osôb, ktoré priamo zodpovedali za organizovanie nariadenia a propagácie ruského útoku voči Gruzínsku v roku 2008 a Ukrajine v roku 2014 a 2022, a to bez ohľadu na ich postavenie v rámci politického systému Ruskej federácie a ruských ozbrojených síl a bezpečnostných síl.
Ukončenie politiky vydierania ostatných štátov pomocou obmedzovania dodávok strategických surovín.
Poskytovanie dostatočných záruk medzinárodnému spoločenstvu, že ruská agresia sa nebude opakovať, teda stiahnutie ruských vojsk a s nimi priamo prepojených formácií z postavení a základní mimo medzinárodne uznaných hraníc Ruskej federácie.
Uvedenie ruských ozbrojených síl do mierových postavení a na mierové počty.
Čiastočná demilitarizácia oblastí Kaliningradu a území pri západných hraniciach Ruskej federácie.
Návrat Ruska do mechanizmu kontroly konvenčných ozbrojených síl v Európe.
Súhlas s členením taktických jadrových zbraní do systému kontroly jadrových zbraní a jednostranná redukcia počtu jadrových zbraní Ruskej federácie na úroveň, ktorá bude primeraná súčasnému medzinárodnému postaveniu Ruska, ktoré už nie je veľmocou porovnateľnou, porovnateľnou so Sovietskym zväzom.
Zastavenie podpory nelegitímnemu režimu bývalého prezidenta Lukašenka v Bielorusku. Odchod ruských vojsk z Bieloruska a rozpustenie tzv. spoločného štátu medzi Ruskou federáciou a Bieloruskom.
A v rámci Ruskej federácie prepustenie všetkých osôb zadržiavaných alebo odsúdených za odpor voči ruskej agresii a za podporu demokracie, ľudských práv a slobody slova. Všetky rozsudky tohto typu musia byť zrušené a na dané osoby sa musí hľadieť ako na nevinné.
Taktiež aj zastavenie šírenia veľkoruskej imperiálnej a militaristickej propagandy, spochybňovania existencie hraníc osobitných alebo ostatných štátov a heroizácie vojny v médiách a školstve priamo v Ruskej federácii, prípadne aj nástupníckych subjektoch.
Bez splnenia týchto podmienok nie je možný návrat Ruska alebo ruského štátu do medzinárodného spoločenstva.
Takže týmto by som stručne skončil, nechcem to naťahovať, mohli by sme o tom diskutovať oveľa dlhšie. Takže ja pevne verím, že takéto uznesenie nebude schválené.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
No, my sa rozprávame, len trošku mám pocit, že sa akoby nechceme pochopiť. Ešte raz. Akákoľvek regulácia proste nefunguje, ten odchod do toho onlinu je nevyhnutný a ten online bude, bohužiaľ, čierny. Čiže aj keby hneď sa zakázali všetky kamenné prevádzky úplne všade, nijak to neznamená, že ľudia prestanú hrať. Proste prejdú, prejdú do toho online priestoru. To, toto je fakt, to si len treba pozrieť, ako to je v prípade iných krajín, treba sa pozrieť do Česka, treba sa pozrieť do Poľska. V Poľsku je inak asi 20-tisíc, 20-tisíc nelegálnych stávkovacích portálov, mimo akejkoľvek schopnosti štátu ich regulovať. Štát áno, aj slovenský štát má šancu niečo vypnúť, ale do dňa to vznikne nanovo, proste internetová adresa má o jedno písmenko alebo číslo viac a ide sa ďalej. Cesta je rozumná regulácia, nie zákazy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte aj mne pár slov k tomuto návrhu, ale nechcem sa venovať takej tej politike, čo je za tým, kolega predkladateľ teda to vcelku farbisto celé popísal. To, do tohto sa motať veľmi nejdem. Vnímajme však jednu vec, že sme proste slobodná demokratická spoločnosť, kde človek môže robiť veci aj tie, ktoré mu v nejakom konečnom dôsledku môžu poškodiť, a nie je cesta všetko zakazovať. Cesta je, aby teda tá spoločnosť nejak takéto veci regulovala a, samozrejme, dávala aj týmto, vyvažovala vlastne jednotlivé, jednotlivé akoby záujmy v spoločnosti.
A ja som presvedčený, že momentálne ten zákon o hazarde, tak ako je, je nastavený tak, že vyvažuje vlastne aj tú slobodu v tej spoločnosti, ale aj, samozrejme, ochranu tých, ktorí teda môžu spadnúť do problémov, a myslím si, že akékoľvek tie zásahy môžu tú situáciu skôr zhoršiť. Okej, ja môžem rešpektovať pohľad pána Čepčeka, že teda on to vidí tak, že ten hazard do spoločnosti nepatrí, môže to byť jeho názor, tak ako ja mám zasa názor, že je to súčasťou spoločnosti, ale to najhoršie a to, čomu sa chcem venovať, je, že tie návrhy, ktoré predkladá, tie zákazy a posunutia, to nevyrieši to, čo vyriešiť chce. Toto je také prekrytie si pásky očami a vlastne človek nebude vidieť tie problémy, pretože to, čo dnes bolo legálne, alebo je legálne a je regulované a kontrolované, a napríklad je aj register vylúčených osôb, proste teda kto má problémy s patologickým hraním, tak jednoducho hrať nemôže a musia to všetky herne aj všetky stávkové kancelárie rešpektovať. Toto všetko sa v podstate stratí. A stratí sa to preto, lebo žijeme v 21. storočí, žijeme v online dobe.
Dnes, a to sa na tých tipovacích proste, alebo stávkach, hej, športových stávkach, tam to asi vníma asi úplne každý, že pomaličky tie, tie, nazvime ich, kamenné pobočky zanikajú a všetko sa vlastne deje online, hej? Všetci, všetci vedia stávkovať cez telefón, cez teda smartfóny, a teda všetko sa deje v online. A je kľúčové, keďže ja som presvedčený, že nie je možné toto zakázať, akýkoľvek zákaz spôsobí nevyhnutné, a to je odchod hráčov do šedej, nelegálnej zóny. Akonáhle sa raz hráč dostane do takejto šedej zóny, všetky tie parametre, všetky tie nastavenia ochranné, ktoré táto krajina má, sú vypnuté. Za prvé, proste neplatia, toto sú, to sú zahraniční nelegálni poskytovatelia a všetko, proste štát nad tým nemá žiadny dosah. A toto sa netýka len kurzových stávok. Toto sa, samozrejme, týka aj tých herní, hej? My dneska stále to ešte vnímame, že to je, to je nejaká tá kamenná položka. Nie, stále viac je to online segment. Online kasína, online ja neviem čo všetko, a jednoducho tieto internetové portály sa nedajú zastaviť. Nedajú. Sme v 21. storočí, internet sa nedá zablokovať.
Zablokovať sa dá tá legálnosť toho celého, všetci hráči odídu do nelegálneho segmentu, kde to spôsobí škody, ktoré som hovoril, a zároveň, samozrejme, z tej nelegálnej časti hazardu štát nemá žiadne príjmy. Lebo tu si treba tiež uvedomiť, že spoločnosti podnikajúce v sektore hazardu sú teda nielen veľmi striktne regulované, ale aj viac zdaňované, pretože je to určitá negatívna externalita, to áno. Takže ony majú ešte aj špeciálny odvod z hazardu. Len z tohto odvodu táto krajina má približne 230 mil. eur, ktoré, samozrejme, slúžia aj na riešenie nejakých tých negatívnych, negatívnych vplyvov, ktoré to má, či už teda potrebu liečenia, alebo teda prevádzkovanie či už úradu pre hazard, alebo teda všetkých tých ochranných nastavení. A takisto to proste tie príjmy odídu. Ale čo je naprosto isté a jasné, my nebudeme vidieť, že tí hráči hrajú, nebudú mať žiadnu formu ochrany, ktorú štát dnes v tej legálnej časti poskytuje, nebude mať štát z toho žiadne príjmy, ale jedno tu zostane. Ten hráč, ktorý bude hrať na tej zahraničnej stránke, kdekoľvek, on keď sa dostane do problémov, keď sa dostane do nejakej závislosti, no tak tá závislosť sa prejaví tuná v jeho reálnom živote a aj liečiť sa bude na Slovensku. Takže ja som presvedčený, že to, čo predkladá pán predkladateľ, nijakovsky nesplní ten účel, ktorý si sám on dal, aby toho hazardu bolo možno menej alebo aby bol možno z jeho pohľadu lepšie regulovaný. Fakt nie.
No a jedna z tých vecí, z tých zmien, v podstate jedna zo základných vecí je, že posúva teda vek 18 rokov, odkedy teda môžu ľudia začať legálne hrať, na 21. Je si treba uvedomiť, že myslím, že dokonca od štrnásť rokov je človek trestne zodpovedný za seba a za svoje konanie. A to, že je to do osemnásť, je absolútne v poriadku a myslím si, že štát má, do nejakej miery sa mu to darí, ale, samozrejme, tú snahu treba vynakladať stále, robiť maximum, práve to, aby zabezpečil, aby tie deti do tých 18 určite nehrali. A zvyšovať to na, do 21 je absolútne nesprávny postoj. Tu sa môžme baviť o tom, že teraz je podobný návrh aj s alkoholom. Všetci tí osemnásťroční prejdú, prejdú na zahraničné internetové hazardné portály, proste prejdú fakt do čierneho trhu a zasa len budú absolútne bez ochrany. Čiže namiesto aby sa teda posúvala takto tá výška, tá legálnosť do výšky až 21 rokov, treba robiť práve opačne, všetko pre to, aby sme zabezpečili, aby nehrali do osemnásť. A ja to znova poviem, aby deti nepili do osemnásť. A posúvaním aj tohto na 21, či už teda aj to pitie, alebo aj ten hazard, bezpečne naučíme decká jediné, naučíme ich nerešpektovať platné zákony, naučíme ich hľadať možnosti, ako sa im vyhnúť. A ja to zopakujem, nie je ľahšia cesta, ako sa tomuto, tomuto vlastne vyhnúť tak, že človek odíde na tieto zahraničné portály.
Čiže ja nevidím v tom návrhu zákona pána predkladateľa jediný bod, ktorý by skutočne dokázal akoby to znížiť, to množstvo toho hazardu. Nie, dokáže len to, že nebudeme vidieť, čo sa deje. Áno, v nejakej štatistike to bude vidieť. Budeme vidieť, že odvod z toho hazardu bude menší a menší, ale nebude to znamenať, že ľudia prestali, prestali hazardovať. Bude to znamenať, že odišli do čierneho trhu, odišli do ilegality, odišli preč z ochrany, ktorú im štát dnes poskytuje.
A teraz sa ešte na to pozrime z tej druhej strany, a to možno bude vidieť veľmi-veľmi rýchlo aj v tej Nitre, všetko, čo je nelegálne, vytvára proste ten čierny trh, a to je realita, hej? Toto zasa tu budú čierne herne, ktoré kto ich asi bude prevádzkovať? No rôzne mafiánske skupiny, hej? A to zasa bude len zvyšovať to riziko tých ľudí, ktorí budú v takýchto hrať, to skutočne, že je, vždy je nejaká taká tá správna miera ochrany, ktorá je vyvážená. Ja to stále budem hovoriť.
Tá ochrana je nejaká potrebná, len treba nájsť tú vyváženosť. Ja som presvedčený, že tá vyváženosť plus-mínus je teraz a týmto, týmto smerom treba ísť. A samozrejme, robme všetky také tie výchovné pôsobenia. Jasné, nech sú na školách prednášky, aké riziká to prináša, vychovávajme našu mládež. Toto všetko je veľmi, veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, v rodine, samozrejme, v škole. Ale zákazy tieto veci neriešia. A to teraz neni, že sme vymysleli koleso. Stačí sa pozrieť do akejkoľvek krajiny, kde sa pustili do všetkých zákazov, tvrdých zákazov a tvrdého vyžadovania zákazov týchto negatívnych externalít. Všade sa to ukázalo, že to nie je cesta. Cesta je legálne regulovať všetky tieto negatívne externality.
No a potom tie ďalšie body, ono sa to možno javí ako relatívne drobný návrh, ale treba zasa povedať, že tie nastavenia, autobusová stanica a, ja neviem, vlaková stanica a rôzne tieto, už... (reakcia okoloidúceho poslanca), dobre... čiže toto všetko vlastne vo finále zasa spôsobí, že legálne toho bude možné ďaleko-ďaleko menej, veď tie mestá nie sú tak veľké a nespôsobí to nič iné, len zasa vyšší, vyšší tlak, že budú nelegálne. Takže prosím, kolegyne, kolegovia, keď budete uvažovať nad týmto zákonom, tak zamyslite sa takto nejak.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Môžte zapnúť, á, ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ja vás chcem pekne poprosiť, keďže nám prepadlo veľa bodov a sme sa o tom rozprávali, že by bolo možné termínovať niektoré body, či by ste mohli termínovať tlač 1247, to je bod 87 schváleného programu, zákon o dani z príjmu, to sú tie kryptomeny a investície, na stredu budúci týždeň o 17.00 h. To znamená, streda 26. o 17.00 h. Je tam, je tam kopec teda termínovaných bodov na tento týždeň. Tuná vychádza, že nič konkrétneho nebude a keďže chceme k tomu väčšiu rozpravu, tak aby sme sa opäť vyhli tomu, že budeme niektorý bod pätnásťkrát prerušovať, tak by to bolo celkom milé. A však to je poslanecký návrh, neviem, aký... (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nestihol som sa prihlásiť do rozpravy, tak aspoň takto chvíľku.
Nejdem k celému zákonu. Myslím si, že tiež, že je pozitívny a pomáha. Je tu jedna vec, vlastne v § 4 sa v ods. 4 pripája táto veta: "Príjmy získané za poskytnutie týchto služieb môže horská služba použiť na úhradu nákladov spojených so záchrannou činnosťou a s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a prevádzkovaním, súvisiaceho so záchrannou činnosťou." Takto, ono to je akože že jasné, super, majú nejaké príjmy, zabezpečujú nejaké športové podujatia, tie peniaze si môžu použiť na to. Ako ten taký prvý pohľad je okej, len ak by sme sa takto pozreli, že vlastne každá organizácia, ktorá má schopnosť získavať nejaké príjmy a natiahli to napríklad aj že priamo, ja neviem, na nejakú daň na čokoľvek a vlastne len ich bude používať, tak sa dostaneme do problému, že teda tie odvetvia, ktoré len spotrebovávajú verejné zdroje, by vlastne boli bez zdrojov. Čiže toto je taký že tento... oproti tomu veľkému pohľadu na štát, že teda daň je neurčitá platba, ktorá sa potom následne rozdeľuje, toto je trošku problém. Takže len chcel som na toto, na toto upozorniť.
No, ďakujem pekne.

Ja už len veľmi krátko. To, že to vyšlo práve pred voľbami, je náhoda. Nemalo zmysel toto predkladať v čase, keď nám začínala kulminovať koaličná kríza, ani na leto, takže vyšlo to teraz. Ak to získa vašu podporu, kolegovia, tak, samozrejme, ak budete mať návrhy na vylepšenie, ja, v zmysle, ako vôbec sa im nebránime. Rovnako určite, ak to teda prejde do druhého čítania, tak ma bude veľmi zaujímať aj názor hlavného mesta Bratislavy a hlavného mesta, a teda mesta Košice, takže, takže si počkám, prípadne to aj posunieme o mesiac, aby možno (povedané s pobavením), možno zvolení primátori aby mali čas si to teda riadne prečítať a riadne premyslieť.
Takže ešte raz ďakujem za podporu a pevne dúfam, že tento zákon nebude obeťou nejakých koalično-opozičných prekáračiek.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa, a teda dúfam, že ten zákon bude mať podporu nielen zo strany poslancov, ktorí majú priamo skúsenosť so samosprávou, lebo sa tej téme nejako venujú, ale aj ostatných poslancov Národnej rady, ktorým záleží na tom, aby samosprávy fungovali tak, ako majú.
Ďakujem.