Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No, už sa to tu tak nejak stáva pravidlom, že namiesto, aby sme si teda strieľali argumentami a protiargumentami v rozprave, tak vlastne sa tu vystupuje v záverečnom slove, a teda našťastie tentokrát som spravodajca, tak mám to šťastie, že môže reagovať. Lebo teda inak na, na záverečné slove sa už reagovať nedá.
No, takže poďme si teda to prejsť, čo hovoril pán minister financií, lebo teda, bohužiaľ, zasa to raz nie je pravda. No v prvom rade stanovisko. Už ak niečo proste ukazovalo na to, na spôsob práce pána ministra. Takže zásadný dokument, on je zásadný a zložitý a relatívne dosť dlhý, ale vyjadrite sa do zajtra. Drevené želiezko. Hej? To je len, akože aby sme hovorili. Hej? To je, to je prvá vec. Takže ako k zásadným veciam by sa malo vyjadrovať do nejakého dostatočného času keď už. Ale to teraz momentálne nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, vetovala to SME RODINA, to je pravda. A vôbec úplne nerozumiem vlastne, že ako sme sa do tohto my vlastne dostali, že teraz sme za to vinní. Hej?
V prvom rade, SaS je jedna rozpočtovo zodpovedná strana, ktorá od prvého momentu vlády sme podporovali výdavkové limity, podporovali zaktuálnenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Áno, chceli sme tam dať aj daňovú brzdu, aby aj z tejto strany vlastne to bolo brzdené, nie len teda z tej výdavkovej. A jednoducho je naprosto jasné, že my sme s týmto boli okej. To, že rokovania neprebiehali, resp. nikto sa nevyjadril, no asi sa nikto nevyjadril v tej skupine. Ale rokovania prebiehali, myslím si, že by o tom veľa vedel rozprávať pán štátny tajomník Jančík, teda pre ktorého to bola hodne zaťažkávajúca skúška. Tie rokovania prebiehali aj o tom vete SME RODINA, aj ja som bol na rokovaní s ministrom Krajniakom, ktorý teda definoval, aké teda má výhrady. Sedel tam pán štátny, ktorý sa teda to snažil vyriešiť. Čiže tie rokovania prebiehali za účasti všetkých. Povedzme si výsledok. Áno, zablokovala to teda, asi teda tú loptičku hodilo, hodilo OĽANO na SME RODINA, no tak aj sa k tomu teda pán Krajniak nejak tak akože prihlásil, že áno, on bol ten, ktorý to zavetoval. Okej, tak tam asi vidíme, ako to celé išlo a kam sa to teda dostalo, a že to teraz sa snažíme opravovať, čo je teda dobré.
Ale nijak mi z toho nevychádza, že, že kde je tam nejaký ten problémový vklad SaS, hej? Že ak je niečo smiešne alebo skôr smutné, je to, ako sa za každú cenu proste snaží tuná povedať, že SaS-ka môže za niečo. Ako tu je úplne, že ale že naprosto jasné, že tá SaS-ka robila skôr teda všetko preto, aby to bolo. (Potlesk.) Výsledok je aj ten, že sme zaň hlasovali a toto, čo tu predviedol pán minister financií, je len akoby tým dôkazom, dokladom vlastne, kam to celé potom aj doviedlo.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) Ešte možno, hlasujeme dnes o 17.00 h.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda už nie skrátené, ale samotnú, samotnú, teda samotné prvé čítanie k úprave zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je teda prvým krokom, aby sme dostáli záväzku, ktorý si sama Slovenská republika urobila smerom ku plánu obnovy, a teda smerom ku Európskej únii. No je, je mrzuté to, že tu vlastne musíme v skrátenom legislatívnom konaní toto riešiť, pretože toto nie je niečo, čo by neznieslo odklad. Veď my sme na sklonku marca s platnosťou, myslím, od 1. 4. tohto roku prijali zmenu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme, si myslím, že tu všetci spoločne dali do zákona výdavkové limity. A teda, samozrejme, sme sa ich zaviazali splniť aj v pláne obnovy a, samozrejme, boli na ne naviazané aj určité financie.
Takže toto sa stalo. Slovenská republika dostala v prvej tranži peniaze, ale tá realita je tá, že okej, nebolo sa schopné ministerstvo financií dohodnúť s rozpočtovou radou na metodike, tým pádom neboli schopní zapracovať výdavkové limity do aktuálneho návrhu rozpočtu, čo, samozrejme, únia jednoznačne považovala za nesplnenie míľnika alebo za regresiu míľnika, čo, samozrejme, nie je v pravidlách plánu obnovy a odolnosti dovolené, a teda vytkla nám, že nám môžu zastaviť, či už druhú tranžu, alebo koniec-koncov aj celý plán obnovy.
Takže v tomto som teda rád, že vláda na toto reagovala, samozrejme, proste plán obnovy sú teda také financie a taká šanca na rozvoj Slovenska, že toto sa nedá nechať bez reakcie, a teda máme tu, máme tu toto skrátené legislatívne konanie, aby sa zapracovali. Je to, samozrejme, len prvý krok. Musia ešte nasledovať tak, ako aj pán minister spomínal, ďalšie kroky. Poviem, že trošku ma mrzí to, že sa teda táto úniková klauzula dáva, pretože viazať naše verejné financie a európske financie môže, ale aj nemusí dávať zmysel. My sme si vlastne tieto výdavkové limity robili kvôli našej dlhodobej udržateľnosti, kvôli tomu že Slovensko bude alebo čelí a bude ešte výraznejšie čeliť zásadným problémom v dlhodobej udržateľnosti, hlavne teda kvôli demografii, hlavne kvôli starnutiu obyvateľstva.
Takže toto všetko sme si teda najprv povedali.
A teraz teda za prvé, nebola vôľa to zapracovať a za druhé teda ani nie nejak vôľa to akoby dodržiavať. Čiže toto je, toto je škoda, ale, samozrejme, napriek tomu toto podporíme. Pretože teda tú chybu alebo úmysel, už ťažko povedať, ktorý tu bol, teda ich nezapracovať, tak týmto sa to vláda snaží opraviť a, samozrejme budeme, budeme túto snahu podporovať, aby sa teda vo finále pred schválením rozpočtu doňho tie výdavkové limity dostali. Je to koniec-koncov jedna z dlhodobých výhrad a požiadaviek, ktoré ako strana SaS sme mali smerom k rozpočtu, že mal by ich obsahovať.
Okej, úniková klauzula neznamená, že ich budeme dodržiavať, ale teda dobre, aspoň teda ich budeme mať a pevne verím, že teda v ďalších rokoch sa už budú aj dodržiavať a budú prinášať to, na čo boli určené. To ovocie, aby naše dlhodobé verejné financie sa nezhoršovali, v ideálnom prípade, aby sa teda začali zlepšovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh, vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský ná, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, dovolím si teda aj ja pár slov k tomuto solidárnemu príspevku. Treba povedať, že je fakt, že teda tieto povedzme ropné, resp. rafinérske spoločnosti dokázali vygenerovať, vygenerovať nadzisk, ktorý teda bol za, proste na základe toho, že mali lacnejšiu surovinu. To je tá výhoda z ruskej ropy. Toto sa vlastne snažilo zdaniť už v priebehu roka, kde teda bol návrh na daň z ruskej ropy, kde sme teda ešte vtedy ako koalícia nevedeli nájsť zhodu. My sme teda navrhovali, že jasné, súhlasíme s touto daňou, ale teda prenesme túto výhodu priamo na občanov či už formou zníženia spotrebnej dane, alebo zníženia DPH.
Čiže dodnes deň tu inak ten návrh zákona leží. Je to v podstate asi najdlhšie skrátené legislatívne konanie. Ale teda predpokladám, že tento návrh bude finálne stiahnutý. A teda je nový návrh, ktorý je na základe nariadenia Európskej únie, ktorý nás teda zaväzuje nejaké takéto, ani to nevolajme asi že zdanenie, ale skôr teda solidárny príspevok, zaviesť, kde teda Európska únia hovorí o nejakých pravidlách minimálnej sadzbe, a teda forme takéhoto solidárneho príspevku naviazaného na teda nejaký nadzisk súvisiaci s aktuálnej ťažkej energetickej situácie.
No ono o číslach predovšetkým je to aj teraz. Čiže treba povedať ešte raz. Áno, u nás sa to bude týkať v podstate na 99,99 % jednej jedinej firmy, našej rafinérie, ktorá teda tiež dokázala vygenerovať výrazne, výrazne vyšší zisk, ako teda sa jej to darilo v predchádzajúcich obdobiach. No a teda zároveň Únia hovorí, že sú tam nejaké konkrétne pravidlá, ako sa to vypočítavá. Beriete roky, posledné štyri roky končiace rokom ´21, aký bol priemerný zisk tejto rafinérie, to sa následne navyšuje o 20 % a všetok zisk nad túto hodnotu vlastne potom už spadá do formy výpočtu tohto solidárneho príspevku.
No a Európska komisia hovorí dve veci, že základná sadzba má byť 33 % alebo minimálna sadzba, a teda áno, členská krajina Únie si ju môže zvýšiť, ale aj to samotné zvýšenie, tá nová sadzba má byť akoby že zmysluplné a obhájiteľné voči nejakej inej forme zdanenia v štandardnej danej krajine. Proste nemá to byť nejaká drakonická sadzba, ktorá sa akože nedá akoby ničím odôvodniť. No a taký ten národný goldplating v tomto momente, ako je ten zákon predložený, je, že je tam sadzba 70 %. Tridsaťtri je to, čo hovorí Európa. My sme si tam dali 70 %. Som presvedčený, že bez ohľadu na čokoľvek toto je skutočne extrémne vysoká sadzba, ktorú ale hlavne je len veľmi ťažké niečím odôvodniť. Keď sa pozrieme vôbec na akékoľvek daňové sadzby alebo vôbec systém náš ekonomický, tých 70 % je veľmi, veľmi ťažko odôvodniteľné niečím. Som presvedčený, že je to akože fakt že príliš. Takže príde a verím, že bude dohoda na návrhu, aby tá sadzba bola 50 %. To je vlastne to, čo je povedzme také že posledné obhájiteľné, že teda áno, tej rafinérii sa darilo, situácia je, aká je, a teda sa vlastne si ten zisk z toho rozdelí teda výrobca a štát. Takže toto si myslím, že je taká akože najvyššia sadzba, ktorá je nejak akože logicky odôvodniteľná. To je jedna vec.
A druhá vec takisto a to teda pozerajme na aj iné krajiny. Tento rok bol fakt výnimočný. Možno sa niekomu zdá, že super, že podarilo sa teda rafinérii urobiť že extrémne dobrý výsledok a že to isté sa zopakuje v budúcom roku. Nezopakuje, pretože od 5. 2. 2023 nastupujú vlastne reštrikcie alebo sankcie, že to, čo je vyrobené z ruskej ropy, nebudú môcť vyvážať. Ešte tam zostáva osemmesačná výnimka pre Česko, ale už iné krajiny nie. To je jedna vec. No a, samozrejme, rafinéria musí vyvážať, pretože ten slovenský trh a český trh dočasný je príliš málo na to, aby vedeli fungovať v nejakom technologickom minime. To znamená, že rafinéria robí kroky, kupuje a bude kupovať vlastne už ropu klasickú z nejakých proste arabských krajín akokoľvek, bude ju dovážať ropovodom Adria, čo, samozrejme, tiež sú určité náklady, ale teda hlavne už tam nebude mať žiadny ten nejaký mimoriadny zisk z toho, že tá ruská ropa je teda lacnejšia.
Takže, no a plus, samozrejme, aj na trhu, že tie, tá situácia tých fakt výrazne vysokých cien sa asi len veľmi ťažko zopakuje. Takže každopádne ten ďalší rok je veľký predpoklad, že ani z ďaleka nebude takto dobrý. Plus, samozrejme, potrebujú ďalšie investície do zmeny technológie, pretože tá ťažká ruská ropa a tie arabské ľahké ropy, samozrejme, nie sú úplne totožné z hľadiska spracovania.
A preto teda tým druhým návrhom, s ktorým teda prídeme, verím, že po dohode všetkých v druhom čítaní je, aby sa teda tento solidárny príspevok teraz vyriešil len pre aktuálny rok v tejto mimoriadnej situácii. A následne, keďže to Európske nariadenie umožňuje aj ďalší rok ešte, tak ale už potom by sme rozhodli o tom v budúcnosti už podľa zasa nejakej aktuálnej situácie taká, aká bude. Nie je to výmysel slovenský, sú aj iné krajiny úni... krajiny únie, ktoré sa do toho pozreli takýmto spôsobom.
Riešme mimoriadnu situáciu v tomto roku, mimoriadnym spôsobom v tomto roku a počkajme si na budúci rok, kde teda uvidíme, aká tá situácia bude a potom zasa nech to štát rieši úmerne k situácii. Lebo vždy treba mať na pamäti, môže minister financií hovoriť o lobistoch a takto, ale v prvom rade máme rafinériu, ktorá je jediná. Je to strategický podnik a ešte hodne dlho bude a je kľúčové, aby sme ju tu mali. Je kľúčové, aby fungovala, je kľúčové, aby dokázala vygenerovať aj zdroje na svoju údržbu a rozvoj. A jednoducho aj v tejto situácii sme videli, že ako sa tá, ako sa vie tá situácia tak že behom sekundy zmeniť. Maďarská rafinéria mala odstávku, vo Viedni bola nejaká nehoda, ktorá výrazne znížila ich produkciu, a zrazu proste jednoducho tej, tých produktov, či už benzínu, nafty alebo aj ďalších produktov bol výrazný nedostatok a to, samozrejme, spôsobovalo a spôsobuje vysoké ceny. Takže aj z tohto pohľadu je dôležité, aby sme my ako štát, ako zástupcovia štátu vytvárali pre ekonomiku, pre ekonomické subjekty také podmienky, aby za jedno mali teda nejakú stabilitu, ale aby sme aj boli konkurencieschopný voči ostatným krajinám. Aby aj teda tá skupina MOL snažila sa aj do budúcna investovať aj na Slovensku, aj do slovenskej rafinérie. Majú totižto, samozrejme, svoje rafinérie v Maďarsku, majú svoju rafinériu v Chorvátsku a nie je jedno, kam tie investície pôjdu.
Čiže ak by sme robili drakonické rozhodnutia, tak jednoducho jasne že nezastavíme tú, tú fabriku, tú rafinériu behom pol roka, roka, ale takýmito rozhodnutiami rozhodneme o jej dlhodobom osude. O tom, že vlastne namiesto investícií budú robiť nejakú údržbu a jednoducho tie investície pôjdu niekde inde. Len pre tú zaujímavosť. Je rozdiel, samozrejme, či teda príde ropa s nejakým tankerom do chorvátskej rafinérie, kde to vlastne je okamžite na pobreží. Tie náklady sú nižšie, ako keď ten istý tanker zastaví teda na začiatku ropovodu Adria, a treba vlastne tú ropu prečerpať, prepraviť do nádrží Slovnaftu.
Takže to, čo bolo doteraz výhodou Slovnaftu, sa zrazu už stáva jeho nevýhodou. Našťastie, samozrejme, čo sa týka ruskej ropy, tak nejakú časť, tú, ktorá sa spotrebuje doma, budú môcť stále dovážať, ale ten podiel inej ropy, už drahšej ropy aj jej cenou, aj jej dopravou, vlastne už táto výhoda, bohužiaľ, sa práve zmenila na nevýhodu. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Účelom môjho vystúpenia je predniesť, ako bolo avizované, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a teda tak urobím bez ďalšieho.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Michala Luciaka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 1184.
V bode 1. čl. I bod 1 znie:
"1. V § 28 ods. 2 štvrtá veta znie: "Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o záručnej, zaručenej konverzii^8ae) sa nepoužijú." a na konci sa pripája táto veta: "Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ae znie:
"^8ae) § 35 až 39 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov."."
2. V čl. I za bod 1 vkladajú sa nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 35 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
3. V § 143 sa číslo "90" nahrádza číslom "120"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
²⁶⁾ Nariadenie Európskej únie č. 2015/848 v platnom znení."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II sa slová "1. decembra 2022" nahrádzajú slovami "1. februára 2023".
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Ja skúsim byť naozaj veľmi stručná vzhľadom na to, že o piatej viem, že je grémium. Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä, najmä systémové dve veci, a to je trošku úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod tú zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil. základného imania, vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že teda nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom zákone mala vlastne okamžite ukazovať ozdravný plán, mala ho vypracovať, mala vlastne svojmu akcionárovi, verejnosti a úradu pre dohľad, ktorý to mal riešiť, ukazovať, čo chce zlepšiť, aby už v dlhu nebola, aby bola finančne ozdravená. No a teraz sa to mení tak, že vlastne to bude musieť robiť iba raz za rok a vieme, že raz za rok nie je až taký problém to nejako posunúť, zaplatiť neskôr niečo a podobne, trošku si to upraviť. Jednoducho ja nerozumiem tomu, keď máme poisťovňu, ktorá je druhým alebo tretím nastratovejším štátnym podnikom, že ideme vlastne jej pomáhať, aby nemusela ani len vypracovávať ozdravný plán. Úplne rozumiem, že to robí problém, že mesiac čo mesiac, ale ten problém nie je, že musí vyrábať ozdravný plán, problém je, že ona je mesiac čo mesiac v strate, a preto musí vyrobiť ten ozdravný plán a treba tam taký manažment a také zmeny, aby tá poisťovňa v strate nebola. Nieže to budeme nejako kamuflovať. Čiže mám k tomuto pozmeňujúci návrh zákona, ktorý z tohoto zákona vlastne vyhadzuje to, aby ozdravné, aby ozdravný plán nemusela Všeobecná zdravotná poisťovňa robiť, ale naopak, musí teda vždy, keď sa dostane potom pod tú zákonom stanovenú hranicu, tak musí tento ozdravný plán vypracovávať a potom sa podľa neho chovať.
A druhá vec, ktorá mi prekáža, je vlastne určenie zisku zdravotných poisťovní takým spôsobom, že, samozrejme, obmedzuje zisk, napríklad teda najmenšia poisťovňa by, teda deklaruje, že takýmto stano... takto stanoveným spôsobom by to pre nich bolo likvidačné, že jednoducho by nemohli tvoriť zisk, pretože ony ako najmenšia poisťovňa majú väčšie prevádzkové náklady, ktoré majú normálne oficiálne dovolené. Takže aj k tomuto mám pozmeňujúci návrh zákona. A čo je ešte najdôležitejšie, je to, že zároveň dávam pozmeňujúci návrh, ktorý zvyšuje, a to si myslím, že teda ocení, keby to vyšlo, aj ministerstvo zdravotníctva, ktorý zvyšuje stabilitu v sektore, a teda navrhujem 4,5 % za poistenca štátu.
Chcem vás, vážení kolegovia, upozorniť, že ste dostali do svojich mailových schránok list od zdravotníckych organizácií, od poskytovateľov, ktorí vás prosia o podporu tohto návrhu preto, lebo 4,5 % za poistenca štátu je 54,50 mesačne, v súčasnosti platíme za svojich poistencov, dôchodcov, matky na materskej, invalidov, deti a tak ďalej platíme 32 eur ako štát. Sú to pritom skupiny, ktoré naozaj potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo napríklad v Českej republike platia 78 euro. A keď ste napríklad dobrovoľne nezamestnaný alebo živnostník, tak váš minimálny odvod musí byť okolo 84, vyše 84 euro. Pokiaľ ste zamestnaný, tak je to 200 euro, ale za tých, ktorí najviac potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, za nich platíme 32 eur a potom to funguje tak, že no tak potom, jak si politici zmyslia práve, tak toľko pridajú. Pokiaľ by bolo stanovené 4,5 %, za čo sme viacerí spoločne bojovali, tak jednoducho tá, vie sa naplánovať tá stabilita v sektore, vie sa dopredu naplánovať tá zdravotná starostlivosť a veľmi by to sektoru pomohlo, preto sa prihovárajú aj Asociácia na ochranu práv pacientov, občianske združenie Slovenský pacient, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, Zväz ambulantných poskytovateľov, ktorý hovorí, že pokiaľ toto nebude splnené, budú musieť začať vyberať poplatky od pacientov, pretože jednoducho nemajú inú možnosť, nedostali pomoc ako nemocnice. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia polikliník a zdravotných zariadení, Slovenská asociácia jednodňovej chirurgie, Asociácia slovenských kúpeľov, Slovenská lekárska únia špecialistov, Dôvera - zdravotná poisťovňa, Union - zdravotná poisťovňa.
Všetci títo si návrh preštudovali a súhlasia s jeho znením. Je to nastavené tak, že 4,5 % v roku ´23 aj v roku ´24, pričom v roku ´24 si sadnú poskytovatelia s ministerstvom zdravotníctva, dajú dokopy kritériá, ktoré na začiatku dvadsiateho štvrtého roku stanovia a na konci dvadsiateho štvrtého musia dodržať. Tie kritériá môžu byť napríklad nejaké percen... koľko perc..., aké percento objednaní bude, teda zo všetkých pacientov budú objednaní na termín, aké percento preventívok sa urobí, v akom termíne, čakačky a tak ďalej, toto všetko sa môže stanoviť a pokiaľ títo, pokiaľ sa to splní, tak budú mať ešte o pol percenta ako sektor navyše, čo je veľmi motivačné. Tam je najdôležitejšia nie tá suma, tá nie je taká veľká, tých pol percenta, ale tam je veľmi dôležité to, že ten sektor je motivovaný sadnúť si za jeden stôl a vymyslieť merateľné kritériá, ktoré na začiatku roka pomenuje, na konci roka sa urobí, to musia byť merateľné kritériá, urobí sa check, či to naozaj urobili, inak povedané, keď dávam peniaze ja ako štát, tak sa opýtam: Milé poisťovne, milí poskytovatelia, čo konkrétne za tieto peniaze dáte tým pacientom? A oni to teda takto spíšu pod vedením ministerstva. Pokiaľ by sa nedohodli, môže to samé ministerstvo zadať, ale je v ich záujme sa dohodnúť, aby to bolo splniteľné. Na konci roka, keď je to hotové, ešte je tam pol percenta navyše, tá motivácia sadnúť si za jeden stôl a rokovať a posúvať golfovou metódou rok čo rok tú službu pre toho pacienta je jednoducho obrovská.
Takto isto som, sme napísali aj zisk zdravotných poisťovní, ktorý obmedzujeme podobne, ako je to v návrhu s tým ale, že to teda, že my neudávame, koľko presne treba minúť, lebo nie je problém stanoviť, musí sa minúť minimálne, ja neviem, aj 120 % viete minúť, pokiaľ dáte predražené zmluvy. Problém je nastaviť to tak, aby poisťovne tu chceli byť, boli a prípadne ešte aby to konkurenčné prostredie bolo zdravé. Čiže aj ten zisk sme nastavili spôsobom, že 1,5 % stabilných, plus maximálny zisk, plus 0,5 % opäť za prínos konkrétny pre poistencov. Čiže zasa sa to stanoví, zasa keď splníš, milá poisťovňa, na to ťa tu mám, pokiaľ sa o poistencov staráš tak, ako máš, tak nech sa páči. Pokiaľ ešte navyše a máš nejaké merateľné kritériá navyše, ktoré si splnil, splnila, tak budeš mať 0,5 % navyše, je to opäť motivácia robiť viac, ako je štandard.
V takomto, takéto pôvodné znenie má aj pôvodný návrh zákona s tým ale, že ja tam nechávam prevádzkové náklady a ruším tú maximálnu sumu, ktoré treba meniť a to z toho dôvodu, aby to neškodilo tej najmenšej zdravotnej poisťovní, ktoré na trhu máme, lebo bolo by naozaj katastrofa, keby sme tu ešte zmenšovali počet poisťovní a zostala by nám tu vlastne iba všeobecná zdravotná a Dôvera, ktorej ten návrh nijak neškodí.
Takže za mňa podávam pozmeňujúce návrhy, prvý pozmeňujúci a idem ich teda čítať.
Prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. VI sa za bod 39 vkladajú nový 40. a 41. bod, ktoré znejú:
"40. V § 12 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) štát 5 % z vymeriavacieho základu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,".
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g)."
"41. V § 12 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sadzba štátu podľa odseku 1 písm. f) sa každý rok zníži o 0,5 percentuálneho bodu, ak všetky zdravotné poisťovne nesplnia kritériá kvality zdravotnej poisťovne^49aa) aspoň na 80% v roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, na ktorý sa ustanovuje sadzba štátu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 49aa znie:
"49aa) § 6ab, § 20b zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
41. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona."
2. V čl. VI sa za pôvodný 40. bod, vkladajú nové body 41. a 42., ktoré znejú:
"41. V § 13 odsek 13 znie:
"(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa prvej vety prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7."
"42. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. VI sa za 42. bod vkladajú nový 43. až 45. bod, ktoré znejú:
"43. V § 16 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c),"
"44. V § 16 ods. 2 písm. f) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
"45. V § 16 ods. 8 písm. c) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. VI sa za 47. bod vkladajú nový 48. až 50. bod, ktoré znejú:
"48. V § 19 odsek 21 sa slová "15. novembra" nahrádzajú slovami "10. novembra" a na konci tretej vety sa pripájajú tieto slová: "a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."."
"49. V § 19 odsek 22 znie:
"(22) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo."
50. V § 19 sa vypúšťajú odseky 23 až 26.
Doterajšie odseky 27 až 29 sa označujú ako odseky 23 až 25."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. VI 58. bode sa v § 38ezc dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
"3) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2022 sa vykoná v roku 2023 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
4) Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.
5) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu."
Druhý pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu k tlači, teda k zákonu 581/2004, tlač 1217.
1. V čl. I 13. bod znie:
"13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa odseku 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
(5) Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený, na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,^18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,^18jb)
c) nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia
1. vykonávaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,^18jc) ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov, alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
2. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.^18jd)
(6) Ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ja až 18jd znejú:
"^18ja) § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^18jb) § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
^18jc) § 10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
^18jd) § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z."
2. V čl. I bode 14 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa" a slová "§ 6aa" sa nahrádzajú slovami "§ 6ab".
3. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. I v 26. bode § 15 ods. 1 písm. an) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
5. V čl. I v 38. bode § 18 ods. 1 sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
6. V čl. I v 45. bode § 20b sa slová "(§ 6aa)" nahrádzajú slovami "(§ 6ab)".
7. V čl. I v 96. bode v § 86zm ods. 5 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa".
8. V čl. I v 96. bode v § 86zm sa vypúšťa odsek 6.
9. V čl. I 97. bod sa vypúšťa.
Ďalší pozmeňujúci, predposledný, ale toto sú už veľmi krátke, upozorňujem, naozaj, že jedno a dvojriadkové pozmeňujúce návrhy.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Jany Bittó Cigánikovej k návrhu zákona, k zákonu č. 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 39b ods. 2 sa vypúšťa druhá veta."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
A posledný pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. 1 71. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Ďakujem veľmi pekne.