Videokanál klubu

Ja som v rozprave upozornil, aj som vysvetlil, že je to, že je to prílepok.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, Národná rada sa vyjadrí hlasovaním.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, predsedajúci nedá hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

Ďakujem. Pán spravodajca v tomto prípade ignoroval moje opakované upozornenie, že bod 10 je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom v zmysle zákona o rokovacom poriadku hlasovať. Ja som na to upozornil, aby na to upozornil pána predsedu a pána predsedajúceho, alebo to teda zakomponoval. Je to prílepok, nie je možné dať o ňom hlasovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ty si začal svoje vstúpenie tým, že si vlastne odporučil a dal do pozornosti kolegom poslancom, aby si tento materiál prečítali. Ja sa chcem v tomto k tebe pridať, myslím si, že to je veľmi zaujímavý materiál, ktorý je dôležitý tým, že na rozdiel od rozpočtu, ktorý predstavuje len zámery, tak takáto súhrnná správa už predstavuje informáciu o realite, že ako sa veci nakoniec udiali.
Takže ja by som kolegom odporučil, aby si tento materiál detailnejšie pozreli a dokonca, aby sa dostali aj k prílohám, a špeciálne by som rád spomenul prílohu č. 1, ktorá obsahuje prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy. A keď si otvoríte túto prílohu č. 1, tak na piatej strane tam svieti nová, nový štátny podnik, akciová spoločnosť Slovensko IT. A to sa dostávam zase k tomu, čo som hovoril, že to je akoby konfrontácia reality s tým, aké boli zámery. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, našu veľkú a ťažkú diskusiu na ešte koaličnej rade, keď prišla pani ministerka Remišová s návrhom vytvoriť štátnu akciovku pre IT a ja som bol ten, ktorý za SaS v tej dlhej debate odrádzal ministerku, hovoril, že to je veľmi zlý nápad, že to nedopadne dobre. A ty si bol vtedy ten, kto sa jednoznačne priklonil na stranu a podporil si tento nápad, že je to super, štát ušetrí, keď si bude robiť softvér a IT riešenia sám a podobne. No a vtedy sme debatovali, každý mal nejakú predstavu, že ako to môže dopadnúť, no a v tomto tvojom materiáli, ktorý si ty predložil, máme informáciu o tom, ako to dopadlo.
Čiže Slovensko IT, pri Slovensku IT svietia mínusky z hľadiska hospodárenia, jeho hospodársky výsledok po zdanení bol v roku 2020 -1,320 mil. a v roku 2021 -2,570 mil. Čiže tu máme dôkaz o tom, a teda respektíve to, že realita, ten spor, ktorý bol vo chvíli, v tej chvíli pred niekoľkými rokmi v podobe toho, že každý mal iný názor, tak tu nás realita rozsúdila a ukázala, že jednoznačne založenie Slovensko IT nebol dobrý nápad a z tohto, čo si ty predložil, vyplýva, že je vlastne dneska bremenom na pleciach štátu a štát ich musí dotovať. Nehovoriac o tom, že Slovensko IT malo v čase keď vznikalo úplne inú štruktúru zamestnancov, ktorí neboli programátori, ktorí sa nedali použiť na tie úlohy, ktoré Slovensko IT malo plniť. Takže za mňa celé zle a dokument, ktorý si ty priniesol do Národnej rady, to len dokazuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja v podstate asi len pár slov, keďže tu otvoril tému, tému hrubého čistého dlhu pán minister. A ja to spravím. Normálne, že ja pochválim pána ministra, že v časoch, kedy tie úvery boli za nulu, že sme sa skutočne ako krajina dostatočne predzásobili. Áno, je to tak, rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom je v celku hodne výrazný, dnes je to okolo 10 miliárd, a to sú, samozrejme, tie peniaze, ktoré máme v tej kasičke, ako to hovorí pán minister. Prosím, nevnímajme to, že 10 miliárd, ono krajina musí mať aj v tých najhorších časoch, aj keď teda strana SMER na konci predchádzajúceho volebného obdobia teda chcela zísť pod najnižšie pásmo, najnižšie pásmo dlhovej brzdy, tak znížila, znížila rezervy, ale to nikdy nie je na nulu, takže ono sa nedá povedať, že máme 10 miliárd. Krajina vždy potrebuje mať nejakú rezervu, dnes ju máme vyššiu ako štandardnú a, áno, máme rádovo okolo 5 miliárd takto pripravených za skutočne rozumný úrok. Čiže za toto veľmi chválim pána ministra, chválim ministerstvo financií, chválim ARDAL, ktorý má toto na starosti, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity.
No a teraz ale by som bol veľmi rád, keby si pán minister zachoval svoje dobré zvyky a správal sa rovnako zodpovedne aj pre najbližšie obdobie. O chvíľku už budeme mať teda debatu o rozpočte a teda poviem prečo. Pretože tá situácia sa výrazne zmenila. Dnes už si ani taký ten európsky benchmark Nemecko nepožičiava, samozrejme, za nulu a už vôbec nie Slovensko. To znamená, že práve tá situácia sa veľmi zmenila, dnes si Slovensko požičiava tretie najdrahšie v celej Európskej únii. Pred nami je Grécko, pred nami je Taliansko a potom sme my. To je zásadný a veľký problém, stojí to už dnes, to požičiavanie, výrazný úrok. Tú miliardu, čo spomínal pán minister, áno, bolo 4,09 %, to je už vážne veľký úrok.
Takže hovorím, veľmi dúfam a chcem, aby sa minister financií správal zodpovedne aj do budúcna a ten obrovský deficit, ktorý je plánovaný v budúcoročnom rozpočte, bude ale extrémne náročné prefinancovať a hlavne extrémne drahé, preto ten rozpočet mal a mohol vyzerať inak a, samozrejme, treba urobiť všetko preto, aby nakoniec aj vyzeral inak, pretože v rozpočte to, samozrejme, ministerstvo financií priznáva, že dlhová služba, ktorá nás stála ešte vlani okolo, ak si dobre pamätám, 629, 630 miliónov eur, to sú vlastne splátky dlhu, no a v tomto roku sme do konca 10. mesiaca zaplatili okolo 900 miliónov, samozrejme, ešte niečo poplatíme za posledné dva mesiace, čiže možno to bude okolo miliardy. A rozpočet už pre budúci rok rozpočtuje, plánuje sumu vyše 1,3 miliardy len na splátky dlhov. No ale zároveň ten rozpočet nás extrémne a extrémne zadlžuje a toto je ten problém, veď budeme sa o tom baviť bližšie pri samotnom rozpočte, len teda chcel som to tu spomenúť a požiadať, poprosiť pána ministra, aby v zodpovednom hospodárení pokračoval aj v ďalšom roku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, keby si vedel, budem mať otázku, keby si počúval. Ďakujem pekne.
Tiež si dovolím pár slov k Eximbanke. Je veľmi, samozrejme, ako už aj, aj kolega Janko Oravec povedal, jej kľúčová úloha je podpora výkonnosti slovenskej ekonomiky, slovenských exportérov, špeciálne teda v problematických trhoch, kde, kde si na to akoby netrúfajú sami. Myslím si, že čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, tak pán minister v podstate tie základné, základné fakty povedal. Podľa tohto všetkého vyzerá, že teda Eximbanka tú svoju prácu robí dobre. Plánujú dokonca relatívne nezanedbateľný zisk pred zdanením a opravnými položkami a rezervami v sume asi 16,3 mil. eur. A v podstate tu by som sa chcel spýtať, že my sme to preberali aj na finančnom výbore, nemali sme pani riaditeľku, mali sme jej pána námestníka, a jedna teda položka, no relatívne kľúčová, je teda zvýšenie stavu opravných položiek a rezerv o osem celá, osem miliónov dvadsaťdvatisíc dves..., no 8 miliónov takto, v porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2022, a teda predstavuje to medziročný pokles o 31 %, to znamená, už v tomto roku robí Eximbanka výrazné opravné položky, plánuje v tom pokračovať aj v budúcom roku, čo je, samozrejme, veľmi dôležité. A tu chcem povedať, nie je to ani v rozpočte veľmi uvedené. Tie opravné položky sú teda v indexe 23, ich objem súvisí s tvorbou opravných položiek znehodnoteným pohľadávkam z bankových činností a tiež opravných položiek a škodových technických rezerv určených na krytie hrozieb a oznámených poistných udalostí z poisťovacích činností.
Tak len aby sme ten obraz mali vlastne celistvý, samozrejme, podnikanie je riziko, riziko je aj krytie podnikania, a Eximbanka čelí dvom veľmi problémovým úverom, resp. jeden úver a jedno poistenie úveru, a toto, toto bude zaťažovať, zaťažovať Eximbanku aj v budúcnosti. Samozrejme, riešia to, vidím, robia opravné položky, snažia sa reštrukturalizovať úver, ale budem rád, ak to tu zaznie, neviem, či pán minister teda bude vedieť reagovať, ale ak áno, budem rád. Každopádne týka sa to opráv dvoch elektrární na Kube. Kuba je, samozrejme, veľmi problémový región, všetky tie problémy okolo covidu, okolo aj energetickej krízy, inflácie, no proste celých týchto vecí, čo vo svete aktuálne máme, to len a len urobili zložitejšie, a je tam teda jeden problém s opravou elektrární, kde teda priamo zabezpečovala Eximbanka úver a potom jedna takisto oprava alebo výstavba inej elektrárne, kde teda zabezpečovala poistenie úveru, ktoré jedna komerčná banka poskytovala. Tam, samozrejme, už mali Kubánci splácať, nestalo sa tak. Momentálne teda nesplácajú vôbec. Eximbanka sa snaží, snaží to nejak reštrukturalizovať, dohodnúť sa s nimi. Každopádne sú to dva, dva veľké problémové prípady, ktoré, aj kvôli ktorým, samozrejme, tieto opravné položky majú význam a tak to je, jednoducho vie sa, vie sa stať aj problém. Tak len patrí to aj k tej správe, aj k tomu rozpočtu povedať, že Eximbanka čelí takýmto dvom veľkým problémom a snaží sa teda urobiť maximum.
Ak má pán minister bližšie informácie, budem, samozrejme, rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja nemám poznámku k samotnému rozpočtu Eximbanky, ale mám poznámku k tomu, kto by mal rozpočet Eximbanky v Národnej rade predkladať. A som presvedčený, že by to nemal byť minister financií, ale mal by to byť minister hospodárstva. Dôvod je ten, že kedysi bola Eximbanka zadefinovaná ako inštitúcia, ktorá je podriadená ministerstvu financií. Podľa mňa to nie je najlepší nápad a ukázalo to aj súčasné volebné obdobie. Jednoducho Eximbanka a jej činnosť nie je prioritou ministerstva financií. Venuje sa Eximbanke len z toho dôvodu, že Eximbanka poskytuje finančné nástroje, ktoré, samozrejme, majú nejaký dopad na štátny rozpočet, ale samotná činnosť Eximbanky a ten jej zmysel, to znamená podpora exportnej výkonnosti slovenských firiem, je výsostne záležitosťou ministerstva hospodárstva, a preto si myslím, že Eximbanka by oveľa lepšie fungovala a mala by väčší zmysel pre podnikateľov, ak by bola inštitúciou, ktorá by bola v kompetencii ministerstva hospodárstva. Samozrejme, že teraz už s tým sa nedá nič urobiť. Je to téma na diskusiu pre ďalšie volebné obdobie.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. K návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 (tlač 1267) predkladám túto správu.
Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025, tlač 1267a vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 28. novembra 2022.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasí s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2023 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 schváliť, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 30. novembra 2022 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu pre do, úradu nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2023 až 2025 schváliť.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, dostali sme sa teda už k rozpočtovým bodom. Momentálne teda k Sociálnej poisťovni. Dovoľte mi pár, pár slov možno ani nie tak úplne k rozpočtu, ako skôr k takej tej celej situácii Sociálnej poisťovne.
No začnem tým úplne pozitívnym, čo povedal pán riaditeľ, a to je to, že Sociálna poisťovňa nedostane, ale teda hlavne nepotrebuje transfer zo štátneho rozpočtu pre budúci rok. To je správa veľmi dobrá. Po jednej stránke, samozrejme, svedčí o zodpovednom hospodárení samotnej Sociálnej poisťovne, ale zároveň, a to, prosím, je najdôležitejšie, je to o demografii. O demografii sa veľa hovorí. Všetci o tom počúvame, že, áno, ako to bude v budúcnosti. A bude to veľký problém, pretože bude pracovať stále menej ľudí. Dôchodky bude potrebovať stále viac ľudí. A tento problém nás, samozrejme, počká a teda krajina sa snaží nejak s tým vyrovnať. Dnes je tá situácia však ale opačná. Dnes tá demografia hrá s nami. Veľké percento ľudí pracuje. Navyše máme, pardon (rečník si odkašľal), navyše máme aj relatívne nízku nezamestnanosť na úrovni 6 %. To znamená, aj veľa odvádza odvody. A jednoducho tá situácia je momentálne veľmi dobrá.
Treba však jednoznačne povedať, že toto je dočasný jav. Jav, ktorý sa postupom času bude vytrácať a bude sa tá demografia prejavovať práve v tom, že bude pracovať menej ľudí a dôchodky bude poberať viac ľudí. Preto je kľúčové, aby sme aj my, politici, nepodľahli tomuto klamu, že jednoducho v Sociálnej poisťovni je zdrojov no na rozdávanie. A aby sa nevymýšľali nezmysluplné, nesystémové riešenia, proste aby sme si neprejedali budúcnosť. To je kľúčové, prosím, aby tu zaznelo.
A teraz teda k dôchodcom. Možno budem rád, ak dokáže pán riaditeľ potom zareagovať, aj zato som sa prihlásil. Čo sa týka dôchodcov, máme aktuálne, samozrejme, inflačné časy a máme nastavené, že dôchodcom sa teda dôchodok, dôchodky valorizujú raz ročne. Samozrejme v stabilných časoch, ako boli posledných desať rokov, to nebol žiadny problém, pokiaľ bola inflácia na úrovni jedno, do tých dvoch percent, tak ako je inak bežne cieľ Európskej centrálnej banky. Tak, samozrejme, táto inflácia, ak sa vyrovnáva valorizáciou dôchodkov raz ročne, je to úplne v poriadku. Situácia je, samozrejme, iná, ak čelíme inflácii aktuálne na úrovni 14 %. Bohužiaľ, na budúci rok nás nečaká podľa všetkého menšie číslo. A tu jasne treba povedať, že tá valorizácia raz ročne je nedostatočná.
Za jedno, tá inflácia je tak veľká, že tí dôchodcovia, ktorí teda vlani dostali 1,3 %, čo vlastne spĺňalo vlastne infláciu vtedajšiu, tak jednoducho celý rok čelia výraznej inflácii a tie dôchodky im to dorovná vlastne až, až teraz v januári. Čiže tu by som sa chcel prihovoriť, možno nám kolegom, možno, samozrejme, aj pánovi riaditeľovi, že v takýchto časoch by bolo dobré zmeniť pravidlá, možno niečo ako to má Česko, ktoré funguje systémom, že v momente, kedy inflácia prekročí 5 % kumulatívna, tak sa dôchodky valorizujú. Ak sa to stane trikrát do roka, tak sa proste dôchodcom valorizujú trikrát do roka. Jednoducho, aby čo najrýchlejšie práve dôchodcom, ktorí sú veľmi zraniteľnou časťou obyvateľstva, sa ich vlastne strácajúca sa kúpyschopnosť infláciou dorovnávala. Toto by bolo veľmi dobré, keby sme nad tým pouvažovali a skúsili takto zaviesť. Samozrejme, tento rok už nevyriešime, ale čaká nás inflácia aj v ďalšom roku a bola by to cesta.
Bola by to cesta aj preto, pretože zase ten populizmus by odtiaľto zmizol. Pretože, veď áno, dôchodcovia dostali, dostali teda skôr vyplatený trinásty, dostanú štrnásty, bol očkovací bonus, nebolo to šťastné, ale teda niektorí dôchodcovia aj tam dostali peniaze. Ale stále je to viac alebo menej a skôr viac balíček, ktorý robia politici, ktorí s ním robia kampaň, ktorí vlastne takto akoby ukazujú ten záujem o dôchodcov. Skutočný záujem o dôchodcov by bol vtedy, ak by sme dokázali zmeniť zákon tak, aby tá inflácia sa dôchodcom častejšie valorizovala. Hovorím, napríklad príklad Česka 5 %, valorizácia, ďalších 5 %, valorizácia. Trebalo by nad tým pouvažovať.
Ako je to v tomto roku a aby som aj trošku pochválil. Aktuálne vlastne budeme od januára valorizovať dôchodcom o 11,8 %, čo je teda dôchodcovská inflácia za prvý polrok tohto roka. Ale aj to už dnes vidíme, že nestačí, pretože tá inflácia je tak rýchla, tie doby, veď preto sa aj volá cválajúca, tá doba je proste tak problematická, že už ani toto vlastne nevyrovná proste tieto problémy pre dôchodcov. A zasa budú v aktuálnom stave rok čakať, než sa teda dostane do, do ich dôchodkov ďalšia valorizácia. No, čo sa stalo a zmenil sa zákon teraz, to je fajn, to pochválim, že doteraz sa to robilo za prvých šesť mesiacov roka a teraz vlastne by to malo byť deväť mesiacov. To znamená, malo by to akože bližšie a viacej zahrnúť vlastne tú celoročnú infláciu. Ale nemyslím si, že to je úplne, úplne dobré. Dobré by bolo to riešiť takto viackrát do roka, tak ako som povedal. A ešte raz to poviem. Toto by bolo systémové a férové voči dôchodcom.
No a rodičovský dôchodok. Rodičovský dôchodok je jedna z tých vecí, ktorá má v sebe taký ten populizmus. Má to v sebe niečo, čo teda dôchodcom pridáva a, bohužiaľ, a ja už to teraz poviem, lebo to budem hovoriť aj pri veľkom rozpočte, že takto sa do toho dostáva ten predvolebný populizmus, kupovanie si voličov, kupovanie si hlasov alebo dá sa to volať aj že volebná korupcia. Neviem, že kto z nás vnímame, že ten schválený, áno, prešlo to tu, rodičovský dôchodok nebude vyplatený od januára, tých maximálne 20,80, ak si pamätám, je tá najvyššia hranica pre teda, pre jedného rodiča. To celé sa bude celý rok zberať a neuveríte, bude to vyplatené niekedy v decembri v roku ´23. Asi mesiac pred voľbami, hej? Ako presne takto by sa to nemalo robiť. Proste už to presne vidím, jak tie billboardy budú znieť, hej? Zasa sa bude hrať vlastne tá, tá, tá hra s dôchodcami a bude sa takto uchádzať o ich hlasy, lebo ten rodičovský dôchodok, ktorý sa im teda bude skladať tých 20 euro každý mesiac, bude vyplatený tesne pred voľbami. Fakt takto by to nemalo byť.
A už teda keď hovorím o, o, o rodičovskom dôchodku, no, navyše je aj nespravodlivý, hej? Sú ľudia, ktorí nemali to šťastie mať deti. To vôbec nie je, že ich nechceli mať, no proste nemohli ich mať. A na nich sa nebude mať kto skladať, ale celý život pracovali, odvádzali si do tej Sociálnej poisťovne. Okej, však samozrejme, majú z toho dôchodok podľa, proste podľa tej zásluhovosti. Ale jednoducho nebudú môcť, môcť dostať od svojich detí, keď ich nemajú. Aktuálne to neplatí pre proste rôzne silové zložky, ktoré idú vo svojich systémoch – policajti, vojaci.
No a potom, samozrejme, ešte, ešte ďalšia vec, kde to je možno ešte nespravodlivejšie. Lebo teraz si zoberte, že ste vychovali tri ale veľmi šikovné deti, ktoré sa všetky tri uplatnili v zahraničí. Pracujú, študujú alebo teda pracujú v tomto prípade, ale zasa neprispievajú teda do Sociálnej poisťovne na Slovensku, takže zasa len vlastne tí rodičia nevedia dostať, nevedia dostať od nich ten rodičovský dôchodok. Ten základný faktor toho bol, že sa chcelo riešiť vlastne, že matky s deťmi tým, že, tým, že sa starali o deti, tak tým ten ich dôchodok je nižší. A to je to, že ten problém, samozrejme, existuje, ale mal byť aj lepšie iné a možno určite aj jednoduchšie, ale hlavne spravodlivejšie riešenie. Tu sa chcem možno spýtať pána riaditeľa, že ako by to videl on, že ako by to on riešil. Pretože toto je presne problém, ktorý máme aj s daňovým bonusom. Že tam zasa napríklad aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že ak sme si stanovili, a to tu padalo, že teda chceme znížiť riziko chudoby u detí, a teda riešime ho plošným daňovým bonusom vo veľkej výške pre všetkých, tak to má konzekvenciu, že sme minuli veľmi veľa peňazí a to riziko chudoby sme síce znížili, ale teda nie až tak.
No a pri takýchto parametroch, keby sa nastavilo iné, cielenejšie riešenie, cielenejšie riešenie práve na tých, ktorých sme si stanovili, že chceme pomôcť, koalícia si stanovila tým zraniteľným, tak to vedelo stáť podstatne menej peňazí, kľudne polovicu, a to riziko chudoby by sa výrazne znížilo. Takže proste existovalo jednoducho lepšie riešenie a myslím si, že aj tu by na problém, ktorý bol stanovený, ak to je realita, že chceme pomôcť vlastne tomu, že ženy, matky s deťmi, keďže toľko nepracovali, ten dôchodok majú nižší, tak na to existovalo podstatne lepšie riešenie ako toto, čo bolo prijaté.
Toľko za mňa. Ak by mohol reagovať potom pán riaditeľ, bol by som rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať.
A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú.
A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta.

Ďakujem pekne.
No určite by bolo dobré urobiť analýzu tej veľkej chybovosti v rámci týchto spojených volieb. Myslím si, že boli zbytočné dve obálky, pokojne stačili byť rozličné farebné lístky a možnože tam boli chyby, ale nepoznáme to, lebo v tých zápisniciach sa nehovorí o tom, že čo spôsobili tie chybovosti. Mal by, mali, majú význam dve obálky vtedy, ak by boli, napríklad 50-percentná účasť musí byť na voľbu v prvom kole predsedu samosprávneho kraja, keďže to sa zrušilo, tak bolo zbytočné, zbytočné takéto oddelené obálkovanie. Čiže ja si myslím, že tam bolo veľa chýb, že ľudia v tom strese jednoducho pomýlili obálky a dali ich krížom-krážom a že to spôsobilo tú veľkú chybovosť.
Čo sa týka toho termínu, ma šokuje pán poslanec Goga, ktorý dal pripomienku k tvojmu, že vraj SaS tlačila, tak toto sa akože naozaj z toho smejem, hlavne od človeka, ktorý na tej koaličnej rade nebol. Áno, bola diskusia o tom, ani jeden návrh termínu nebol dobrý z tých dvoch možných, tu sa práve vyhovelo v rámci spoločného nejakého rozhovoru, že kedy by to mohlo byť tento termín, že práve cezpoľní, ktorí cestujú domov na hroby, tak že vlastne pre nich tento termín, ktorý bol navrhnutý a teda uskutočnený, je pre nich vhodnejší. Pri veľkých voľbách by to bolo asi naopak, pretože ľudia môžu volať cez, voliť cez poslanecké prieskumy. Takže naozaj sa smejem, ak teraz niekto hľadá vinníka, vždycky to je proste, buď Sulík nenakúpil testy, alebo teraz SaS tlačila na nejaký termín volieb. Takže aby to bolo ujasnené.
Ale čo sa týka tej analýzy, toto možnože naozaj je vecou, ktorá by sa mala preskúmať, popýtať sa tých okrskárov, že čo boli tie skutočné dôvody chýb.