Videokanál klubu

Ďakujeme pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja len veľmi nerád tu ruším ten súzvuk, ktorý tu doteraz je, ale musím to urobiť. Pán kolega Nemky začal tak netradične, keď povedal, že žiada poslancov o podporu tohto návrhu. Ja začnem tiež netradične. Ja žiadam poslancov o to, aby ho nepodporili a dokonca predkladateľov žiadam o to, aby ho stiahli. Dôvod, dôvody sa pokúsim vysvetliť vo svojom vystúpení.
A niekedy zákonodarca má dobrý zámer, ak príde akurát s nešťastným riešením, ktoré, a teda realizácia jeho potom nie je ideálna. V tomto prípade si myslím, že máme dočinenia s návrhom, ktorý je nedomyslený, ktorý nebol dostatočne prekonzultovaný s dotknutými podnikateľskými subjektami a zároveň je to hlavne návrh, ktorý podľa mňa bude mať úplne opačný efekt, než predkladatelia predpokladajú. Tá motivácia predkladateľov, ja jej úplne rozumiem, je, aby sme príplatky ochránili pred tým inflačným znehodnotením, aby sme opäť zamestnancom zabezpečili reálnu hodnotu nárastu príplatkov. To je v poriadku. Lenže tento návrh bude znamenať presný opak a môže dokonca, keďže ste to predstavili ako návrh politickej strany SMER – sociálna demokracia, ktorá zastupuje zamestnancov, tak presne tento návrh môže tým zamestnancom uškodiť. Takže ak zvážite to, čo tu budem hovoriť, že sú relevantné fakty, lebo budem hovoriť o faktoch, tak potom podľa mňa jediným logickým krokom by bolo, aby ste ochránili svojich voličov, teda zamestnancov vo firmách, tak môžete to urobiť aj tak, že stiahnete ten návrh, ktorý im evidentne škodiť bude.
Predtým než poviem kolo, koho sa to teda bude konkrétne negatívne týkať, pochopiteľne sú to podnikateľské subjekty, teda podnikatelia a firmy, ale negatívne sa to dotkne aj zamestnancov a samotných občanov, ktorí nie sú ani podnikatelia a nie sú ani zamestnanci. Kým poviem konkrétne tie dôsledky, ktoré si myslím, že môžu nastať, tak ešte by som sa rád vyjadril k samotnému legislatívnemu procesu.
Keď som bol ešte v exekutíve, bol som štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, tak sme vyvinuli veľké úsilie na to, aby vláda zmenila spôsob, akým pripravuje legislatívu. Dosiahli sme to, že vládna metodika pre, pre posudzovanie vplyvov navrhovanej legislatívy sa zmenila a veľmi od teraz teda detailnejšie sa posudzuje to, aké má predkladaná legislatíva dôsledky na tých, ktorí sú touto legislatívnou normou dotknutí. Urobili sme, pripravili sme teda a vláda schválila sériu nástrojov, ktoré musia ministerstvá používať na to, aby zistili, aké sú dôsledky zákonov, ktoré predkladajú. No čiže v tej exekutíve prišlo k pozitívnemu posunu v tejto oblasti. V parlamente ešte máme veľa čo robiť. Lebo keď sa pozriem na tento samotný návrh, tak si myslím, že to je učebnicový príklad toho, ako by sa, ak chceme, aby sa prijímala legislatíva slušne, tak ako by sa to teda nemalo robiť.
Tí, ktorí nesedia v tejto snemovni a sú mimo, sú to občania alebo sú to podnikateľské subjekty, a chcú sa dozvedieť o tomto návrhu viac, tak si môžu pozrieť na stránke Národnej rady parlamentnú tlač 1141, a keď sa na ňu pozrieme, tak čo sa o tom, okrem toho, že tam je návrh zákona, tak sa o motívoch a dôvodoch predkladateľov vedia dozvedieť z dôvodovej správy. Dôvodová správa má, prosím pekne, trištvrte strany, čiže tam toho veľa nie je a potom je tam osobitná časť, ktorá sa vyjadruje k jednotlivým paragrafom a tá je na jednu A4. Máme tu text legislatívny, ktorý je na jeden a trištvrte strany, ktorý ide zásadným spôsobom sa dotknúť státisícov podnikateľských subjektov a státisícov až miliónov občanov. Čo nájdeme o vplyvoch?
Keď sa pozriete zase na tú stránku Národnej rady, parlamentná časť 1141, jediné, čo sa o vplyvoch dočítate, je stanovisko ministerstva financií. Teda neviem, že či to je nejaký, nejaká štandardná procedúra alebo to bolo rozhodnutie predkladateľov, že sa obrátili na ministerstvo financií. Je to štandardná procedúra, tak, samozrejme, je to štandardná procedúra do tej miery, že ministerstvo financií je strážcom dopadov prijímanej legislatívy pokiaľ ide o verejné financie. No a keď ste im napísali, že chcete zvýšiť príplatky, no tak pochopiteľne ministerstvo financií vám odpísalo, že takýto návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. No jasné, že bude mať pozitívny, lebo zaťažíte viac podnikateľov, tí budú viac platiť a teda budú aj viac odvádzať a bude vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Ale pýtam sa, čo ste urobili preto, aby ste zvážili dopady na tie ostatné skupiny?
Predovšetkým, samozrejme, na podnikateľské subjekty, lebo tých sa to týka úplne, úplne najviac. No a keď sa pozriem, aké sú ich reakcie, tak ja vám teda prečítam len zopár novinových titulkov, ktoré sa ocitli v médiách, keď písali o tomto návrhu. Máme tu napríklad z 28. novembra: „Novela Zákonníka práce pod kritikou." Ďalej tu máme ešte z októbra: „Potravinárske komory a zväzy obchodu prosia poslancov: Príplatky pre zamestnancov nezvyšujte." Ďalej tu máme: „Zamestnávatelia sa hnevajú. Potravinári: Potraviny znovu zdražejú." A mohli by sme pokračovať ďalej – „Zamestnávatelia žiadajú stiahnutie návrhu novely Zákonníka práce, ktorou sa majú príplatky naviazať na minimálnu mzdu."
Čiže rokovania, ak nejaké prebehli, pán kolega, tak prebehli asi s veľmi chabým výsledkom, lebo nenašli ste asi zrejme nikoho, kto by sa s takouto predstavou stotožnil. A ten dôvod, prečo ste ho nenašli, je úplne jednoznačný. Do istej mieri si myslím, že tie subjekty, ktoré sa hnevajú, sa hnevajú oprávnene, a dokonca môžu tento návrh chápať ako podraz a ja vám poviem prečo. V lete, ak ste zaznamenali, tak prvýkrát v histórii sa stalo, že zamestnávatelia sa dohodli s odborármi bez toho, aby im do toho hovoril štát na skokovitom výraznom zvýšení minimálnej mzdy zo 646 eur na 700 eur. Tak sa dohodli zamestnávatelia aj odborári vediac, že nás čaká rok 2023, v ktorom príde vysoká inflácia, a tým pádom uznali jedna aj druhá strana, že je potrebné mať vyššiu minimálnu mzdu.
A potom čo sa tieto subjekty takto dohodli vo vzájomných rokovaniach, tak prichádza tento návrh, ktorý im hovorí, že, vážení, vy ste sa dohodli na skokovitom zvýšení minimálnej mzdy, tak my vám tu dávame ešte príplatky, ktoré vlastne spôsobia turboefekt, že príde k zvýšeniu celkových nákladov na zamestnávanie. A to je teda ten ďalší podstatný argument, ktorý by ste, vážení kolegovia, vážené kolegyne, mali zvážiť, a to je, že pokiaľ ide o samotné podnikateľské subjekty, tak tam často sa používajú mnohé parametre, ktoré ale nie sú vypovedajúce a sú len čiastkové. Pokiaľ ide o mzdy alebo náklady zamestnávateľov, tak tuná je dôležité to, že to, čo by sa malo rátať a čo by sme mali aj my brať do úvahy, keď prijímame nejakú legislatívu, aké sú celkové výdavky zamestnávateľa pokiaľ ide o zamestnanca. A my týmto návrhom jednoznačne prispievame k tomu, že sa zvyšujú celkové výdavky zamestnávateľa na zamestnanca.
No a keď porovnáva sa Slovensko s ostatnými krajinami a nielenže porovnáme minimálnu mzdu voči inej minimálnej mzde, alebo hrubú alebo priemernú mzdu voči hrubej alebo priemernej mzde v iných krajinách, ale ak zoberieme celkové výdavky a do tých celkových výdavkov sa rátajú aj ďalšie veci, to sú dane a odvody, ktoré platia či už zamestnanec, alebo zamestnávateľ, sú to príspevky do sociálneho fondu, sú to príspevky do, na rekreačné poukazy, sú to príspevky pokiaľ ide o stravovanie, sú to trináste, štrnáste platy a sú to, samozrejme, aj tieto príplatky. A keď toto všetko zrátame, tak zistíme, že hodinová mzda na Slovensku je ďaleko najvyššia v tomto regióne.
Takže otázka je, že, kolegovia, či chceme, alebo nechceme negatívnym spôsobom ovplyvňovať konkurencieschopnosť slovenských firiem, lebo týmto, samozrejme, ju ovplyvňujeme negatívne. Takže z tohto hľadiska znie ako úplne, až by som povedal, nechcem povedať toto slovo, že smiešne, ale nenáležite to, že my jeden deň v tejto snemovni prijmeme niečo, čo má podporiť podnikateľský sektor, konkrétne v gastre, že znížime DPH z 20 na 10 % na tri mesiace a na druhý deň urobíme to, že tým istým firmám vlastne zavaríme. Že im naložíme a, a skomplikujeme im život. Tak prosím vás, chceme tým firmám pomáhať, alebo ich chceme takýmto spôsobom im hádzať polená pod nohy? Rozmyslime si to. Ja si myslím, že im chceme pomáhať. Ak im chceme pomáhať, najlepšie by sme im pomohli tak, keby sme tento návrh, keby predkladatelia tento návrh stiahli.
Pokiaľ ide o, teda toto je ten dopad, ktorý si myslím, že je jednoznačne negatívny na samotných zamestnávateľov, ale to sa týka v zásade aj zamestnancov. Vy im teda chcete pomôcť, ale efekt tohto navýšenia, teda predraženia toho zamestnávania zamestnancov cez víkendy alebo počas nočných bude, že prevádzky, ktoré sú trojzmenné, asi s tým nič neurobia. Ale je veľa podnikateľských subjektov, ktoré môžu alebo nemusia mať otvorené, no a my ich takýmto spôsobom dotlačíme k tomu, aby cez víkend zatvárali, lebo im to nebude jednoducho, nebude to pre nich rentabilné. Čiže čo sa stane? No jednoducho človek, zamestnanec, ktorý si privyrábal aj tým, že bol cez víkendy v zamestnaní a dostával príplatky, no tak ak zavrie jeho zamestnávateľ, ja neviem, obchodík, no tak jednoducho ten zamestnanec sa k svojmu zvýšenému príjmu cez víkend nedostane, lebo jeho zamestnávateľ prevádzku zatvorí. Čiže čo sa stane, vážení kolegovia? Môže sa stať dokonca nie aj to, že nielen cez víkend zatvorí, ale že zatvorí úplne. Pretože toto zvýšenie príplatkov je len jedno zvýšenie, ale tých zvýšení je veľmi veľa. A tých negatívnych udalostí, ktoré sa podnikateľským subjektom dejú, energetické a všetky tie krízy, ktoré zažívame, no tak pochopiteľne spôsobia, že keď to všetko sa naakumuluje, tak sa môže stať aj to, že niektoré firmy zatvoria úplne. A potom sa stane čo?
Na začiatku sme mali krásny zámer. Predkladatelia chceli zvýšiť príplatky a na konci môže byť ten efekt, že síce príplatky zvýšime, ale príjem toho zamestnanca bude nula. Čiže zvýšime príplatky z nulového príjmu. A to si myslím, že asi nikto, nikto z nás nechce. No a toto, samozrejme, bude mať okrem tých subjektov, ktoré som spomínal, teda podnikateľské subjekty, zamestnávateľov a zamestnancov, negatívny efekt aj na občanov, pretože zrazu sa im môže stať, že prevádzky, na ktoré boli zvyknutí, že boli otvorené, sa zatvoria, a tým pádom sa im aj dostupnosť služieb, na ktorú boli zvyknutí, zníži.
Takže ešte raz, dovoľte mi, aby som uzavrel toto moje vystúpenie tým, že by som citoval z výzvy jednej z podnikateľských alebo zamestnávateľských organizácií. Republiková únia zamestnávateľov vyzvala nás, a teda hlavne predkladateľov k tomu, že: „Vyzývame poslancov i vládu, aby novelu Zákonníka práce v tejto podobe buď riadne prediskutovali so zástupcami zamestnávateľov, alebo ju v čo najkratšom čase z rokovania parlamentu stiahli."
Ja si myslím, že to by bola win-win-win situácia pre všetkých, ak by ste sa tak, vážení kolegovia, rozhodli, pretože jednak by sme zabránili tým negatívnym dôsledkom, ktoré som hovoril. Ochránili by sme aj voličov strany SMER pred negatívnymi dôsledkami, keďže sú to hlavne zamestnanci. Nepoškodili by sme firmám a zároveň by sme mali väčší čas na to, aby sme tie návrhy detailnejšie prediskutovali a prekonzultovali s dotknutými subjektami. Takže toľko za mňa. Opäť končím tou výzvou, radšej, ako sa hovorí, raz meraj, či dvakrát meraj a raz strihaj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakcie, napred na pána predkladateľa. Myslím si, že medzi nami nie je nejaký závažný rozpor v tom, čo ste hovorili, až na to teda, že vy navrhujete to referendum v tejto veci a ja s tým nesúhlasím. Ale spomenuli ste to Švajčiarsko a tu si myslím, že sa obaja tiež zhodneme, lebo ste teda vy spomenuli, že to je krajina s úplne inými historickými skúsenosťami a tí občania si na tie nielen desaťročia, priam stáročia zvykli, že s tým, že majú právo o niečom rozhodovať súvisí aj zodpovednosť. A obávam sa, že u nás, aj to ste v podstate spomenuli, že vzhľadom na dedičstvo predchádzajúce a ešte aj tej ďalšej totality, občania na to zvyknutí nie sú. Vo voľbách dajú hlas na základe nejakého náhleho poryvu duše niekomu a vzápätí sú to schopní na druhý, tretí deň oľutovať.
K pánovi Sujovi, no tak taká poznámka, že som liberál, no neviem, či som celkom liberál, mám 74 rokov a to v tomto veku človek je aj v mnohom skostnatený či konzervatívny. Ale ak vy tvrdíte, že nejakou charakteristikou liberalizmu je potieranie slobôd nejakých, tak to ste teda na hlbokom omyle. Je to pravý opak. Charakteristikou všetkých obyvateľov totalitných režimov je práve nenávisť ako k osobným slobodám.
A pán Kočiš, len jedna vec. Teda vy tam hovoríte, že nejaké science fiction som spomínal. No nie, to nie je science fiction a nehovoril som, že sa prostredníctvom referend dostali k moci, ani Napoleon, ani Hitler sa nedostali prostredníctvom referend, ale práve prostredníctvom referend značne rozšírili svoje kompetencie a právomoci. A zverili im ich prostredníctvom referend nimi dobre motivovaný a ich demagógiou zavedený ľud.

Ďakujem, Janko, za tvoj príspevok. Umožnil si mi reagovať aj na nestihnutú faktickú poznámku z toho môjho predchádzajúceho príspevku, pretože si nadviazal na to, čo som hovoril o tej permanentnej kampani. Nejde totiž o to, že týmto referendom alebo teda týmto prijatým zákonom priamo hneď ustanovujeme predčasné voľby, ale môže sa, samozrejme, stať, že taká strana ako SMER v nadchádzajúcich voľbách po štandardných štvorročných voľbách okamžite začne organizovať referendá o tom, aby boli nové predčasné voľby, čo celú tú spoločnosť, tak ako to vidíme dneska, nejakým spôsobom polarizuje, znemožňuje nejakú racionálnu debatu a každý z tých politikov viac či menej sa utieka hneď k nejakej forme populizmu. Čiže toto je hrozba, ktorá prichádza s možnosťou referendom rozhodnúť o predčasných voľbách.
Tá ďalšia vec, a toho si sa tiež dotkol, sú presne tie ťažké rozhodnutia, že to štvorročné obdobie fungovania parlamentu, existencie vlády má svoje dôvody a možno dokonca nie je dostatočné, pretože celkom otvorene sa, samozrejme, hovorí o tom, že ak chceme urobiť nejaké reformy, tak možno v prvom, druhom roku, potom to už nie je možné, pretože už prichádzajú ďalšie voľby. A predstavme si situáciu rôznych týmto referend na tie ťažké otázky, ktoré mala aj táto vláda, má táto vláda, pomoc Ukrajine, podpis obrannej dohody s USA, očista štátu, ktorá je pod, pod veľkým tlakom.
Čiže myslím si, že tento zákon dáva veľký priestor k tomu, aby práve pri týchto ťažkých rozhodnutiach bola veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovaná fungovanie vlády, ktorá bola zákonné zvolená na štyri roky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, páni poslanci, bez toho, aby som chcel akokoľvek podsúvať predkladateľovi nejaké zlé úmysly, nadviažem na to, čo povedal už kolega Lehotský. Slovensko funguje na princípe zastupiteľskej parlamentnej demokracie. A v tomto systéme je referendum ako nástroj priamej demokracie tak trochu cudzorodým až kontaminujúcim prvkom. Ale inštitút referenda máme a možnosť, aj občania prostredníctvom neho majú možnosť vyjadriť sa ku mnohým otázkam verejného záujmu s výnimkou základných ľudských práv a slobôd a vecí týkajúcich sa peňazí, teda daní, odvodov či štátneho rozpočtu.
Nie náhodou ale že viaceré zavedené parlamentné demokracie inštitút referenda vôbec ani nepoznajú. Ináč otázka referende, referenda sa venoval František Šebej, ktorý v tejto sále strávil pomerne dosť, možno časť svojho života. On túto problematiku spracoval vo viacerých blogoch. A priamo v nich na historických príkladoch ilustroval, ako sa práve prostredníctvom referenda, a nielen jedného, ale série referend, dostali k moci a v podstate rozšírili svoje právomoci napríklad Napoleon Bonaparte a Adolf Hitler. Z toho je vidieť, že dobre motivovaný ľud dokáže prostredníctvom referenda urobiť veci, ktoré môžu mať veľmi neblahé následky. A ja preto osobne, hoci teda vravím, referendum u nás je akceptované a táto otázka, či je možné dnes skrátiť volebné obdobie, nie je vyňatá z tejto právomoci.
Ja sa osobne prihováram, že považujem to za veľmi nevhodné a skutočne, ako to povedali viacerí, dá potom možnosť na permanentnú volebnú kampaň, ktorá prehluší ako všetko ostatné, a tá strana alebo tie strany, ktorým občania vo voľbách vyslovia svoju dôveru a umožnia im zúčastniť sa na spravovaní vecí verejných, potom nemajú žiadnu možnosť vlastnej realizácie, vlastného programu stále pod tlakom populistických vystúpení tých, ktorí vo voľbách buď neuspeli, alebo ak aj uspeli, nestali sa súčasťou vlády.
Preto ja osobne túto otázku ako nepovažujem za dôvodnú a ja osobne za to hlasovať nebudem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Svrček, hovorili ste veľmi veľa o zastupiteľskej demokracii, ale teda neviem, či si to náhodou nemýlite, lebo teda zastupiteľská demokracia sa práve vyznačuje tým, že si občania v priamych voľbách zvolia svojich zástupcov, ktorí potom prijímajú rozhodnutia, ktoré od nich títo voliči na základe programu, na základe toho, ako poznajú týchto volených zástupcov očakávajú, že budú prijímať. Zastupiteľská demokracia nie je o tom, že sa priamo ľudia vyjadrujú k rôznych politickým rozhodnutiam alebo ekonomickým rozhodnutiam, alebo akýmkoľvek. Čiže o tom je zastupiteľská demokracia a referendum je priamou formou priamej demokracie.
Možno treba pre ten kontext sa pozrieť aj na to, že prečo vlastne vzniká tento návrh. Domnievam sa, že tento návrh vzniká pod tlakom skutočnosti, teda že jedna politická strana, konkrétne SMER, tlačí na to, aby boli čím skôr voľby, pretože zrejme sa obávajú o to, že niektoré z veľkých káuz sa podarí vyriešiť. To znamená, že práve od nich prichádza k veľkému tlaku k vyhláseniu referendu o predčasných voľbách a tak ďalej. A v tejto atmosfére vzniká a prichádza tento návrh zákona asi preto, že teda SME RODINA chce takisto, vzhľadom na to, že vidí, že podpora toho, tých, toho referenda je vysoká, tak chce nastúpiť na tento vlak. Ale aj toto ukazuje na to, že aká zlá cesta to je. Pretože ani v jednom z tých, tých vašich vystúpení, pán Svrček, ste neadresovali podľa mňa tie základné problémy, a to je, že nejaká forma permanentnej kampane po voľbách, ktorá nastane. A potom, samozrejme, to štvorročné obdobie má svoje zákonitosti a je dôvod, prečo je štvorročné na prijímanie ťažkých rozhodnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Svrček, samozrejme, však môžte napísať, že cieľom návrhu je splniť verejný prísľub predsedu Národnej rady Kollára, veď to je vaše sväté právo, len som sa nad tým pozastavil, lebo som sa s tým ešte v žiadnej dôvodovej správe nestretol a prišlo by mi napríklad mne nejaké smiešne, keby som ja do dôvodovej správy napísal, že cieľom predkladaného návrhu je splniť prísľub predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý dal. Tak ja teraz idem predložiť nejaký, nejaký návrh, ale však v poriadku, ale hovorím to, to nie je podstata tej, podstata tej diskusie, a, samozrejme, že áno, tak môžme byť treťou krajinou, ktorá bude mať referendum upravené, referendum o predčasných voľbách upravené v ústave, ale nemyslím si, že by to bolo dobré. To je pre mňa tiež iba nejaký podporný argument, že v demokratických krajinách a najmä v zabehnutých demokratických krajinách, ktoré majú nejakú parlamentnú tradíciu, nie je obvyklé, aby sa volebné obdobie parlamentu ukončovalo referendom.
Hovoril som, sú rôzne modely, sú modely, keď, keď sám parlament rozhodne o tom, že sa, že sa rozpustí, alebo sú modely, keď nastanú určité situácie. Hlava štátu má možnosť rozpustiť parlament alebo skrátiť volebné obdobie, ale ako uvádza aj Benátska komisia, skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je v západnej demokracii cudzie, aj ja si to myslím, že je to západnej demokracii cudzie, vôbec nám nevyplýva povinnosť z rozhodnutia Ústavného súdu, aby sme to tak upravili, aby sme tento cudzí prvok zavádzali. A opakujem, iba dve krajiny, z toho jedna je maličké veľkokniežatstvo so silným postavením monarchu a druhé je postkomunistická krajina ako my, kde sa to dostalo do ústavy skôr z vnútropolitických dôvodov ako ústavných.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy je jedným z celého radu pokusov novelizovať Ústavu Slovenskej republiky a je podľa môjho názoru tiež potvrdením, akým spôsobom by sa k ústave pristupovať nemalo. Rozumiem tomu, že niekedy sa vyskytne potreba čiastkovo novelizovať text základného zákona štátu, ale takáto potreba v súčasnosti podľa môjho názoru akútne neexistuje a ide skôr o politickú objednávku, ako o snahu zdokonaliť text ústavy. Napokon vyplýva to aj z dôvodovej správy, kde sa hovorí, že cieľom návrhu je, po prvé, splniť verejný prísľub Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, že predloží návrh novely Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia. Čo mi príde ako veľmi zvláštny dôvod na novelizovanie ústavy, že pán predseda Národnej rady dá nejaký prísľub a teda jeho poslanci s tým návrhom prídu, nie je to dôvod na novelizáciu ústavy, ktorý by mal byť relevantný pre kohokoľvek iného, ale, samozrejme, že kolega a kolegyne uvádzajú aj druhý dôvod, a teda reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa teda týka možnosti uskutočnenia referenda o skrátení volebného obdobia. To by som sa podrobnejšie pristavil, keďže to je podstatou veci a o tom, o tom sú aj tie snahy novelizovať ústavu, ktoré tu už boli v minulosti a toho sa týka aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Kolíková.
Zacitujem z dôvodovej správy. Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy podnietil Benátsku komisiu k vydaniu stanoviska, v ktorom vyjadrila svoj názor, že: „Skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave." Obdobný názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze a teda bolo to aj v rozprave, ktorú sme tu mali predpoludním, kde sa pán navrhovateľ, pán poslanec Svrček, pýtal pani poslankyne Kolíkovej, že v ktorých krajinách reagovali na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že by úprava referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu mala byť v ústave.
Tak ja by som uviedol na pravú mieru, o čom hovorí rozhodnutie Ústavného súdu. To rozhodnutie Ústavného súdu nehovorí nič o tom, že by mala byť v ústave takáto úprava. Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí iba o tom, že pokiaľ takáto úprava nie je vyslovene zmienená v ústave, tak sa referendum o skrátení volebného obdobia nemôže konať. To, či bude alebo nebude v ústave upravené, že môže byť referendum o skrátení volebného obdobia, je výlučne vecou slobodného rozhodnutia ústavodarcu, výlučne sa Národná rada ústavnou väčšinou môže rozhodnúť, že dá takéto ustanovenie do ústavy alebo nedá takéto ustanovenie do ústavy. Čiže aj táto argumentácia je falošná. Vôbec Národnej rade nevyplýva žiadna povinnosť zmeniť ústavu, dokonca ani zaoberať sa takouto zmenou ústavy. Môže sa tým zaoberať, keď s tým príde poslanec alebo skupina poslancov, ale nemá takúto povinnosť. A napokon v samotnej dôvodovej správe sa hovorí názor Benátskej komisie, že skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie. Vy tam máte hrubým písmom potom to, že ak už to tam má byť, tak to musí byť výslovne zakotvené v dotknutej ústave, ale túto časť ste napísali, ale ignorujete to, a ja si naozaj myslím, že skracovanie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a nemali by sme sa k nemu uchyľovať ani na Slovensku.
Ďalší argument proti predloženému návrhu zákona dáva ďalšia časť dôvodovej správy, kde píšete, že medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, zdôrazňujem slovo dva, ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Tak z celej Rady Európy tu máme dva štáty, pričom teda Lichtenštajnsko má nejakých 40-tisíc obyvateľov, čiže ani medzi 10 najväčších slovenských miest by sa nedostalo. Je to veľkokniežatstvo, ani nie úplne konštitučná monarchia, lebo teda tie oprávnenia monarchu sú tam pomerne silné aj na, teda neporovnateľne silnejšie s konštitučnými monarchiami, aké inak poznáme v Európe, tak to by som asi za vzor nedával. Rovnako to Lotyšsko je, doplnilo si svoju ústavu z nejakých vnútropolitických dôvodov, ale nie preto, že by odvolávanie parlamentu referendom bola nejaká vysnívaná možnosť, na ktorej by sa zhodli ústavní právnici.
Keďže sme v druhom čítaní, vyjadril by som sa aj k pozmeňujúcim návrhom, a teda bude to aj súvisieť s tým, čo som hovoril, jednak pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska, ktorý, nevidím v ňom žiadnu logiku, hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa ods. 1 pred konaním referenda na návrh petičného výboru. Takže na jednej strane, na jednej strane majú občania právo na vyhlásenie referenda, na druhej strane petičný výbor de facto to môže zrušiť a je to zjavne reakcia na súčasnú situáciu, SMER prišiel s referendom, ktorého výsledkom asi bude, že sa, bude tak isto neúspešné ako boli tie doterajšie. A keby náhodou ešte bol tento návrh zákona schválený, tak ešte bude aj zbytočné, ale zdá sa mi zvláštne dávať takéto svojvoľné ustanovenie do ústavy. Nie je z neho jasné naozaj, že v akom okamihu, v akej fáze, koľko dní pred konaním referenda je možné ešte zrušiť, lebo teoreticky deň pred konaním referenda petičný výbor oznámi prezidentovi, že ho chce zrušiť. Čo potom? Potom ho prezident zruší? Lebo bude mať tú povinnosť vyplývajúcu z ústavy.
No samozrejme, že v demokratických krajinách existuje spôsob, akým ukončiť funkčné obdobie parlamentu pred predpokladaným riadnym termínom volieb, ale tie štandardné spôsoby sa odvíjajú od ústavnej tradície tej-ktorej krajiny a nesúvisia s týmito dvoma spomínanými výnimkami, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, s tým, že by niekto zvonku inicioval rozpustenie parlamentu. Obvykle to súvisí s tým, že parlament je nefunkčný, teda nedokáže vytvoriť funkčnú vládu a teda vysloví nedôveru vláde alebo nevysloví dôveru vláde, alebo sa uznesie na tom, že sa rozpustia. V tom prípade hlava štátu rozpustí parlament a má právo alebo povinnosť v závislosti od tej-ktorej konkrétnej ústavnej úpravy parlament rozpustiť, nedeje sa to však na základe toho, že by politické sily, ktoré sú nespokojné s výsledkami volieb a ktoré sú nespokojné s aktuálnym zložením parlamentu, iniciovali referendum, ktoré rozpustí alebo odvolá parlament. Obvykle sú tam aj nejaké časové obmedzenia, koľko po voľbách, koľko pred voľbami, v akej situácii áno a v akej situácii nie, to všetko v predloženom návrhu chýba.
Ak sa má zmeniť ústava, tak sa má zmeniť spôsobom, aký je navrhnutý v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kolíkovej, ktorý by zavádzal štandardnú úpravu, tak ako funguje napríklad v Českej republike, aj keď je pravda napríklad to, čo hovoril pán poslanec Svrček, že tá situácia je trochu odlišná, keďže v Českej republike majú dvojkomorový parlament a druhá komora môže prevzať právomoci rozpustenej dolnej komory. Na Slovensku nemáme hornú komoru, ktorá by takúto právomoc mohla urobiť, tak prišli sme s návrhom, že by dočasne a obmedzený okruh právomoci vykonávala parlamentná rada a keby sme boli v normálnom procese zmeny ústavy, no tak by to nebolo riešené v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by to výsledkom nejakej dlhšej diskusie a širšieho konsenzu politických síl, ale pri tom spôsobe, akým sa na Slovensku pristupuje k ústave, museli sme reagovať na ten návrh a predložili sme pozmeňujúci návrh, ktorý dal by mechanizmus skrátenia volebného obdobia do štandardnej formy, aká funguje napríklad v Českej republike, nie úplne identicky, ale veľmi podobnej, podobnej forme. Nie do tej neštandardnej, ktorú navrhujú predkladatelia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja skúsim zhrnúť tú reakciu s ohľadom na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli.
No najprv k pánovi poslancovi Svrčekovi. Ja som úplne nepochopila teraz, čo vám mám k tomu povedať, že teraz však nejde o to, aké rozhodnutia kde boli prijímané na úrovni ústavných súdov, ale hádam dôležitý je výsledok. Akú právnu úpravu si v tých krajinách zaviedli. A ako som povedala, referendum alebo teda nejaký spôsob vracať sa späť k zdroju moci počas funkčného obdobia majú len v tých dvoch krajinách v rámci Európy. A teraz nie iba priestor Európskej únie, ale členské štáty Rady Európy. Tak hádam asi to by mohlo byť nejakým upozornením. A opätovne hovorím, zaiste je to aj kvôli tomu, že ten parlament musí v nejakom čase normálne fungovať a voľby sú tu na to, aby sme si pýtali od nich mandát. A vtedy sa spovedáme ľuďom. Proste tak je nastavená ústava. Tak máme brzdy vyváženej moci nastavené.
A vložiť, keby sme aj o tom uvažovali, referendum, no tak hádam nebudeme spúšťať referendum krátko po voľbách. Ako to je naozaj len o tom mať permanentnú volebnú kampaň, že nemáme úprimne záujem na tom, aby tu normálne fungoval štát. Ako však isteže my máme zdroj moci. Na základe zdroja moci od ľudí my sme tu. Veď samozrejme, máme od toho odvodený mandát. Ale máme tu preto štvorročné funkčné obdobie, aby sme niečo urobili. Tak nemôžme byť v nonstopkampani. A tak ako je postavené, postavený vlastne celý návrh, je o tom, že máme byť nonstop v kampani. A keď by sme už o tom uvažovali, tak potom by to mal byť naozaj potom nejaký vymedzený priestor, keď dôjde teda k patovej situácii. Ale podľa mňa potom tú patovú situáciu máme my vyriešiť ako tí, čo ten mandát máme.

Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, za pozmeňovací návrh, ktorý umožňuje kultivovaným a ústavne akceptovateľným spôsobom v nevyhnutnom prípade skrátiť volebné obdobie. Je to vo veľkom kontraste s tým, čo sa navrhuje v pôvodnom návrhu zákona, teda možnosťou skrátiť, skrátiť volebné obdobie referendom. Prečo? Jasným prípadom je to, ako s referendom zaobchádza strana SMER, ktorá v spolupráci s extrémistami dva roky burcuje verejnú mienku, dvíha vášne spoločnosti. Potom príde, zozbiera podpisy, príde s nejakými otázkami, ktoré predloží pani prezidentke, a tá, keďže je viazaná dodržiavaním zákonov a tým, že má dbať na ústavnosť, sa celkom oprávnene obráti na Ústavný súd, pretože jedna z jej, z tých otázok na ňu pôsobí dojmom, že odporuje Ústave Slovenskej republiky. No a čo sa stane potom, keď Ústavný súd dá za pravdu pani prezidentke?
SMER, jeho predseda a ďalší útočia na pani prezidentku, nazývajú ju Sorosovou slúžkou, americkou agentkou a zorganizujú ďalšie zbieranie podpisov na ďalšie referendum, kde je opäť jedna z otázok, s ktorou sa musí obrátiť na Ústavný súd. Ústavný súd konštatuje, že jedna z tých otázok odporuje ústave, no a pani prezidentka potom na základe toho vyhlási referendum len s jednou otázkou. No a keď strana SMER vidí že podľa prieskumov verejnej mienky, že referendum zrejme nebude úspešné, príde zrazu s návrhom, aby petičný výbor mohol už vystaviť vyhlásené referendum, aby teda pani prezidentka bola dokonca povinná už ňou vyhlásené referendum zrušiť.

Ďakujem pekne.
No nemôžem súhlasiť viac s tým, že referendum, tak ako je navrhnuté alebo akokoľvek inak, je ničím iným ako pozvanie na neprerušenú stálu kampaň. Vieme, aké strany víťazia v takýchto kampaniach, komu to prospieva. Určite to neprospieva stranám, ktorá, ktoré sú programovo orientované, ktoré s touto krajinou majú úmysly, seriózne, a prospieva to stranám, ktoré sú v podstate prázdne, bezobsahové, ktoré nie sú hodnotovo orientované, ktoré sú tam len na to, aby udržiavali svoju významnú prítomnosť v politickom živote za všelijakými pochybnými účelmi.
Teda vyslovujem môj osobný názor, že som proti tomu, aby sa umožnilo referendum takýmto zákonom a to tiež preto, že referendum s jednou jedinou výnimkou nikdy na Slovensku nebolo úspešné a z toho je jasné, že účelom tejto navrhovanej úpravy nie je nič iné, len neustále kampaňovať a ohlupovať ľudí.
Ďakujem.