Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som sa pôvodne prihlásil preto, lebo na moje vystúpenie reagoval s faktickou poznámkou pán poslanec Vetrák a keď ja som reagoval naňho, tak vôbec nedával pozor, vôbec nepočúval, ani po upozornení nepočúval, tak by som mu to rád zopakoval, ale je tu plodná dis... (reakcia z pléna), on si to vypočuje určite, on je taký pozorný, a je tu plodná diskusia, ktorú inicioval pán poslanec Klus, takže chcel by som reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Saloň hovoril o tom, že jak sa neosvedčilo spojenie komunálnych a župných volieb, a teda mali k sebe bližšie aj ako prezidentské voľby a eurovoľby. Tu by som trošičku vyjadril, vyjadril pochybnosť, aj čo sa týka tej účasti, aj čo sa týka chybovosti. Pokiaľ ide o tú účasť, tak tam viacej asi zohralo rolu ten nešťastný termín, keď to bolo v tom dušičkovom víkende, a teda mnohí ľudia odišli, odišli preč. A čo sa týka tej chybovosti alebo porovnateľnosti, tak v spojených komunálnych a regionálnych voľbách mali k dispozícii poslanci, kandidá... alebo voliči štyri hlasovacie lístky, v Bratislave a v Košiciach dokonca šesť, na niektorých volili, krúžkovali jedného kandidáta, na niektorých viacerých kandidátov, na niektorých mali veľké plachty a mali problém sa v tom zorientovať, čiže tá chybovosť súvisí skôr, skôr s tým.
V prípade spojenia druhého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu by dostali voliči dve obálky a teda jeden hlasovací lístok, na ktorom by boli dvaja kandidáti, lebo by to boli, lebo by to bolo druhé kolo prezidentských volieb, a potom sadu hlasovacích lístkov, kde by tak ako v parlamentných voľbách volili, vybrali si jeden a volili jednu politickú stranu, na ktorej by zakrúžkovali maximálne dvoch kandidátov. Čiže ten systém by bol oveľa-oveľa jednoduchší, a teda kľudne by som sa aj stavil, že tá chybovosť by bola oveľa nižšia ako v spojených komunálnych a regionálnych voľbách.
A, ale teda mňa zaujalo, pán poslanec Saloň, že vy to tvrdíte, že sa to neosvedčilo, lebo veď kto spojil komunálne a regionálne voľby? Veď to bola vláda vedená SMER-om v predchádzajúcom volebnom období. Ja som bol vtedy k tomu skeptický a my sme to aj kritizovali, predlžovalo sa kvôli tomu volebné, volebné obdobie regionálnej samosprávy; vy ste to schválili a dnes tvrdíte, že sa to neosvedčilo, a to je veľmi zvláštne.
Pokiaľ ide o to, ak argument je, že nechceli ste spájať druhé kolo prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu, je to, samozrejme, že legitímny pohľad, ale nemuseli ste kvôli tomu odmietnuť celú novelu ústavy, lebo tá novela ústavy riešila aj ďalšiu vec. Tá novela ústavy riešila aj to, aby bolo možné voliť poštou v prezidentských voľbách, teda aby sa predĺžili lehoty, ktoré sú ústavou stanovené. A vy tým, že ste odmietli možnosť spojenia takým spôsobom, že ste odmietli celú novelu ústavy, tak ste zároveň aj zabili možnosť voľby poštou v prezidentských voľbách. Čiže je to vaša zodpovednosť.
Ak slovenskí občania nebudú mať možnosť voliť poštou v prezidentských voľbách, tak je to zodpovednosť tých poslancov a poslankýň, ktoré odmietli novelu ústavy, ktorá nebola schválená na predchádzajúcej schôdzi.
Pán poslanec Klus vo svojom vystúpení povedal, že verí, že raz bude možné voľbu poštou využiť aj v komunálnych, aj v regionálnych voľbách. No možno raz áno, ale tu súhlasím aj s ministerstvom vnútra, napokon aj s kolegom Klusom, že určite v tejto situácii by to bolo predčasné, pretože keď si predstavím situáciu v niektorých samosprávach, kde dochádza k pokusom o manipuláciu alebo falšovanie volieb aj pri tých fyzických voľbách, tak tam to riziko by bolo príliš veľké, tak asi je v poriadku, že voľba poštou sa nerozširuje aj na komunálne a regionálne voľby, aspoň z môjho pohľadu.
Teraz sa prihováram pánovi poslancovi Vetrákovi, ktorý teda verím, že si pozrie moje vystúpenie. On namietal, že ten bod 10, ktorým sa novelizuje zákon o bankách v bode 10 spoločnej správy, nie je prílepok, ale je rozširujúci pozmeňujúci návrh. Tak ja dávam do pozornosti rokovací poriadok, ktorý určite pán poslanec Vetrák veľmi dobre pozná, konkrétne § 94, kde v ods. 2 je definovaný rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh a v ods. 3 je definovaný prílepok. Ten prvý je možný, ak s tým vysloví súhlas navrhovateľ, ten druhý možný nie je. Čiže rozširujúci je: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Čiže ak sa rokuje o novele zákona, možno ju rozšíriť teda o iné ustanovenia toho istého novelizovaného zákona.
§ 94 ods. 3 hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona." V tomto prípade sa mení a dopĺňa iný zákon, zákon o bankách, ktorý nesúvisí s tým, čo sa rieši v návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Čiže je to zjavne prílepok. Ak by sme prijali tú interpretáciu, že možno meniť a dopĺňať akékoľvek iné zákony, ktoré súvisia nie s návrhom zákona, ale s tým zákonom, ktorý je novelizovaný, tak dôjdeme k úplne absurdným záverom, lebo áno, s voľbami súvisí volebná kampaň a s volebnou kampaňou súvisia transparentné účty a s transparentnými účtami súvisí zákon o bankách. Ale s voľbami do Národnej rady súvisí aj fungovanie Národnej rady, čiže môžeme dať k tomuto pozmeňujúci návrh, ktorým by sa menil zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, lebo to je tiež niečo, čo súvisí s voľbami, alebo zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov budeme novelizovať ďalším článkom, ktorý prilepíme k tejto novele? Lebo to tiež súvisí s voľbami, lebo tí ústavní činitelia mnohí sú volení vo voľbách, ktoré sú upravené v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Alebo zákon o politických stranách, predsa politické strany kandidujú v parlamentných voľbách aj v eurovoľbách, tak zmeníme niečo v zákone o politických stranách, čo absolútne nesúvisí s tým, čo je predmetom návrhu zákona len preto, lebo to súvisí s voľbami? Alebo teda keď sa tu rieši voľba poštou, tak ideme meniť niečo v zákone o poštových službách?
Čiže len opakujem, bod 10 spoločnej správy je podľa môjho názoru prílepok, a teda § 94 ods. 4 hovorí: "Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3," odsek 3 sú tie prílepky, "predsedajúci nedá o ňom hlasovať". Čiže upozorňujem pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho v čase hlasovania, aby nedal o tom hlasovať, lebo nespĺňa podmienky podľa odseku, odseku 3.
A posledná vec, teda dúfam, že pán minister mi odpovie, či už v rozprave, alebo v dôvodovej správe, na ten argument alebo na tú otázku, že čo sa zmenilo od 28. septembra 2022, keď vláda schválila návrh zákona, ktorý predpokladal, že nadobudne účinnosť zákon od 1. marca 2023, pričom v zákone bola tá účinnosť od 1. marca 2023 a nie trebárs od 1. januára 2023 zdôvodňovaná práve tým, že treba mať potrebu obdobia na prípravu a testovanie elektronického informačného systému. A teraz sa tam navrhuje ešte prechodné obdobie, čiže nebude stačiť dva a pol mesiaca, ale budeme potrebovať dvanásť a pol mesiaca na to, aby sme to otestovali. Že čo sa zmenilo za tie dva mesiace, lebo toto schválila vláda nie niekedy na jar, ale 28. septembra 2022, čo je takmer na deň pred dvoma mesiacmi. Dva mesiace a jeden deň.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Klus, tak ja som v tomto skeptickejší, že sa to ešte podarí v tomto období vyriešiť. Myslím si, že ak sa o takom návrhu bude hlasovať, tak nebudem mať problém ho podporiť. Len tam vzniká problém, že šesťmesačná lehota, potom vzniká problém, že už bude krátko, krátko pred voľbami a budú sa rozbiehať tie procesy. Ak sa nájde riešenie, budem len rád.
Pán poslanec Vetrák, § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka nie volebnej kampane, nie transparentných účtov, týka sa voľby poštou, respektíve pôvodne sa týkal aj možnosti zosúladenia termínov druhého kola prezidentských volieb a eurovolieb. Čiže v tomto prípade nejde o rozširujúci návrh. O rozširujúci návrh by podľa môjho názoru išlo v prípade, že by sa menil ten istý návrh zákona, teda zákon o podmienkach výkonu volebného práva, a bola, bola tam riešená iná téma, ako je téma návrhu zákona, ale bolo by to v rámci toho istého zákona. Škoda, že pán poslanec Vetrák nepočúva.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a táto novela mala jednoznačne pozitívne zámery a pomerne veľké ambície. Dnešné rokovanie však až také radostné nebude a bude to najmä kvôli pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré sú teda z väčšej časti vynútené neschválením návrhu novely ústavy, ktorá s týmto návrhom zákona súvisí.
Navrhovaná novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva si dávala tri hlavné ciele. po prvé zjednodušiť voľbu poštou zo zahraničia, po druhé rozšíriť voľbu poštou aj na prezidentské voľby a po tretie vytvoriť možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu. Z týchto troch cieľov napokon dva vypadnú a jeden sa odsunie. Tie prvé dve zmeny sú vyvolané tým, že Národná rada neschválila novelu ústavy, ktorá vytvárala možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj predlžovala lehoty vo vzťahu k voľbe prezidenta, čo by umožnilo zaviesť voľbu poštou aj pre prezidentské voľby.
Ak bolo možné tomu návrhu niečo vyčítať, tak to, že nezavádza voľbu poštou aj pre voľby do Európskeho parlamentu. Tam to bolo zo strany ministerstva vnútra vysvetľované a zdôvodňované tým, že nemáme dostatočne previazané informačné systémy a registre voličov s registrami v iných členských krajinách a že by to zvyšovalo riziko dvojakého hlasovania, teda že by niektorí voliči využili možnosť hlasovať vo viacerých členských krajinách s tým, že ambícia zaviesť voľbu poštou aj vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu je, pretrváva, ale javí sa ministerstvu vnútra ako nereálna pre to, aby sa naplnila už v roku 2024, teda v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.
Môžem povedať, že je to trochu zvláštne, že nedokážeme zabezpečiť výmenu informácií medzi, medzi členskými krajinami tak, aby mohli normálnym spôsobom aj prostredníctvom voľby poštou prebehnúť voľby do Európskeho parlamentu. Ale teda návrh prinášal aspoň zavedenie voľby poštou aj pre prezidentské voľby, nielen pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ani z tohoto nebude nič, lebo nenašla podporu novela ústavy, a teda tým pádom dva z tých troch cieľov nebudú naplnené a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, budú vypustené z návrhu novely volebného zákona tak tie ustanovenia, ktoré zavádzali možnosť voľby poštou pred prezidentskými voľbami alebo v prezidentských voľbách, ako aj možnosť zosúladenia druhého kola prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu.
To zosúladenie termínov volieb je asi neodvratné, čo sa týka, čo sa týka tej voľby poštou, tak tam si myslím, že to by bolo ešte na diskusiu, ale, samozrejme, že sú tam aj nejaké technické možnosti, akým spôsobom a za akých okolností možno realizovať voľbu poštou. Bolo by dobré, keby tie termíny boli dlhšie, ale nevidím to ani do budúcnosti ako neprekonateľný problém, čo sa týka, čo sa týka zmeny, zmeny zákona alebo teda vyriešenia toho iba zmenou zákona a dostatočne dobrým nastavením procesov. Ale teda v tejto chvíli sme v takom stave, že nielenže nejdeme zaviesť voľbu poštou pre voľby do Európskeho parlamentu, ale ešte aj pozmeňujúcim návrhom vypustíme navrhovanú voľbu poštou pre prezidentské voľby.
To, čo v návrhu zákona chýba, a to, čo chýba aj v zákone, je nejaká úprava osobitného postupu v situácii, že by došlo k rozpusteniu Národnej rady, lebo v tej situácii by sa zrejme voľby mali konať rýchlejšie ako v tých termínoch, ktoré sú stanovené pre bežné ukončenie volebného obdobia. Dnes zákon, zákon o podmienkach výkonu volebného práva nijako špecificky neupravuje situáciu, ktorú ústava pripúšťa, že by bola Národná rada rozpustená a tým by zanikol mandát poslancov a museli by sa konať voľby, a teda na obdobie možno, možno štyroch mesiacov by sa krajina ocitla bez parlamentu.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, by som chcel upriamiť pozornosť osobitne na body 9 a 10, a teda tieto dva body by som chcel navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie, a teda aby sa o nich hlasovalo samostatne, teda o tých prvých ôsmich spoločne a o bode 9 samostatne a bode 10 samostatne. Skúsim odôvodniť, prečo to navrhujem. Navrhujem to samozrejme preto, že v jednom prípade mám pochybnosti o tom, že ten návrh je druhý dobrý, v tom druhom prípade nemám pochybnosti o tom, že ten návrh nie je v poriadku.
Bod číslo 9 navrhuje vložiť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2023. To prechodné ustanovenie by malo znieť: "Postup podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. marca 2023 sa prvýkrát uplatní vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende, ktoré sa uskutočnia po 1. januári 2024." A to znamená, že aj ten tretí, jediný cieľ, ktorý sa návrhom zákona, ak bude splnený, podarí naplniť, lebo dva z tých troch cieľov sa vypúšťajú úplne, sa odsunie až za 1. január 2024. To znamená, že v prípade, že by sa budúci rok uskutočnili predčasné voľby, tak v predčasných voľbách by sa ten zjednodušený systém voľby poštou pre voľby do Národnej rady neuplatnil. Uplatnil by sa iba v prípade, že by sa voľby konali v riadnom termíne alebo teda že by boli predsunuté maximálne o necelé dva mesiace.
Návrh, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sa zdôvodňuje tým, prečítam to tu: "Vzhľadom na potrebu úprav informačných systémov a komplexné praktické zabezpečenie nového systému voľby poštou zo zahraničia možno spôsob voľby poštou podľa navrhovaného znenia zákona prakticky prvýkrát uplatniť až v riadnom termíne volieb do Národnej rady Slovenskej republiky začiatkom roka 2024. Z toho dôvodu je potrebná explicitná úprava prechodného obdobia, a to najmä pre prípady uskutočnenia predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo nepredvídaného referenda ešte počas roka 2023, čo k dnešnému dňu nemožno vylúčiť." Ale predčasné voľby alebo referendum predsa nebolo možné vylúčiť ani v situácii, keď bol tento návrh zákona pripravovaný, prerokovaný vo vláde, keď bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a v návrhu zákona, resp. v jeho dôvodovej správe vo všeobecnej časti sa účinnosť zákona od 1. marca, teda nie, ako sa bežne stáva, že dňom účinno... dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo možno bude v decembri, ale až od 1. marca, zdôvodňuje práve potrebou obdobia na prípravu a otestovanie elektronického informačného systému potrebného na voľbu poštou. Tak ja sa priznám, že tomuto trochu nerozumiem, že keď sa pripravoval návrh zákona, keď ho ministerstvo pripravilo, prerokovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní a následne, následne ho schválila vláda, posunula ho do parlamentu, tak vtedy sa javilo, že stačí posunúť účinnosť zákona na 1. marca 2023 a dovtedy sa ten elektronický informačný systém podarí pripraviť a otestovať. Teraz po prerokovaní v Národnej rade zrazu nestačí čas do 1. marca, a teda keď bol nejaký zlý odhad, no tak to neposunieme na 1. apríla alebo 1. mája, ale posunieme to o desať mesiacov, posunieme to až za horizont roku 2023 a vylúčime tým možnosť, aby bol zákon účinný alebo teda de facto účinný od nadobudnutia účinnosti a aby zjednodušená voľba poštou platila aj pre prípadné predčasné voľby v roku 2023.
Tak by som sa chcel teda pána ministra spýtať, že čo sa zmenilo oproti, oproti tomu, keď sa návrh zákona pripravoval, v čom je tá zmena, že keď ste odhadovali, že bude vám stačiť čas do 1. marca 2023, tak teraz zrazu potrebujete čas do 1. januára 2024. Nerozumiem tomu a zaujímalo by ma to.
Rovnako mám problém, a teda ešte väčší problém s tým bodom 10, ktorý rovnako ako bod 9 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie, a to je vloženie nového novelizačného článku, ktorým sa mení zákon o bankách. Tá úprava sa týka vedenia transparentných účtov, už to tu raz bolo predložené pánom poslancom Gyimesim ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, správne. Tam som vtedy namietal, že je to prílepok, a rovnako tu namietam, že je to prílepok, lebo je to obsahovo nesúvisiace s obsahom tej novely. Áno, týka sa to volieb, tak ako sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva týka volieb, ale tie ustanovenia, ktoré sú dotknuté vládnym návrhom, sa netýkajú volebnej kampane, sa netýkajú vedenia transparentných účtov, takže ide o rozširujúci návrh a ide o prílepok, a teda to namietam aj pre pána spravodajcu, aj pre predsedu Národnej rady alebo, alebo predsedajúceho, že tento bod spoločnej správy nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno o ňom hlasovať, a teda žiadam pána, pána spravodajcu, aby o ňom nedal hlasovať, lebo ide zjavne o prílepok.
To, čo je riešené v bode 10, nie je riešené, nie je riešené v návrhu zákona a ak teda nebude akceptovať pán spravodajca moje odporúčanie nedať o tom hlasovať, tak potom žiadam vyňatie o, vyňatie na samostatné hlasovanie a upozorňujem predsedajúceho a upozorňujem aj pána predsedu Národnej rady, že v spoločnej správe je opäť obsiahnutý prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom rokovacieho poriadku.
A k obsahu toho prílepku by som povedal len toľko, že asi s ním, asi s ním nebude, nebude mať vecne nikto problém, ak by bol predložený normálnym legislatívnym postupom ako samostatný návrh zákona, myslím si, že, ani si takmer neviem predstaviť, že kto by, kto by proti takému, takému návrhu zákona hlasoval, lebo to, že povinnosť viesť transparentné účty budú mať iba banky, ktoré, alebo nebudú mať tie banky, ktoré nevedú platobné účty sporiteľom, na tom sa asi všetci zhodneme, len nemali by sme obchádzať legislatívne pravidlá, legislatívny proces, pred pár hodinami nás k tomu od tohto pultu vyzývala pani prezidentka, tak nezamurujme ten návrh prílepkom. A keby sme boli v situácii, že sa nejaké voľby majú konať o mesiac, dva, tri, dobre, tak riešme, riešme urgentne, ak vnímame ako problém, že zákon o bankách dáva povinnosť viesť transparentné účty aj tým bankám, ktorým by ju podľa nášho názoru nemal dávať. Ale najbližší termín volieb je plánovaný až na február 2024, takže sa to všetko dá stihnúť riadnym legislatívnym procesom, tým, že sa predloží návrh zákona, či už to bude vládny návrh zákona, toto môže byť pokojne poslanecká novela, lebo to nie je nijako, nijako zložité, a bude prerokovaný, schválený, som presvedčený, že veľmi veľkou, veľmi veľkou väčšinou a nebude tam žiadny problém, lebo tak ako to predložené je, je to prílepok, možno to menej bije do očí, ako bilo do očí, keď to mal byť prílepok k zákonu o DPH, kde tá súvislosť nebola žiadna, ale je to prílepok v zmysle zákona o rokovacom poriadku a nič nebráni tomu, aby to bolo schválené normálnym, riadnym legislatívnym procesom. Dokonca aj keby boli predčasné voľby v roku 2023, tak aj v tom prípade je možné toto schváliť tak, aby sa ich to, aby sa ich to nedotklo a aby tá úprava bola účinná v čase, keď sa budú konať, ak sa teda budú konať.
Takže opakujem, upozorňujem na to, že bod číslo 10 je prílepok, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a pán predsedajúci by o ňom nemal dať hlasovať, lebo o návrhu, ktorý je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je prílepkom, nemožno dať hlasovať. A navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 9 a 10 spoločnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade musím povedať, že zákon o Vojenskom spravodajstve podporíme. A ako som počúval môjho predrečníka, tak takisto voči nemu nemá výhrady, ale má výhrady k nejakému systému, ako sa k nemu malo nejakým spôsobom dopracovať, ale osobne si myslím, že pán minister obrany nie je ten správny adresát, na ktorého by sa mal v tejto veci obracať. Pán minister obrany zastrešuje Vojenské spravodajstvo, a teda aj v tomto urobil svoju prácu a myslím si, že ten zákon je dobrý.
Ten adresát, ktorý je zodpovedný za vypracovanie nového konceptu bezpečnostného systému alebo jeho aktualizácie, je pán kolega minister vnútra. Tejto téme som sa venoval dlhšie a to bol aj jeden z dôvodov, prečo som ministra vnútra kritizoval, pretože nie je schopný v rámci jeho sekcie krízového riadenia, vôbec v rámci jeho ministerstva sa dopracovať k nejakému výsledku, čo sa týka konceptu bezpečnostného systému. Bol už spracovaný zhruba pred rokom jeden návrh, ktorý sa nejakým spôsobom nepozdával, je to zhruba pol roka, čo som mal rokovanie s jeho poradcom, ktorý mi prezentoval druhý návrh konceptu bezpečnostného systému, ktorý mi bol prezentovaný, akože toto je ten finálny návrh, ktorý pôjde, ale ani ten sa nejakým spôsobom neukázal a jednoducho nebol schválený.
Čiže toto je, myslím si, že tá kritika je trošku neadresná vo vašom prípade, tá kritika patrí ministrovi vnútra. Čiže tento zákon podľa mňa celkom dobre vystihuje situáciu a sám ste potvrdil, že voči nemu nemáte výhrady. Proces je, samozrejme, druhá vec, ale ešte raz, ale budete mať možnosť sa v rámci týchto výhrad vyjadriť aj pri hlasovaní o ministrovi vnútra.
Ďakujem.

Pozmeňujúci návrh. (Reakcie z pléna.) No, k návrhu programu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
K doplneniu programu, tak?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv sa, ale hlasuje o programe. Či? (Reakcia predsedu parlamentu.) Nie? Okej. Tak nech sa páči, pán poslanec, poprosím o nastavenie času. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A poprosil by som plný čas. A navrhujem vypustiť z návrhu programu schôdze bod 83, návrh poslancov Filipa Kuffu, Štefana Kuffu a Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení.
A odôvodnenie: Predmetný návrh zákona je podľa môjho názoru podaný v rozpore s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a to z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol neschválený návrh poslanca Martina Fecka, o ktorom Národná rada rozhodla 22. júna 2022 v treťom čítaní, keď neschválila tento návrh zákona ako celok a neuplynulo odvtedy šesť mesiacov.
Obsahom oboch návrhov zákona je návrh zmeniť, je návrh zmeniť podmienky, za ktorých sa môže obec rozčleniť, a navrhujem, aby sa k tomu vyjadril ústavnoprávny výbor.

Pán poslanec Susko, už tretíkrát ste dnes mali možnosť sa vyjadriť k tomu môjmu argumentu, že sa zvyknú predkladať pozmeňujúce návrhy v tej istej veci, ako bol neschválený návrh zákona s poukázaním na zrušenie daňových licencií. Trikrát ste sa vyjadrovali k tej téme a trikrát ste sa k nej nevyjadrili, tak teraz ešte budete mať štvrtú možnosť pri reakcii na faktické poznámky a vy ste sa teda opreli iba do toho argumentu, že nie vždy treba na pozmeňujúci návrh podpisy 15 poslancov, to je pravda. Pokiaľ sa vo výbore navrhne pozmeňujúci návrh, tak stačí, aby to navrhol jeden poslanec, samozrejme, ale aby sa tým zaoberalo plénum, tak to musí odsúhlasiť výbor. Čiže buď sa nájde 15 poslancov zo 150, ktorí sa pod taký pozmeňujúci návrh podpíšu, alebo to schváli výbor, a teda že aby nejaký pozmeňujúci návrh schválil výbor, ktorého zloženie je proporčne približne rovnaké ako zloženie, zloženie parlamentu, to uznáte, je oveľa komplikovanejšie, ako len predložiť, predložiť nejaký návrh. Teda dostať pozmeňujúci návrh do pléna, je oveľa zložitejšie a komplikovanejšie, ako dostať návrh zákona do pléna, ak odmyslíme ten, ten, tú šesťmesačnú, šesťmesačnú lehotu.
Ale ešte raz. V tom nie je podstata. Aj návrh zákona môže, môže predkladať 15 alebo 30 poslancov, to nie je ten zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je v tom, že zákon o rokovacom poriadku úplne jasne stanovuje nejaké pravidlá pre návrhy zákonov a stanovuje nejaké pravidlá pre pozmeňujúce návrhy a tieto dve veci jednoducho nemožno zamieňať. Ak sa to robí, tak je to čisto účelové.

No, pán kolega Susko, naozaj ako advokát vám to hovorím, že krajský súd za normálnych okolností nerozhoduje na základe pojednávania, proste nepojednáva. To je novela, ktorú zaviedol Harabin, váš minister spravodlivosti. Každý advokát to vie, že krajský súd rozhoduje v drvivej väčšine prípadov bez nariadenia pojednávania, pričom, samozrejme, každý má právo dostaviť sa na vyhlásenie rozsudku krajského súdu, ale to je tak, to je tak všetko. Čiže a to tiež musí, musí, samozrejme, sledovať to, že či bude vypísané vyhlásenie rozsudku krajským súdom. Čiže naozaj nepresviedčajte nás o niečom, čo každý advokát vie, že to tak nefunguje.
No a pokiaľ ide o váš celkový prístup k tomuto. No mňa to neprekvapuje, je to samozrejmé, že, že ten duch Harabina spojený so SMER-om, že tu prežíva stále a že sa snažíte zvrátiť to, čo sa podarilo urobiť v oblasti súdnictva a že vy chcete zvrátiť naspäť to, aby sa rozsudky mohli zase kupovať, aby všetky tie vaše Jankovské a takýto všelijakí, aby zase mohli, mohli pôsobiť, ako, ako pôsobili za Harabina, za vášho Harabina. Proste je to niečo, za čo vy bojujete, rozumiem tomu, že nechcete, aby Slovensko bolo právny štát, pretože vás to ohrozuje. Tak ako nemám to skoro už ani za zlé, ale nepredkladajte to ako nejakú cnosť. Je to svinstvo, čo robíte na Slovenskej republike.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vyjadrenie.
V prvom, áno, máte pravdu, ak je to v pléne - 15, ak je to vo výbore, ale o to vlastne ten proces, ktorý s tým súvisí, je jednoduchší a zaťažujúci fakticky iba členov výboru. Akože tu sa bavíme naozaj o tom, že čo je v zákone a aký s tým súvisí proces, náklady a proste vy chcete zmenu zákona. No tak potom tú zmenu zákona treba presadiť. To je prvá vec.
Hovoríte o mestských súdoch. No ja som k tomu už hovorila viackrát. Tá myšlienka mestského súdu tu nie je nová. Ako je tu už niekoľko rokov, vraciame sa k tomu a ja som veľmi rada, že nie je nijakým spôsobom spochybňovaný Mestský súd Košice. O ňom tu niet ani zmienky, pretože rozumiem veľmi dobre, prečo to dáva zmysel a áno, je už v jednej budove, vlastne na jednotlivých poschodiach sú jednotlivé okresné súdy a nikto sa nad tým ani už nepozastavuje, lebo to dáva celé zmysel, že tá kapacita v rámci toho mesta sa využije, sudcov, ktorí robia civilnú agendu, obchodnú agendu, rodinnú agendu, tresnú agendu, rozumieme tomu všetci, náhodný výber, špecializácia, tak to je. No a Bratislava ide presne touto istou cestou. No, bohužiaľ, je dnes vo viacerých budovách. Áno, aj z tohto dôvodu je dobré, že sa zmenilo vedenie ministerstva, pretože mne je jasné, že nech by som robila akékoľvek transparentné konanie, ktoré súvisí s budovou pre mesto Bratislava, či pre jeden mestský súd, alebo pre štyri, tak by som si vypočula naprieč či už koalíciou, všakže, pán predsedajúci, aby som si vypočula realitný biznis... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Určite áno. Trvám na tom.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... určite áno, samozrejme. Ja si myslím, že predseda hnutia OĽANO tiež by mi k tomu pridal nejakú tú poznámočku, tu by bola určite zhoda, určite pán poslanec Susko určite od vás by som si všeličo vypočula. Takže takto tu máte ministra, ktorému všetci dôverujete. Ja som veľmi rada, že toto materiálne zabezpečenie bude robiť on, pretože úplne najhoršie teraz pre justíciu je, že ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Susko, tvrdíte, že my sme niečo pri súdnej mape obišli účelovým výkladom zákona o rokovacom poriadku. No je zvláštne, že napriek tomu, že sa k tomu vraciame opakovane, ste sa nevyjadrili k tomu konkrétnemu príkladu, keď vaša koalícia rovnakým spôsobom zrušila daňové licencie. Ani raz ste k tomu nepovedali ani slovo. Je zaujímavé, že doteraz to nikto nevykladal tak, ako to vy vykladáte. S tým výkladom ste prišli až pri zmene súdnej mapy. Nikto nikdy takýmto spôsobom zákon o rokovacom poriadku nevykladal, ten náš výklad nie je účelový, vyplýva logicky zo zákona, ktorý rozlišuje medzi pozmeňujúcimi návrhmi a návrhmi, návrhmi zákonov.
Vy si myslíte, že účel je to, aby sa nerokovalo opäť o tom istom návrhu na zmenu právnej úpravy, no ja si myslím, že účel je v tom, aby sa nerokovalo o samostatnom návrhu zákona, lebo to je spojené aj s nejakou administratívnou, je to zaradené ako samostatný bod do programu schôdze, je tam určený spravodajca, môže k tomu neobmedzene vystúpiť počet poslancov taká silná administrácia nie je spojená s pozmeňujúcimi návrhmi, tak sa to predloží a potom sa o tom, o tom, o tom hlasuje, ale v poriadku, ak chcete, aby to tak bolo, ako hovoríte vy, no tak treba navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku a dať tam aj zákaz predkladania pozmeňujúcich návrhov v tej iste veci.
Pán poslanec Pročko, som teda, zasa ten Ondrík tam bol, ale dobre. No som rád, že sa, že sa zhodujeme napriek tomu, že na ix veciach sa nezhodujeme a ako zabezpečiť, aby, aby sudcovia rozhodovali čestne. No tak napríklad tým, že sa zachovajú previerky, oceňujem, že ako sa ti podarilo získať súhlas pána ministra tým, že ti na to prikývol, ale napríklad aj reformou súdnej mapy tým, že sa zväčšia súdne obvody, že sa zabezpečí náhodný výber, že sa zabezpečí náhodný výber, že sa zabezpečí špecializácia sudcov, to sú všetko aj protikorupčné opatrenia.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za opätovné vysvetlenie toho, k čomu sa stále vraciame, pretože zjavne je tu takáto politická objednávka. A myslím, že každý veľmi dobre rozumie, že aký je rozdiel medzi návrhom, ktorý sa podáva iniciatívne na rozbehnutie legislatívneho procesu v Národnej rade, kde nám stačí jeden poslanec a pozmeňujúcim návrhom, kde treba 15 poslancov. To znamená, že je jednoznačné, že vieme, prečo bola zavedená táto právna úprava práve preto, aby sa nezneužívala iniciatíva jedným poslancom a nezaťažoval Národnú radu, keď je vlastne jediný v tomto výbornom nápade, ktorý môže byť naozaj bohumilý, ale je zrejme, že k tomu nie je žiadna podpora a zbytočne tým zahlcuje vlastne legislatívny proces. A je to jasné, je to jasné zo zákona a zbytočné je k tomu sa vracať.
Už k tomu bolo povedané mnohé a zaiste aj to, že celá právna úprava, ktorá súvisela s reformou nakoniec mala ústavnú väčšinu. Takže príde mi skutočne zvláštne, že potom koaliční poslanci v rozpore so svojím vtedajším hlasovaním teraz sa tu vyjadrujú, že ako je to celé zle. Ako asi niečo sa im neviem, kde stalo zle alebo neviem už, že kto teraz presadzuje a ďalší vyvíja tlaky. To je podľa mňa v tomto momente kľúčové, čo som chcela povedať a súčasne platí, aj čo povedal pán poslanec, je, že tu vlastne nie je reálny argument, prečo vypadli previerky. Keď sa posúva celú súdna mapa o ďalších päť mesiacov, neobstojí žiadny argument, ani to, že je málo sudcov, hlásia sa tam, ani to, že sa to nestíha, pretože Súdna rada to robí oveľa efektívnejšie, robí to proste v týždni, v týždňoch a tu nie je žiadny logický argument. Je tu proste nejaké politické zadanie.
Ďakujem.